Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-63-2021.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Ing. A. S. s miestom podnikania Q. XXX, Q., IČO XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO 35 553 961 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100684716/2021 zo dňa 23.04.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 100684716/2021 zo dňa 23. apríla 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 19.10.2018 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 26.11.2018. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 19.11.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102471461/2019 zo dňa 30.10.2019 žalobcovi spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 181,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 a nadmerný odpočet v sume 11 154,29 eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 26,73 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 30.12.2019 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10.11.2020 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101729173/2020 zo dňa 12.11.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 181,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 a nadmerný odpočet v sume 11 154,29 eur nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 26,73 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 11 154,29 eur z faktúr od dodávateľa Cino s.r.o. za elektroinštalačný materiál nasledovne:
- faktúra č. 180043 zo dňa 28.02.2018, základ dane 16 204,10 eur, 20 % DPH 3 240,82 eur,
- faktúra č. 180044 zo dňa 28.02.2018, základ dane 10 667,60 eur, 20 % DPH 2 133,52 eur,
- faktúra č. 180045 zo dňa 28.02.2018, základ dane 14 319 eur, 20 % DPH 2 863,80 eur,
- faktúra č. 180046 zo dňa 28.02.2018, základ dane 14 714,40 eur 20 % DPH 2 942,88 eur.
2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101729173/2020 zo dňa 12.11.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100684716/2021 zo dňa 23.04.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101729173/2020 zo dňa 12.11.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol. Všetky skutočnosti boli získané zákonným spôsobom, tieto správca dane vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého možno konštatovať, že žalobca a jeho dodávateľ Cino s.r.o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na odpočet DPH zo sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom Cino s.r.o. Žalobca tak nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa a sporné plnenie bolo spojené s podvodným konaním a daňovým únikom, keď DPH, ktorú si žalobca odpočítal, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, čím došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH a k strate na príjmoch štátneho rozpočtu.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.06.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 30.04.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100684716/2021 zo dňa 23.04.2021. 4. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 5. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH z plnení dodaných od dodávateľa Cino s.r.o. Tieto závery podľa žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené len na domnienkach žalovaného a správcu dane. 6. Žalobca ďalej namieta miestnu nepríslušnosť správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňového orgánu. Je toho názoru, že i keď daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku môže vykonať miestne nepríslušný správca dane, tento už nemôže podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré nasleduje po ukončení daňovej kontrole. Keďže rozhodnutie môže podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku vydať len miestne a vecne príslušný orgán, ktorá podmienka nie je splnená, rozhodnutie správcu dane nespĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dôvod, prečo vo veci konal nepríslušný správca dane nebol žalobcovi vysvetlený, a týmto neodôvodneným a nezákonným zásahom založili daňové orgány nepreskúmateľnosť svojich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nezákonným postupom je i to, že správca dane a žalovaný, hoci žalobca vzniesol pochybnosti o miestnej príslušnosti, o týchto pochybnostiach v rozpore s § 7 ods. 4 Daňového poriadku nerozhodli. 7. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť protokolu. Je toho názoru, že v záhlaví protokolu malo byť podľa § 47 písm. a), § 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. namiesto sídla Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica správne uvedené sídlo Daňového úradu Trenčín, teda sídlo „K dolnej stanici 22, Trenčín“. Nakoľko protokol obsahuje len sídlo pobočky, nemá protokol podstatnú náležitosť, a to adresu: K dolnej stanici 22, Trenčín. 8. Žalobca tvrdí, že správca dane bezdôvodne nevykonal výsluch zamestnancov žalobcu, hoci to žalobca žiadal. Rovnako správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie. Naopak, správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie, ktoré žalobca nenavrhoval, hoci vo vyrubovacom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ale zásada prejednávacia. 9. Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že dodávateľ žalobcu Cino s.r.o. je nekontaktným subjektom. Žalobca poukázal na to, že v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení
nemal Cino s.r.o. žiadne nedoplatky a že jeho nekomunikovanie takmer rok po uskutočnení zdaniteľných plnení nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si Cino s.r.o. neplní svoje daňové povinnosti. 10. K svojmu dodávateľovi Cino s.r.o. žalobca ďalej uviedol, že okrem jeho preverenia v Obchodnom registri si svojho dodávateľa preveril i vo verejne dostupných registroch, z ktorých v roku 2018 nevyplýval žiaden negatívny zápis. Žalobca vykonal ako obozretný podnikateľ všetky možné úkony, ktoré mal k dispozícii. 11. Žalobca zdôrazňuje, že je to práve správca dane a žalovaný, ktorí narušujú systém neutrality DPH, keďže od Cino s.r.o. vymáhajú DPH ako nezaplatenú daň a zároveň tú istú daň vyrubujú žalobcovi rozhodnutím. 12. Žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno uniesol. Naopak, spochybňuje unesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane, ktorý nijako nepreukázal vedomosť žalobcu o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Zároveň sa žalobca ohradil voči záveru správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode a o jeho vedomosti, že sa na daňovom podvode účastní s tým, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru žalovaný a správca dane dospeli. 13. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dodal, že zamietnutie práva na odpočítanie DPH je v posudzovanom prípade v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vylúčené.
14. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 13S/63/2021-74 zo dňa 07.09.2021 tak, že návrhu vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre jeho priznanie.
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe uvádza rovnaké námietky, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým žalovaný zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Žalobca v replike zotrval na svojich predchádzajúcom vyjadrení.
III.
Konanie na správnom súde 17. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p.). 18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý ho vedie s tým, že jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom je povinný získavať poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je jednoznačne povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
20. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca nevypočul ním navrhnutých zamestnancov žalobcu, túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže žalobca dôkazy nevykonáva a má právo ich len navrhovať, musí správca dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať. 21. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 22. Základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných prípadoch je teda neprípustné, inak správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. 23. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ďalej zistil, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nerešpektovali základnú zásadu v skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať rovnako. Žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutia žalovaného, predmetom ktorých boli DPH u žalobcu za január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, november 2016 (rozhodnutia č. 101722910/2021, č. 101723096/2021, č. 101723131/2021, všetky tri zo dňa 13.09.2021, č. 101723866/2021, č. 101724011/2021, č. 101724173/2021, č. 101724329/2021, č. 101724496/2021, č. 101724656/2021, č. 101724825/2021 všetkých sedem zo dňa 14.09.2021), pričom žalovaný rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav s tým, že žalovaný správcovi dane vytkol nevypočutie žalobcom navrhnutých svedkov. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností (porovnaním vyššie uvedených rozhodnutí s rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) je zrejmé, že v obdobných veciach nerozhodol žalovaný jednotne, čo je v rozpore so základnou zásadou uvedenou v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Takýto postup je podľa názoru správneho súdu neprípustný. Ako výslovne vyplýva z § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nemôžu vznikať neodôvodnené rozdiely. V prípade nerešpektovania tejto základnej zásady pri rozhodovaní potom žalovaný zaťaží svoje rozhodnutie nezákonnosťou, nakoľko vydanie rozdielnych rozhodnutí v totožných veciach nie je možné zákonným spôsobom zdôvodniť a teda takéto rozhodnutie bude vždy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako je tomu práve i v tomto prípade. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 26. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 27. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých svedkov, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom žalovaný bude samozrejme pri svojom opätovnom rozhodovaní povinný náležite rešpektovať zásadu rozhodovať v totožných veciach rovnako a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 28. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav sú dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za stavu, keď rozhodnutie žalovaného trpí uvedenými vadami (čo sú dostatočné dôvody na zrušenie
rozhodnutia žalovaného), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie zaoberať. 29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).