Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_12Csp-74-2020.pdf
PDF · 107.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanej: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 1668,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 788,- eur spolu s úrokom z meškania vo výške 5 % ročne zo sumy 788,- eur od 29.11.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava podala dňa 01.07.2020 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu na istine sumu 1670,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pred doručením žaloby žalovanej zástupca žalobcu zobral žalobu do výšky 1,12 eur späť a preto súd konal v ďalej časti o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1668,97 eur s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu S. K. V. a.s. Kežmarok ako veriteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č.XXXXXXX/ ev.č.XXXXXXXXXX/, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2000,-eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 57,70 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3462 eur. Do podania žaloby na súd žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1212,2 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas preto ju žalobca listom zo dňa 27.09.2017 - predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.11.2017 úver zosplatnil o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.11.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaná do dnešného dňa dlžné splátky neuhradila. Jej celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1668,97 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 196,24 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu 2882,29 eur.
3. Dňa 12.01.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu strany sporu, ktorým žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, aby do tohto konania na strane žalobcu namiesto žalobcu
VUB a.s. Bratislava vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na nového veriteľa a to spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Uznesením zo dňa 15.01.2021 sp.zn. 12Csp/74/2020- 129, súd zmenu strany sporu na strane žalobcu v zmysle jeho návrhu pripustil.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2020 nesúhlasila s podanou žalobou v celom. Žalovaná spochybňovala platnosť zmluvy o úvere, pretože žalobca nepreukázal skutočnosť, že p. Smreková, ktorá uzatvárala zmluvu za žalobu mala oprávnenie na uzavretie takejto zmluvy.
Žalovaná vo vyjadrení ďalej namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok , a zároveň poukazovala na povinnosť súdu ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska obsahových náležitostí spotrebiteľskej zmluvy.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2021. Žalobcovi a žalovanej boli predvolania na pojednávanie nariadené na deň 24.11.2021 riadne a včas doručené. Žalobca ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.11.2021 a súhlasil s tým, aby súd pojednával aj bez jeho účasti Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021 .
6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX vrátane zmluvných podmienok, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017, vyjadrením žalovanej a zistil tento skutkový stav:
7. Spoločnosť S. K. V., H..U.., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške 2000,-eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi celkovo sumu 3462 eur a to v 60 mesačných splátkach vo výške po 57,70 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 27%. Výška RPMN bola 27%, priemerná hodnota RPMN 18,01%. Začiatok splácania bol stanovený na deň 20.11.2015 a ďalšie splátky boli splatné 20.dňa v mesiaci. Lehota splatnosti pôžičky bola uvedená 10/2020 - termín konečnej splatnosti.
8. V časti VIII. zmluvy - Vyhlásenie klienta žalovaná prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, že jej bola poskytnutá informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a to prostredníctvom formulára o RPMN a priemernej hodnote RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok, ktoré mu boli doručené a tieto aj prevzal. Ďalej žalovaná vyhlásila, že sa v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby oboznámila s obsahom formulára a informácie o finančnom sprostredkovaní, ktorý jej bol doručený a tento prevzala. Prehlásila, že je dostatočne a podrobne informovaná o podmienkach a charaktere zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ako aj prípadných rizikách z nej vyplývajúcich.
9. Žalovaná ďalej súhlasila s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, tieto sa zaviazala uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch a výške určenej zmluvou. Súhlasila so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas.
10. Podľa časti IX. Zmluvy - zmluvné podmienky - všeobecné ustanovenia - bod 1. spoločnosť poskytuje klientom pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.
11. Podľa čl. 6 bod 6.1 až 6.5 zmluvných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok. Podľa bodu 6.2 pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Podľa čl. 13 bod 13.3 spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Podľa čl. 13 bod 13.4 v prípade ak spoločnosť vyhlási podľa bodu 12.4 okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa čl. 13 bod 13.6 zmluvných podmienok súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.
12. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval pôvodný veriteľ žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 173,10 eur a to bezodkladne s tým, že ak do 05.11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
13. Listom zo dňa 23.11.2017 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 1720,21 eur.
14. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí pôžičky veriteľovi na splátkach celkovo do podania žaloby na súd uhradila sumu 1212,20eur.
15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe potrebné vyhovieť iba čiastočne.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,( účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. k), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) s, z) a aa) 16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosť Intrum Slovakia s r.o. a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
21. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
22. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
23. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2000,-eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške po 57,70 eur mesačne. Žalovaná doposiaľ zaplatila iba sumu 1212,20 eur.
26. Súd skúmal v danej veci náležitosti úverovej zmluvy tak ako to správne uviedla žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení teda ex offo ( z úradnej povinnosti ), pričom súd zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v ust. 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. t.j. uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.- (RPMN)
27.V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Súd vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd už neskúmal, či osoba , ktorá uzatvárala zmluvu za žalobcu mala na to oprávnenie, pretože pre posúdenie nároku žalobcu by to bolo právne irelevantné. Aj keby bola zmluva neplatnou, žalovaná by bola povinná vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.
29. V konaní je nesporné, že na základe zmluvy o pôžičke žalovaná dostala od žalobcu sumu 2000,- eur, z ktorej doposiaľ vrátila žalobcovi sumu 1212,20 eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorú žalobcovi vrátila t.j. 788,-eur( 2000- 1212,20=788).
30. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu zamietol.
31. Súd pre úplnosť poukazuje, že nárok na úrok z úveru by žalobcovi nebolo možné priznať aj z dôvodu rozporu daného dojednania s dobrými mravmi, teda z dôvodu neplatnosti zmluvy v danej časti.
32. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
33. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v 10/2015, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,75% ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 27% ročne. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je tak takmer trojnásobne vyššia ako priemerná sadzba úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období.
34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
35. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5% ročne. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy 788,-eur vo výške 5% ročne, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.
36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1668,97 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 788 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu mali v konaní približne rovnaký a pero súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.