Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-138-2020.pdf
PDF · 112.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: PHARMOS, a.s., so sídlom Levická 11, Nitra, IČO: 35 974 559, právne zast.: JUDr. Zoltán Varga, advokát, so sídlom Štefánikova 49, Nitra, proti žalovanej: F.. F. K., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXXX/X, B. - J., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., so sídlom Nevädzová 6C, Bratislava, IČO: 36 855 430, o zaplatenie 73.059,60 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/17/2017-316 zo dňa 10.6.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/17/2017-316 zo dňa 10.6.2020 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 24.091,38 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.2.2017 do zaplatenia zastavil, druhým výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 48.968,22 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48.968,22 EUR od 11.11.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 73.059,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške % p.a. od 20.2.2017 do zaplatenia, ďalej na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a na náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že v období roku 2016 a 2017 dodával na základe objednávok žalovanej tovar, ktorého prevzatie žalovaná potvrdila na jednotlivých faktúrach. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanej faktúry spolu v objeme 87.994,84 EUR, z ktorej žalovaná jednotlivými čiastkovými úhradami uhradila sumu 14.935,24 EUR. Po odrátaní čiastkových úhrad žalovaná dlhuje žalobcovi sumu vo výške 73 059,60 EUR.
3. Žalovaná v odpore uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobca v žalobe nepreukázal, že si tovar skutočne objednala, k žalobe nepriložil ani jednu objednávku. Okrem toho žalobca nepreukázal ani reálne dodanie tovaru, nakoľko nepredložil ani jeden potvrdený dodací list. Väčšina predložených faktúr je nepodpísaná zo strany odberateľa. Aj samotné faktúry poukazujú na dodacie listy, ktoré však žalobca nepredložil. Okrem toho žalobca uvádza, že tovar dodal žalovanej na základe kúpnych zmlúv, avšak žiadne nepredložil. Žalovaná zároveň poukázala aj na rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý jej údajne
dodával tovar na základe kúpnych zmlúv, avšak žalobou si uplatňuje aj zaplatenie tzv. „franchisingového poplatku“, pričom však nepreukázal, na akom základe si tento poplatok uplatňuje. Žalovaná nepoprela, že medzi ňou a žalobcom bol v minulosti záväzkovo-právny vzťah, ktorý bol založený Zmluvou o spolupráci zo dňa 1.1.2017. Žalovaná zároveň uzavrela so žalobcom aj Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 2.3.2016. Žalobca si na jej základe uplatnil voči žalovanej výkon záložného práva, avšak ju do dnešného dňa o výkone záložného práva žiadnym spôsobom neinformoval, čím postupoval v rozpore s § 151 l a nasl. Občianskeho zákonníka. O výkone záložného práva sa dozvedela len na základe oznámenia z Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., voči ktorej evidovala pohľadávky, ktoré jej poisťovňa nevyplatila s tým, že žalobca im oznámil výkon záložného práva. Rovnako to bolo aj v prípade ďalších zdravotných poisťovní.
4. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že na základe písomnej Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 1.1.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou bola v zmysle v čl. 2 bodu 1 zmluvy dohodnutá aj telefonická možnosť záväzného objednávania tovaru. Objednávanie tovaru zo strany žalovanej prebiehalo výlučne telefonicky, čo je bežne zaužívaná prax. Následne na základe telefonickej objednávky žalovanej bola ústne uzatvorená jednotlivá kúpna zmluva v zmysle telefonickej objednávky žalovanej a následne jej bol dodaný tovar, ktorý bol bližšie špecifikovaný v dodacom liste. Na základe dodaného tovaru uvedenom v dodacom liste bola vyhotovená faktúra, ktorá pozostávala z jednotlivých dodacích listov tak, ako bol tovar dodaný žalovanej. Dodaný tovar bol špecifikovaný v jednotlivých dodacích listoch, ktoré boli uvedené na faktúrach, ktorých prevzatie žalovaná potvrdila svojim podpisom. V prípade, ak by žalovanej nebol dodaný tovar tak, ako bol uvedený na faktúrach osobne prevzatých žalovanou, žalovaná mala možnosť reklamovať nedodaný tovar, resp. rozporovať prevzaté faktúry. Žalovaná však nerozporovala žiadnu z faktúr, ktoré sú predmetom tejto žaloby.
5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa 2.3.2016 žalovaná uzatvorila so žalobcom Notársku zápisnicu č. N 507/2016, Nz 7300/2016, NCRIs 7509/2016 napísanú na Notárskom úrade Mgr. K. V., v ktorej žalovaná uznala svoj splatný dlh z titulu nezaplatenia dlžnej sumy za dodaný tovar vo výške 62.707,66 EUR. Dlžná suma vo výške 62.707,66 EUR pozostávala z jednotlivých faktúr bližšie špecifikovaných v Notárskej zápisnici, pričom tovar bol objednaný a dodaný rovnakým spôsobom, ako ten, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, teda na základe telefonickej objednávky žalovanej a následne dodanie tovaru bolo rovnako realizované osobným prevzatím jednotlivých faktúr spolu s tovarom. Žalovaná okrem podpísania Notárskej zápisnice so žalobcom uzavrela aj Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam, k súboru hnuteľných vecí a k motorovému vozidlu. Od podania žaloby boli poddlžníkmi čiastočne realizované čiastkové úhrady titulom záložného práva. S námietkou žalovanej, že žalobca pri výkone záložného práva postupoval v rozpore s ustanovením § 151l Občianskeho zákonníka žalobca nesúhlasil, pretože postupoval v súlade s ustanovením § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ. Žalobca má ako záložný veriteľ voči žalovanej ako dlžníčke a zároveň záložcovi zriadené záložné právo k pohľadávkam, ktoré žalovaná eviduje voči zdravotným poisťovniam. Titulom výkonu záložného práva mu poddlžníci - zdravotné poisťovne čiastočne plnili pohľadávky, ktoré žalovaná eviduje voči zdravotným poisťovniam ako jej dlžníkom. Od podania žaloby žalobcovi k dnešnému dňu bola výkonom záložného práva uhradená suma spolu vo výške 23.803,38 EUR. Posledné plnenie titulom výkonu záložného práva bolo žalobcovi uhradené dňa 10.11.2017, preto si úrok z omeškania uplatnil od 11.11.2017. Po odrátaní jednotlivých plnení od zdravotných poisťovní spolu vo výške 23.803,38 EUR, žalovaná žalobcovi dlhuje sumu vo výške 49.256,22 EUR. Vzhľadom na plnenia zdravotných poisťovní spolu vo výške 23.803,38 EUR, žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 23.803,38 EUR späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Písomným podaním zo dňa 25.10.2019 zobral žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 288,- EUR, ktorá predstavuje tzv. „franchisový“ poplatok, teda žalobca zobral späť žalobu spolu sumu 24.091,38 EUR (23.803,38 EUR + 288,- EUR) s príslušenstvom.
6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že v konkrétnych šiestich faktúrach, a to: fa č. 2130617767, č. 2130619315, 2130619881, č. 2130622236 a č. 2130622743, sú preškrtnuté položky, pričom tieto položky neboli žalobcom zohľadnené a odpočítané od konečnej faktúry. Rovnako k niektorým faktúram sú priložené tzv. exspiračné listy (č. 2130620389, 2130620962, 2130622743 a 2130623297), z ktorých vyplýva, že niektoré položky, ktoré sú v nich uvedené boli žalobcovi vrátené, s tým, že žalobca mal vystaviť dobropis, čo však nikdy neurobil. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že pokiaľ ide o preškrtnutie vykonané na daných faktúrach, pokiaľ by tovar nebol dodaný, boli by preškrtnuté konkrétne jednotlivé
položky. V danom prípade išlo len o pomôcku zamestnankyne žalobcu, keď kontrolovala jednotlivé faktúry a k nim prislúchajúce dodacie listy. Uvedené teda neznamená, že tovar nebol dodaný. To, že tovar bol dodaný vyplýva z dodacích listov, ktoré sú podpísané každý jeden žalovanou. Faktúry sú uvedené v elektronickom účtovníctve, všetky sú naskenované. Vo vzťahu k exspiračným listom žalobca uviedol, že uvedené automaticky generuje systém žalobcu, teda ak sa tovar blíži k exspirácii, systém vygeneruje exspiračný list a tento zasiela zákazníkovi, ktorý sa rozhodne, či si tovar ponechá alebo ho vráti. Žalovaná tovar žalobcovi v týchto prípadoch nevrátila.
7. Zo strany žalovanej ostali neuhradené nasledujúce faktúry:
- faktúra číslo 2130617767, splatná 8/12/2016, vystavená na sumu 13.199,49 EUR, uhradená časť 12.273,86 EUR, neuhradené: 925,63 EUR;
- faktúra číslo 2130622742, splatná 10/12/2016, vystavená na sumu 214,27 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130618299, splatná 15/12/2016, vystavená na sumu 3.944,43 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130623296, splatná 18/12/2016, vystavená na sumu 77,18 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130618807, splatná 22/12/2016, vystavená na sumu 3.128,55 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130623812, splatná 25/12/2016, vystavená na sumu 77,20 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130624249, splatná 28/12/2016, vystavená na sumu 55,43 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130619315, splatná 29/12/2016, vystavená na sumu 3.508,64 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130624659, splatná 31/12/2016, vystavená na sumu 47,38 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130619881, splatná 05/01/2017, vystavená na sumu 7.937,62 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130625120, splatná 08/01/2017, vystavená na sumu 231,73 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130620387, splatná 10/01/2017, vystavená na sumu 1.632,87 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130620389, splatná 12/01/2017, vystavená na sumu 5.075,11 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130625657, splatná 15/01/2017, vystavená na sumu 57,90 EUR - neuhradená
- faktúra číslo 2130620962, splatná 19/01/2017, vystavená na sumu 3.875,80 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130626209, splatná 21/01/2017, vystavená na sumu 70,30 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 21306214900, splatná 26/01/2017, vystavená na sumu 2.747,49 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130626688, splatná 29/01/2017, vystavená na sumu 28,93 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130622236, splatná 02/02/2017, vystavená na sumu 4.595,84 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130700188, splatná 04/02/2017, vystavená na sumu 237,04 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130622743, splatná 09/02/2017 vystavená na sumu 6.204,92 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130700719, splatná 12/02/2017, vystavená na sumu 172,25 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130623297, splatná 16/02/2017, vystavená na sumu 3.808,60 EUR - neuhradená;
- faktúra číslo 2130701289, splatná 19/02/2017, vystavená na sumu 313,11 EUR - neuhradená. Ku každej z vyššie uvedených faktúr boli vystavené dodacie listy, ktoré boli opatrené podpisom žalovanej, potvrdzujúcim prevzatie tovaru špecifikovaného čo do druhu a množstva v každom dodacom liste. Vzhľadom na to, že došlo v priebehu konania v rámci výkonu záložného práva žalobcu k pohľadávkam k zaplateniu časti žalobcom uplatnenej istiny 23.803,38 EUR s príslušenstvom a späťvzatiu žaloby v časti 288,- EUR, konajúci súd postupujúc podľa §144 a nasl. C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu v zostávajúcej časti 48.968,22 EUR s príslušenstvom je skutkovo aj právne dôvodný, a preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou došlo k uzavretiu jednotlivých kúpnych zmlúv v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci bol povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, na základe ústnej (telefonickej) objednávky žalovanej a žalovaná ako kupujúci sa zaviazala dodaný tovar prevziať a zaplatiť za tento tovar dohodnutú kúpnu cenu. Rovnako konajúci súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam, k súboru hnuteľných veci a k motorovému vozidlu. Z obsahu tejto zmluvy (čl. I, bod 1) taktiež vyplýva, že žalobca ako záložný veriteľ uzavrel so žalovanou ako záložcom Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 1.1.2015, na základe ktorej sa záložný veriteľ zaviazal dodávať záložcovi lieky a zdravotnícky materiál a záložca sa zaviazal zaplatiť za takto dodaný tovar za podmienok dohodnutých v Zmluve o obchodnej spolupráci.
9. Za podstatnú skutočnosť považoval súd prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané (jednotlivými dodacími listami potvrdenými žalovanou), že žalobca dodal žalovanej tovar, ktorý jej následne fakturoval jednotlivými faktúrami. Uvedené faktúry boli žalovanej doručené, žalovaná ich prevzatie potvrdila na väčšine faktúr svojím podpisom, pritom pred podaním žaloby žalovaná žiadnu z faktúr nerozporovala a
nevrátila žalobcovi ako neoprávnene vystavenú. Okrem toho aj samotná žalovaná, ešte pred podaním žaloby na súd, zo žalobcom v žalobe uplatnených faktúr vystavených za dodanie tovaru vykonala aj čiastočnú úhradu kúpnej ceny; a to napr. :z faktúry č. 2130607633, vystavenej na sumu 60,36 EUR uhradila 39,14 EUR, z faktúry č. 2130608092, vystavenej na sumu 2.482,88 EUR uhradila 2.296,10 EUR, z faktúry č. 2130611930, vystavenej na sumu 3.595,29 EUR uhradila 3.000,- EUR, z faktúry č. 2130612399, vystavenej na sumu 2.402,08 EUR uhradila 2.000,- EUR, z faktúry č. 2130613372, vystavenej na sumu 7.940,11 EUR uhradila 7.600,- EUR. Čiastočnou úhradou týchto faktúr, došlo s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k uznaniu dlhu zo strany žalovanej.
10. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa preškrtnutia časti textu na faktúrach, konajúci súd považoval uvedenú námietku za účelovú, predmetné preškrtnutie nie je možné považovať za nedodanie tovaru zo strany žalobcu, a to najmä s poukazom na žalovanou podpísané dodacie listy k týmto faktúram a rovnako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná tieto faktúry po ich doručení žalobcovi nevrátila a nespochybnila ich obsah. Na zdôraznenie súd prvej inštancie uviedol, že samotná faktúra je daňovým dokladom a ako taká ani nepredstavuje doklad o dodaní a prevzatí tovaru. Platí, že faktúry samy osebe nie sú dostatočným dôkazom o uskutočnení obchodu, teda v konaní musí byť preukázané, že tovar skutočne existoval a bol dodaný (táto skutočnosť vyplýva práve zo žalobcom predložených dodacích listov).
11. K námietke týkajúcej sa spôsobu a času vyúčtovania plnení od zdravotných poisťovní voči záväzkom žalovanej, ktoré žalobca v priebehu konania vykonal, súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca si tieto úhrady započítal na najskôr splatné pohľadávky, ktoré evidoval voči žalovanej a na tomto základe potom upravil aj žalobu (vykonal späťvzatie), pričom žalobca v priebehu konania špecifikoval aj spôsob a časovú postupnosť zaúčtovania týchto platieb. Tento postup žalobcu, kedy použil takto získané peňažné prostriedky na zaplatenie najstarších splatných záväzkov žalovanej, možno považovať za postup, ktorý bol jednoznačne v záujme samotnej žalovanej, preto súd považoval túto námietku žalovanej za nedôvodnú.
12. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej týkajúcej sa údajnej ústnej dohody o zmene termínov splatnosti a údajnej novácii záväzku, ktorá mala byť predmetom dohody medzi štatutárom žalobcu p. P. a žalovanou, súd uviedol, že žalovaná v rámci procesnej obrany v priebehu konania ani písomne ani ústne neuviedla, čo presne malo byť obsahom tejto dohody, neuviedla na akých iných termínoch splatnosti sa mala dohodnúť. Za stavu, kedy od splatnosti záväzkov žalovanej uplynuli tri roky, pričom žalovaná napriek uplynutiu času ani v dodatočnom termíne svoje záväzky neuhradila, možno považovať aj toto tvrdenie za účelové a súd nepovažoval v konaní pre rozhodnutie vo veci za potrebné vykonať dokazovanie za účelom preukázania tohto skutkového tvrdenia žalovanej. Nad rámec uvedeného súd poukázal aj na to, že v mene spoločnosti žalobcu sú oprávnení konať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne, a preto je nepravdepodobné, že by mohol menovaný Ing. O. P. výlučne sám platne uzavrieť takúto dohodu.
13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom a na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 369c ObZ).O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti výrokom II. a III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. V odvolaní uviedla, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaná si skutočne objednala tovar od žalobcu, že tento tovar bol žalovanej aj skutočne dodaný v takom rozsahu, ako žalobca tvrdil. Žalovaná tieto skutočnosti v konaní namietala, avšak súd prvej inštancie sa s nimi nedostatočne vysporiadal, resp. iba bez ďalšieho prisvedčil žalobcovi. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobcom predložené faktúry obsahujú viaceré úpravy, ktoré vykonal sám žalobca. Týmto úpravami sú najmä žalobcom zjavne vyškrtnuté jednotlivé položky (tovar). Na základe uvedeného je preto možné logicky dospieť k záveru, že ak sám žalobca vyškrtol jednotlivé fakturované položky (tovar), tak tento tovar nebol žalovanej dodaný. Žalobca však túto skutočnosť nijako nezohľadnil v jednotlivých faktúrach, a teda neodpočítal sumu za tieto vyčiarknuté položky z celkovej fakturovanej sumy. Žalovaná výslovne poprela, že by tieto vyškrtnuté položky boli žalovanej dodané tak ako tvrdí
žalobca v konaní. Žalovaná tiež v konaní opakovanie zdôrazňovala, že žalobca jej nedoručil riadne faktúry, pričom táto skutočnosť je významná napríklad vo vzťahu k úroku z omeškania.
15. Žalovaná v rámci dokazovania navrhovala, aby súd v konaní vypočul Ing. O. P., člena predstavenstva žalobcu. Žalovaná týmto chcela preukázať, že žalobca a žalovaný uzatvorili novú dohodu o splatnosti záväzku, a teda vykonali tzv. nováciu záväzku. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vykonať, a to napriek tomu, že žalobca túto ústnu dohodu medzi žalobcom a žalovanou nikdy výslovne nepoprel. Žalovaná má teda za to, že súd prvej inštancie tým, že odmietol vykonať výsluch Ing. O. P., člena predstavenstva žalobcu, porušil procesné práva žalobkyne v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V neposlednom rade, vo vzťahu k nevykonaniu tohto dôkazu považuje žalovaná odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné a nesprávne, nakoľko samotná skutočnosť, že pán Ing. O. P. je členom predstavenstva žalobcu a podľa zápisu v obchodnom registri konajú menom žalobcu min. dvaja členovia predstavenstva, automaticky neznamená, že pán Ing. O. P. nebol oprávnený uzatvoriť dohodu so žalovanou. Takéto oprávnenie mu totiž priamo môže vyplývať napr. z pracovnej zmluvy, alebo manažérskej zmluvy, alebo z plnomocenstva.
16. K výroku o trovách konania žalovaná uviedla, že na pojednávaní konanom dňa 28.10.2019 súd prvej inštancie vyslovene uviedol, že vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu až na pojednávaní konanom dňa 28.10.2019 doručil súdu špecifikáciu faktúr a úrokov z omeškania a nedoručil žalovanému CD s nahrávkou súborov obsahujúce dodacie listy, zavinil odročenie pojednávania a uvedené bude zohľadnené v trovách. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že výrok rozsudku o trovách konania je zjavne nesprávny a v rozpore so samotným postupom súdu prvej inštancie počas súdneho konania. Napriek tomu, že súd prvej inštancie počas konania jednoznačne konštatoval, že trovy konania spojené s pojednávaním dňa 28.10.2019 bude znášať žalobca, tak súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezohľadnil vo výroku ani v odôvodnení rozsudku. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanej prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
23. Predmetom sporu je neuhradenie faktúr zo strany žalovanej za dodaný tovar /lieky, zdravotnícke pomôcky/ špecifikovaný v jednotlivých faktúrach a dodacích listoch, ktorý žalobca dodal žalovanej. Dodávky tovaru mali prebiehať na základe telefonickej objednávky zo strany žalovanej. Žalovaná prevzatie tovaru potvrdila svojím podpisom na jednotlivých faktúrach a dodacích listoch. V priebehu konania došlo k čiastočnému spävzatiu žaloby spolu vo výške 24.091,38 EUR, z dôvodu úhrady dlhu zdravotnými poisťovňami ako dlžníkmi žalovanej /23.803,38 EUR/ a čiastočného späťvzatia zo strany žalobcu sumy 288,- EUR, ktorá pozostávala z franchisových poplatkov vo výške 72,- EUR x4. Po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom konania 48.968,22 EUR s príslušenstvom. Žalovaná v konaní namietala, že nebolo preukázané, že si tovar skutočne objednala, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru ,že medzi štatutárom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dohoda o zmene obsahu záväzku v ústnej forme, ktorá riešila splatnosť časti záväzku. Okrem toho žalovaná namietala, že v konkrétnych šiestich faktúrach, a to: fa č. 2130617767, č. 2130619315, 2130619881, č. 2130622236 a č. 2130622743 sú preškrtnuté položky, pričom tieto položky neboli žalobcom zohľadnené a odpočítané od konečnej faktúry. Rovnako k niektorým faktúram sú priložené tzv. exspiračné listy (č. 2130620389, 2130620962, 2130622743 a 2130623297), z ktorých vyplýva, že niektoré položky, ktoré sú v nich uvedené boli žalobcovi vrátené, s tým, že žalobca mal vystaviť dobropis, čo však nikdy neurobil.
24. Odvolací súd po prehratí CD nosiča založeného v spise /obálka č.l. 206/, ktorého súčasťou sú faktúry a dodacie listy súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní bolo bez pochýb preukázané dodanie tovaru žalobcom žalovanej, čo preukazujú potvrdené dodacie listy zo strany žalovanej. Je potrebné uviesť, že žalovaná žiadnu z faktúr nerozporovala ani nereklamovala, že jej tovar nebol dodaný, napriek tomu, že žalovanou podpísané faktúry obsahujú položkovite dodávaný tovar a označenie dodacieho listu. Žalovaná žiadnu z faktúr nevrátila žalobcovi ako neoprávnene vystavenú, alebo na prepracovanie, naopak z jej strany došlo aj k čiastočnej úhrade zo žalobcom vystavených faktúr ešte pred podaním žaloby /bližšie bod 19 rozhodnutia/. Žalovaná tiež nepreukázala, že tovar žalobcovi vrátila, nekonkretizovala rozsah tovaru, ktorý mal byť vrátený a ani tovar, na ktorý mal byť vystavený dobropis, preto jej obranu ustálil odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie ako účelovú.
25. K žalovanej namietaným úpravám na faktúrach, a to prečiarknutým položkám pri šiestich faktúrach / fa č. 2130617767, č. 2130619315, 2130619881, č. 2130622236 a č. 2130622743/, ktoré neboli podľa žalovanej žalobcom zohľadnené a odpočítané od konečnej faktúry, odvolací súd uvádza, že bolo preukázané dodanie tovaru žalovanej, čo vyplýva z podpísaných dodacích listov. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná nepreukázala vrátenie tovaru, nereklamovala, že jej tovar nebol dodaný a nenamietala konkrétne čísla faktúr s presným uvedením tovaru, ktorý jej nemal byť dodaný. Naopak svojím podpisom na dodacích listoch potvrdila prevzatie tovaru. To isté platí aj vo vzťahu k priloženým tzv. exspiračným listom (pri faktúrach č. 2130620389, 2130620962, 2130622743 a 2130623297), z ktorých má podľa žalovanej vyplývať, že niektoré položky, ktoré sú v nich uvedené boli žalobcovi vrátené. Táto skutočnosť /vrátenie tovaru žalovanou/ však nebola v konaní preukázaná. Žalobca vo vzťahu k expiračným listom uviedol, že uvedené automaticky generuje systém žalobcu ak sa tovar blíži k exspirácii a exspiračný list sa zasiela zákazníkovi, ktorý sa rozhodne, či tovar vráti alebo si ho ponechá. Žalovaná nepreukázala vrátenie tovaru podliehajúceho exspirácii, preto bola povinná uhradiť vystavené faktúry aj za takto dodaný tovar. V súvislosti s preškrtnutými položkami na faktúrach sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že účtovníčka preškrtnutie používala ako pomôcku pri evidencii, keď kontrolovala jednotlivé faktúry a k nim prislúchajúce dodacie listy. S uvedeným však nesúhlasila žalovaná, mala za to, že preškrtnutý tovar nebol dodaný. S takou procesnou obranou sa odvolací súd nestotožnil, pretože žalovaná svoje tvrdenie ničím nepreukázala a to, že tovar bol dodaný vyplýva ako už bolo uvedené z dodacích listov podpísaných žalovanou.
26. Vo vzťahu v odvolaní namietanému nevykonaniu dokazovania vypočutím Ing. O. P. ako člena predstavenstva žalobcu k uzatvoreniu novej dohody o splatnosti záväzku, odvolací súd tak ako uviedol aj súd prvej inštancie konštatuje, že zo spisového materiálu nevyplýva a žalovaná to v konaní neuviedla, čo presne malo byť obsahom dohody a na akých iných termínoch splatnosti sa mala so štatutárnym zástupcom žalobcu dohodnúť. Uzatvorenie dohody medzi štatutárom žalobcom a žalovanou o zmene obsahu záväzku v ústnej forme tvrdil prvýkrát na pojednávaní dňa 8.2.2019 právny zástupca žalovanej, pričom obsah dohody bližšie nešpecifikoval. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že väčšina faktúr bola splatná ešte v roku 2016 a časť v roku 2017, preto je irelevantná obrana žalovanej, keď od splatnosti záväzku uplynul značný čas /cca 3 roky/ a žalovaná si svoju povinnosť nesplnila.
27. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozhodnutia o trovách konania nezohľadnil ,že trovy konania spojené s pojednávaním dňa 28.10.2019 bude znášať žalobca, nakoľko on zavinil odročenie pojednávania. Odvolací súd poukazuje na ust. § 262 ods.1 C.s.p. podľa ktorého, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodoval v súlade s ust. §262 ods. 1 C.s.p. a v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. /podľa pomeru úspechu v konaní/ o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania, kde nemusí súd prvej inštancie priznať žalobcovi 1 úkon právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2019, bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
28. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).