Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžfk/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): R. C., M.. X. J. XXXX, A. Q. W.Š. XX/XX, XXX XX A. A. - R. Š., zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101190495/2019 z 20. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. z 13. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. z 13. januára 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101190495/2019 z 20. mája 2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice č. 100309602/2019 z 25. januára 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

odôvodnenie:

Odôvodnenie

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice vydal dňa 25. januára 2019 rozhodnutie č. 100309602/2019, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 1.452,10 EUR za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie - rok 2013. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100309602/2019 zo dňa 25. januára 2019 je nesprávne. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 02. januára 2018) bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že pohľadávka, vyplývajúca z predmetného rozhodnutia môže byť podľa uspokojená iba v konkurze. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 101190495/2019 zo dňa 20. mája 2019, postupom podľa daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100309602/2019 zo dňa 25. januára 2019 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle daňového poriadku má správca dane povinnosť (nie možnosť) vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt

nezaplatí daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom konaní nebol dôvod na posudzovanie otázky vymáhateľnosti úroku z omeškania, nakoľko v čase jeho vyrubenia nebol pohľadávkou v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a daňového poriadku.

II.

Priebeh konania pred súdom a jeho rozhodnutie

4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline domáhala preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného v obdobnej veci, vrátane rozhodnutia žalovaného č. 101190208/2019 zo dňa 20. mája 2019, pričom žiadala, aby Krajský súd v Žiline zrušil napádané rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré boli rozhodnutiami žalovaného potvrdené a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22. decembra 2017, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 2. januára 2018), ktorým bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Podľa platí, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Podľa žalobkyne daňové pohľadávky vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je ich potrebné vnímať ako všetky ostatné pohľadávky v zmysle . Právna úprava oddlženia podľa predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k daňovému poriadku aj lex posterior z čoho vyplýva, že oddlženie má a musí mať prednosť pred inými právnymi predpismi. 5. Žalobkyňa zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku vo vzťahu k napádaným rozhodnutiam, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti a po lehote splatnosti je možné na ich základe viesť nútený výkon rozhodnutia, čo by žalobkyni spôsobilo závažnú finančnú ujmu. 6. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 2. decembra 2019 konanie o správnej žalobe zo dňa 27. júna 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101190208/2019 zo dňa 20. mája 2019 vylúčil na samostatné konanie a ďalej konal o správnej žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 101190495/2019 zo dňa 20. mája 2019. 7. K predmetnej správnej sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal zamietnuť žalobu ako neopodstatnenú, a to najmä z dôvodu, že pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorý sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 7. júna 2019 a vykonateľným dňa 25. júna 2019, a teda predmetný úrok z omeškania nemohol byť do konkurzu vedeného na osobu žalobkyne prihlásený, keďže právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 3. januára 2018. V danom prípade predmetom oddlženia fyzickej osoby boli správcom evidované daňové nedoplatky, ktoré správca dane evidoval k 31. decembru 2017, a teda úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubil svojim rozhodnutím nebol dotknutý oddlžením žalobkyne a nepredstavoval nevymáhateľnú pohľadávku podľa . 8. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31. marca 2020 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je výnimočné a v prípade žalobkyne, ktorá svoju žiadosť odôvodnila len všeobecnými tvrdeniami, nebolo preukázané, že výkon rozhodnutia by jej spôsobil závažnú ujmu. 9. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a rozsudkom zo dňa 13. januára 2021 č. k. postupom podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobu zamietol. 10. V relevantnej časti odôvodnenia rozsudku správny súd skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina č. z 22. decembra 2017 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 1/2018 z 2. januára 2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Žilina rozhodol zároveň týmto uznesením o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka a to v rozsahu v akom nebudú v konkurze uspokojené. 11. Správny súd sa zaoberal vyriešením vzťahov daňového poriadku k inštitútu oddlženia v zmysle . Dospel k záveru, že uplatnenie špeciálnej právnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojenia podľa zákona o

konkurze a reštrukturalizácii ( v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa , teda, ktoré sa považujú za nevymáhateľné), prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel. Následne, špeciálna právna úprava v zmysle , kladie z hľadiska kvality na túto pohľadávku ďalšie požiadavky, týkajúce sa momentu jej vzniku. 12. Na prejednávanú vec správny súd aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. a skúmal, kedy došlo k vzniku pohľadávky žalovaného, pričom uzavrel, že z časového hľadiska ide o pohľadávku, ktorá vznikla až po rozhodujúcom dni v intenciách ustanovenia . Pohľadávka teda nemohla byť uplatnená prihláškou v zmysle . Táto pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Hoci pohľadávka z titulu dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013 sa stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobkyňa sa v dôsledku nezaplatenia tejto dane v lehote splatnosti dostala do omeškania so splnením svojej právnej povinnosti sankcionovanej úrokom z omeškania, nie je táto časová okolnosť právne relevantná, nakoľko aj úprava podľa (ktorá vymedzuje ako z uspokojenia vylúčený i úrok z omeškania v prípade, že sa jedná o verejnoprávnu sankciu, ak povinnosť, ktorá zakladá právo na takúto sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom), je aplikovateľná len vo vzťahu k už existujúcej pohľadávke, čo naplnené v prejednávanej veci nebolo. 13. Správny súd ďalej uviedol, že žalobkyňou odkazované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. je z dôvodu odlišných skutkových východísk na danú vec neaplikovateľné. 14. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, podľa ktorej správca dane vyrubil úrok z omeškania napriek tomu, že nastala právna fikcia podľa , v zmysle ktorej sa na žalobkyňu hľadí akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predpokladom zbavenia dlžníka jeho dlhov je podľa správneho súdu to, že tieto dlhy mohli byť uspokojené v konkurze, alebo splátkovým kalendárom. Pohľadávka žalobkyne z titulu omeškania však z dôvodu jej neexistencie pred rozhodujúcim dňom nemohla byť prihlásená, a teda sa jej právne dôsledky podľa netýkajú. 15. O náhrade trov konania žalobkyne správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že jej ich nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná a rovnako správny súd v zmysle nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky na ich priznanie.

III.

Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

16. Žalobkyňa podala dňa 10. marca 2021 proti rozhodnutiu správneho súdu uvedeného v záhlaví kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote, pričom žiadala, aby kasačný súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľka kasačnú sťažnosť zo odôvodnila tým, že rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo ním zasiahnuté do subjektívnych práv žalobkyne a neboli ním rešpektované ustanovenia ako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku, v prípade oddlženia fyzickej osoby. 18. Podľa názoru sťažovateľky jej oddlžením sa pohľadávky z rozhodnutí žalovaného stali nevymáhateľnými podľa . V zmysle predmetného ustanovenia ide o tzv. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, medzi ktoré patria aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Napriek skutočnosti, že predmetný úrok z omeškania je verejnoprávnou sankciou, uloženou za porušenie povinnosti, ktoré zakladá právo uplatniť alebo uložiť predmetnú sankciu, správny súd aplikáciu odmietol a vyložil ho spôsobom, ktorý nebol v súlade s logickým a systematickým výkladom. 19. Sťažovateľka ďalej poukázala na ustanovenie , ktoré považuje pohľadávku riešenú v preskúmavanom rozhodnutí správcu dane za nevymáhateľnú, a to bez ohľadu na to, kedy nárok na takúto sankciu vznikol. Tým, že bola porušená povinnosť, z ktorej nárok na sankciu vznikol, ktorá bola zároveň porušená pred rozhodujúcim dňom, zanikla vymáhateľnosť sankcie spolu s vymáhateľnosťou úrokov z omeškania. Na základe toho bolo

povinnosťou správcu dane od vymáhania pohľadávok z titulu sankcie upustiť, čo napadnuté rozhodnutie správneho súdu nijakým spôsobom nezohľadnilo. 20. Vecne nesprávnym sa sťažovateľke javí aj záver správneho súdu o okamihu vzniku predmetnej pohľadávky vyrubením úroku z omeškania a neakcesorickej povahe úroku z omeškania podľa daňového poriadku. V danej veci sťažovateľa poukazuje aj na tú skutočnosť, že správca dane nepostupoval v súlade s povinnosťou podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, keďže k vyrubeniu úrokov z omeškania za obdobie roka 2014 došlo až v roku 2019, a to dokonca v období po oddlžení sťažovateľky, o čom správca dane z Obchodného vestníka vedel. 21. Podľa sťažovateľky ak má mať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia. Je teda neprípustné, aby mal žalovaný výhodnejšie postavenie vo vzťahu k ním riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu nemožno prihlásiť podľa . 22. Sťažovateľka ďalej odôvodnení kasačnej sťažnosti v zásade zotrvala na svojich žalobných dôvodoch, ktoré rozsiahlo zopakovala. Na podporu svojich tvrdení opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. a na jeho rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. . 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a náležite odôvodnený a navrhol, aby kasačný súd toto rozhodnutie potvrdil a nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania.

IV.

Posúdenie kasačného súdu

24. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela , ústavný ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 25. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [ v spojení s až 3 v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

26. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), má predpísané náležitosti ( a ) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 27. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že rovnako ako správny súd mal preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. z 22. decembra 2017 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 1/2018 z 2. januára 2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na sťažovateľku vyhlásený konkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Žilina rozhodol zároveň týmto uznesením o oddlžení sťažovateľky tak, že ju zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka a to v rozsahu v akom nebudú v konkurze uspokojené 28. Rovnako ako v konaní pred správnym súdom preto zásadnou otázkou v kasačnom konaní bolo posúdenie okamihu vzniku predmetnej daňovej pohľadávky.

29. Kasačný súd konštatuje, že v čase podania kasačnej sťažnosti skutočne nebola ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. K zjednoteniu došlo až na základe rozhodnutia veľkého senátu NS SR vo veci č.k. zo dňa 27. januára 2021, týkajúceho sa možnosti správcu dane vyrubiť ďalšie úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Vzhľadom na relevanciu rozhodnutia veľkého senátu pre posudzovanú vec, ako aj viazanosť kasačného súdu rozhodovacou praxou NS SR (bod 25), bude kasačný súd vychádzať z právneho názoru uvedeného v danom rozhodnutí. 30. Veľký senát NS SR vychádzal z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky. 31. Podľa veľkého senátu právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( daňového poriadku). 32. Možno preto podľa veľkého senátu uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. 33. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. 34. Veľký senát dospel k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v daňového poriadku. Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla ( daňového poriadku, ). 35. Kasačný súd sa oboznámil aj s rozhodnutiami č. k. z 6. júla 2021 a č. k. z 30. júna 2021. Obe rozhodnutia sa týkali sťažovateľky a vyrubenia úrokov z omeškania za nezaplatenie dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. NS SR v oboch prípadoch dospel k záveru, že hoci úprava reštrukturalizácie podľa a nasl. a úprava oddlženia podľa a nasl. tohto zákona nie sú totožné, vychádzajúc z účelu zákona,

plnia rovnaký účel, ktorým je ozdravenie predlženého subjektu. Právny názor veľkého senátu bol preto plne aplikovateľný aj na obe prejednávané veci. VI. Záver

36. Citovaný právny názor NS SR je plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec, a teda možno uzavrieť, že vzhľadom na to, že k oddlženiu sťažovateľky došlo 2. januára 2018 rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. z 22. decembra 2017 (kedy sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným), predmetná daňová pohľadávka, ktorá vznikla za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, je pohľadávkou, ktorá vznikla pred oddlžením, a teda oddlžením sťažovateľky (rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. zo 7. februára 2019) sa stala nevymáhateľnou, čím bol naplnený účel oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu a tiež by neprimerane zvýhodňoval štát oproti iným veriteľom. Kasačný súd preto v súlade s právnym názorom veľkého senátu, rešpektujúc aj vyššie uvedené rozhodnutia NS SR z neho vychádzajúce, dospel k záveru, že aj v tomto prípade pohľadávka podliehala oddlženiu. Správca dane po tom, ako došlo k oddlženiu sťažovateľky, nebol oprávnený začať daňové konanie a vydať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. 37. Kasačný súd preto žalobu považoval za dôvodnú, a keďže správny súd žalobu zamietol, postupom podľa k zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vec im vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným procesným spôsobom. Žalovaný a správca dane sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi priznal podľa v spojení s právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom ( ). O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník príslušného správneho súdu ( ).

39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.