Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-32-2024.pdf
PDF · 114.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/32/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.1.2024 sp. zn. 2T/61/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. C. D. (teraz už odsúdený) v bodoch 1) až 5) výroku rozsudku za vinného z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 v znení zákona č. 111/2022 Z.z., na tom skutkovom základe, že:
po tom, čo si v presne nezistený deň v období mesiacov február až marec roku 2023 prostredníctvom internetového nákupu zaobstaral najmenej 30 kusov falzifikátov bankoviek s nominálnou hodnotou 100,- eur, s rovnakým sériovým číslom DB 666880000, s nápismi na prednej strane bankovky „THIS IS NOT LEGAL TENDER, IT S TO BE USED FOR MOTION PROPS 2014“ a zadnej strane bankovky „TIHS IS NOT LEGAL TENDER, IT S TO BE USED FOR MOTION PROPS ONLY, so stupňom kvality vyhotovenia „5“ - nepodarený falzifikát,
1) dňa 05.04.2023 v meste E., na parkovisku pred hypermarketom Tesco na F. G. H. X, požiadal A. B., ktorého tam stretol, aby mu za drobnú odmenu v uvedenom hypermarkete nakúpil 1 ks fľaše whisky zn. Hennessy a 2 ks coly, pričom mu za týmto účelom odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100,- eur, s ktorým následne A. B. vykonal platbu za nakúpený tovar a spolu s výdavkom v sume približne 60,- eur ho odovzdal obvinenému A. C. D., ktorý za to A. B. poskytol odmenu vo výške 15,50 eur, 2) dňa 06.04.2023 v čase okolo 13:00 hod. v meste E., na dohodnutom stretnutí s A. B. v motorovom vozidle zn. Opel Astra, ev. č. I., na parkovisku pred hypermarketom Tesco na F. G. H. X, A. B. odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100 eur, a požiadal ho o nákup 1 ks fľaše whisky Hennessy a 1 ks coly, ktoré mienili pôvodne nakúpiť v OD Kaufland na J. G. H. XXX K. E., kam sa obaja uvedeným motorovým vozidlom spoločne presunuli, avšak z dôvodu vysokého počtu zákazníkov sa následne vrátili späť k hypermarketu Tesco, v ktorom A. B. za uskutočnený nákup pri pokladni predložil uvedený falzifikát bankovky, ktorú však zamestnanec predajne bezprostredne po predložení vyhodnotil ako falzifikát a A. B. bol vrátený späť, následne 3) dňa 06.04.2023 v čase okolo 15:20 hod., po tom, čo si krátko predtým pri náhodnom stretnutí s B. L. na parkovisku pred hypermarketom Tesco na F. G. H. X K. E. vzájomne vymenili kontakt za účelom budúceho dohodnutia prác, telefonicky kontaktoval B. L. za účelom osobného stretnutia pri komunitnom
centre na F. G. H. XX K. E., odkiaľ sa následne spoločne presunuli osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. I. na parkovisko pri OKC v Rožňave, kde B. L. požiadal, aby mu v supermarkete LIDL na Šafárikovej ulici č. 3826/50 kúpil 1 ks fľaše alkoholu M. L., pričom mu za týmto účelom odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100 eur, s ktorým následne B. L. v čase okolo 15:30 hod. vykonal platbu za nakúpený tovar a tovar spolu s výdavkom odovzdal obvinenému A. C. D., následne 4) dňa 06.04.2023 v čase okolo 15:30 hod. sa spoločne s B. L. presunuli osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. I. na parkovisko pred OD Kaufland na J. G. H. XXX K. E., pričom v uvedenom motorovom vozidle B. L. odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100 eur, a požiadal ho o nákup 1 ks fľaše alkoholu zn. M. L., s ktorým následne B. L. vykonal platbu za uvedený tovar a spolu s výdavkom ho odovzdal obvinenému A. C. D., a následne 5) dňa 06.04.2023 sa spoločne s B. L., po predtým uskutočnenom nákupe v OD Kaufland a supermarkete LIDL v E. presunuli osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. I., na parkovisko pred OD Kaufland na N. G. H. XX v Košiciach, kde obvinený A. C. D. v motorovom vozidle B. L. odovzdal 1 ks zadováženého falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100,- eur s tým, že si má ísť kúpiť niečo pre seba v hodnote do 20,- eur, pričom B. L., v uvedenom obchodnom dome chcel nakúpiť 2 ks medovníka Pikao v celkovej hodnote 19,18 eur a za uskutočnený nákup pri pokladni v čase okolo 17:15 hod. predložil uvedený falzifikát bankovky, ktorú však zamestnanec predajne bezprostredne po predložení vyhodnotil ako falzifikát a bankovku zadržal,
čím tak poškodenej spoločnosti O. P. P., Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: R. I. P. X, XXX XX S., spôsobil škodu vo výške 100,- eur, poškodenej spoločnosti T. P. E., K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: E. XX, XXX XX S., škodu vo výške 100,- eur a poškodenej spoločnosti F. P. E. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: O. R. XX/X, XXX XX S., škodu vo výške 100,- eur.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. j), k), l) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň obvinenému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. e) Trestného zákona súd obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obvinenému uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. j), k), l) Trestného zákona súd uložil obvinenému aj peňažný trest vo výške 500,- eur (slovom päťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obvinenému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to:
- 3 ks bankovky 100,- eur, so sériovým číslom DB666880000.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Zároveň podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. S. XXX, U. E. a obžalovaného B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., N. XXXX/
X, U. E., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 200/23/8808-39, zo dňa 27.07.2023, pre skutok v bode 2) obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť obžalovaný A. B., a pre skutky v bode 4) a 5) obžaloby právne kvalifikované ako pokračovací zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorých sa podľa obžaloby mal dopustiť obžalovaný B. L., a ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
Po tom, čo si (obvinený A. C. D.) v presne nezistený deň v období mesiacov február až marec roku 2023 prostredníctvom internetového nákupu zaobstaral najmenej 30 kusov falzifikátov bankoviek s nominálnou hodnotou 100,- EUR, s rovnakým sériovým číslom DB 666880000, s nápismi na prednej strane bankovky „THIS IS NOT LEGAL TENDER, IT S TO BE USED FOR MOTION PROPS 2014“ a zadnej strane bankovky „TIHS IS NOT LEGAL TENDER, IT S TO BE USED FOR MOTION PROPS ONLY, so stupňom kvality vyhotovenia „5“ - nepodarený falzifikát,
v bode 2)
dňa 06.04.2023 v čase okolo 13:00 hod. v meste E., na dohodnutom stretnutí s obvineným A. B. v motorovom vozidle zn. Opel Astra, ev. č. I., na parkovisku pred hypermarketom Tesco na F. G. H. X, obvinenému A. B. odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100,- eur, o ktorom mu výslovne uviedol, že ide len o napodobeninu bankovky určenú na hranie spoločenských hier, a požiadal ho o nákup 1 ks fľaše whisky Hennessy a 1 ks coly, ktoré mienili pôvodne nakúpiť v OD Kaufland na J. G. H. XXX K. E., kam sa obvinení uvedeným motorovým vozidlom spoločne presunuli, avšak z dôvodu vysokého počtu zákazníkov sa následne vrátili späť k hypermarketu Tesco, v ktorom obvinený A. B. za uskutočnený nákup pri pokladni predložil uvedený falzifikát bankovky, ktorú však zamestnanec predajne bezprostredne po predložení vyhodnotil ako falzifikát a obvinenému A. B. bol vrátený späť,
v bode 4)
dňa 06.04.2023 v čase okolo 15:30 hod. sa spoločne s obvineným B. L. presunuli osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. I. na parkovisko pred OD Kaufland na J. G. H. XXX K. E., pričom v uvedenom motorovom vozidle obvinenému B. odovzdal jeden zo zadovážených falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 100,- eur, o ktorom mu výslovne uviedol, že ide len o napodobeninu bankovky určenú na hranie spoločenských hier, a požiadal ho o nákup 1 ks fľaše alkoholu zn. M. L., s ktorým následne obvinený B. L. vykonal platbu za uvedený tovar a spolu s výdavkom ho odovzdal obvinenému A. C. D., a následne
v bode 5)
dňa 06.04.2023 sa spoločne s obvineným B. L., po predtým uskutočnenom nákupe v OD Kaufland v E. presunuli osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. I., na parkovisko pred OD Kaufland na N. G. H. XX v F., kde obvinený A. C. D. v motorovom vozidle obvinenému B. L. odovzdal 1 ks zadováženého falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100- eur s tým, že si má ísť kúpiť niečo pre seba v hodnote do 20,- eur, pričom obvinený B. L., vediac, že mu bol odovzdaný falzifikát bankovky, v uvedenom obchodnom dome chcel nakúpiť 2 ks medovníka Pikao v celkovej hodnote 19,18 eur a za uskutočnený nákup pri pokladni v čase okolo 17:15 hod. predložil uvedený falzifikát bankovky, ktorú však zamestnanec predajne bezprostredne po predložení vyhodnotil ako falzifikát a bankovku zadržal,
čím tak poškodenej spoločnosti O. P. P., Q., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: R. I. P. X, XXX XX S., spôsobili škodu vo výške 100,- eur, poškodenej spoločnosti T. P. E., K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: E. XX, XXX XX S., škodu vo výške 100,- eur a poškodenej spoločnosti F. P. E. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: O. R. XX/X, XXX XX S., škodu vo výške 100,- eur,
pretože skutky nie sú trestnými činmi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to v neprospech obžalovaných A. B. a B. L. voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. napadnutého rozsudku.
Svoje odvolanie odôvodnil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere vychádza z absencie vedomostnej zložky zavinenia u menovaných obžalovaných, resp. z jej nepreukázania bez akýchkoľvek pochybností, v dôsledku čoho nemožno konštatovať naplnenie subjektívnej stránky posudzovaného trestného činu.
V nadväznosti na uvedené je však potrebné poukázať na skutočnosť, že podaná obžaloba bola vo vzťahu k obžalovaným A. B. a B. L. založená predovšetkým na (opakovaných) výpovediach spoluobžalovaného A. C. D. z prípravného konania, prečítaných na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorých tento spoluobžalovaný jednoznačne uvádzal (a zotrval na tom aj pri realizovanej konfrontácii s A. B.), že obaja spoluobžalovaní - A. B. ako aj B. L. mali pred nákupmi realizovanými ako druhými v poradí vedomosť o tom, že im boli poskytnuté falzifikáty bankoviek.
Osobitne pritom poukazuje na výpoveď A. C. D. v procesnom postavení obvineného zo dňa 05.05.2023, t. j. už s dostatočným časovým odstupom od samotného skutku z ktorej vyplýva, že zatiaľ čo v prvom prípade (v prípade nákupov realizovaných ako prvých v poradí) požiadal A. C. D. oboch spoluobžalovaných o nákup konkrétneho tovaru v reakcii na žiadosti spoluobžalovaných o poskytnutie (finančnej) pomoci, v prípade ďalších realizovaných nákupov už išlo o iniciatívu plynúcu výlučne zo strany A. C. D. bez toho, aby ho o pomoc žiadali spoluobžalovaní.
Za týchto okolností je teda pochopiteľné (a vysvetľuje to aj vznesené pochybnosti súdu prvého stupňa o tom, že bolo nelogické, aby obžalovaný A. C. D. oboznámil spoluobžalovaných so skutočnosťou, že ide o falzifikáty bankoviek, až pred nákupmi realizovanými ako druhými v poradí), prečo už v tomto prípade obžalovaný A. C. D. musel spoluobžalovaných oboznámiť s existenciou falzifikátov, ktorými disponuje a „vyjsť tak s pravdou von”, keďže opakovane a neštandardne (za pomoci inej osoby) realizovaný nákup tovaru mohol u spoluobžalovaných sám osebe vzbudiť pochybnosti o tom, čo vlastne obžalovaného A. C. D. k takejto iniciatíve vedie.
Ešte v rámci prípravného konania pritom bolo dôsledne prihliadnuté na detaily uvádzané obžalovaným A. C. D. vo vzťahu k vedomosti obžalovaného B. L. o falzifikáte pri prvom ním realizovanom nákupe, čo následne viedlo aj k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k jednému čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu (uznesenie, sp. zn. PV 200/23/8808-19 zo dňa 20.04.2023 na č. l. 40-44 vo vyšetrovacom spise).
V rámci prebiehajúceho trestného konania, osobitne po tom, čo obžalovaný A. C. D. zaujal jednoznačný postoj k ním páchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, pritom vykonaným dokazovaním nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mal obžalovaný A. C. D. uvádzať nepravdu vo vzťahu k vedomému páchaniu vybraných čiastkových útokov ostatnými spoluobžalovanými.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom síce na jednej strane vyplýva hodnotenie výpovedí obžalovaného A. C. D. ako účelových a vedených cieľom tohto obžalovaného rozložiť svoju zodpovednosť medzi ďalších spoluobžalovaných, avšak na druhej strane z neho nie je dostatočne zrejmé, či tieto výpovede súd vyhodnotil aj ako také, ktoré boli vedené úmyslom obžalovaného privodiť ostatným spoluobžalovaným trestné stíhanie v kontexte ustanovenia § 345 Trestného zákona.
Ak by pritom malo platiť takéto hodnotenie výpovede obžalovaného A. C. D., teda že obžalovaný takto vypovedal, aby rozložil zodpovednosť aj na iné osoby (spoluobžalovaných), nie je zrejmé ani to, prečo by tak obžalovaný neurobil vo vzťahu k celému pokračovaciemu trestnému činu, ale (pri viacerých výpovediach) by konkretizoval iba jeho určité čiastkové útoky, pri ktorých mali mať spoluobžalovaní vedomosť o falzifikátoch bankoviek.
Aj s poukazom na uvedené sa preto ako logické vysvetlenie núka práve už vyššie spomenutá potreba oboznámiť spoluobžalovaných s pravým dôvodom opakovaného nákupu tovaru (kedy už nešlo iba o využitie ich aktuálnej sociálnej situácie, resp. odkázanosti, ako tomu bolo v prípade nákupov realizovaných ako prvých v poradí, v ktorej sa spoluobžalovaní dožadovali od obžalovaného určitej formy, najmä finančnej pomoci), za využitia ich spolupráce.
Pokiaľ ide o vyjadrenie obžalovaného A. C. D. v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu uvádza, že toto vyjadrenie bolo obžalovaným prezentované v štádiu po ukončení vyšetrovania v zmysle
§ 208 ods. 1 Trestného poriadku, v rámci procesného úkonu slúžiaceho už len na prípadné návrhy subjektov trestného konania na vykonanie ďalších dôkazov (nie však na samotné dokazovanie) a na rozdiel od opakovaných výpovedí tohto obžalovaného zabezpečených v rámci prípravného konania, učinené mimo procesného rámca vyplývajúceho z ustanovenia § 121 a nasl. Trestného poriadku a bez náležitého poučenia (napr. aj o trestnosti konania spočívajúcom v lživom obvinení iného ako tomu bolo v prípade riadnych výsluchov v procesnom postavení obvineného), a teda aj bez možnej hrozby privodenia si trestného stíhania.
A preto v prípade, ak súd prvého stupňa vyhodnotil úradný záznam hliadky príslušného útvaru Policajného zboru ako nezákonne získaný dôkaz, je potrebné obdobne (t. j. aj ako procesne nepoužiteľné) vyhodnotiť aj vyjadrenie obžalovaného A. C. D. prezentované v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu.
Odhliadnuc od uvedeného v prípade obžalovaného A. B. takéto vyjadrenie obžalovaného A. C. D. ani nebolo zaznamenané a obžalovaný A. C. D. počas celého priebehu trestného konania zotrval na tom, že obžalovaný A. B. mal pri druhom ním realizovanom nákupe (čiastkový útok pod bodom 2.) vedomosť o tom, že mu bol poskytnutý falzifikát.
Naďalej preto zastáva názor, že v prípade čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, ktoré sa podanou obžalobou kládli spoluobžalovaným A. B. a B. L. za vinu vo forme spolupáchateľstva s obžalovaným A. C. D., bola u spoluobžalovaných naplnená subjektívna stránka (zavinenie) posudzovaného trestného činu vrátane jeho vedomostnej zložky, a teda aj všetky znaky jeho skutkovej podstaty.
S poukazom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. tohto rozsudku a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný B. L., a to prostredníctvom svojho obhajcu tak, že prokurátor v odvolaní nesprávne uvádza (minimálne vo vzťahu k obžalovanému B. L.), že v prípade prvého nákupu falošnými peniazmi malo ísť u obžalovaného A. C. D. len o reakciu na žiadosť o poskytnutie pomoci a až neskoršie nákupy boli iniciované obžalovaným D.. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že práve obžalovaný D. telefonicky kontaktoval obžalovaného L. a požiadal o stretnutie pri komunitnom centre. Nešlo teda o bezprostrednú reakciu na žiadosť o poskytnutie práce, ale vopred premyslené konanie. Obzvlášť, keď v čase kedy obžalovaný D. požiadal obžalovaného L. o uskutočnenie prvého nákupu, obžalovaný D. už vedel, že obžalovaný B. bol pri platbe falzifikátom odhalený. Neexistuje preto jeden rozumný dôvod, aby pri prvom nákupe obžalovanému L. zatajil skutočnosť, že ide o falošné peniaze, avšak pri ďalších ho už s týmto oboznámil.
Odhliadnuc od skutočnosti, že súd vyhodnotil úradný záznam hliadky OR PZ v Košiciach ako nezákonne získaný dôkaz, obžalovaný L. v rámci svojich výsluchov okolnosti uvedené v tomto úradnom zázname dostačujúco vyvrátil. Vzhľadom na jeho mentálnu retardáciu je nepravdepodobné, že by bol vôbec schopný vyfabulovať vierohodnú verziu ako výsluch hliadky prebiehal, čo podporuje záver, že file_0.jpg
file_1.wmf
hovorí pravdu.
Prokurátor v odvolaní považuje vinu obžalovaného L. za preukázanú len na základe tvrdenia obžalovaného D., že ho mal oboznámiť s nepravosťou bankoviek. Za stavu, kedy ide de facto o tvrdenie jedného obžalovaného proti tvrdeniu druhého, súd nemohol rozhodnúť inak, než obžalovaného L. spod obžaloby oslobodiť v súlade so zásadou „in dubio pro reo”.
S ohľadom na vyššie uvedené považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a navrhuje, aby ho odvolací súd zamietol.
K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný A. B., a to prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že napadnutý rozsudok súdu považuje vo výroku pod bodom II. za správny, spravodlivý
a riadne a zákonným spôsobom odôvodnený. Odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry považuje za nedôvodné, skutočnosti v ňom uvedené za nepravdivé, odôvodnenie odvolania je založené na špekuláciách prokurátora, ktoré nie sú logické a nevychádzajú z dokazovania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.
Trvá na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach, ako aj ústnych výpovediach. Tvrdenie prokurátora v odôvodnení odvolania, že ho odsúdený D. požiadal o nákup konkrétneho tovaru v reakcii na jeho žiadosť o poskytnutie (finančnej) pomoci, sa nezakladá na pravde a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Práve naopak, od odsúdeného D. nič nežiadal, oslovil ho ako prvý práve on so žiadosťou, aby file_2.jpg
file_3.wmf
mu pomohol a aby pre neho zakúpil ním požadované tovary, za čo mu sľúbil finančnú odmenu. Svoje konanie aj odôvodnil tým, že sám sa hanbí ísť kúpiť alkohol z pozície učiteľa na základnej škole, aby ho niekto nespoznal. Bankovky, ktoré mu podal, mal v rukách niekoľko sekúnd a dal si ich hneď do vrecka. Ako mal tušiť, že človek, ako on, mu dá falošnú bankovku do rúk, aby ňou pri pokladni zaplatil?
Nesúhlasí s úvahami prokurátora, ktorý vo svojom odôvodnení odvolania uviedol, že podľa neho obžalovaný B. najskôr žiadal o pomoc odsúdeného D. a vtedy mu nepovedal, že išlo o falošnú bankovku, ale potom, keď file_4.jpg
file_5.wmf
ho už o pomoc nežiadal a keď ho o službu požiadal on, tak mu už podľa jeho uvažovania musel povedať o tom, že ide o falošnú bankovku, lebo mohol vzbudiť jeho podozrenie o tom, čo ho k takejto iniciatíve vedie. Poukazuje na nesprávny postup prokurátora, kedy sa snaží o vymyslenie situácie, za ktorej by podľa neho mohlo byť vysvetliteľné, prečo mu odsúdený D. mal povedať o falošnej bankovke. Takýto postup ale nemá žiadnu oporu v dokazovaní a čo je najpodstatnejšie, takto sa to vôbec nestalo. Nepochyboval o tom, že dôvodom, prečo si odsúdený D. nejde kúpiť alkohol sám, je to, čo mu povedal, teda to, že sa hanbí si ísť kúpiť alkohol, aby ho v obchode nevideli a následne neohovárali, že ako učiteľ pije. Nikdy mu odsúdený D. vopred nepovedal, že išlo o falošné bankovky, ktoré mu na nákup poskytol.
Prokurátor v odvolaní uviedol, že nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mal odsúdený D. uvádzať nepravdu vo vzťahu k vedomému páchaniu vybraných čiastkových útokov ostatnými spoluobžalovanými. S týmto nemôže súhlasiť. V prvom rade odsúdený D. vedel, že ho udal a uviedol OČTK, že on mu dal bankovky a rovnako aj obžalovaný L. ho označil ako osobu, ktorá mu dala bankovky, ktorými mal za tovar zaplatiť. Je presvedčený o tom, že odsúdený D., keď uviedol, že s obžalovaným L. o falošnosti bankoviek vopred vedeli, tak ich krivo obvinil a konal tak z pomsty. Zároveň sa domnieva, že mu išlo o získanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) a súhlasí s názorom prvostupňového súdu, uvedenom v odôvodnení napadnutého file_6.jpg
file_7.wmf
rozhodnutia, že odsúdený D. týmto chcel rozložiť svoju zodpovednosť medzi nich ako ďalších spoluobžalovaných. Odsúdený D. síce ako obžalovaný mohol využiť všetky prostriedky na svoju obhajobu, ale medzi tieto prostriedky nepatrí krivé obvinenie jeho ako aj obžalovaného L..
Je neobvyklé, aby prokurátor okresnej prokuratúry poukazoval na nezákonne vykonaný dôkaz, a to na vyjadrenie odsúdeného D. prezentované v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Reagoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa vyhodnotil úradný záznam hliadky príslušného útvaru PZ ako nezákonne získaný dôkaz. Medzi týmito dvoma dôkazmi je ale zásadný rozdiel. Pokiaľ odsúdený D. uviedol pri preštudovaní spisu zásadné skutočnosti, ktorými poprel svoje doterajšie tvrdenia, tieto majú pre objasnenie skutku rozhodujúci význam. Pritom pri spisovaní úradného záznamu s obžalovaným L. bolo preukázané, že on len prekladal to, to mu hovoril odsúdený D. a on do úradného záznamu uviedol to, že platil bankovkou, ktorá bola následne vyhodnotená ako falošná, čo je fakt, ale nikdy neuviedol, že o falošnosti bankovky vopred vedel. Preto
skutočnosti uvedené v úradných záznamoch nemôžu byť pripísané na ťarchu ani jemu a rovnako ani obžalovanému L.. Pokiaľ by vedel o nepravosti bankoviek, nikdy by nimi neplatil.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o oslobodení obžalovaných, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaných.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že súd poukazuje na rovnaký modus operandi spáchania jednotlivých skutkov obžalovaným A. C. D., ktorý ani v jednom prípade nevykonal platbu falzifikátmi bankoviek sám, ale zakaždým prostredníctvom iných osôb - spoluobžalovaných. Z toho je zrejmé, že takúto platbu sa bál vykonať sám a to z možného odhalenia, a preto využil dôverčivosť spoluobžalovaných, ktorých si dokonca nevybral náhodne. Pritom sám obžalovaný A. C. D. vo svojej výpovedi viackrát uviedol, že sám neveril, že tieto bankovky prejdú cez pokladňu, resp. nechápal ako mohli prejsť. Je pritom nelogické, že by obžalovaný A. C. D. pri prvom odovzdaní falzifikátu bankovky o tom dotyčnému nepovedal, a následne po úspešnom vykonaní platby a získaní prospechu by to oznamoval. Je nelogické vôbec predpokladať, že by po oznámení takejto závažnej skutočnosti, by v takomto konaní ktokoľvek pokračoval, za tak malú, sľúbenú odmenu. Súd je toho názoru, že z uvedených protichodných verzií, ktoré reálne prichádzajú do úvahy je najpravdepodobnejšia a logická tá, že obžalovaný A. C. D. ani jednému so spoluobžalovaných, ani v jednom prípade (skutku) neoznámil to, že bankovky sú falzifikátmi. Len čo obžalovanému A. C. D. vyšiel prvý pokus platbou falošnou bankovkou prostredníctvom nič netušiaceho A. B., nemal A. C. D. akýkoľvek rozumný dôvod oznamovať túto okolnosť tomu ktorému spoluobžalovanému, o čom svedčí aj to, že keď došlo k prvému odhaleniu platby falošnou bankovkou A. B. (dňa 06.04.2023), tak obžalovaný A. C. D. v konaní neprestal ale naopak, vyhľadal inú osobu (B. L.) a v konaní, ešte v ten istý deň pokračoval ďalej za rovnakých okolností. Po druhom skutku, mu teda bolo zrejmé, že takéto konanie môže a bolo odhalené. Je preto nelogické, že by aj druhému spoluobžalovanému najprv zatajil, že bankovka je falošná a oznámil mu to až následne. Zároveň je nevyhnutné poukázať na to, že obžalovaný A. C. D. si nevybral osoby, ktorým takto dal falošné bankovky náhodne, ale naopak sám a zámerne vyhľadal, resp. využil jemu známe osoby o ktorých vedel, že mu budú dôverovať a o ktorých vedel, že budú naopak poznať jeho. Jednak si vybral A. B., ktorého poznal z postávania pred Tescom v Rožňave, ktorý od prichádzajúcich ľudí, ale aj od neho už viackrát v minulosti pýtal finančnú pomoc a jednak si vybral B. L., svojho bývalého žiaka, o ktorom vedel, že je mentálne postihnutý.
Okresný súd takisto správne vo svojom napadnutom rozsudku poukázal na osoby spoluobžalovaných, pričom presne a konkrétne poukázal, o aké osoby sa jedná.
Je potrebné zvýrazniť ešte ďalšie skutočnosti, ktoré utvrdili tak okresný ako aj krajský súd v tom, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je správne a zákonné, a teda je potrebné poukázať na výpoveď svedka A. O., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by L. vedel o tom, že ide platiť falošnou bankovkou. Nepočul, že by L. uvádzal, že má bankovku ako výdavok z inej predajne. Obdobne je potrebné poukázať aj na výpoveď svedkyne T. D., ktorá uviedla, že podľa nej si nebol vedomý obžalovaný B. toho, že išlo o falošnú bankovku. Robil to neúmyselne, nevedel, že sa jedná o falošnú bankovku. Tváril sa pritom skôr prekvapene.
Záverom krajský súd konštatuje k odvolacím námietkam prokurátora tú skutočnosť, že obžalovaný L. a obžalovaný B. boli usvedčovaný obžalovaným D.. Obaja spoluobžalovaný však tvrdenia obžalovaného D. popreli, keď uviedli, že ani v jednom prípade nemali vedomosť o tom že sa jedná o falzifikát bankovky. Aj z takéhoto hľadiska možno teda konštatovať, že za stavu, kedy ide de facto o tvrdenie jedného obžalovaného proti tvrdeniu druhého, súd nemohol rozhodnúť inak, než tak, že obžalovaného L. a B. spod obžaloby oslobodil v súlade so zásadou „in dubio pro reo“.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.