Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17T-67-2021.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17T/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanému W. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný W. X.Ú., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom E., N. Š. XXX/X, prechodne bytom E., Y. H. č. X,
U Z N Á V A S A Z A V I N N É H O , Ž E
ako otec mal. syna D. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. č. XXX, hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči synovi, ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 24. 11. 2011, právoplatný dňa 24. 01. 2012, má povinnosť prispievať na výživu syna D. sumou vo výške 70,- eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky J. Y., si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska v meste E., ako aj všade tam, kde sa zdržiaval, riadne neplnil, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od mesiaca október 2020 až doposiaľ v celkovej výške 910,- eur, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 19. 02. 2019, právoplatným dňa 19. 03. 2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
T E D A
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
Č Í M S P Á C H A L :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Za to
S A O D S U D Z U J E :
Podľa § 207 ods. 3, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. d), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 12. 08. 2021 obžalobu č. X R. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 10. 08. 2021 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 24. 11. 2020, na ktoré sa obžalovaný nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil a doložil potvrdením o PN, toto ospravedlnenie však nespĺňalo požadované náležitosti a síce, nevyplývalo z neho, že by účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní nejako ohrozila jeho zdravotný stav (teda, že by došlo k jeho zhoršeniu, alebo by to dokonca ohrozilo jeho život - diagnóza M 54.4 navyše tomu ani nenasvedčuje). Po splnení podmienok na vykonanie hlavného pojednávania súd teda vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného a to vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky na takýto postup podľa ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, doručenie predvolania má vykázané dňa 25. 10. 2021, lehota bola zachovaná. Obžaloba mu bola doručená spolu s trestným rozkazom dňa 21. 09. 2021, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánmi činnými v trestnom konaní (výsluch obvineného zo dňa 12. 07. 2021). Zároveň bol upozornený na možnosť preštudovať spis a robiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice z jeho výsluchu (č. l. 12), pričom túto možnosť nevyužil, preštudovania spisu sa nezúčastnil. Na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: zápisnica o výsluchu obžalovaného zo dňa 12. 07. 2021 (č. l. 6 - 12), rozsudok OS GA sp. zn. XXP/XXX/XXXX (č. l. 30 - 33), rodný list dieťaťa (č. l. 34), potvrdenie o návšteve školy (č. l. 35), trestný rozkaz OS GA sp. zn. XT/ X/XXXX (č. l. 37), odpis RT (č. l. 38 - 39), výpis z ÚEP (č. l. 40), zoznam vozidiel subjektu (č. l. 41), lustrácia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č. l. 42), správa SP (č. l. 43), správa spol. Bekaert (č. l. 44), výpis zo ŽR (č. l. 46 - 47), správa ÚPSVaR (č. l. 48 - 49), prehľad platenia výživného (č. l. 50 - 51), aktuálny ORT, CESDAP, lustrácia SP (č. l. 75 - 77) a výsluchom svedka - poškodenej - matky mal. dieťaťa J. Y..
Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 12. 07. 2021 vyplýva, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu prečinu zanedbania povinnej výživy v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia. Bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, túto si však neplnil. Aj v minulosti bol odsúdený pre neplatenie výživného. Vyživovaciu povinnosť si neplnil, nakoľko má onkologicky chorého svokra a peniaze investoval na jeho liečbu. Svoje konanie veľmi ľutuje a keď bude mať peniaze, výživné zaplatí.
Z výsluchu svedka - poškodenej J. Y. vyplýva, že od októbra 2020 si obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a to až doposiaľ, v januári 2021 jej poslal 50,- eur, čo mala byť splátka za prechádzajúci dlh. Ona však zarátala na riadne výživné, čo však na polícii uviedla. O dieťa sa absolútne nezaujíma. Keď sa obžalovaný oženil, chcel ísť k svojmu otcovi, ale bolo mu povedané, že nebude mať kde spať a na základe toho sa rozhodol, že tam viac chodiť nebude. To už sú tri roky, obžalovaný mu nekupuje dary ani pri príležitosti sviatkov. Zároveň uviedla, že od júna 2021 sa mal. dieťa, so súhlasom obžalovaného, volá D. Y.. V období, keď obžalovaný prestal platiť výživné, upozorňovala ho, že je v zlej situácii, pretože jej manžel zostal dlhodobo práceneschopný (onkologický pacient), ona musela zostať na predĺženej rodičovskej dovolenke, pretože v covidovom období nechceli jej dcéru U. Y., nar. XX. XX. XXXX, vziať do škôlky, takže výživné jej chýbalo, našťastie jej pomohli svokrovci, takže v konečnom dôsledku nemalo mal. dieťa ohrozenú výživu. Uviedla, že obžalovaný ju prosil, aby mu výživné odpustila, pretože nemá z čoho platiť podnájom, potom sa vyhováral na onkologicky chorého svokra, pričom však vie, že v lete 2021 bol na chate s jej spolužiakom a za túto chatu platil každý 70,- eur, takže si myslí, že keď mal na chatu, mohol zaplatiť aj výživné.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 24. 11. 2011, právoplatným dňa 24. 01. 2012, bola obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu syna Deana sumou vo výške 70,- eur mesačne a to vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky J. Y..
Trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 19. 02. 2019, právoplatným dňa 19. 03. 2019, bol obžalovaný odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť na mal. D. v období 05/2018, 07/2018 až do 19. 02. 2019, a tak mu vznikol dlh na výživnom vo výške 640,- eur.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol 4-krát súdne trestaný na tunajšom súde (sp. zn. XT/XXX/XXXX, XT/XXX/XXXX, XXT/XXX/XXXX a XT/X/XXXX) a to v každom prípade pre prečin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Tr. zák.). V prípade prvých troch odsúdení sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade odsúdenia sp. zn. XT/X/XXXX mu bol uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 19. 3. 2021. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní prejednávaného prečinu sa dopustil v čase podmienečného odsúdenia.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a CESDAP v období od 03. 02. 2017 až doposiaľ bol obžalovaný priestupkovo riešený 1-krát za obsluhu telefónneho prístroja počas vedenia motorového vozidla.
Obžalovaný nie je držiteľom či vlastníkom motorového vozidla, nevlastní nehnuteľnosti, nie je evidovaný ako poberateľ dôchodku a nie je vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie.
Obžalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia č. K.-E.-K.-XXXX/XXXXX-X zo dňa 14. 10. 2013 s predmetom podnikania maliarske, natieračské, sklenárske a tapetovacie práce a povrchová úprava kovových výrobkov a to od 16. 10. 2013 až doposiaľ.
Z prehľadu platenia výživného vyplýva, že za mesiace 10, 11, 12/2020 a následne 02-07/2021 výživné nezaplatil, t. j. na výživnom dlhuje celkovo 630,- eur. Výživné neplatil ani ďalej, preto za obdobie 10-12/2020 a 02-11/2021 (ku dňu rozhodnutia súdu) dlhuje na výživnom celkovo 13 x 70,- eur, spolu 910,- eur.
Z vyššie uvedených dôkazov má súd za jednoznačne za preukázané, že obžalovaný naplnil po subjektívnej a objektívnej stránke všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti (porovnaj § 62 a nasl. ZR). Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného (porovnaj R 11/1984). Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne (§ 7 ods. 1 TP), a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd (porovnaj R 56/1993 a R 112/1999-II). Rovnako súd musí nezávisle od takého rozhodnutia riešiť otázku, či vyživovacia povinnosť nezanikla v dôsledku toho, že oprávnená osoba je schopná sama sa živiť ( § 75 a nasl. ZR). Rozhodujúce však bude, či dieťa má skutočne možnosť samo sa živiť (R 10/1977).
O trestný čin podľa § 207 pôjde, ak trvá najmenej dva mesiace v období dvoch rokov a povinná osoba si vyživovaciu povinnosť neplní, čo aj z nedbanlivosti.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (porovnaj R 33/1960).
Predmetom útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť (spravidla maloleté dieťa).
Dlh páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom konaní.
V prípade, ak bola oprávnená osoba vydaná nebezpečenstvu núdze, ide o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (odseky 1 aj 2). Stav núdze nemusí v skutočnosti nastať, stačí ak hrozí. To znamená, že v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti dôjde k situácii, že oprávnená osoba (vyživovaná osoba) by si sama nemohla bez pomoci iných osôb, resp. štátu, zadovážiť ani základné prostriedky na život.
Pojmový znak „stav núdze“ nemusí v skutočnosti nastať, ale stačí, ak oprávneným osobám hrozí. Záver o jeho existencii však musí byť reálne daný z hľadiska skutočných existenčných podmienok oprávnených hodnotených vo vzťahu k aktuálnej priemernej životnej úrovni občanov, o ktorých obvinený vedel alebo vedieť mal a mohol.
Na použitie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty stačí nedbanlivosť (§ 16 TZ).
Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaného plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokurátora (s modifikáciou priezviska mal. dieťaťa a dlhu na výživnom, ako je to uvedené vyššie).
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. d) Tr. zák., Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., Ustanovenie odseku 1 (pozn. súdu: podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Bola zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. d) Tr. zák.
Obžalovaný sa priznal ku skutku a tento oľutoval, spáchal ho však počas mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou SR v súvislosti so šírením nákazlivej choroby Covid-19, vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. súd potom ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe jeden rok až päť rokov, pričom súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Keďže obžalovaný spáchal skutok v dobe jeho podmienečného odsúdenia, súd postupoval podľa § 49 ods. 2 Tr. zák.
Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby, aj keď nie úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko doposiaľ uložené tresty nepostačovali na nápravu osoby obžalovaného.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd musel obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.