Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-24-2021.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/24/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUD. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom Bratislava, P.O.BOX 259, proti povinnému: M. J., nar. XX.XX.XXXX adresa Y., L. XX, pre vymoženie 23,47 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom Bratislava, Lehotského 4, pod č.k. Ex 8909/08, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 4Er/626/2008-10 zo dňa 26.08.2010, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
II. Uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .
III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 91,34 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 31 ods. 1, § 196, § 197 ods. 2, § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 203 ods. 1 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku), § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, § 22 vyhlášky (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že vzhľadom k tomu, že oprávnený napriek výzve exekútora nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, pričom oprávnený bol poučený o následkoch nezloženia preddavku, súd prvej inštancie s poukazom na § 31 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného a preto v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 21.10.2010 odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu. Poukázal na § 31 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť, rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu. Zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu
práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Navrhol aby súd v konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Poukázal tiež na § 150 ods. 2 OSP (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
5. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinného „zamietol v celom rozsahu“ a priznal trovy exekučného konania podľa vyčíslenia exekútora. Poukázal na to, že advokát oprávneného si musel byť vedomý povinností uhradiť zákonom stanovený preddavok na odmenu a na náhradu trov exekučného konania v prípade, že bude k tomu vyzvaný. Poukázal tiež na to, že takmer všetky úkony vykonané v predmetnom exekučnom konaní boli financované zo zdrojov súdneho exekútora. Jeho finančná situácia sa ale dostala na úroveň, keď už nie je v ekonomických silách a rezervách exekútora vykonávať a prefinancovávať ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky povinného. Preto požiadal o riešenie, ktoré sa napriek viacerým stretnutiam nenašlo. Preto s poukazom na § 197 ods. 2 EP požiadal o primeraný preddavok, ktorý ani zďaleka nepokrýval spotrebované hotové výdavky. Poukázal tiež na skutočnosť, že súdny exekútor je povinný prijať každý podaný návrh. Okrem toho oprávnený mal možnosť využiť inštitút zmeny súdneho exekútora a nájsť si takého, ktorý by bol schopný prefinancovať náklady exekučného konania z vlastných zdrojov. Na záver poukázal na to, že náhradu trov exekučného konania upravuje Exekučný poriadok a vyhl. č. 288/1995 Z.z. ako lex specialis, ktorých ustanovenia majú prednosť pred OSP, na ktoré sa odvoláva oprávnený.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred vecným preskúmaním odvolania bol povinný zaoberať sa otázkou, či odvolanie podala oprávnená osoba (§ 37 EP, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, § 243b ods. 3 EP, § 355 ods. 2 CSP) a či bolo odvolanie podané včas (§ 362 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť a že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania nie je dôvodné, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
10. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
11. Podľa § 31 ods. 1 EP v znení účinnom od 31.10.2013, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. V citovanom ust. teda nie je výslovne zakotvené, že proti rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, je prípustné odvolanie.
12. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom od 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
14. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. V exekučnom konaní platí zásada neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia opaku (teda prípustnosti odvolania) v Exekučnom poriadku. Pretože rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním, podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť k jedinému rozhodnutiu odvolacieho súdu a to k odmietnutiu odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekúcie vo výške 171,48 Eur a súd prvej inštancie mu vyčíslené trovy skrátil na 91,34 Eur, pričom súd v tomto smere svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a súdny exekútor sa voči takto priznaným trovám ani neodvolal. Oprávnený aj napriek tomu v odvolaní žiadal, aby súd použil aj moderačné právo a v zmysle § 150 ods. 2 OSP priznané trovy exekúcie ešte krátil.
18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil a nahradil doterajší zákon upravujúci občianske konanie pred súdmi: zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava už neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo totožné so znením § 150 ods. 1 a 2 OSP. Najbližšie k tomuto ustanoveniu má § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Exekučný poriadok ako lex specialis však trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti a to v § 200 a nasledujúcich. Vzhľadom na špeciálnu úpravu trov konania v Exekučnom poriadku bola preto vylúčená aplikácia § 142 a nasl. vrátane § 150 ods. 1 OSP, resp. analogicky § 251 a nasl. vrátane § 257 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Oprávneným uplatnený odvolací dôvod, že súd mal na rozhodnutie o trovách aplikovať cit. ust., preto neobstojí.
20. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku o náhrade trov exekúcie vecne správne, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP), o ktorom nároku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
23. Občianskoprávne kolégium NS SR v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva
(uznesenie NS SR z 28.02.2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R 72/18).
24. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potom hoci úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní..., účinný od 1.1.2020, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (starých exekúcií), v zmysle ktorého v danej veci podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), (podľa ktorého rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie) došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).