Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: B.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko Dolný val 574/7, Žilina, o zaplatenie 593,13 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 235,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 235,60 eur od 11.07.2018 až do zaplatenia s tým, že súd povoľuje dlh žalovanému splácať, a to v mesačných splátkach po 30,- eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou, splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 31.03.2021, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 593,13 eur, spolu s úrokom v sume 6,97 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 593,13 eur od 11.07.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.01.2016 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 4601040807, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000,- eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 25,67 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle obchodných podmienok dňa 21.06.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 764,40 eur.

2. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu z podstatných dôvodov uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.01.2016 neobsahuje základné náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ zmluvy vyžaduje, a to termín konečnej splatnosti úveru a uvedenie všetkých predpokladov, použitých na výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy musí byť informovaný, kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom, a to bez akýchkoľvek dodatočných matematických operácií. Uvedenie nepresného termínu konečnej splatnosti úveru sa vo svojich dôsledkoch rovná neuvedeniu tohto údaju vôbec. Údaj o RPMN v ďalšom predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože by mal zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. V predmetnej zmluve nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Keďže zo strany žalobcu boli pri podpise predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca v replike z podstatných dôvodov uviedol, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uviedol, že termín konečnej splatnosti - bod 41. zmluvy je 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci, a teda splatnosť záväzku je ku dňu 15.02.2021. Predmetné ustanovenie vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti, nie dátumu splatnosti. Podľa právnej teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver konečne splatný, a preto napĺňa obsah pojmu termín. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti, požadovaný zákonom, uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť. Žalobca napokon upriamil pozornosť žalovaného na ustanovenie úverovej zmluvy, uvedené pod bodom 41., v ktorom sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN nasledujúco: „RPMN bolo vypočítané na základe údajov, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t. j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu.“ Žalobca uviedol, že pre výpočet RPMN sú relevantné len údaje o výške mesačnej splátky a počtu splátok, iné údaje ako poistné alebo poplatky za doplnkové služby neboli medzi stranami sporu dojednané, a teda nebol dôvod obšírnejšie špecifikovať podmienky výpočtu RPMN. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

4. Žalovaný v duplike z podstatných dôvodov uviedol, že jednou z obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade predmetná zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti v znení „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“, pričom z takto vyjadreného údaja nie je možné objektívne stanoviť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. V tomto prípade je nutné, aby údaj o termíne konečnej splatnosti úveru bol uvedený konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje pre naplnenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek matematických operácií, presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o chýbajúcu obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcu v neuvedení všetkých predpokladov, použitých na výpočet RPMN, do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca, uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN, uvedeného v zmluve, mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Ohľadom predpokladov, použitých pre výpočet RPMN, zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Žalovaný je toho názoru, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a z tohto dôvodu je povinný vrátiť žalobcovi len sumu, ktorú mu žalobca poskytol, t. j. sumu 1.000,- eur. Z výpisu, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že mu bola uhradená suma vo výške 764,40 eur. Na základe uvedeného považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a navrhol, aby súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 235,60 eur (1.000,- eur - 764,40 eur) zamietol a poskytol jej možnosť splatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, nakoľko v opačnom prípade by bol vystavený exekúcii.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 24.11.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, a na ktorom žalovaný vo svojom prednese v podstate zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.

7. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 07.01.2016, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 1.540,20 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,67 eur, so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každej ďalšej splátky vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 20,00 % a priemerná hodnota RPMN bola 19,31 %. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,25 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky pre hotovostný úver.

8. Listom zo dňa 21.06.2018, označeným ako výzva k splateniu celého úveru, žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z predmetného úveru, vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, čerpaného na základe zmluvy.

9. Z priloženého výpisu čerpania splátok a úhrad, zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj skutkových tvrdení žalovaného zhodne a nesporne vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil spolu sumu vo výške 764,40 eur.

10. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení, účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa a ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>.

13. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 18. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 07.01.2016, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

21. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ.

22. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že termín konečnej splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takéto dojednanie v zmluve nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však stranami uzavretá zmluva neobsahovala. Navyše aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín (presný dátum), na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. V tomto smere sa súd stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného.

23. Súd v ďalšom konštatuje, že zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t. j. nie sú v nej nikde presne uvedené všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Tieto predpoklady sú v zmluve uvedené iba spôsobom, že RPMN bola vypočítaná na základe údajov, platných v čase uzavretia zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie možno považovať za neurčité a pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, nakoľko v zmluve nie sú nikde tieto údaje konkretizované a v konečnom dôsledku tak nie je zrejmé, na základe akých údajov dospel žalobca k výpočtu danej RPMN. V tomto smere sa súd taktiež plne stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného.

24. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie náležitostí, uvedených v § 9 ods. 2 písm. f) a k), za bezúročný a bez poplatkov.

25. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne: 26. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, ako to vyplýva z predloženej zmluvy.

27. Súd v ďalšom považoval za nesporné, že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-právny vzťah medzi stranami uhradil spolu sumu vo výške 764,40 eur.

28. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovaným realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 235,60 eur (čistá istina poskytnutého úveru, t. j. 1.000,- eur mínus 764,40 eur). Keďže súd nemal preukázané, že

by žalovaný sumu 235,60 eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku uplatnenej sumy žalobu zamietol.

29. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 235,60 eur aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.07.2018 do zaplatenia. Lehota na plnenie dlhu uplynula dňa 10.07.2018, ku dňu zosplatnenia úveru žalobcom. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 11.07.2018. Preto súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny od 11.07.2018 do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. S poukazom na uvedené súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny 235,60 eur a žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, viažuceho sa na zamietnutú sumu, zamietol.

30. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 31. Súd súčasne povolil žalovanému platenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 30,- eur tak, ako navrhol žalovaný, ktorú výšku splátky s poukazom na žalovaným deklarované nepriaznivé sociálne a ekonomické pomery, aj vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky, súd považuje za primeranú. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojitosti s , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd v danej veci prihliadal na to, že žalobca aj žalovaný mali úspech iba čiastočný, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.