Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Stk/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. ( sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) C.. Y. T., miesto podnikania Nová Ľubovňa 505, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 37 164 996, právne zastúpenej KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102315192/2018 zo dňa 22. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -54 zo dňa 17. októbra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101096394/2018 zo dňa 05.06.2018 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na Daňového poriadku uložil žalobkyni za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 nižšej ako daň, ktorú mala uviesť, pokutu vo výške 8.180,90 € za správny delikt podľa Daňového poriadku.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102315192/2018 zo dňa 22.11.2018 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru krajského súdu presne a dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so zákonom konštatovať spáchanie

správneho deliktu žalobkyňou, a takto zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise. Žalovaný sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne v odvolaní, a to pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobkyne, preskúmania tvrdení o procesných vadách v postupe správcu dane.

5. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa 24.11.2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý nezákonne (neúčinne) doručoval rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uviedol, že nie je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzala osobne žalobkyňa dňa 15.11.2017, ktorej podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o doručovanie teraz napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného tie boli doručené až po tom, čo dňa 28.08.2018 bolo zo strany žalobkyne predložené generálne plnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobkyne splnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobkyne o nezákonnosti doručovania a preberania rozhodnutí osobami W.. T. a pani N., nie sú dôvodné.

6. K námietke predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí, správny súd uviedol, že nie je opodstatnená. Správny súd poukázal na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo dňa 24.11.2016, a to s poukazom na § 155 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita pri postupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane strácajú svoj materiálny podklad. Z týchto dôvodov námietka žalobkyne o potrebe prerušiť konania zo strany správcu dane, nie je dôvodná. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto úvaha žalobkyne, že daňové konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s poukazom na princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod prerušenia, je nesprávna. Správny súd dal do pozornosti skutočnosť, že ani podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento správny delikt.

7. Ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru krajského súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 05.06.2018 je zrejmé, že je v ňom označenie ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobkyne je správnym deliktom - § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), uvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobkyňou, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v konkrétnej výške za konkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho súladný so zákonom a s odvolacími námietkami žalobkyne sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny súd na základe toho považoval argument žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto, že výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady

uvedené v § 195 písm. a) až e) S.s.p. Krajský súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Krajský súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. V tejto súvislosti správny súd poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudkoch sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. zo dňa 7.augusta 2019 týkajúci sa zhodnej právnej problematiky - uloženia pokuty inému daňovému subjektu za totožný správny delikt podľa Daňového poriadku. 9. Správny súd zdôraznil, že ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobkyňa poukazovala v žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné, pretože podľa Daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. v štvrtej časti má osobitnú úpravu pod názvom Daňové konanie.

10. Krajský súd poukázal aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

11. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa nebola v spore úspešná a zároveň neboli splnené ani podmienky § 168 S.s.p.

III.

Konanie na kasačnom súde

13. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p., navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

14. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, a to predovšetkým rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Rovnako tak namietala, že žalovaný, ako aj správca dane si nezaobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, a tiež opomenuli spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Taktiež mala za to, že prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a rozhodnutie bolo odôvodnené nezákonným dôkazným prostriedkom. Zároveň tvrdila, že preskúmavané rozhodnutia neboli vydané v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a v rozhodnutiach absentovali zákonom predpísané náležitosti. Ďalej namietala, že procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam preto žiadala ich zrušenie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súčasne videla vadu napadnutých rozhodnutí aj v tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Napokon dodala, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

15. Žalovanému ďalej vyčítala, že nerešpektoval práva žalobkyne, keď svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené a zadovážené dôkazné prostriedky, pričom sa zároveň nevysporiadal s námietkami žalobkyne, ktorá opakovane poukazovala na skutočnosti svedčiace v jej prospech, avšak žalovaný im nevenoval pozornosť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

16. Súčasne namietala, že preskúmavané rozhodnutia nielenže nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ale aj obsahujú podstatné rozpory, ktoré správny súd nijakým spôsobom neodstránil. Preto v uvedenom videla pochybenie, pre ktoré mal správny súd rozhodnúť tak, že rozsudkom zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

17. Následne uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, v čom videli protiprávnosť konania žalobkyne. Zdôraznila, že závažnosť porušenia povinností je potrebné posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Ďalej dala do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené trvanie protiprávneho stavu, ani to, aké malo porušenie povinností následky. Tvrdila, že v odôvodnení rozhodnutí absentujú dôvody, prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. S ohľadom na uvedené rozhodnutia označila za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

18. Zároveň žalovanému, ako aj správnemu súdu vyčítala nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Túto vadu videla v absencii zákonom požadovanej miery správnej úvahy, vo vzťahu ku ktorej námietke krajský súd len konštatoval, že napokon ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty podľa jeho názoru nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Doplnila, že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré nie je odôvodnené uvedenými skutočnosťami, je podľa ustálenej judikatúry súdov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobkyne absentuje správna úvaha najmä z pohľadu, či určená výška sankcie nie je voči žalobkyni likvidačná, pričom tento nedostatok nebol doteraz odstránený.

19. V závere kasačnej sťažnosti namietala, že sankcia uložená správcom dane neplní preventívnu funkciu, keďže správca dane pristúpil k výpočtu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení povinnosti daňového subjektu, a síce šesť rokov od spáchania správneho deliktu, hoci daňový subjekt svoju povinnosť splnil. Označil za nezákonné, aby uložená pokuta plnila len represívnu funkciu bez súčasne prítomného prvku prevencie.

20. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( S.s.p., S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( S.s.p.), jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2021 ( v spojení s S.s.p.).

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty sťažovateľke, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania

súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

23. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

22. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

23. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

24. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

25. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

26. Podľa § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.

28. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že skutkový stav zistený a popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je dostatočný a zodpovedá zisteniam v správnom konaní, teda obsahu administratívneho spisu.

29. Daňový úrad Prešov vykonal u sťažovateľky kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 - december 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102523833/2016 zo dňa 9. februára 2016. Na základe výsledkov takto vykonanej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane dňa 24. novembra 2016 rozhodnutie č. 104359683/2016, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 81.809,55 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

30. Na základe toho správca dane, teda z dôvodu, že sťažovateľka uviedla v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť (§ 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku), tak prvostupňovým rozhodnutím č. 101096394/2018 zo dňa 5. júna 2018 správne uložil sťažovateľke podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku pokutu vo výške 8.180,90 €.

31. Kasačné námietky sťažovateľky, ktorými žalovanému, ako aj správcovi dane vyčítal rozsiahle pochybenia, najmä, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, rovnako ako aj ostatné námietky

sťažovateľky vznesené v kasačnej sťažnosti, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože vo vzťahu k uvedeným sťažovateľka neposkytla bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami stotožnil. Iba všeobecný poukaz na pochybenia administratívnych orgánov bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov správneho súdu. Takto formulovanými námietkami sťažovateľka v podstate len vyjadrila všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jej vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. Nie je úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za sťažovateľku špecifikovať.

32. Kasačný súd rovnako tak nemohol prihliadnuť ani na kasačnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že v rozhodnutiach absolútne absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 29. novembra 2018, pričom je opatrené aj doložkou právoplatnosti. Súčasťou administratívneho spisového materiálu je aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Prešov č. 101096394/2018 zo dňa 5. júna 2018, a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104359683/2016 zo dňa 24. novembra 2016 o vyrubení rozdielu dane, ako aj potvrdenia o doručení písomností (doručenky), preukazujúce ich riadne doručenie, a taktiež skutočnosť, že predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd dodáva, že samotný fakt, že v týchto rozhodnutiach sa neuvádzajú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nepredstavuje pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Zároveň dodáva, že samotná doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania. Takýto vplyv má len právoplatnosť ako taká, ktorá nastáva nezávisle na vôli správneho orgánu, či účastníkov konania, a to v momente, kedy sú splnené zákonné podmienky, teda keď je rozhodnutie riadne doručené, a keď ho už nie je možné napadnúť odvolaním.

33. Napokon kasačný súd nemohol prisvedčiť ani námietke sťažovateľky, ktorá tvrdila, že správca dane pristúpil k uloženiu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení povinnosti daňového subjektu, a síce šesť rokov od spáchania správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 11 písm. b) Daňového poriadku pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade bola rozhodnutím správcu dane č. 101096394/2018 zo dňa 5. júna 2018 potvrdeným rozhodnutím žalovaného č. 102315192/2018 zo dňa 22. novembra 2018 sťažovateľke uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu - uvedenia nižšej dane z pridanej hodnoty, ako mala byť v daňovom priznaní uvedená, a to za zdaňovacie obdobie apríl 2012, teda správne orgány postupovali v súlade s citovaným zákonným ustanovením a pokutu sťažovateľke vyrubili v zákonnej lehote.

34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

36. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.