Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-124-2021.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/124/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému V. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. námestie XXX/XX, XXX XX J. nad I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2533/10, o vymoženie istiny 551,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 6Er/423/2010-45 zo dňa 13. októbra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 6Er/423/2010-45 zo dňa 13. októbra 2020 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 6Er/423/2010-45 zo dňa 13. októbra 2020 exekúciu zastavil.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 21828/09 zo dňa 15.12.2009, ktorým rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky.
3. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 02.04.2009 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
4. Z predloženej kópie zmenky súd prvej inštancie zistil, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 02.04.2009, t.j. v čase, keď bolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu a s ohľadom na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Súd prvej inštancie preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postavenie povinného ako spotrebiteľa odmietol, nakoľko na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a povinným bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere jasne uviedol, že podniká pod obchodným menom Dáša Šark?ziová, označený identifikačným číslom a uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Preto nie je možné posudzovať vzťah medzi nimi ako spotrebiteľský. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou a mal za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 15.03.2010 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 26.04.2010 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 21828/09 zo dňa 15.12.2009. Súd prvej inštancie dňa 18.07.2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.03.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016.
9. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 21.03.2019 vyzval oprávneného na predloženie fotokópie zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným spolu s dohodou o vyplnení zmenky. Následne oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.01.2020 doručil súdu neúplnú zmenku vystavenú povinným dňa 02.04.2009. Opätovnou výzvou zo dňa 20.05.2020 súd prvej inštancie vyzval oprávneného na predloženie dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.06.2020 doručil súdu všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Nakoniec výzvou zo dňa 11.06.2020 súd prvej inštancie vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.06.2020 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere č. 6860025 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 02.04.2009. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z. (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
17. Podľa § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka
- spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to, kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až pod doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 lehotu 30 dní, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. odo dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v § 243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 a § 40 ods. 1 môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla
povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, v ktorom oprávnený tvrdil, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si splnil už v návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň poukázal na to, že ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu a nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa.
21. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a exekučným titulom opisuje rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, avšak dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú a ktoré sa v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku k návrhu pripájajú, oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie a ani k jeho doplneniu nepripojil. Oprávnený tieto dôkazy, a to vyplnenú zmenku predložil na základe výzvy súdu prvej inštancie až dňa 14.01.2020, dohodu o vyplnení zmenky predložil súdu prvej inštancie na základe jeho výzvy dňa 06.06.2020 a zmluvu o úvere zo dňa 02.04.2009 tiež predložil na základe výzvy súdu prvej inštancie až dňa 17.06.2020, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na ich doplnenie. Dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú tak neboli od začiatku súčasťou exekučného spisu, aj keď to oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že kumulatívnou podmienkou doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je aj predloženie dôkazov preukazujúcich rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, ktoré oprávnený v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 21.01.2016 nepredložil, bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto nemal zákonný dôvod na postup podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ktorý umožňuje preskúmanie, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie doplnený v lehote podľa 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
23. Pretože odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odvolací súd vyzval strany, aby sa k možnému použitiu ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyjadrili, na základe čoho podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.09.2021 oprávnený oznámil, že nesúhlasí s použitím § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia Exekučného poriadku.
24. Keďže z predloženého spisu nesporne vyplýva, že oprávnený si povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa predloženia dôkazov preukazujúcich jeho vlastný vzťah s povinným v zákonom stanovenej lehote nesplnil, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie, odvolací súd je toho právneho názoru, že súd prvej inštancie síce rozhodol správne o zastavení exekúcie, avšak nemal tak rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, ale podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).