Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sžk-28-2019.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sžk/28/2019
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcu: Everland, s.r.o., Stará Vajnorská 19, Bratislava, IČO: 47 057 408, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému: Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, Obrancov mieru 6, Prešov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia a postupu žalovaného, Opatrenia na mieste z 7.12.2017 a o správnej žalobe opomenutého účastníka, o uloženie povinnosti doručiť mu opatrenie žalovaného - opatrenie na mieste z 7.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/14/2018-59 z 30.4.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred krajským súdom
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou opomenutého účastníka doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 1.3.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu opatrenie žalovaného - opatrenie na mieste z 7.12.2017 (ďalej len „opatrenie z 7.12.2017“) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vykonal 7.12.2017 v prevádzkarni žalobcu v predajni Textil, domáce potreby, obuv EVERLAND na ulici Arm. gen. L. Svobodu 23, Prešov kontrolu, na podklade ktorej opatrením z 7.12.2017 zakázal dodávku, predaj alebo používanie výrobkov a to 5 druhov odevov v celkovej hodnote 2 304,50 eur. Dané opatrenie ako aj inšpekčný záznam z kontroly z 7.12.2017 boli síce toho istého dňa doručené M. O. ako osobe zodpovednej za činnosť prevádzkarne, táto však nie je oprávnená za žalobcu preberať písomnosti určené do vlastných rúk a ani nie je štatutárnym orgánom žalobcu.
3. Napadnutým uznesením č.k. 3S/14/2019-59 z 30.4.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu opomenutého účastníka.
4. Krajský súd dospel k záveru, že sa nejedná o správnu žalobu opomenutého účastníka, pretože žalobcovi bolo opatrenie z 7.12.2017 doručené. Keďže žalobca proti danému opatreniu z 7.12.2017 nepodal námietky, následne krajský súd v zmysle § 179 ods. 7, § 98 ods. 1 písm. d) a g) SSP správnu žalobu odmietol z dôvodov jej oneskoreného podania a neprípustnosti.
II.
Konanie na kasačnom súde A)
5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa žalobe vyhovuje a žalovanému sa ukladá povinnosť doručiť sťažovateľovi opatrenie z 7.12.2017 v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, resp. alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca súčasne navrhol priznať mu právo na náhradu trov konania, resp. kasačného konania.
6. V rámci sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti sťažovateľ v podstate tvrdil, že
- osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne nebola oprávnená preberať za sťažovateľa písomnosti určené do vlastných rúk a ani nemala v pracovnej náplni stanovené oprávnenie prejednávať so žalovaným inšpekčný záznam z kontroly,
- k riadnemu doručeniu opatrenia z 7.12.2017 sťažovateľovi nedošlo, pretože doručenie nebolo vykonané v súlade s § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
- názor správnych súdov na doručovanie opatrení na mieste vydávaných žalovaným pri výkone kontroly podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 128/2002 Z.z.") nie je jednotný, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/21/2018 z 4.12.2018, z odôvodnenia ktorého vyplýva povinnosť vykonať doručovanie opatrenia na mieste v zmysle § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 správneho poriadku.
B)
7. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.
III.
Právne závery kasačného súdu
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžk/28/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin- k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jej vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.
10. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu preskúmať, či krajský súd vec posúdil po právnej stránke správne, keď najprv posúdil správnu žalobu opomenutého účastníka tak, že sa nejedná o opomenutého účastníka a následne ju odmietol z dôvodu oneskoreného podania a neprípustnosti.
11. Správna žaloba opomenutého účastníka upravená v § 179 SSP predstavuje určité "nóvum", pretože oproti pôvodnej právnej úprave bol tento inštitút jednoznačne vymedzený, čo do účelu ako i procesného postupu správneho súdu.
12. Podľa § 179 ods. 1 SSP "Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie." Podľa § 179 ods. 2 SSP "Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu." Podľa § 179 ods. 3 SSP "Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť." Podľa § 179 ods. 4 SSP "Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky." Podľa § 179 ods. 5 SSP "Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia." Podľa § 179 ods. 6 SSP "Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku." Podľa § 179 ods. 7 SSP "Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná."
13. De lege lata je účelom správnej žaloby opomenutého účastníka zabezpečiť ochranu subjektívnych práv tej osoby, ktorej patrilo postavenie účastníka administratívneho konania a napriek tomu s ňou orgán verejnej správy nekonal. Pod nekonaním pritom zákon rozumie skutočnosť, že danej osobe nebolo doručené vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie (§ 179 ods.1 SSP). Z povahy veci pritom vyplýva, že sa tým myslí také rozhodnutie alebo opatrenie, meritórne alebo procesné, ktorým bolo administratívne konanie ukončené, pričom pri dvojstupňovom konaní sa jedná o rozhodnutie orgánu druhého stupňa.
14. V rámci konania o správnej žalobe opomenutého účastníka správny súd preskúmava, či
- žalobcovi patrilo postavenie účastníka administratívneho konania,
- mu nebolo rozhodnutie alebo opatrenie doručené,
- správna žaloba bola podaná včas, t.j. v trojročnej lehote od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia (§ 179 ods. 1 a 4 druhá veta SSP).
15. Pokiaľ správny súd zistí, že boli splnené vyššie uvedené podmienky, uznesením rozhodne, že žalovaný orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Zmyslom konania o správnej žalobe opomenutého účastníka teda je zabezpečiť, aby sa účastník konania mohol oboznámiť s rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy a následne podľa toho, či sa jedná o prvostupňové alebo druhostupňové rozhodnutie alebo opatrenie sa mohol domáhať ochrany svojich subjektívnych práv buď v inštančnom administratívnom postupe alebo v rámci správneho súdnictva.
17. Uvedené vychádza z premisy, že len vedomosť o obsahu rozhodnutia alebo opatrenia umožňuje relevantne koncipovať administratívny opravný prostriedok alebo správnu žalobu.
18. Úspech správnej žaloby opomenutého účastníka má pritom zásadný právny dopad. Pri prvostupňovom rozhodnutí alebo opatrení sa ex lege odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku. Pri jednostupňovom alebo druhostupňovom rozhodnutí alebo opatrení začína plynúť nová lehota na podanie správnej žaloby.
19. S odkazom na vymedzený účel žaloby opomenutého účastníka a právne následky spojené s jej vyhovením, je zrejmé, že daná žaloba nemá slúžiť na prípadné odstraňovanie vád v doručovaní rozhodnutí a opatrení, ktoré sa napriek týmto vadám preukázateľne dostali do dispozičnej sféry tej osoby, ktorá o sebe tvrdí, že je opomenutým účastníkom. Čo rozumieť pod tým, že sa rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy preukázateľne dostalo do dispozičnej sféry účastníka konania, je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom k okolnostiam každej veci. Významné z tohto pohľadu bude jednak to, akým spôsobom, či formou sa malo doručovanie vykonať, ako i to, prostredníctvom ktorej osoby a kedy sa rozhodnutie alebo opatrenie dostalo do dispozičnej sféry účastníka administratívneho konania. Pre úplnosť možno dodať, že totožne vníma správnu žalobu opomenutého účastníka aj odborná spisba, v zmysle ktorej "v rámci žaloby opomenutého účastníka by sa nemali odstraňovať formálne vady pri doručovaní, ak opomenutému účastníkovi v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie alebo opatrenie doručené" (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 885 s.). 20. Fundamentálnou otázkou v prejednávanej veci je, či opatrenie z 7.12.2017, ktoré osobne prevzala za sťažovateľa osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne, možno považovať za doručené do dispozičnej sféry sťažovateľa.
21. Z § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že opatrenia zodpovedajúce opatreniu z 7.12.2017 sa oznamujú ústne kontrolovanej osobe a vyhotovuje sa o nich písomný záznam. Daný písomný (inšpekčný) záznam, prílohou ktorého môže byť aj opatrenie podľa § 6 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z., sa doručujú pri výkone kontroly a to do rúk kontrolovanej osoby. Zákon č. 128/2002 Z.z. nevymedzuje, kto sa presne rozumie kontrolovanou osobou pri prevádzkarni patriacej právnickej osobe. Z povahy veci je však zrejmé, že za doručenie do dispozičnej sféry právnickej osoby možno považovať prevzatie písomného (inšpekčného) záznamu vrátane opatrenia zo strany osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne prípadne aj inej ju zastupujúcej osoby. Vzhľadom na neopakovateľný charakter vykonávanej kontroly a potrebu okamžitého účinku prijatých opatrení nemožno totiž požadovať, aby sa daný písomný (inšpekčný) záznam vrátane opatrenia doručoval formálne štatutárnemu zástupcovi kontrolovanej právnickej osoby neprítomnému v čase kontroly v prevádzkarni.
22. V každej prevádzkarni musí byť pritom uvedené aj meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne [§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov], pričom možno skonštatovať, že zodpovednosť tejto osoby za činnosť prevádzkarne v sebe implicitne zahŕňa aj oprávnenie zastupovať kontrolovaného pri výkone kontroly vrátane preberania písomností vyhotovených na mieste počas kontroly (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka).
23. Možno preto skonštatovať, že v danom prípade sa opatrenie z 7.12.2017 dňom 7.12.2017 dostalo do dispozičnej sféry sťažovateľa. Samotná skutočnosť, či a kedy bolo dané opatrenie reálne doručené štatutárnemu orgánu sťažovateľa, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sa na strane 5 v časti 6. Rôzne Inšpekčného záznamu z 7.12.2017 zaviazala o kontrole "informovať vedenie", pričom prípadne pochybenie v tomto smere môže mať dopad jedine v pracovnoprávnej rovine.
24. To znamená, že sťažovateľ v rámci konania o správnej žalobe opomenutého účastníka síce preukázal, že mu v príslušnom administratívnom konaní patrilo postavenie jeho účastníka a že žalobu podal včas, avšak nepreukázal, že mu príslušné opatrenie z 7.12.2017 nebolo doručené.
25. Správny bol preto následný postup krajského súdu, ktorý o danej žalobe v zmysle § 179 ods. 7 SSP ďalej konal a rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Tým, že sťažovateľ proti opatreniu z 7.12.2017 nepodal do troch dní námietky v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z., bolo toto opatrenie následne vylúčené zo správneho súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. a) SSP. Súčasné odôvodnenie odmietnutia správnej žaloby zo strany krajského súdu aj z dôvodu jej oneskoreného podania v zmysle § 98 písm. d) SSP však bolo nadbytočné, pretože v zmysle procesnej logiky o včasnosti podania možno hovoriť len pri takej správnej žalobe, ktorej podanie je prípustné.
26. Na základe vyššie uvedených úvah kasačný súd nepovažoval sťažnostné body za dôvodné. Na účel posúdenia splnenia podmienok pre podanie správnej žaloby opomenutého účastníka bol rozhodujúcim moment doručenia opatrenia z 7.12.2017 do dispozičnej sféry sťažovateľa a nie otázka spôsobu doručovania v zmysle § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 správneho poriadku. Argumentácia sťažovateľa uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/21/2018 z 4.12.2018 rovnako nebola namieste, pretože daná vec sa jednak týkala čiastočne inej skutkovej situácie a tiež kasačný súd nemá povinnosť vysporiadavať sa s odlišnou právnou argumentáciou nižších správnych súdov v iných veciach. Zároveň kasačný súd vyhodnotil odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia za jednoznačne náležité a vo vyššie opísanom rozsahu aj za vecne správne.
27. S poukazom na uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné podľa § 461 SSP o zamietnuť.
28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní.; zároveň kasačný súd nevidel dôvod ani na postup podľa § 168 SSP. Vzhľadom na účel žaloby opomenutého účastníka a právne následky spojené s jej vyhovením, nemá daná žaloba slúžiť na prípadné odstraňovanie vád v doručovaní rozhodnutí a opatrení, ktoré sa napriek týmto vadám preukázateľne dostali do dispozičnej sféry tej osoby, ktorá o sebe tvrdí, že je opomenutým účastníkom. Čo rozumieť pod tým, že sa rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy preukázateľne dostalo do dispozičnej sféry účastníka konania, je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom k okolnostiam každej veci. Významné z tohto pohľadu bude jednak to, akým spôsobom, či formou sa malo doručovanie vykonať ako i to, prostredníctvom ktorej osoby a kedy sa rozhodnutie alebo opatrenie dostalo do dispozičnej sféry účastníka administratívneho orgánu. Za doručenie do dispozičnej sféry právnickej osoby možno považovať prevzatie písomného (inšpekčného) záznamu vrátane opatrenia podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo strany osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne prípadne aj inej ju zastupujúcej osoby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.