Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-80-2023.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/80/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v konaní pôvodne začatom ako vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa: t. č. plnoletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, pobytom C. D. E. XXXX/ X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová Veselá, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 2/2, 010 15 Rajec, dieťa rodičov: matka G. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. D. E. XXXX/X, F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová Veselá, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 2/2, 010 15 Rajec, a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, F., o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/185/2021-181 zo dňa 17. 3. 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) konanie o úprave rodičovských práv a povinností k plnoletému A. v časti zverenia, zastupovania a správy majetku, zastavil (výrok I.) dôvodiac, že po dovŕšení plnoletosti dieťaťa už nemožno o nich výkone rozhodovať s výnimkou vyživovacej povinnosti. Otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne počnúc 17.09.2021 k rukám plnoletého (výrok II.). Zistil, že matka v období 09/2020 – 10/2021 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.067,08 eur, v období od 11/2021 do 01/2023 vo výške 1.274,13 eur a od 15.02.2023 jej predpokladaný príjem bude 1.200 až 1.300 eur netto. Mal preukázané, že otec v období 01-07/2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 675,43 eur, od 10/2022 do 01/2023 vo výške 654,95 eur. Taktiež zistil, že otcovi bola vyplatená dávka v nezamestnanosti za obdobie od 07.08.2021 do 03.02.2022 v celkovej sume 3.159,70 eur, bol mu vyplácaný invalidný dôchodok v roku 2022 v sume 230,30 eur a od roku 2023 v sume 257,50 eur a vyplatená nemocenská dávka od 07/2022 – 10/2022 a od 12/2022 – 01/2023 v celkovej sume 2.176 eur. Skonštatoval, že v sledovanom období otec dosahoval príjem zo zamestnania, po ukončení pracovného pomeru 05/2021 bol vedený na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti cca 550 eur mesačne a súčasne poberal aj čiastočný invalidný dôchodok v sume 227,50 eur. Podľa súdu prvej inštancie len v období od marca do júna 2022 bol jediným príjmom otca invalidný dôchodok vo výške 230 eur, nakoľko v roku 2022 sa opakovane pokúšal zamestnať a zároveň poberal čiastočný invalidný dôchodok 230 eur, neskôr bol uznaný za práceneschopného a poberal nemocenské dávky, ktorý stav v čase vydania rozhodnutia trval. Vyhodnotil, že podľa lekárskych správ z roku 2023 otca už nemožno zaradiť do pracovného procesu. Ďalej mal preukázané, že náklady otca na
bývanie predstavovali 75 eur a od 04/2022 sumu 198 eur, pričom A. okrem výživného posielal vreckové cca 20 eur mesačne. V prípade A. zohľadnil náklady súvisiace s jeho prirodzeným rastom a vývinom a tieto vyčíslil spolu vo výške 320 eur mesačne. Výživné určil vo výške 150 eur mesačne od podania návrhu; vo zvyšnej časti návrh matky, resp. plnoletého A., s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca a jeho oprávnené výdavky, zamietol (výrok IV.). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.09.2021 do 31.03.2023 vyčíslil vo výške 1.586 eur zohľadniac platby na výživnom, ktoré otec v prospech A. v uvedenom období uhrádzal (celkovo 1.184 eur). Otcovi povolil tento nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok z dôvodu, že otec poberá čiastočný invalidný dôchodok a nemocenské. V súlade s § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Proti výrokom II. a III. tohoto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietal, že podľa potvrdenia lekára psychiatrickej ambulancie jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný a je nepriaznivý, v dôsledku čoho nie je schopný zaradiť sa do pracovného procesu a dosahovať príjem, pričom ide o prekážku trvalého charakteru. Poukázal na to, že jeho príjem činí invalidný dôchodok vo výške 257,50 eur (od 01/2023). Výživné vo výške 180 eur považoval za likvidačné, v dôsledku ktorého už nebude môcť synovi prispievať na vreckové a platiť ani iné služby. Podotkol, že syn ho od termínu pojednávania nekontaktuje. Považoval za nesprávne, pokiaľ súd prvej inštancie vzal do úvahy dočasnú nemocenskú dávku, obmedzenú na 52 týždňov, po uplynutí ktorých bude jeho príjem 250,50 eur, a nie 650,69 eur mesačne ako v roku 2022. Keďže súd prvej inštancie neuviedol, aké percento použil pri stanovení výšky výživného, je podľa neho napadnutý rozsudok nenáležite odôvodnený. Namietal tiež, že mu bolo uložené hradiť takmer polovinu nákladov dieťaťa, aj keď má neporovnateľne nižší príjem ako matka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, výživné určil vo výške 50 eur mesačne, považujúc túto sumu za primeranú, bez stanovenia povinnosti doplatiť nedoplatok na výživnom.
3. Matka sa k odvolaniu vyjadrila tak, že otec nijak nekonkretizoval dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poprela tvrdenie otca, podľa ktorého nie je schopný zaradenia do pracovného procesu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu, keďže mu bol priznaný len čiastočný invalidný dôchodok, pričom v sledovanom období dosahoval aj príjem zo zamestnania. Jeho tvrdenia považovala za účelové. Konštatovala, že v prípade, ak by bol zdravotný stav otca nepriaznivý tak, ako tvrdí, mal by priznaný plný invalidný dôchodok. V ďalšom poukázala na vykonané dokazovanie ohľadne príjmu otca v sledovanom období. Tvrdila, že A. má aj ďalšie výdavky súvisiace so štúdiom, ktoré neboli v priebehu prvoinštančného konania osobitne špecifikované, ale otcovi sú známe. Predložila potvrdenie o výške školného 500 eur ročne. Ďalej poznamenala, že otec vlastní nehnuteľnosti v kat. úz. A. (dom s pozemkami) a okrem toho vlastní polovinu bytu v F., preto prípadne z tohto majetku (prenájmom, resp. jeho predajom) by si mohol zabezpečiť príjem. Podotkla, že otec je silný fajčiar, na ktorý zlozvyk míňa 130 až 150 eur mesačne. Podľa matky všetky skutočnosti namietané otcom už boli zohľadnené.
4. Plnoletý A. navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.
5. Otec k podaným vyjadreniam repliku nepodal.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine vzťahujúcich sa k vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov, keď rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu plnoletého A. sumou 150 eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu. Otec v odvolaní neuviedol žiadne okolností, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, s poukazom na § 217 ods. 1 veta prvá CSP, uvádza, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí správne vychádzal z okolností, ktoré existovali v čase jeho vyhlásenia, t. j. že otec bol poberateľom tak čiastočného invalidného dôchodku a ako aj poberateľom nemocenských dávok. 9. Bez ohľadu na to, že nemocenské dávky sa poskytujú len po obmedzené obdobie, ide o príjem osoby povinnej na výživné, ku ktorému je potrebné prihliadnuť. Ak otec následne po ukončení podporného obdobia naďalej nebude schopný zaradiť sa do pracovného procesu, bude jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný Sociálnou poisťovňou; na základe uvedeného preskúmania môže dôjsť k prehodnoteniu aj výšky jeho invalidného dôchodku (prípadne k priznaniu plného invalidného dôchodku). Z uvedených dôvodov je odvolacia námietka otca o dočasnosti poberania nemocenských dávok nedôvodná.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu je otcom navrhované výživné vo výške 50 eur celkom zjavne neprimerané jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj potrebám oprávneného tak, ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania. Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že osoba oprávnená na výživné dosiahla vek plnoletosti, čomu zodpovedajú aj jej oprávnené výdavky, ktoré súd prvej inštancie v rozhodnutí úplne a správne vyčíslil. Odvolací súd dopĺňa, že aj keď sa matka už nepodieľa na osobnej starostlivosti o dieťa v takej miere, ako keď bolo toto maloleté, naďalej mu poskytuje bývanie a plní si vyživovaciu povinnosť aj ďalšími osobnými či vecnými plneniami (varenie, pranie a pod.), ktoré skutočnosti je pri úprave výšky výživného nutné vziať do úvahy. Námietka otca o neprimeranosti výživného s ohľadom na vyšší príjem matky preto neobstojí.
11. Odvolací súd podčiarkuje, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu nezaopatrenému dieťaťu v primeranom rozsahu, najmä ak nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav (najmä výdavky dieťaťa) možno považovať za minimálne. V neposlednom rade odvolací súd dáva za pravdu matke, že v prípade nutnosti možno od otca spravodlivo požadovať, aby na účely plnenia svojej vyživovacej povinnosti využil aj svoj nehnuteľný majetok, a to či už jeho predajom alebo prenájmom.
12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výživné bolo priznané v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine od podania návrhu, pričom súd prvej inštancie od celkovo zročného výživného odpočítal všetky platby, ktoré otec v rozhodnom období na výživu plnoletého dieťaťa poskytol. Zároveň výška splátky, ktorú súd prvej inštancie na uhradenie nedoplatku povolil, zohľadňuje skutočnosť, že otec aktuálne nie je zamestnaný a nepoberá príjem z pracovného pomeru.
13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok v ostatných výrokoch (I., IV., V.), ktoré neboli odvolaním napadnuté, zostáva týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).