Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-120-2021.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Subarea
6Co/120/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: B. S., nar. X.X.XXXX, bytom B. S., K. S. X, zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovaným: 1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, 2/ TESCO STORES SR, a.s., so sídlom v Bratislave, Cesta na Senec 2, IČO: 31 321 828, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 10. augusta 2021 sp. zn. 27C/27/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 10.8.2021 č.k. 27C/27/2021-32 vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 17.3.2017, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením výrokom I. zaviazal žalovaného v 1. rade zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 17.3.2017, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Výrokom II. zaviazal žalovaného v 2. rade zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 17.3.2017, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Vo výroku III. vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §§ 324, 325, 326, 328, 329, 330 a 336 CSP s tým, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalobcu je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, poskytnutého mu na základe zmluvy o úvere č. 901302709 zo dňa 19.5.2015, neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9029000292 zo dňa 17.3.2017 a neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.3.2017. Zároveň žalobca osvedčil, že žalovaný v 2. rade vykonal zrážky z jeho mzdy za účelom uspokojenia pohľadávok žalovaného v 1. rade z vyššie uvedených úverových zmlúv v mesiaci máj 2021 vo výške 540,77 € a v mesiaci jún 2021 vo výške 509,41 €. Argumentujúc, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.5.2015 je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho bol povinný vrátiť žalovanému v 1. rade len istinu v sume 300 €, považuje žalobca zmluvu o úvere zo dňa 17.3.2007 za neplatnú, keďže táto mala byť uzavretá na refinancovanie jeho úveru na základe zmluvy zo dňa 19.5.2015, z ktorého dlh žalovaný v 1. rade ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dňa 17.3.2017 vyčíslil v rozsahu 1.269,75 € a v tomto rozsahu započítal tvrdený dlh žalobcu voči pohľadávke zo zmluvy o úvere zo dňa 17.3.2017 (1.300 €) a vyplatil žalobcovi úver iba v sume 30,25 €. K započítaniu došlo dohodou zo dňa 17.3.2017 a v ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca teda tvrdí, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a dohodou o zrážkach zo mzdy sa realizuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd považoval za osvedčenú tak existenciu úverového vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v tom, že v prípade, ak by súd vo veci samej dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a na základe takejto dohody by až do právoplatného rozhodnutia v spore sa vykonávali zrážky zo mzdy, žalobca by sa dostal do nevýhodnej pozície, kedy by musel voči žalovanému viesť nové konanie o spätné vrátenie neoprávnene zrazených finančných prostriedkov. V záujme predídenia ďalších sporov je preto dôvodné dočasne zabrániť žalobcovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Vyhovel preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako veriteľovi, ako aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu, ktorého považoval za stranu sporu len pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Proti tomuto uzneseniu, podľa jeho obsahu proti výroku I., v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade a navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť. Argumentoval tým, že obe úverové zmluvy majú všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto nemôžu byť posúdené ako bezúročné a bez poplatkov. Žalobca svoju vôľu uzavrieť obe zmluvy potvrdil svojim podpisom a nevyužil ani možnosť odstúpiť od zmlúv bez uvedenia dôvodu do 14 dní od ich uzavretia. Zdôraznil, že vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa a nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Za platne uzavretú považuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj náležitosti v zmysle § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je osobitnou listinou, ktorú žalobca mal možnosť pred podpisom preštudovať a až následne ju podpísať. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal žalobca možnosť dohodu individuálne dojednať, teda nešlo iba o formulárovú listinu, ktorú musel buď prijať alebo odmietnuť. Dohoda o zrážkach má písomnú formu, dlžník súhlasil s dohodou, čo prejavil jej podpisom, v dohode je uvedený rozsah vykonávaných zrážok, náležite je definovaný platiteľ mzdy, a preto dohoda je platná. Žalobca mal pritom možnosť dohodu aj odmietnuť. Nesúhlasil s tvrdením, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože § 551 ods. 1 OZ obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia. Z dôvodu, že úverové zmluvy a dohoda o zrážkach zo mzdy sú platné, nie je možné navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval na svojom tvrdení o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom aj na tú skutočnosť, že nevedel o tom, že je mu predložená na podpis dohoda o vykonávaní zrážok, preto nemohol tento úkon vykonať slobodne a vážne. Zároveň považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo je v rozpore s § 551 OZ, v zmysle ktorého nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku veriteľa. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy namieta aj z dôvodu, že v dohode absentuje vymedzenie výšky zabezpečovanej pohľadávky. Argumentoval ďalej tým, že aj keď § 551 ods. 1 OZ nevylučuje zabezpečenie plnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia byť rešpektované zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa premietli do § 5a ods. 1 zák. č. 250/20017 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1.5.2014. Na záver poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011, v zmysle ktorých (v bode 9) dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 OZ, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
5. Žalovaný v 1. rade v replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
6. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.
8. Uznesenie je v napadnutom výroku I. o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.3.2017 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie.
15. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
16. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
17. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
18. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
19. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
21. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).
22. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, pretože žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a zároveň osvedčil skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov sú ohrozené jeho majetkové práva, ktorých ochrany sa bude musieť domáhať v ďalšom súdnom konaní.
23. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neplatnú, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Za tým účelom podal aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.3.2017, a to v nadväznosti na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.3.2017 a v nadväznosti na určenie, že úver zo zmluvy o úvere zo dňa 19.5.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
24. Ako vyplýva z listín predložených žalobcom, konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2015, uzavretej so žalovaným v 1. rade, je osvedčené tvrdenie žalobcu, že úver na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa a z toho dôvodu bol povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade iba sumu istiny vo výške 300 €.
25. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2015 (č.l. 16 spisu) je RPMN uvedená vo výške 8 %, pričom vychádza z odplaty vo výške 24 €. Do odplaty však nie je zahrnutý úrok vo výške 44 % ročne z poskytnutého úveru, ktorý predstavoval 132 €, a teda RPMN nevychádza z celkovej výšky odplaty 156 €.
26. Údaj o RPMN (8 %) je nesprávny už len preto, že pri výške dohodnutého úroku 44 % ročne hodnota RPMN nemôže byť nižšia ako 44 %.
27. Vychádzajúc však z údajov o výške poskytnutého úveru 300 €, úroku 132 €, ďalšej odplate 24 € a z výšky splátok 114 € v zmysle splátkového kalendára, RPMN predstavuje 499,09 %, čo je v porovnaní s RPMN uvádzanou v zmluve vo výške 8 % nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa. Žalobca tak osvedčil, že došlo k naplneniu hypotézy ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je osvedčené jeho tvrdenie, že úver zo zmluvy zo dňa 19.5.2015 je bezúročný a bez poplatkov a bol preto povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu 300 €.
28. Vzhľadom na osvedčenie tejto skutočnosti je v tomto štádiu konania spochybnený aj záver, že žalobca ku dňu uzavretia ďalšej úverovej zmluvy dňa 17.3.2017 dlhoval žalovanému v 1. rade sumu 1.269,75 € a že túto sumu si žalovaný v 1. rade dôvodne započítal do sumy poskytnutého úveru na základe zmluvy zo dňa 17.3.2017 vo výške 1.300 €, a to na základe dohody o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere.
29. Za situácie, kým nie je s konečnou platnosťou (právoplatným rozhodnutím súdu) vyriešená otázka, či úver zo zmluvy zo dňa 19.5.2015 je bezúročný a bez poplatkov, či je platná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.3.2017 a v nadväznosti na to aj či je platná dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.3.2017, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobcu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí vykonávaniu ďalších zrážok z jeho mzdy za situácie, keď doposiaľ boli vykonané zrážky minimálne v sume 1.050,18 € (suma 540,77 € v mesiaci máj 2021 a suma 509,41 € v mesiaci jún 2021), teda zrážky v tomto štádiu konania prevyšujú výšku doposiaľ osvedčenej pohľadávky žalovaného v 1. rade 330,25 € (300 € titulom zmluvy o úvere zo dňa 19.5.2015 a 30,25 € titulom zmluvy zo dňa 17.3.2017) za predpokladu, že doposiaľ zo strany žalobcu nebolo poskytnuté žiadne plnenie.
30. Tým bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy do majetkových práv žalobcu, keďže je spochybnený právny nárok žalovaného v 1. rade na vrátenie vyššej sumy ako 330,25 € a napriek tomu žalovaný v 1. rade na základe o dohody o zrážkach zo mzdy vymáha aj sumy, o ktorých nie je bez akýchkoľvek pochybností možné uzavrieť, že má na nich právny nárok.
31. Žalobca listinnými dôkazmi, konkrétne úverovými zmluvami zo dňa 19.5.2015 a 17.3.2017, ako aj splátkovým kalendárom zo dňa 19.5.2015, výpočtom RPMN, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.3.2017 a dohodou o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 17.3.2017 osvedčil existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade a osvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade na pokyn žalovaného v 1. rade realizuje zrážky zo mzdy žalobcu, a žalovaný v 1. rade tak vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej je predmetom konania vo veci samej na základe žaloby podanej žalobcom a na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vyplýva zo zmluvy, ktorej neplatnosť je rovnako predmetom konania vo veci samej.
32. Otázka (ne)platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, otázka (ne)platnosti dohody o započítaní pohľadávok zo zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bude teda predmetnom dokazovania vo veci samej a až na základe výsledkov vykonaného dokazovanie bude možné s určitosťou ustáliť, v akom rozsahu je pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi dôvodná a v akom rozsahu je teda dôvodné aj prípadné ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy.
33. Do tej doby je však vzhľadom na vyššie uvedené osvedčené skutočnosti, spochybňujúce dôvodnosť ďalších zrážok zo mzdy, potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu odvolací súd jeho uznesenie v napadnutom výroku I. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Výrok II. nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože žalovaný v 2. rade ako oprávnená osoba proti tomuto výroku uznesenia odvolanie nepodal a uznesenie v tomto výroku II. nadobudlo právoplatnosť.
35. O trovách tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).