Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-47-2020.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XXXX/XXX, XXX XX J., 2./ E. Z., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XXXX/XXX, XXX XX J., zastúpenými JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom v Udavskom 391, proti žalovaným: 1./ H. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ Š. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenými JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, Košice, o určenie priebehu hranice s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.08.2020, č. k. 12C/291/2013 - 275, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov CKN XXXX/X, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a pozemkami žalovaných CKN XXXX/XX a CKN XXXX/X v kat. úz. J., prebieha po oplotení, a to bodmi XX - XXX overený bodom X, XXX - X overený bodom X, bodom XX, bodom XX - XXX, bodom XXXX - X =. XXXX - XX, bodom XX, bodom XXXX
- X =. N. =. XXXX - XX a bodom XXXX - XX overený bodom X tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca O.. E. E. č. X/XXXX zo dňa 18.2.2016. Priznal žalobcom vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania sa rozhodne samostatný uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali určenia priebehu hranice medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalovaných s odôvodnením, že žalovaní spochybňujú priebeh hranice tak, ako bola určená v minulosti a neumožnili žalobcom výstavbu nového oplotenia, resp. jeho časti, ktoré si žalobcovia chceli postaviť na mieste doterajšieho starého oplotenia. Podľa súdu prvej inštancie v tomto konaní žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení, ktorý spočíva v tom, že bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcov týkajúce sa hraničnej čiary medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaných neisté. Vytýčenie hranice medzi pozemkami, ktoré boli predmetom konania, má v podstate iba deklaratórny charakter a ide iba o prenesenie súradníc z katastrálnej mapy geodetom na mieste samom, teda reálne v prírode. Vykonaným dokazovaním mal za zistené, že priebeh hraničnej čiary medzi susediacimi pozemkami je potrebné určiť tak, ako to v konaní navrhovali žalobcovia, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že pôvodné oplotenie, ktoré v podstate tvorilo hraničnú čiaru dlhodobo, bolo postavené ešte rodičmi žalobcu v 1. rade a bolo rešpektované aj právnymi predchodcami žalovaných. Tomu nasvedčuje aj vyšetrovací náčrt č. X z roku XXXX. Je zrejmé, že prakticky až do roku 1994 neboli medzi stranami konania žiadne spory týkajúce
sa hraničnej čiary a možno teda vyvodiť záver, že na základe dohody právnych predchodcov žalobcov a žalovaných došlo k určeniu hraničnej čiary, ktorá bola následne dlhodobo užívaná a rešpektovaná účastníkmi, či ich právnymi predchodcami, prakticky až do roku 1994 a týmto spôsobom došlo aj k vydržaniu priebehu hraníc v rozsahu, ako to navrhovali žalobcovia a ako to vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX potvrdil aj znalec O.. E. E.. Preto žalobe vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby priebeh hraničnej čiary medzi susediacimi pozemkami strán konania bol určený v zmysle vytýčenia znaleckým posudkom znalca O.. E. D., H.. Č.. X/XXX8, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj geometrický plán zo dňa 20.07.2018. Uplatnili si zároveň nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žalovaný v 1. rade zdôraznil, že na pojednávaní 17.08.2020 poprel, že by existovala dohoda, v ktorej by bola určená hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, a to ani medzi ich právnymi predchodcami. Majú za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani nevyužili všetky právne prostriedky, ani nesplnili predpísané podmienky v stavebnom konaní pri vydaní stavebného povolenia a namiesto toho sa obrátili so žalobou na súd. Vytýkajú súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené rozhodnutie. Majú za to, že odôvodnenie nevyplýva z vykonaného dokazovania a je v rozpore s tvrdeniami žalovaných, že došlo k posunu, resp. ohnutiu plota. Súd prvej inštancie ďalej neodôvodnil splnenie podmienok vydržania vo vzťahu k žalobcom a zdôrazňujú, že strany sporu ani ich právni predchodcovia nikdy neuzavreli dohodu o užívaní časti ich nehnuteľnosti, naopak medzi nimi nedochádzalo k neustálym sporom. Pokiaľ už od roku 1994 je zrejmé, že žalobcovia mali medzi sebou rozpory ohľadom priebehu hraničnej čiary, neboli splnené podmienky vydržania pozemku. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie opomenul vykonané dôkazy a aj zistenia vyplývajúce z týchto pre vec rozhodujúcich skutočností. Tvrdia, že svojim súkromným znaleckým posudkom O.. E. D. preukázali, kde prebieha hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Preto, podľa ich názoru, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli na základe týchto dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.
4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Majú za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil vydané rozhodnutie a zároveň je na ich strane preukázaný naliehavý právny záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu by bolo ich právne postavenie neisté. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaní nesúhlasia s hranicou medzi pozemkami po existujúcom oplotení. Žalovaní nepreukázali, že ich právni predchodcovia s takýmto určením hranice nesúhlasili. Opak je pravdou a problémy nastali až so žalovanými, ktorí začali na svojom pozemku, ktorý je veľmi úzky, budovať rôzne prístavby bez príslušných povolení. Pokiaľ by žalobcovia chceli určiť pôvodnú hranicu, tak by dom žalovaných stál cca 0,4 m od pozemku žalobcov. Zotrvávajú tiež na tom, že žalovaných spoločná hranica so susediacou D. P. bola určená súdom v konaní sp. zn. 17C/108/2003. Podľa tohto rozsudku bola hranica určená ako jestvujúci plot medzi žalovanými, a to podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca O. U.. Podľa znaleckého posudku Ing. D. nesedí ani hranica medzi žalovanými a parcelou z druhej, ľavej strany. Pokiaľ by sa mal zapísať geometrický plán O.. D., vznikli by z tohto dôvodu ďalšie sporové konania.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká práva ochrana.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
6. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ust. § 126 vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, avšak ani preukázaním tohto oprávnenia nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný účastník má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena, či iných skutočností.
7. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom v čase začatia tohto konania, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podobnú úpravu obsahuje aj aktuálne znenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo, ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej a aj negatórnej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami - odporcom popieraná existencia či neexistencia práva alebo právneho pomeru u navrhovateľa. Teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý možno odstrániť určovacím výrokom.
10. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je sporná, čo je aj prípad prejednávanej veci a opodstatnenie takto koncipovaného žalobného návrhu vyplýva aj z ust. § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení platnom k 28.11.2013. So zreteľom na túto situáciu tak žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo správnym spôsobom vyhodnotil aj súd prvej inštancie.
11. V danom prípade ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich pozemkov, keď žalobcovia sú spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, kat. úz. J. (parcely KN XXXX/X, KN XXXX/X, KN XXXX/X a KN XXXX/X) a žalovaní sú vlastníkmi parciel KN č. XXXX/XX a KN č. XXXX/X (LV č. XXXX, XXXX, kat. úz. J.).
12. Žalobcovia v konaní argumentovali tým, že hranica medzi danými pozemkami je vymedzená oplotením, ktoré sčasti bolo realizované ich právnymi predchodcami, ako aj právnym predchodcom žalovaných. Ich žiadosť o vydanie stavebného povolenia v súvislosti s výstavbou nového oplotenia bola príslušným orgánom štátnej správy zamietnutá s odôvodnením, že hraničná čiara medzi pozemkami v katastri nehnuteľností nie je zaznamenaná tak ako hranica, na ktorej sa nachádza súčasné oplotenie.
13. Za účelom nepochybného zistenia, či plot postavený medzi susediacimi pozemkami strán konania sa nachádza na vlastníckej hranici medzi týmito pozemkami, súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie. Znalecký posudok č. X/ XXXX vyhotovil znalec O.. E. E., ktorý po ohliadke na mieste samom prijal záver, že priebeh hranice medzi parcelami žalobcov a parcelami žalovaných prebieha po existujúcom oplotení. Znalec v tejto súvislosti zistil, že v katastrálnom území J., bolo vykonávané technicko-hospodárske mapovanie (THM) v roku 1970. Pred samotným zameraním bolo vykonávané pri tvorbe mapy THM miestne vyšetrovanie a boli vytvorené vyšetrovacie a meračské náčrty. V tomto sporovom úseku hranice pri THM boli označené a zamerané body N. - XXX - XXX. Takto bola odsúhlasená hranica právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, čo bolo dokumentované Protokolom č. X (príloha č. X znaleckého posudku), ktorý bol nimi aj podpísaný. Znalec ďalej zistil, že hranica u žalovaných bola definovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX - X/XXXX, záznamom podrobného merania zmien (ZPMZ) č. XXXX. V tomto zázname vlastníci Š. T. I. H. T. podpisom vyjadrili, že priebeh hraníc im je známy a v tomto zázname je jednoznačne zobrazené, že hranicu tvorí oplotenie pozemku. Taktiež pokiaľ ide o žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, znalec uviedol, že títo po THM majú definovanú hranicu geometrickým plánom č. XXX - XXXX - XXX/XX a ZPMZ č. XXX, kde tiež svojim podpisom potvrdili upovedomenie o priebehu hranice pozemku. Následne z parcely EN XXXX/X bola geometrickým plánom z roku XXXX a ZPMZ č. XXXX odčlenená parcela XXXX/X a v roku 1994 bola odčlenená parcela č. XXXX/X, keď na všetkých týchto dokladoch je priebeh hranice vyznačený ako oplotenie medzi spornými parcelami.
14. Znalec O.. E. E. tiež uviedol, že vykonal aj samostatné meranie metódou GPS s napojením na J., ktorého výsledky sú vyznačené v prílohe č. X znaleckého posudku a namerané údaje sú zobrazené červenou čiarou. Podľa jeho zistení, oplotenie v teréne prebieha po bodoch X - X - XX - XX - XX, zobrané v prílohe č. X červenou farbou. Porovnaním s katastrálnou mapou priebehu hranice po určených bodoch (zobrazených fialovou farbou), tak ako bola zobrazená a odsúhlasená pri THM zistil, že oplotenie súhlasí s priebehom hranice. Tento znalec tiež vysvetlil, že skúmaním W. N zistil, že reálne boli zamerané body XXX - X, ktorý mal byť identický s bodom XX - XXX, XXX - X, XXX - X I. XXX - X. Ostatné body boli už len predpísané. Poukázal na priebeh hranice zobrazený zelenou farbou vyjadrujúcou posun. Vysvetlil, že tento posun nastal z dôvodu, že pri zameraní geometrického plánu v rozpore so smernicami pri vykonávaní zmien v EN bol zameraný z krátkej strany, rajón XXXX, čo spôsobilo mylnú súradnicu bodov. Bod XXX - X mal byť identický s bodom XX - XXX, bod XXX - X sa má nachádzať na spojnici bodov XX - XXX a XX - XXX a bod XXX - X sa má nachádzať na spojnici bodov XX - XXX - N. (príloha č. X). Mylným zameraním alebo chybným vyhodnotením súradníc podľa znalca nemožno meniť priebeh hranice, ktorá bola ustálená a odsúhlasená právnymi predchodcami strán.
15. S ohľadom na námietky žalovaných sa k veci vyjadril znalec O.. E. E., odmietol vyjadrenia o namietanom ovplyvňovaní jeho osoby a zotrval na záveroch vyjadrených v tomto znaleckom posudku, čo potvrdil aj pri výsluchu na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 08.03.2018.
16. O správnosti takto vyjadrených záverov v konaní ustanoveného znalca nemal pochybnosti ani odvolací súd a pokiaľ súd prvej inštancie vo veci rozhodol v intenciách dokazovania plynúceho z obsahu tohto znaleckého posudku, hodnotí odvolací súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.
17. Prvoinštančný súd sa ďalej správnym spôsobom zaoberal možnosťou prípadného vydržania hranice medzi danými parcelami s ohľadom na dlhodobú držbu od obdobia roku XXXX. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti veci“.
18. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964, oproti skoršiemu právnu stavu, kedy platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964.
19. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Z. z., sa opätovne zaviedol inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne sa ustanovením § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3, umožnilo pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o tri roky u hnuteľných a desať rokov u nehnuteľných vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Tu však vydržanie nemalo za následok nadobudnutie vlastníctva občanom, ale vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.
20. Až ďalšou novelou Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Z. z.) sa podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.
21. Táto právna úprava držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikovala odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka), pričom účinky súhrnnej právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu mohli nastať najskôr, tak ako je to aj v prejednávanej veci k 01.01.1992. Neboli spochybnené zistenia prvoinštančného súdu v zmysle tom, že prakticky až do roku 1994 tu neboli žiadne relevantné spory týkajúce sa priebehu hranice medzi pozemkami strán konania, priebeh hranice do spomínaného obdobia bol pokojne užívaný a rešpektovaný, čo potvrdzujú aj závery znalca O.. E. E. v znaleckom posudku č. X/XXXX.
22. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavané rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne v dôsledku čoho poukazujúc na uvádzané závery rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
23. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách odvolacieho konania je potrebné poukázať na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalobcovia trovy odvolacieho konania nežiadali priznať a žalovaní vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na nich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).