Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobkyne: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/ XX, XXX XX W., zastúpená advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 576,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. januára 2020, č.k. -100 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29. apríla 2020, č. k. -115, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie výrokom I. odvolaním napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 576,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,65 eura od 24.06.2017 do zaplatenia. Výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2020, č. k. -115 opravil záhlavie rozsudku o správne označenie názvu právneho zástupcu žalobkyne a správne uvedenie žalovanej sumy.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , (v ďalšom texte „“), (v ďalšom texte ,,“), , , , , , až i), o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, nariadenia vlády SR č. .

1.2 Na základe vykonaného dokazovania uvedeného v bode 5 napadnutého rozsudku mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 10.10.2006 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 260836220560574,

na základe ktorej bola žalobkyni vyplatená právnym predchodcom žalovaného suma 5.051,44 eura (čerpané finančné prostriedky), a že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 5.650,32 eura. V konaní sa žalobkyňa domáhala vydania preplatku vo výške 576,65 eura od žalovaného z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že predmetná úverová zmluva nebola uzavretá platne pre nedostatok písomnej formy. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že ak by súd dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne, je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalovaný o uvedenú sumu bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom spotrebiteľským. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. ).

1.3 Súd prvej inštancie skúmal, či bola uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá platne, pričom konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z predloženej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.10.2006 vyplýva, že právny predchodca žalovaného sa v časti B) Klasický úver, ktorý nie je predmetnom tohto konania, zaviazal poskytnúť žalobkyni úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Súčasťou Žiadosti/Zmluvy bol v pravej časti aj predtlačený formulár, pričom v časti C) Úverová karta sa drobným písomnom uvádza, že žalobkyňa žiada právneho predchodcu žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby jej poskytol úver vo výške 20.000 Sk a vydal úverovú kartu na jej meno. V časti C1) Úverová karta je uvedená mesačná úroková sadzba vo výške 1,95% mesačne, príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000 Sk pri pravidelnom splácaní bez poistenia 31,76%, ročná úroková sadzba 23,4%. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere došlo v písomnej forme. Podľa názoru súdu v samotnej Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) právny predchodca žalovaného vopred formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi iný úkon, ktorý v čase podpísania zmluvy žalobkyňou prioritne nebol vo sfére jej záujmu. Táto skutočnosť vyplýva zo Žiadosti/Zmluvy, kde sa žalobkyňa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom dojednania a nebol uzatváraný v danom čase. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť časť C) takto vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebola jej ponúknutá ani možnosť odmietnuť vopred vnútený revolvingový úver. Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje ani jasný, zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne získať revolvingový úver formou úverovej karty. Správanie a postup žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú praktiku. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí námietka žalovaného, že išlo o žiadosť, ktorú po splnení dohodnutých podmienok žalovaný akceptoval a vydal žalobkyni kreditnú kartu, ktorú následne ona použila. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vydanú kartu použila až po dva a pol roku od žalovaným tvrdeného uzavretia zmluvy, keď prvýkrát čerpala z karty finančné prostriedky až v mesiaci apríl 2009 (zmluva bola podľa tvrdenia žalovaného uzavretá dňa 10.10.2006). K písomnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nemohlo v žiadnom prípade dôjsť tým, že žalovaný žalobkyni zaslal kartu, ktorú následne ona použila. V Žiadosti/Zmluve sa nachádzajú len všeobecné informácie o úverovej karte, ale nie sú osobitne dojednané podmienky medzi zmluvnými stranami, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, túto listinu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za písomne uzavretú zmluvu nemožno považovať ani Oznámenie žalovaného zo dňa 08.02.2010. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa vedela v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, že uzatvára nie jeden klasický úver, ale aj druhý revolvingový úver, resp. že si bola vedomá podania žiadosti o vydanie úverovej karty, preto pri nedostatku (absencii) vôle byť viazaný zmluvou o revolvingovom úvere neobstojí zhojenie právneho úkonu spočívajúce v čerpaní úveru žalobkyňou. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou určuje zákon ( ) nielen písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, aj keď prejavy zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine. Zmluva o revolvingovom úvere by mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh žalobkyne na jej uzavretie žalovaný písomne prijal a písomné oznámenie o prijatí návrhu doručil žalobkyni, pretože akceptovanie reálnym plnením nie je postačujúce. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého nie je možné viazať poskytnutie úveru na poskytnutie ďalšieho úveru (jedného produktu na druhý produkt). Tiež nedostatok náležitosti v zmluve nie je možné zhojiť odkazom na všeobecné úverové podmienky, nakoľko tieto neboli žalobkyňou ako spotrebiteľom podpísané. V prípade revolvingového úveru tak absentuje zákonom predpísaná písomná forma vyžadovaná v čase uzavretia takejto zmluvy zákonom o spotrebiteľských úveroch, zmluva o revolvingovom úvere je preto neplatná a strany sporu sú povinné

vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej zmluvy plnili a dostali. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni plnenie vo výške 5.051,44 eura za obdobie od 15.04.2009 do 27.05.2016. Za plnenie žalovaného v prospech žalobkyne nepovažoval plnenie vo výške 16 x 10 eur označené v Potvrdení zo dňa 08.06.2018 ako poist. platieb BP. Z potvrdenia síce vyplýva, že takéto plnenie bolo poskytnuté v prospech účtu žalobkyne, ale podľa súdu nešlo o reálne poskytnuté finančné prostriedky. Dojednanie poistenia malo byť priamou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, avšak súd má za to, že pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle ustanovenia obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, pričom uvedené poistenie si žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla vybrať. Navyše v časti D) Poistenie sa uvádza, že žalobkyňa ako spotrebiteľ prehlasuje, že sa oboznámila s platnými Rámcovými zmluvami o poistení a so Všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si zvolila a je uvedené v časti B), pričom v časti B) Klasický úver sa uvádza, že Odmietam postenie podľa časti D). Na základe uvedeného možno konštatovať, že k uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo, jednak pre nedostatok jej písomnej formy, ale aj z dôvodu výslovného nesúhlasu žalobkyne (neprejavila vôľu poistnú zmluvu uzavrieť), ktorá poistenie odmietla napriek tomu boli z jej účtu odfinancované prostriedky v prospech poistného v sume 160 eur. z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že žalobkyňa čerpala finančné prostriedky celkom v sume 5.051,44 eura. Žalovaná podľa jej tvrdení žalovanému za obdobie od mája 2009 do januára 2017 plnila vo výške 5.628,09 eura avšak z Potvrdenia o prijatých splátkach registrovaných na úverovom účte žalobkyne zo dňa 08.06.2018 vyplýva, že v prospech účtu žalobkyne žalovaný eviduje plnenie celkom vo výške 5.650,32 eura. Z vykonaného dokazovania mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanému sumu vo výške 5.650,32 eura. Porovnaním prehľadu splácania predloženého žalobkyňou a potvrdenia o prijatých platbách predloženého žalovaným súd zistil, že žalobkyňa do plnenia v prospech žalovaného nezapočítala platbu zo dňa 15.06.2015, označenú ako prevod sumy z 42644627329017 vo výške 22,21 eura. Výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje rozdiel sumy plnenej žalobkyňou a sumy poskytnutej žalovaným, t. j. 5.650,32 eura - 5.051,44 eura = 598,88 eura. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila sumu 576,65 eura, túto sumu žalovaný prijal bez právneho dôvodu a o túto sumu sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie viazaný podanou žalobou priznal žalobkyni sumu 576,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,65 eura od 24.07.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

1.4 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „“) a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď nezistil a stranami ani neboli tvrdené dôvody pre uplatnenie . O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol v zákonom stanovenej lehote žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a z dôvodu že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

2.1. Žalovaný namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že právny predchodca žalovaného vopred formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi iný úkon, ktorý v čase podpísania zmluvy žalobkyňou nebol prioritne vo sfére jej záujmu. Tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa svoje tvrdenia, uvádzané v žalobe, nijakým spôsobom nepreukázala, v konaní pred súdom prvej inštancie nebola vypočutá, a preto ide o nepreukázané tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, ktoré pozostávalo z povinnosti tvrdenia a povinnosti preukázať tieto tvrdenia dôkazmi. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom poukázal na skutočnosť, že dňa 10.10.2006 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Proces uzatvorenia úverovej zmluvy je v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä v listinných dôkazoch. K čerpaniu z kreditnej karty žalobkyňu nenútil, bolo na slobodnej a vážnej vôli žalobkyne, či bude z predmetnej kreditnej karty čerpať alebo nie. Žalobkyňa čerpala z predmetnej kreditnej karty počas viac ako 6 rokov, nemôže teda obstáť tvrdenie o nevedomosti žalobkyne či o vnútení úkonu prostredníctvom kreditnej

karty a podobne. Okolnosť, že žalobkyňa opakovane používala kreditnú kartu tvrdí a nepreukáže, že nemala vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť v súlade s existujúcimi listinnými dôkazmi.

2.2. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak súd prvej inštancie úverovú zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon, tak v tomto prípade sa žalobkyňa nemôže domáhať voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie poskytnuté žalovaným žalobkyni sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje.

2.3. Podľa žalovaného je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie o viazaní služby žalobkyni v postavení spotrebiteľa. Službu zákon o ochrane spotrebiteľa definuje ako akúkoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi. Žalovaný nijakým spôsobom nepodmieňoval poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty, teda v žiadnom prípade nekonal tak, že by poskytnutie klasického úveru viazal na poskytnutie inej služby. Žiadosť žalobkyne o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty nie je možné klasifikovať ako činnosť, ktorá je ponúkaná žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako spotrebiteľovi. V danom prípade nie je možné hovoriť a posudzovať predmetnú zmluvu z pohľadu porušenia zákazu viazanosť predaja podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože o viazanosť predaja nešlo.

2.4. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prizná nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s označením záveru súdu o tom, že právny predchodca viazal poskytnutie jednej služby poskytnutím inej o ktorú žalobkyňa skutočný záujem nemala, za nesprávny. Poukázala na to, že súčasťou súdneho spisu bola už od začiatku súdneho konania zmluva označená ako žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z vyhotovenia predmetnej zmluvy je jasný zámer poskytovateľa úveru vnútiť na základe jedného dokumentu spotrebiteľovi aj druhý produkt - revolvingový úver. Predmetná zmluva mala formulárový charakter a bola vopred predtlačená, čo nedávalo žalobkyni žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah - konečnú podobu. Tvrdenie uvedené žalovaným v odvolaní, že obe časti zmluvy boli predtlačené rovnakým písmom bez akýchkoľvek zmien, či podsúvania služby sa nezakladá na pravde. Záver súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalovaného podmienil poskytnutie jedného úveru podaním žiadosti o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru v žiadnom prípade nie je nesprávny či svojvoľný a vychádza z vykonaných dôkazov. K druhému odvolaciemu dôvodu, pre ktorý žalovaný napáda rozsudok má byť údajné nesprávne právne posúdenie veci. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že sa v konaní nedomáhala vrátenia sumy, ktorú žalovanému uhradila z titulu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, hoci zmluva bola neplatná, žalobkyňa vrátila celú zapožičanú istinu a nad rámec toho uhradila žalovanému aj iné finančné prostriedky. Pokiaľ by bol prijatý právny výklad obsiahnutý v argumentácii žalovaného, prišlo by k vážnemu narušeniu ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle tejto argumentácie by sa totiž prišlo do situácie, kedy by v prípade plnenia nad rámec poskytnutej istiny na základe písomne uzavretej zmluvy neobsahujúcej všetky náležitosti, bol spotrebiteľ chránený zákonnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takejto zmluvy a mohol by sa účinne domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia zo strany poskytovateľa úveru, avšak v prípade ak by zmluva neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a navyše by ani nebola vyhotovená v písomnej forme, spotrebiteľ by túto ochranu stratil, nakoľko by sa v prípade plnenia nad rámec poskytnutej istiny úveru nemohol domáhať vrátenia takto vynaložených finančných prostriedkov.

3.1. Podľa žalobkyne je odvolaním napadnuté rozhodnutie vecne správne a zákonné, žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia. Žiadala preto odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, h ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie na základe žalobkyňou uplatnenej žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 576,65 eura s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť ako rozdiel medzi žalovanému uhradenými finančnými prostriedkami žalobkyňou a reálne čerpanými finančnými prostriedkami žalobkyňou na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v obligatórnej písomnej forme.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o žalovanú sumu, keď bez právneho dôvodu prijal od žalobkyne sumu 576,65 eura, pričom spotrebiteľská zmluva, ktorá bola základom prijatého plnenia, nebola uzatvorená v predpísanej písomnej forme.

7. Odvolacia námietka žalovaného spočívala najmä v tom, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda súd prvej inštancie úverovú zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon, tak v tomto prípade sa žalobkyňa nemôže domáhať voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie poskytnuté žalovaným žalobkyni sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje.

8. Z obsahu preskúmaného spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovaného, spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 10.10.2006 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Spornou bola skutočnosť, či časť C1 Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nazvaná “ÚVEROVÁ KARTA“, na základe ktorej bola žalovaným žalobkyni poskytnutá úverová karta, použitím ktorej čerpala finančné prostriedky, je platne uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a záverom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že z obsahu Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je zrejmý jasný, zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne, získať revolvingový úver formou úverovej karty. Je preto potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že v časti C1 Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nazvanej “ÚVEROVÁ KARTA“ ide o samostatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme ( a až i) o spotrebiteľských úveroch) a z tohto dôvodu je neplatná.

9. Žalobkyňa sa svojho žalobou uplatneného nároku domáhala dôvodiac, že žalovanému plnila na základe neplatného právneho dôvodu, na jeho strane tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný jej vydať.

10. Podľa , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

11. Napriek skutočnosti, že už vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.06.2018 žalovaný poukázal na citované zákonné ustanovenie a z tohto dôvodu mal za nepochybné, že plnenie žalobkyne žalovanému nie je bezdôvodným obohatením, súd prvej inštancie sa s touto - pre rozhodnutie vo veci podstatnou námietkou, nevyrovnal.

12. S poukazom na závery súdu prvej inštancie, že v prípade poskytnutia úverovej karty - revolvingového úveru, ide o absolútne neplatný právny úkon pre chýbajúcu náležitosť písomnej formy, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a s poukazom na citované ustanovenie odvolací súd konštatuje, že predmetné plnenie prijaté žalovaným nie je bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa sa preto nemôže úspešne domáhať vrátenia finančných prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia uplatnenou žalobou z dôvodu, že poskytnuté finančné prostriedky čerpala na základe

spotrebiteľskej zmluvy neplatnej preto, že nebola uzatvorená v zákonom predpísanej forme. Žalobkyňou uplatnený nárok je preto nedôvodný.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd úplne opomenul aplikovať citované ustanovenie . V preskúmavanej veci tak nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pretože nie je vecne správny, nie sú dané ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, taxatívne vymenované v ustanovení .

14. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd tu súčasne konštatuje, že sa nezaoberal všetkými odvolacími námietkami žalovaného, nedáva teda odpoveď na každý argument odvolateľa. Odvolací súd uvádza len skutočnosti podstatné pre svoje rozhodnutie - objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR ).“ 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).