Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžfk/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s.r.o., so sídlom Sekier - Osada 8746, Zvolen, IČO: 45 426 376, zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101548855/2018 zo dňa 10. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -79 zo dňa 12. júna 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -79 zo dňa 12. júna 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) podľa a (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101548855/2018 zo dňa 10. augusta 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100159523/2018 zo dňa 17. januára 2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101548855/2018 zo dňa 10. augusta 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100159523/2018 zo dňa 17. januára 2018, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 6.449,97 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2014/9, inter. č. faktúry 14/478, dátum dodania/vyhotovenia 31. augusta 2014, základ dane 31.934 Eur, DPH 6.386,80 Eur, celková suma 38.320,80 Eur, vystavenej deklarovaným dodávateľom Pavlom Kontúrom, Partizánska cesta 1667/52, Banská Bystrica, IČO: 34 989 561, DIČ: 1030243610, IČ DPH: SK 1030243610. Taktiež neuznal odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku

- sedacej súpravy HILTON - 1 ks, ktorej nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. V/397 zo dňa

31. augusta 2014, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 26. augusta 2014 od dodávateľa KIKA Nábytok Slovensko, s.r.o.

4. Správca dane konštatoval porušenie a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Pavlovi Kontúrovi neuniesol dôkazné bremeno, že deklarovaná obchodná transakcia sa realizovala žalobcom tvrdeným spôsobom, pretože správcovi dane sa s deklarovaným dodávateľom nepodarilo skontaktovať a nepodarilo sa preveriť obchodnú transakciu mimo účtovných a daňových dokladov žalobcu. Správca dane zároveň uznal, že bola vykonaná fyzická ohliadka priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce, ktoré mali byť dodané deklarovaným dodávateľom Pavlom Kontúrom, boli vykonané, ale podľa správcu dane nebolo preukázané dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov za príslušné zdaňovacie obdobie, pretože deklarovaný dodávateľ bol nekontaktný. Pokiaľ išlo o nákup hnuteľného majetku, sedacej súpravy, táto sa nenachádzala v Zozname drobného majetku za obdobie od 01.januára 2010 do 31. decembra 2014, ktorý bol žalobcom správcovi dane predložený. Ani iným spôsobom sa nepreukázalo, že by tento majetok mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na účely svojho podnikania.

5. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa neuznania nákupu hnuteľného majetku - sedacej súpravy, konštatoval jej nedôvodnosť, a preto závery daňových orgánov vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z nákupu hnuteľného majetku považoval za správne. Za dôvodnú však správny súd považoval žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa neuznania odpočítania DPH z prijatej faktúry od deklarovaného dodávateľa Pavla Kontúra.

6. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že predmetom deklarovaného plnenia malo byť dodanie prác - opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipulácia s drevnou hmotou. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce boli vykonané, ale nebolo preukázané dodanie prác zo strany dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov. Podľa správcu dane bolo spochybnené, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. Správca dane poukázal na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u dodávateľa Pavla Kontúra. Predvolania č. 103211817/2016 zo dňa 25. mája 2016 a č. 104277440/2016 zo dňa 11. novembra 2016 sa správcovi dane na známu adresu uvedeného dodávateľa nepodarilo doručiť a zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici žiadosťou č. 104402770/2016 zo dňa 05. decembra 2016. Pavol Kontúr nebol predvedený z dôvodu, že sa na známej adrese jeho pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa takáto osoba v dome vôbec mala nachádzať.

7. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto dodávateľovi prijaté závery správcu dane neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok - predloženie dokladov zo strany žalobcu, konkrétne faktúry so zákonom požadovanými náležitosťami. Zároveň konštatoval na základe zistení z fyzickej ohliadky areálu žalobcu, že deklarované plnenia boli realizované. Podľa správcu dane ale nebolo preukázané, že plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom, pretože tento je nekontaktný. Zdokladované zistenie nekontaktnosti u deklarovaného dodávateľa podľa správcu dane vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Zároveň správca dane konštatoval, že ak nemožno overiť u deklarovaného dodávateľa doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, sú tieto doklady nepreukázané. Žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil.

8. Podľa správneho súdu skutočnosti popísané a vyhodnotené daňovými orgánmi sami o sebe nepostačujú pre akceptovanie záveru, že daňové orgány spochybnili, že deklarovaná obchodná transakcia sa stala žalobcom deklarovaným spôsobom. Za podstatné správny súd považoval to, že ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade neboli zo strany žalobcu splnené len formálne podmienky uplatňovaného daňového nároku, nakoľko existencia materiálneho plnenia nebola spochybnená. Samotný správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonal fyzickú ohliadku priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce boli vykonané. Zároveň nešlo ani o prípad, že by deklarovaný dodávateľ sám poprel dodanie plnení a vystavenie faktúry. Podľa správneho súdu nemožno u daňového subjektu

vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a za prípadné neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa, a s tým súvisiace nepredloženie daňových a účtovných dokladov, na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu nepostačuje. Daňové orgány nezistili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom vyvracali tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom, prípadne že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva a že by žalobca o účasti na takomto konaní vedel alebo mohol vedieť.

9. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôrazňoval, že nepostačuje len predloženie faktúry, pretože predloženie faktúry bez podloženia reálnym dodaním prác nepostačuje, táto jeho argumentácia je podľa správneho súdu nepoužiteľná na prípad žalobcu, keď dodanie deklarovaných plnení (služieb) - to že boli uskutočnené v areáli žalobcu, nebolo správcom dane spochybnené a sám správca dane konštatoval, že tieto boli dodané.

10. Správny súd zdôraznil, že nedostatky rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k posúdeniu nároku na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom Pavlom Kontúrom neboli odstránené ani v odvolacom konaní žalovaným. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a naviac neuviedol žiadne iné úvahy, ktoré by nasvedčovali správnosti záverov prijatých správcom dane.

11. Správny súd uviedol, že rešpektuje opakovane vyslovené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, vo vzťahu k preukázaniu formálnych ako aj materiálnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ako aj vo vzťahu k presúvaniu dôkazného bremena na daňový subjekt, ak správca dane spochybní tvrdenia daňového subjektu. Správny súd ale zdôraznil, že každú vec je potrené vyhodnocovať s ohľadom na jej konkrétne skutkové okolnosti, čo zahŕňa aj aplikáciu uvedených záverov na konkrétny prípad.

12. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a správcu dane v celom rozsahu, pretože daňové orgány rozhodli o vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom. Správny súd daňové orgány v ďalšom konaní zaviazal povinnosťou opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie DPH z faktúry od deklarovaného dodávateľa Pavla Kontúra a pri jeho posúdení zohľadniť závery správneho súdu uvedené v jeho rozhodnutí.

13. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa , a to z dôvodu úspechu žalobcu v konaní pred správnym súdom.

II.

Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Namietal nesprávne posúdenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k neuznanému odpočítaniu dane z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa Pavla Kontúra. Poukázal na to, že v prípade preverenia dodania prác týmto dodávateľom sa tento nedostavil k správcovi dane ani po opakovanom predvolaní a nebolo ho možné ani predviesť príslušníkmi Policajného zboru. Vzhľadom na skutočnosť, že u deklarovaného dodávateľa nedošlo k preukázaniu a potvrdeniu dodania fakturovaných prác pre žalobcu, správca dane o týchto skutočnostiach oboznámil žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa, pričom žalobca nepredložil k preukázaniu dodania prác od deklarovaného dodávateľa Pavla Kontúra žiadne vyjadrenia ani dôkazy, a to ani po výzve správcu dane, ani po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly a ani vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca okrem faktúry a objednávky nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce, že k dodaniu prác došlo práve deklarovaným dodávateľom Pavlom Kontúrom.

16. Ďalej žalovaný dôvodil, že z početnej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane nestačí, ak na zdaniteľné plnenia, ktorého existenciu správca

dane nepopiera, bola vyhotovená dodávateľská faktúra obsahujúca zákonom stanovené náležitosti. Aby žalobcovi ako odberateľovi deklarovaného zdaniteľného plnenia vzniklo právo na odpočítanie dane, musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo dodané, a to práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúre ako dodávateľ označený. Ak je spochybnené, že zdaniteľné plnenie bolo dodané deklarovaným dodávateľom, žalobcovi nemôže vzniknúť právo na odpočítanie dane, pretože bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že splnil všetky formálne aj materiálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. Uviedol, že predložené doklady musia mať povahu faktu, a teda všetky v nich uvedené skutočnosti musia mať reálny základ a musia byť preukázané.

17. S poukazom na § 24 Daňového poriadku žalovaný zdôraznil, že žalobca predložil faktúru a objednávku, ktoré obsahovali popis dodávaných prác, ale žiadne iné dôkazy (napr. dodací list, súpis prác a pod.), ktoré by preukázali rozsah, obdobie, čas, alebo spôsob ich dodania, neboli žalobcom predložené. Uviedol, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si organizuje svoju podnikateľskú činnosť, aby si zabezpečil dostatočné a relevantné dôkazy na preukázanie oprávnenosti odpočítania dane. Zdôraznil, že daňové orgány nepričítali na ťarchu žalobcu nekontaktnosť jeho dodávateľa. Poukázal na to, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Zastával názor, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, správne vyhodnotili skutkové závery, žalobcovi neboli za vinu kladené skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a zistený skutkový stav bol správne právne posúdený v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami.

18. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil so zisteniami a právnymi závermi správneho súdu. S kasačnou sťažnosťou žalovaného nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú. Mal za to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom. Zastával názor, že žalovaný sa nevysporiadal so zistením a konštatovaním správcu dane, ktorý nespochybni1 existenciu materiálneho plnenia, nakoľko zistil, že deklarované plnenia boli realizované. Podľa žalobcu z preskúmavaného rozhodnutia, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva jednoznačný záver o tom, či správca dane a žalovaný neuznávajú právo na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, alebo preto, že sa jednalo o zneužitie práva, alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť.

III.

Posúdenie kasačného súdu

19. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela , ústavný ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa v spojení s , po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa , a a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

21. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zrušil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2014.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Hlavným dôvodom podanej kasačnej sťažnosti žalovaného bol nesúhlas s posúdením zisteného skutkového stavu správnym súdom, a to vo vzťahu k nesprávnosti záveru správcu dane o nevzniknutí nároku na odpočítania dane žalobcom z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Pavla Kontúra v zdaňovacom období august 2014. Správny súd sa nestotožnil s právnym základom rozhodnutí daňových orgánov založených na tom, že zdokladované zistenie nekontaktnosti u deklarovaného dodávateľa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Ak nemožno u deklarovaného dodávateľa overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, sú tieto doklady nepreukazné.

32. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

33. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

34. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona o DPH (odpočítanie dane) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou vo faktúre.

35. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

36. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis daňových orgánov, vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 nebolo (okrem iného) žalobcovi uznané odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Pavla Kontúra (viď bod 3 tohto rozhodnutia), ktorej predmetom bolo dodanie prác - opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipulácia s drevnou hmotou, a to v rozsahu 2.281 hod. x 14 Eur, spolu v sume 31.934 Eur bez DPH. V tejto súvislosti žalobca správcovi dane predložil aj objednávku bez dátumu adresovanú Pavlovi Kontúrovi v znení: „Objednávame si u Vás: práce na opracovaní dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipuláciu s drevnou hmotou v mesiaci august.“

37. V konaní pred daňovými orgánmi síce nebolo spochybnené, že práce fakturované dotknutým dodávateľom boli reálne uskutočnené. Nepodarilo sa však preukázať, že predmetné práce boli vykonané práve deklarovaným dodávateľom. Žalobcovi sa v priebehu vykonaného dokazovania správcom dane počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nepodarilo odstrániť oprávnené pochybnosti správcu dane vyplývajúce z jeho zistení ohľadom dodávateľa Pavla Kontúra. Predložená dodávateľská faktúra č. 2014/9 zo dňa 31. augusta 2014 a rovnako tak nedatovaná objednávka nepreukazujú, že práce vyplývajúce zo spornej faktúry dodal žalobcovi dodávateľ Pavol Kontúr.

38. Kasačný súd považuje úkony správcu dane (viď bod 6 tohto rozhodnutia), ktorými sa snažil preveriť deklarované plnenie u dodávateľa Pavla Kontúra, za dostatočné na to, aby bolo možné konštatovať relevantné spochybnenie žalobcových tvrdení o reálnosti dodania prác uvedeným dodávateľom. Bolo následne na žalobcovi, aby na podporu svojich tvrdení predložil ďalšie dôkazy (tak ako na to poukázal žalovaný v kasačnej sťažnosti - viď bod 17 tohto rozhodnutia), napr. súpis vykonaných prác, z ktorého by bolo zrejmé, koľko z fakturovaných hodín sa týkalo opracovania dubových prírezov, koľko hobľovania, koľko brúsenia a manipulácie s drevnou hmotou, čo vzhľadom na rozsah objednávky a fakturovanú sumu by opäť podporilo tvrdenia žalobcu o tom, že práce, ktorých existenciu správca dane nespochybňoval,

boli výsledkom činnosti dodávateľa Pavla Kontúra. Žalobca však okrem faktúry a objednávky žiadne ďalšie dôkazy v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania neprodukoval, a preto sa nemohol spoliehať na to, že iba existencia materiálneho plnenia deklarovaného predmetnou faktúrou od dodávateľa Pavla Kontúra mu zabezpečí oprávnenosť odpočítania dane z tejto faktúry.

39. Okrem uvedeného neušlo pozornosti kasačného súdu, že v administratívnom spise sa nachádza Podnet na vykonanie daňovej kontroly Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS: ORP-623/3-VYS-BB-2015 zo dňa 30. novembra 2015, v ktorom je okrem iného poukázané na výpoveď Pavla Kontúra, ktorý uviedol, že „... daňové priznania za neho podala elektronicky W. B., ktorú na to vybavil B. R.. Tohto muža pozná asi 4 alebo 5 rokov a niekedy v marci 2014 mu zavolal a opýtal sa ho, či má peniaze a navrhol mu, že ak mu poskytne údaje a podpíše faktúru, tak od neho dostane 1.000 Eur. B. R. potom pre neho prišiel niekedy v marci 2014 do Lučenca a spolu išli do Zvolena do Športcentra Ekoma, kde mu nejaký muž a nejaká žena predložili na podpis faktúry, ktoré podpísal a opečiatkoval a tiež príjmové doklady, potom od B. R. dostal 150 Eur a odviezol ho do Lučenca, zároveň mu nechal pečiatku, pretože ju potreboval pre účtovníčku a tú mu vrátil v septembri 2014. Ešte aj v apríli 2014 a auguste 2014 súhlasil s podobnými obchodmi, kedy vo Zvolene podpísal papiere, ktoré B. R. pripravil. V apríli 2014 mu B. R. vyplatil 500 Eur a v auguste alebo septembri sumu 360 Eur, kedy mu túto sumu doniesol osobne do Malaciek, kde v tom čase pôsobil. Od septembra 2014 ho telefonicky kontaktovali z Daňového úradu v Banskej Bystrici a požadovali od neho podklady k trom daňovým priznaniam DPH, ale on žiadne účtovné podklady nemá k dispozícii. Uviedol, že mu je ľúto čoho sa dopustil, ale spravil to len pre to, aby dostal peniaze, keby vtedy nebol na dne, určite by sa nenechal presvedčiť. ... Na záver uviedol, že nevie čo je v daňových priznaniach k DPH uvedené, nevie aké sú tam sumy ani čo s tými daňovými priznaniami súvisí, keďže ich nepodával, podávala ich účtovníčka B. pre pána R..“

40. Uvedená výpoveď Pavla Kontúra pred vyšetrovateľom Policajného zboru jednoznačne svedčí v neprospech tvrdení žalobcu. Navyše nemožno prehliadnuť, že sám žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj „opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva.“ Za takejto situácie, keď predmet fakturácie je žalobca zjavne schopný zabezpečovať vlastnou činnosťou, je na odstránené akýchkoľvek pochybností o dodávke plnenia deklarovaným dodávateľom nutné dôsledne trvať na unesení dôkazného bremena žalobcom. Bolo teda dôvodné od daňovníka vyžadovať preukázanie uskutočnenie prác vyfakturovaných Pavlom Kontúrom práve týmto dodávateľom, čo v danom prípade splnené nebolo.

41. Kasačný súd zdôrazňuje, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Kasačný súd uznáva, že vo všeobecnosti samotné zistenie nekontaktnosti dodávateľa nemusí bez všetkého znamenať záver o tom, že dotknutý dodávateľ tovar alebo služby nedodal. Znamená to však zaťaženie dôkazným bremenom daňový subjekt, ktorý je následne povinný spochybnenie deklarovaného dodávateľa odstrániť predložením ďalších dôkazov, alebo na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dokazovanie napr. výsluchom svedkov. Ak takéto spochybnenie neodstráni, dôkazné bremeno neuniesol a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z faktúry od takého dodávateľa bez pochybností nepreukázal.

42. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že nezodpovedá poctivému obchodnému styku, ak si dodávateľ alebo odberateľ nezabezpečí doklady potrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia zodpovednosti za vady dodávky. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby, ktorá dodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu s dodávateľom Pavlom Kontúrom a pre prípad následnej kontroly si nezabezpečil dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by sa dalo bezpochyby potvrdiť vykonanie prác práve deklarovaným dodávateľom, nemôže sa vzhľadom na existenciu materiálneho plnenia spoliehať na zásadu neutrality DPH a bez všetkého tvrdiť, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

43. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V bežnom obchodnom styku samozrejme nie je nutné požadovať od svojho dodávateľa dôkazy o vykonaní určitej služby, ale ak z takého obchodu vznikne podnikateľskému subjektu

právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe a tento subjekt toto právo využije, je jeho povinnosťou byť pri takom obchode viac obozretný a predvídavý, aby sa v prípadnej daňovej kontrole, resp. daňovom konaní nedostal do dôkaznej núdze.

44. Kasačný súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH z faktúry vystavenej dotknutým dodávateľom Pavlom Kontúrom. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že práce fakturované uvedenou faktúrou boli žalobcovi ako odberateľovi reálne dodané zo strany dodávateľa Pavla Kontúra, čím nedošlo k splneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Nie je preukázané, že dodávateľovi Pavlovi Kontúrovi vznikla daňová povinnosť na základe toho, že by žalobcovi dodal práce tak, ako boli deklarované na spornej dodávateľskej faktúre, a teda u žalobcu nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keďže fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané služby (práce).

45. Kasačný súd záverom poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. zo dňa 30. júna 2021 a sp. zn. zo dňa 04. mája 2021, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako v tom čase kasačný súd, riešil obdobný prípad dodávok dodávateľom Pavlom Kontúrom žalobcovi, v ktorých sa kasačný súd stotožnil so závermi daňových orgánov, že neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania služieb (prác) dodávateľom Pavlom Kontúrom žalobcovi stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na vrátenie fakturovanej DPH pre nesplnenie zákonných podmienok na odpočet podľa § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH.

IV.

Záver

46. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil právne posúdenie veci vykonané správnym súdom ako nesprávne, a preto rozsudok správneho súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vec opätovne prejedná a v zmysle bude dôsledne vychádzať z právnych záverov kasačného súdu.

47. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodoval. Bude povinnosťou správneho súdu v novom rozhodnutí podľa rozhodnúť aj o trovách a ich náhrade v rámci konania pred správnym súdom , ako aj kasačného konania.

48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.