Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-53-2021.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Subarea
7CoCsp/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci vedenej na návrh žalobkyne: B. A., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpeného Advokátskou kancelária VIVIT Legal s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/ A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 42Csp/10/2021-35 zo dňa 16.03.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovanému vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd žalovanému uložil zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.06.2017, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 639810020 zo dňa 01.06.2017. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uložil jej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanému na príslušný súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.06.2017, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 639810020 zo dňa 01.06.2017. Uviedol, že z dôkazov predložených žalobkyňou mal osvedčené, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 4 400,- eur. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.06.2017 mal osvedčené, že žalovaný ako veriteľ mal voči žalobkyni ako dlžníkovi na základy zmluvy o spotrebiteľskom úvere pohľadávku vo výške 6 802,80 eur a na podklade tejto dohody je oprávnený požiadať zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške 113,38 eur mesačne, a to až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky žalovaného v celom rozsahu. Z listiny označenej ako „potvrdenie“ zo dňa 21.12.2020, vystavenej zamestnávateľom žalobkyne (č. listu 20), mal sú osvedčené, že žalobkyni boli zo strany zamestnávateľa vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy v celkovej výške 113,39 eur ku dňu vystavenia potvrdenia. Vychádzajú potom z aktuálne platnej právnej úpravy a takto osvedčených skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok z jej mzdy. Žalobkyňa namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ak aj samotnú existenciu zmluvy z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, vo väzbe k čomu je sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach
zo mzdy žalobkyni zrazená. Bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že zo mzdy žalobkyne by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má žalovaný v skutočnosti nárok, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo kontrolu zákonností zmluvných plnení pre dodávateľa z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok dodržania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súladu dojednania úroku z úveru s dobrými mravmi a podobne. Naviac, výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy uspokojená, jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Umožňuje sa mu tak vymôcť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly a práve formu nariadenia neodkladného opatrenia v období, kedy podľa zistenia súdu zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy už začal vykonávať, považoval súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany nepredstavujúci pre žalovaného neprimeraný primeraný zásah. V nadväznosti na uvedené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne vyhovel, zároveň jej v zmysle ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.06.2017, uzatvorenej na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie z 01.06.2017. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní, priznal jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že uznesenie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa čl. 46 ods. 1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko nejasné odôvodnenie právneho názoru okresného súdu v napadnutom uznesení je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP, ako i skutkovým stavom veci. Uviedol, že odôvodnenie provinštančného súdu, ktoré žalovaného ukracuje na jeho majetkových právach, je v tak nízkej kvalite, že žalovaný v podstate nevie, čo viedlo súd k rozhodnutiu, čo ho výrazne obmedzuje z hľadiska efektívnej argumentácie v odvolaní, nakoľko nevie s určitosťou vydedukovať pohnútky, ktoré okresný súd viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. Úvahu prvoinštančného súdu v zmysle bodu 11. odôvodnenia uznesenia považoval za nepreskúmateľnú, arbitrárnu, nakoľko na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu nie je možné vysloviť záver, že žalobca svoj nárok osvedčil. Poukázal, že skutočnosť, že hrozba bezprostrednej ujmy je momentálne fakticky vylúčená. Pripomenul, že istina úveru predstavovala 4 400,- eur, pričom žalobca do dnešného dňa uhradil iba sumu 2 284,70 eur. Touto skutočnosťou sa však okresný súd vôbec nezaoberal. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k ochrane žalobcu pred neoprávneným zásahom do jej majetkových práv, ale naopak, uvedené spôsobí ujmu na strane žalovaného, ktorému je týmto zamedzené riadne vymáhanie splatnej pohľadávky. Ak by okresný súd skutočne aplikoval únijné právo, musel by poskytnúť odpoveď na to, kde v zmluve a dohode vidí možnosť existencie neprijateľnej podmienky, v opačnom prípade sa nariadenie neodkladného opatrenia javí ako predčasné a nezdôvodnené. Za podstatné považoval, že okresný súd nemá právomoc zakázať plnenie istiny na základe dohody. Zdôraznil, že zrážky zo mzdy si jednostranne nenadiktoval, zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob, ako má žalovaný nakladať s plnením žalobcu, mechanizmy upravujúce spôsob výpočtu pohľadávky, ktorá sama uspokojí prostredníctvom zrážok zo mzdy a tiež obmedzenia žalovaného vo vzťahu k rozsahu vymáhania dlžnej sumy. Využitím dohody nedochádza ani k zvyšovaniu preplatku, nakoľko sa strhávajú zrážky zo mzdy výlučne vo výške pravidelných splátok. Uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy využil v čase, kedy sa žalobca dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok a na výzvy žalovaného nereagoval. Z uznesenia prvoinštančného súdu nie je zrejmé, ako stanovil hranicu, ktorá oddeľuje, že žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda a žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Žiadnym spôsobom neanalyzoval primeranosť nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k obom stranám sporu. V tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2002 sp.zn. III.ÚS 394/2001. Zároveň dospel k presvedčeniu, že prvoinštančný súd konal nad rámec svojich zákonných kompetencií, poukázal na čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Mal zato, že prvoinštančný súd vydal napadnuté uznesenie v rozpore s princípom právnej istoty a príslušnými ustanoveniami CSP o nariadení neodkladného opatrenia, naviac, uznesením, ktoré je v odôvodnení nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. V rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP žalovanému nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani dôkazy, ktoré žalobca prvoinštančnému súdu predložil, čím mu zamedzil prístup k súdu a žalovaný sa nemôže relevantne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých žalobcovia navrhovali neodkladné
opatrenie nariadiť. Tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. V napadnutom uznesení prvoinštančný súd neuviedol dôvod, pre ktorý by mala byť zákonnosť dohody alebo zmluvy spochybnená. Žalobca do vypracovania odvolania neuhradil žalovanému ani len základnú istinu úveru, aj zmluvný úrok, úroky z omeškania, zmluvná pokuta sú dohodnuté plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nespôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Ani spochybnenie platnosti dohody nie je v zmysle CSP dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Nitre 5Co/48/2018 z 27.02.2018. Žiadal preto odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ nie je dôvod na postup podľa ust. § 388 CSP, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala najmä z dôvodu, že má pochybnosti o platnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, keď táto evidentne nenapĺňa znaky platne uzavretej dohody a bez akéhokoľvek platného právneho titulu by dochádzalo ku každomesačným zrážkam zo mzdy žalobcu, čím by sa obmedzovala schopnosť zabezpečovať svoje osobné potreby a potreby rodiny. Z neplatnej, príp. neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vykonávať zrážky ani vtedy, ak je samotná pohľadávka dôvodná. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil súdu spornú dohodu o zrážkach zo mzdy, ako ostatnú relevantnú zmluvnú dokumentáciu. V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať komplexné dokazovanie, preto i v prípade pochybností namietanej skutočnosti stačí osvedčiť, nie dokázať, postačuje, ak sa tvrdenia žalobcu dokážu s najväčšou pravdepodobnosťou ako pravdivé. A preto i prvoinštančný súd postupoval správne, keď na podklade predložených dôkazov nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal výkon zrážok zo mzdy. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v prejednávanom prípade násobí aj to, že žalobca medzičasom podal na Okresnom súde Žilina žalobu vo veci samej, predmetom ktorého je vyriešenie práve tej otázky, či predmetná dohoda je alebo nie je platná, resp. či žalovaný má alebo nemá na jej podklade právo na výkon zrážok zo mzdy. Preto je potrebné, aby neodkladné opatrenie trvalo minimálne do skončenia tohto sporu. Pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné prihliadať aj na to, že jej uzavretie bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Naviac, jej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, nemohol zmeniť, ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia a neprimerane si tak zhoršil s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy svoje postavenie voči dodávateľovi aj bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, naopak, spĺňa parametre riadne a dostatočne zdôvodneného rozhodnutia. Obsahuje nielen rozsiahlu úvodnú popisnú časť, ale i dôkazy, ktoré vykonal a ako ustálil skutkový stav, spôsob a rozsah, akým sa s prejednávanou vecou zaoberal a tiež právne posúdenie, vrátane citácie právnych predpisov. Uviedol i dôvody, ktoré ho viedli k spôsobu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s poukazom na zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal. Výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa so všetkými skutočnosťami, relevantnými pre rozhodnutie vo veci. Nevykazuje tak ani znaky arbitrárnosti, či svojvôle a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukázal ďalej na čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5ECdo 192/2014 a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nie len nepreskúmateľné, ale i predčasné. Z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neplatnú a na podklade akých skutočnosti, resp. aké konkrétne neprijateľné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami vyvodil. Za nie bez významu tiež odvolací súd považoval, že pri nariadení neodkladného opatrenia prvoinštančný súd neskúmal a neposudzoval výšku dlhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému teda, či prípadnými zrážkami zo mzdy sú pokryté i
plnenia, na ktoré by z hľadiska príslušných ustanovení spotrebiteľského práva (na ktoré v podrobnostiach prvoinštančný súd ani nepoukázal), nemal nárok, a teda by boli „zrazené“ bez právneho dôvodu.
6. Naopak zo skutočností zadokumentovaných v spise jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si prestala plniť svoje platobné povinnosti vo vzťahu k žalovanému z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Podľa vyjadrenia žalovaného dlh žalobkyne v čase podania odvolania predstavuje 2 115,30 eur, z istiny úveru 4 400 eur. Na druhej strane z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu podanému žalovaným proti uzneseniu prvoinštančného súdu vyplýva, že podala žalobu na okresný súd o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom budú preskúmané náležitosti predmetnej dohody a jej platnosť z hľadiska príslušným zákonným ustanovení. S prihliadnutím preto na výšku dlhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si vo vzťahu k nemu nesplnila svoje z dohody vyplývajúce povinnosti ani len vo vzťahu k žalovaným poskytnutej výške úveru, nemožno uzavrieť, že by boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe neodkladného zásahu do právnych pomerov strán a taktiež bezprostredne hroziaca ujma na strane žalobkyne. Táto by nastala iba v tom prípade, ak by si žalovaný zrážkami zo mzdy vo vzťahu k nej uspokojoval plnenia nad rámec sumy poskytnutého úveru, kde by vzniklo nebezpečie bezprostrednej ujmy v tom, že bez súdneho prieskumu si uplatňuje vo vzťahu k žalobkyni nároky, ktoré by eventuálne mohli byť v rozpore či už s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvárania zmluvy, prípadne príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a pod.
7. Napokon žalobkyni nič nebráni, aby v prebiehajúcom konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za situácie ak vznikne hrozba, že si žalovaný vo vzťahu k nej môže takéto plnenia uplatňovať, domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia v prebiehajúcom súdnom konaní. Iba v takom prípade je možné hovoriť o bezprostredne hroziacom nebezpečenstve, o vzniku ujmy, resp. inej škody v majetkovej sfére žalobkyne. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.
8. Žalovanému ako úspešnej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)