Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-2143-2020.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Subarea
14Ek/2143/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1.) L. M., O.: XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX M.-L. v zákonom zast. matky- C.. G. M., O.: XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX M.-L. 2.) U. M., O.: XX.X.XXXX, P.E. XXXX/XX, XXX XX M.-L. v zákonom zast. matky: C.. G. M., O.: XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX M.-L. v spoločnom právnom zast.: JUDr. Petra Kandračová, Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, 078 01 Sečovce, IČO:50 669 842 proti povinnému: E. M., O.: X.X.XXXX, XXX XX M.-L., o vymoženie výživného, exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 07101 Michalovce, pod sp.zn. 196EX 34/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 86,4 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v lehote.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.12.2020, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia zameškaného výživného na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 26P/76/2019, ktorý bol vydaný dňa 30.10.2019 a nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2021 a vykonateľnosť dňa 02.12.2019 (ďalej len exekučný titul). Oprávnený si uplatňoval v návrhu aj trovy exekúcie vo výške 172,30 EUR.
2. Poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120445379.1 zo dňa 14.01.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 07101 Michalovce, pod sp.zn. 196EX 34/21, ktorý dňa 31.03.2021 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie. Predmetné Upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 10.04.2021.
3. Povinný podal na poštovú prepravu dňa 26.04.2021 v listinnej podobe návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Svoj návrh na zastavenie odôvodnil tým, že dlžná suma vznikla po rozhodnutí súdu č.26P/76/2019 o rodičovskej dohode, kde na pojednávaní bol zavedený do omylu a pristúpil na sumu 300Eur na obe jeho deti. Ďalej tvrdil, že uvedená suma bola určená sudcom na základe jedného dokladu o výške príjmu a v čase účinnosti toho rozhodnutia od 29.03.2019, kedy bolo prvé pojednávanie bol súd odročený z dôvodu , že bol bez príjmu a nezamestnaný až do 10.09.2019, keď začal pracovať v zahraničí. Tiež sa vyjadril, že k rodičovskej dohode by nedošlo, ak by bol riadne upovedomený o tom, že účinnosť rozhodnutia bude od 29.3.2019 v stanovenej výške. Potom uviedol, že voči rozhodnutiu podáva znovuotvorenie pojednávania č. 26P/76/2019+ a úpravy výšky výživného. Na záver uviedol, že je momentálne nezamestnaný.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.05.2021, v ktorom uviedol, že tvrdenia sú zavádzajúce . Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Žiadosť povinného o „znovuotvorenie“ pojednávania č. 26P/76/2019 považujeme za irelevantné a zmätočné, nakoľko vec bola právoplatne skončená. Svoju vyživovaciu povinnosť si povinný naďalej neplní a to ani čiastočne. Návrh povinného na zastavenie považuje oprávnený za účelový z dôvodu vyhnúť sa plneniu. Oprávnený si žiadal priznať náhradu trov za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie vo výške 172,80 Eur.
5. Súdny exekútor predložil návrh na zastavenie povinného súdu spolu s vyjadrením oprávneného dňa 16.05.2021. Súdny exekútor sa vyjadril k návrhu na zastavenie povinného, v ktorom uviedol, že neexistuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods.1 Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa čl. 8 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 44 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
19. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Súd konštatuje, že exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
22.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 5 Cdo/217/2010 zo dňa 26.01.2012) vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Preto je potrebné, aby súd, ktorý rozhodol o výživnom dieťaťa, vždy stanovil začiatok plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, a to ku dňu, kedy rodič prestal dobrovoľne plniť. Tým súd však vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale iba ju deklaruje; povinnosť plniť výživné odo dňa, od ktorého rodič prestal dobrovoľne plniť. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré sa zabezpečuje samostatne výrokom súdu. Pri určovaní výšky výživného a začiatku plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu prihliadne na dobrovoľne uskutočnené plnenie. V exekučnom konaní je však situácia diametrálne odlišná. Úlohou exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia aj proti vôli povinného. Je na povinnom, aby predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie a ozrejmil súdu všetky skutočnosti ku dňu podania tohto návrhu, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, a pre exekučné konanie, a samotnú exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora sú relevantné plnenia až po vykonateľnosti exekučného titulu podľa jeho výrokov.
23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
24. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preskúmaval návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom návrhu na zastavenie povinného, ako aj s vyjadrením oprávneného. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie namietal, že bol uvedený do omylu a pristúpil na sumu výšky výživného 300 eur na obe jeho deti. Ďalej namietal, že by nedošlo k rodičovskej dohode ak by bol riadne upovedomený o tom, že účinnosť rozhodnutia bude od 29.3.2019 v stanovenej výške. Tiež namietal, že momentálne je nezamestnaný a podáva voči exekučnému titulu návrh na znovuotvorenie pojednávania a úpravu výšky výživného. Na základe vyššie uvedeného žiadal zastaviť exekúciu. Súd uvádza, že povinným uvedené skutočnosti tykajúce sa uvedeným do omylu v základnom konaní nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku. Uvedenú skutočnosť však exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekúcia sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Čo sa týka skutočnosti , že povinný nie je zamestnaný súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť resp. nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a to zisteniami súdneho exekútora. Ohľadom tvrdenia povinného návrhu o „znovuotvorenie“ pojednávania sp.zn 26P/76/2019, súd uvádza, že vec bola právoplatne skončená a kým nebude súdu predložený exekučný titul, ktorým by bola upravená výška výživného na maloleté deti, nezakladá predmetné tvrdenie žiadny právny dôvod zastavenia exekúcie.
25. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia vedená proti nemu mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
26. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadal uplatniť trovy v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 172,80Eur (za 2x úkon vo výške 75,52 Eur a 2 x režijný paušál vo výške 10,87 Eur).
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd v danom prípade rozhodol v zmysle § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, a oprávnenému priznal v zmysle §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z. právny zástupca nárok na jeden polovičný úkon právnej služby za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 86,4 Eur (polovičný úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzajúc z tarifnej hodnoty 4220,00 Eur (istina) vo výške 75,53 Eur + 10,87 režijný paušál), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.