Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26C-42-2021.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-26C/42/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: E.. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, V. N. Q. W. Z., M. Č.. XX/ A, zastúpenej: Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 40, proti žalovanému: E.. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, V. N. Q. W. Z.E., M. Č.. XX/A o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 22.11.2021 domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa takého konania, výsledkom ktorého by bolo bránenie žalobkyni v neobmedzenom prístupe k nehnuteľnosti a užívaní nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. XX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Q.. Ďalej žiadala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť vykonať úkony smerujúce k dodatočnej montáži ŠPZ: Z. XXX F. na motorové vozidlo X. J., VIN: JX. a povinnosť zdržať sa takého konania, ktorého výsledkom by bolo bránenie žalobkyni v užívaní predmetného motorového vozidla.
2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli dňa 15.08.2003 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II spis. zn. XXP/XXX/XXXX z 10.09.2019 rozvedené. Počas trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov okrem iného ako nehnuteľnosť so súpisným číslom XXXX zapísanú na H. Č.. XXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. a postavenú na parcele č. XX/X. Okrem toho nadobudli aj osobné motorové vozidlo X. J., VIN: F., Š.: Z. XXX F.. Pokiaľ ide o rodinný dom, ten žalobkyňa užíva spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva so žalovaným, ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do jej osobnej starostlivosti. Osobné motorové vozidlo, ktoré manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva dňa 31.10.2012, žalobkyňa užívala výlučne pre svoje vlastné osobné potreby a tiež pre zabezpečovanie osobných potrieb a starostlivosti o deti. Predmetné motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel evidované na žalobcu. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou dosiaľ medzi manželmi nedošlo. Podľa žalobkyne žalovaný jej od 04.11.2021 znemožňuje používať motorové vozidlo tým, že blokuje prístupovú cestu k rodinnému domu s poukazom na to, že táto je súčasťou pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom, pričom 13.11.2021 mal demontovať na motorovom vozidle jeho ŠPZ, čím mal žalobkyni nielen fakticky, ale aj právne, zabrániť v jeho používaní. Žalovaný taktiež podľa žalobkyne kontaktoval jej súčasného partnera a jej matku, aby nevstupovali na jeho pozemky, ktoré sú zároveň priľahlými pozemkami k rodinnému domu, pričom k rodinnému domu nevedie iná prístupová cesta ako cez pozemky žalovaného. Z popísaného skutkového stavu je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný bezprostredne zasahuje do obvyklého spôsobu života žalobkyne a členov jej domácnosti. Žalobkyňa má za to, že uvedené konanie žalovaného možno jednoznačne klasifikovať ako zneužívanie jeho vlastníckeho práva na úkor žalobkyne a detí zverených do jej osobnej starostlivosti,
ktorým postupom sa žalovaný pravdepodobne snaží žalobkyňu prinútiť k akceptácii ním navrhovaného spôsobu vyporiadania BSM bez toho, aby svoje právo uplatnil a riadne preukázal v súdnom konaní. V tejto súvislosti považovala žalobkyňa za potrebné zvýrazniť, že jej súčasná osobná a majetkové situácia jej neumožňuje obstarať si náhradné bývanie. Podľa žalobkyne to bol právne žalovaný, ktorý sa po rozvode manželstva odsťahoval z rodinného domu a zaobstaral si vlastné bývanie, pričom nikdy nerozporoval a žalobkyni v minulosti nesťažoval spôsob užívania či už rodinného domu, alebo motorového vozidla. Uvedené konanie žalovaného, ktoré bolo podľa žalobkyne dvakrát predmetom posudzovania mestskou políciou a 7.11.2021 bolo podané aj oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - V. Z., môže žalobkyni bezprostredne spôsobiť značnú a nenapraviteľnú majetkovú a nemajetkovú škodu spočívajúcu v znemožnení ďalšieho dôstojného užívania rodinného domu spolu s členmi jej domácnosti. Táto škoda by sa podľa žalobkyne následne prejavila aj v tom, že by si musela zabezpečiť náhradné bývanie prostredníctvom nájmu porovnateľnej nehnuteľnosti, na ktorej zabezpečenie v súčasnosti nemá dostatok vlastných finančných prostriedkov, musela by si získať náhradné motorové vozidlo prostredníctvom nájmu, vznikli by jej náklady potrebné na presťahovanie sa do inej nehnuteľnosti a na návrat späť do rodinného domu, mohla by jej vzniknúť nemajetková ujma spôsobená predovšetkým deťom spojená s traumatizujúcim zážitkom zo zmeny domáceho prostredia a v neposlednom rade, takéto konanie žalovaného vyvoláva u žalobkyni a jej detí stres a tým im spôsobuje psychické utrpenie, pričom ďalšie pokračovanie a udržiavanie tohto stavu môže vyústiť do osobnej traumy, či už pre žalobkyňu alebo pre členov jej domácnosti. Na druhej strane, navrhované neodkladné opatrenie podľa žalobkyne v zásade žiadnym spôsobom neobmedzuje žalovaného, keďže žalovaný rodinný dom neužíval, pretože má zabezpečené náhradné bývanie, a tiež nepoužíval motorové vozidlo, a preto neodkladné opatrenie nie je spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho doterajší spôsob života. Žalobkyňa má za to, že na základe už uvedeného skutkového a právneho stavu splnila náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom nariadením neodkladného opatrenia je podľa žalobkyne možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
3. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
7. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd tiež posudzuje, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
8. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného žalobcu. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
9. Súd teda najskôr skúmal to, či žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a dospel k záveru, že neosvedčila.
10. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán vyvodzuje z toho, že žalovaný svojím konaním bezprostredne zasahuje do obvyklého spôsobu jej života a života členov jej domácnosti, pričom v dôsledku konania žalovaného jej bezprostredne hrozí majetková a nemajetková škoda spočívajúca v znemožnení ďalšieho dôstojného užívania rodinného domu a riadneho užívania osobného motorového vozidla.
11. Žalobkyňa však k svojmu návrhu nepriložila žiadne listinné dôkazy, a preto má súd za to, že dostatočným spôsobom neosvedčila rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by mal súd neodkladné opatrenie nariadiť. Zároveň podľa názoru súdu neosvedčila ani tú skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov jej bude hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov. Žalobkyňa v podanom návrhu tvrdí, že žalovaný svojím služobným motorovým vozidlom zablokoval osobné motorové vozidlo, ktoré doposiaľ užívala pre svoje osobné potreby a potreby spoločných detí, čím ju de facto núti zaobstarať si iné motorové vozidlo na vlastné náklady. Súd uvedené tvrdenie žalobkyne nevyhodnotil ako dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu, nakoľko nemožnosť využívať osobné motorové vozidlo, ktoré je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov a je navyše evidované na žalovaného, nie je neprekonateľnou prekážkou vo vzťahu k doprave z mestskej časti Q. U. Z. a späť pre existujúce dopravné spojenie formou MHD alebo prímestských spojov. Žalobkyňa ďalej v návrhu uviedla, že žalovaný kontaktoval jej terajšieho partnera a jej matku, aby nevstupovali na jeho pozemky, ktoré sú priľahlými pozemkami k rodinnému domu a zároveň jedinou prístupovou cestou k tomuto domu, pričom však z tohto návrhu nevyplýva, že by žalovaný bránil prechod cez svoje pozemky priamo žalobkyni alebo ich spoločným deťom. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že ani v tomto smere neexistuje bezprostredne hroziace nebezpečenstvo straty bývania tak žalobkyne, ako aj ich spoločných detí. Odhliadnuc od uvedeného súd opätovne pripomína, že všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne súd nemá za osvedčené, nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by jej tvrdenia osvedčovali.
12. Súd teda po oboznámení sa s návrhom žalobkyne dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d/, m/ CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).