Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Co-29-2019.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, A., zastúpená JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o zaplatenie 48 700,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16Csp/89/2016-104 zo dňa 24. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh žalobcu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z a m i e t a . Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) ako aj vo výroku o trovách konania (III.) p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v sume 1860,- eur s príslušenstvom zastavil. Výrokom II. zvyšok žaloby zamietol a výrokom III. priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania rozsahu 93,64 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, §145 ods. 2, § 146, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. z. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2,3,4, § 37 ods. 1, § 53 ods. 8, § 565 Oz, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že konanie v sume 1860,- eur s príslušenstvom je treba v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastaviť a vo zvyšku žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietnuť.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby zo dňa 25.08.2016, doručenej súdu elektronicky dňa 26.08.2016 a doplnenej poštou dňa 31.08.201, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 48 700,71 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 10.5.2011 uzatvoril Zmluvu o OTP HYPO úvere č.045/3001/11SU, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebný úver vo výške 57.500,00 eur zabezpečený nehnuteľnosťou. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, príslušenstvo, poplatky a splniť všetky svoje záväzky podľa zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná porušila podmienky splácania úveru a dlžnú sumu neuhradila ani po výzve, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 26.8.2013. žalovanej uhradená po podaní žaloby a suma 310,- eur pred začatím konania.
3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, pričom považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.05.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 57.500,00 eur. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský vzťah, pretože
zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom (tento konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a žalovanou ako spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti), preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nestotožnil s názorom žalovanej o neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho nezrozumiteľnosť, nejasnosť a zmätočnosť. Po preskúmaní listiny o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 08.08.2013 dospel k záveru, že tento právny úkon je platný. Vychádzal zo záveru, že je z neho dostatočne jasné, čo ním žalobca sledoval. Konštatoval že tento úkon bol urobený slobodne, vážne a dostatočne určito. Zdôraznil, že žalobca právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru využil v súlade so zmluvnými dojednaniami dohodnutými medzi zmluvnými stranami v zmluve, a to po splnení zákonom stanovených podmienok, keď súdu preukázal , že žalovanú upozornil na jej omeškanie a tiež ju upozornil na možnosť využitia tohto práva. Uviedol teiž, že vyhlásenie predčasnej splatnosti obsahuje identifikáciu záväzku po lehote splatnosti, t.j. dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti, žalobca v ňom uviedol, že využíva svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa príslušných ustanovení zmluvy a tiež uviedol celý splatný záväzok s podrobnou identifikáciou, ktorý žiada od žalovanej zaplatiť do 10 dní od doručenia.
4. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania. V tejto súvislosti uviedol, že z oznámenia zo dňa 08.08.2013 ( na čl. 28) je nesporné, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celej pohľadávky ku dňu 08.08.2013 a žalovanej poskytol lehotu 10 dní od doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.08.2013 a lehota na zaplatenie jej uplynula dňa 24.08.2013, ktorým bola sobota. Uviedol, že sporná medzi stranami sporu bola skutočnosť, či premlčacia doba začala plynúť dňa 25.08.2013 alebo 26.08.2013, a teda, či bola žaloba uplatnená v premlčacej lehote. Konštatoval, že vzhľadom k aplikácii ustanovení § 565 OZ, 53 ods. 8 OZ a § 103 OZ je vyriešenie tejto otázky pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty bezpredmetné. Mal za to, že pri mnohosti omeškaných splátok , tak ako je to v tomto prípade, keď z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaná riadne neuhradila splátku splatnú už dňa 10.7.2012 a následnom vyhlásení zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku splatnú tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti, keďže právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti má veriteľ v prípade nezaplatenia troch splátok a upozornení dlžníka. Uviedol, že v danom prípade bola zročnosť celého úveru vyhlásená v auguste 2013, a teda splátka, pre ktorú bola vyhlásená a od ktorej začína v súlade s § 103 OZ plynúť premlčacia lehote bola splatná tri mesiace pred augustom 2013, t.j. dňa 10.5.2013. Súd prvej inštancie preto ustálil, že trojročná premlčacia doba pre uplatnenie predčasne zosplatnenej pohľadávky žalobcu začala plynúť dňa 11.5.2013 (nasledujúci deň po splatnosti splátky, v súvislosti s omeškaním ktorej došlo k splatnosti celého dlhu) a uplynula dňa 10.5.2016, pričom žalobca podal žalobu až dňa 26.8.2016, teda po jej márnom uplynutí . Uviedol tiež, podaním zo dňa 18.04.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.04.2017, pred otvorením pojednávania vo veci, žalobca vzal žalobu čiastočne späť a to v časti 1860,- eur s príslušenstvom. 5. Proti tomuto rozsudku voči výroku II. a III. podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatili istinu vo výške 46 840,71 eura, úroky za obdobie do 22.01.2017 vo výške 9851,81 eura, úroky z omeškania za obdobie do 22.01.2017 vo výške 2797,58 eura, úroky vo výške 5,59% p.a zo sumy 46840,71 eura od 23.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3 % p.a. zo sumy 46840,71 eura od 23.01.2017 do zaplatenia, a zároveň zaviazal žalovanú na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm f) a h) CSP. Uviedol, že súd pri zamietnutí nároku uplatneného žalobou vychádzal zo skutočnosti, že splátky za obdobie 05/2013, pre neuhradenie ktorých bola voči žalovanej vyhlásená predčasná splatnosť úveru, žalovaná neuhradila, táto premisa je však podľa názoru žalobcu nesprávna a nemá oporu v písomných podaniach a písomných dôkazných prostriedkoch, ktoré žalobca súdu v konaní predložil. Neuhradené splátky, pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, totiž žalovaná dodatočne, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi doplatila. Podľa názoru žalobcu nemožno z uvedeného názoru vo vzťahu k posúdeniu premlčania použiť § 103 OZ, ktorý tiež vychádza z predpokladu, že splátky, pre ktorá bola vyhlásená predčasná splatnosť sú neuhradené. Žalobca poukázal na to, že zo zmluvne dohodnutej výšky splátok je zrejmé, že žalovaná pri mesačnej splátke 312,- eur mala žalobcovi ročne zaplatiť sumu 3744,- eura, pričom časť zodpovedajúca istine v rámci tejto splátky bola na začiatku zmluvného vzťahu cca 70,- eur mesačne, t. j. 840,- eur ročne ( k 10.07.2011 vo výške 69,60 eura mesačne, k 16.07.2012 vo výške 72,59 eura mesačne) a pred vyhlásením predčasnej splatnosti vo výške 80,89 eura mesačne ( k
19.08.2013). Ďalej poukázal na to, že z prehľadov úhrad žalovanej po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru za rok 2013-2016 je zrejmé, že z týchto úhrad žalovanej v celkovej výške 11290,- eur ( 3540,- eur po vyhlásení predčasnej splatnosti v roku 2013, 155,- eur v roku 2014, 3720,- eur v roku 2015 a 2480,- eur do podania žaloby v roku 2016) bolo 13 pôvodne neuhradených splátok za roky 2012 a 2013, pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť ( v celkovej sume 4056,- eur) dodatočne, ešte pred podaním žaloby žalobcom, zo strany žalovanej dodatočne uhradených. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že vo vzťahu k posúdeniu prípadného premlčania pohľadávky nie je možné vychádzať z § 103 OZ, nakoľko v čase podania žaloby už boli všetky splátky, pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť zo strany žalovanej už dodatočne uhradené, čo však nemalo vplyv na účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti a súvisiacu splatnosť celej úverovej pohľadávky.
6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v odvolaní. Poukázala na to, že žalobca odôvodňuje odvolanie tým, že súd nesprávne právne posúdil znenie ustanovenia ô 103 OZ druhá veta a je toho názoru, že nesprávny je práve žalobcov právny názor o tom, ak dlžník po spoplatnení úveru z dôvodu nesplnenia splátky riadne a včas, následne túto nezaplatenú splátku zaplatí, premlčacia doba nezačína plynúť v zmysle § 103 OZ druhá veta odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo odvodzuje z toho, že v texte § 103 OZ druhá veta je použité slovné spojenie,, odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“. Zdôraznila, že v žiadnom ustanovení OZ nie je uvedené, že ak by dlžník po vyhlásení splatnosti celej pohľadávky z dôvodu nesplnenia nejakej splátky následne túto splátku zaplatil, že by sa v takom prípade neaplikovalo ustanovenie § 103 OZ druhá vete a teda, že by premlčacia doba nezačala plynúť od zročnosti tej splátky, ktorej nezaplatenie vyvolalo splatnosť celej pohľadávky. Podľa názor žalovanej súd prvej inštancie nevyhádzal z toho, že splátky, pre ktorá bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru neboli nikdy uhradené resp. ako uvádza žalobca dodatočne, tak ako sa žalobca mylne domnieva v odvolaní a nemal ani potrebu a ani povinnosť túto okolnosť podrobne riešiť, keďže táto okolnosť má význam iba pre žalobcu z dôvodu mylnej interpretácie ust. § 103 OZ druhá veta. Ďalej uviedla že z podania z 08.08.2013, ktorým žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vypláva, že žalovaná bola v omeškaní po lehote splatnosti so svojim záväzkom vo výške 4047,59 eura, žalovaná následne plnila, pričom nasledujúce plnenia žalovanej mali za následok zníženie celkovej sumy vyčíslenej pri predčasnej splatnosti úveru, pretože už bol úver splatný celý a dlžná suma bola žalobcom aj žalovanej vyčíslená v celosti.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojom vyjadrení obsiahnutom v odvolaní, že na zistený stav nebolo možné aplikovať ust. § 103 OZ. Mal za to, že záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najneskôr dňom účinnosti predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený aj výkladom ust. § 564 OZ, ktorého vyplýva, že k zosplatnenniu dlho nemôže dôjsť ešte predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi. Poukázal na to, že právo požadovať zaplatenie celého dlhu je právom veriteľa nie jeho povinnosťou a ani z ust. § 53 ods. 9 OZ a ani z iných ustanovení nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše v rozpore s ochranným účelom ust. § 53 ods. 9 OZ t. j. ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva, tak ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní, ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.
8. Dňa 13.07.2020 v priebehu odvolacieho konania, doručil žalobca súdu prvej inštancie oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 80 CSP a návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu ( č.l. 141 spisu). Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.06.2020 uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930 ako postupníkom, žalobca postúpil svoju pohľadávku, vymáhanú v danom súdnom konaní na postupníka DPS financial consulting, s. r. o. a to s účinnosťou od 29.06.2020. Poukázal na to, že postupník DPS financial consulting s. r. o. so zmenou účastníka na strane žalobcu vyslovil súhlas priamo v Zmluve o postúpení pohľadávky.
9. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
10. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolací súd vychádzal zo záveru, že v zmysle ust. § 80 ods. 2 CSP sa k vstupu nového subjektu na strane žalobcu, na ktorého boli práva prevedene vyžaduje súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Zo obsahu spis mal odvolací súd za preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2020 medzi žalobcom ako postupcom a DPS financial consulting s. r. o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930 ako postupníkom, došlo k dohoda, podľa ktorej postupníka súhlasí so vstupom do konania. Podľa názoru odvolacieho súdu takto udelený súhlas, ktorý je obsiahnutý v zmluve o postúpení pohľadávky na vyhovenie návrhu na vstup žalobcu, na ktorého boli prevedené práva nepostačuje. Subjekt, ktorý má vstúpiť do konania v zmysle § 80 ods. 2 CSP musí súhlasiť so vstupom do konkrétneho súdneho konania úkonom adresovaným súdu. Odvolací súd výzvou zo dňa 20.10.2021 vyzval spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930, aby oznámila súdu, čí súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu ako jeho právny nástupca. Spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930 na predmetnú výzvu nereagovala. Odvolací súd prípisom zo dňa 12.05. 2021 vyzval žalobcu, aby predložil odvolaciemu súdu súhlas postupníka DPS financial consulting, s. r. o., so vstupom do konania. Na túto výzvu žalobca opätovne predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky stým , že táto obsahuje súhlas postupníka so vstupom. Napriek výzvam, ktoré odvolací súd adresoval žalobcovi aj postupníkovi, odvolaciemu súdu nebol doložený súhlas postupníka so vstupom do tohto súdneho konania a nebola tak vo vzťahu k súdu prejavená jeho vôľa vstúpiť do tohto súdneho konania. Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade neboli splnené zákonom stanové podmienky na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu a preto návrh žalobcu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu zamietol.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať
15. Predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie sumy 48 700,01 eura s príslušenstvom pričom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti 1860,- eura pre čiastočné späťvzatie žalobcu zastavil a vo zvyšku žalobu nárok žalobcu v dôsledku premlčania zamietol s tým, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,64 %. Podaným odvolaním žalobca napadol výrok II. a výrok III. preto predmetom odvolacieho konania bol zamietajúci výrok rozsudku a s ním súvisiaci výrok o trovách konania.
16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 103, jeho druhej vety, Občianskeho zákonníka je zrejmé, že toto ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky.
18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutia aj riadne a dostatočne odôvodnil. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie uplatnený podanou žalobou dňa 30.08.2016 je premlčaný, čo viedlo k zamietnutiu podanej žaloby. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Medzi stranami konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o OTPHYPO úvere dňa 10.05.2011 ako aj to že vzhľadom na postavenie žalobcu ako dodávateľa a žalovanú ako spotrebiteľa ide o spotrebiteľskú úver, na ktorý je potrebné aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Sporným ďalej nebolo ani to, že žalobca na základe predmetného úveru poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ako aj to, že žalovaná bola zo splnením dlhu v omeškaní viac ako tri mesiace, v dôsledku čoho žalobca platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 19. Žalobca vo svojom odvolaní namietal že vo vzťahu k posúdeniu prípadného premlčania pohľadávky nie je možné vychádzať z ust. 103 OZ, nakoľko v čase podania žaloby už boli všetky splátky pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť, zo strany žalovanej už dodatočne uhradené. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 103 OZ podľa ktorého pri dohodnutom plnení v splátkach, plynie premlčacia doba odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky. Ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podstatné pre začatie plynutia premlčacej doby v tomto prípade je posúdenie, ktorá nesplnená splátka spôsobila splatnosť celého dlhu (úveru). Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ pred uplatnením práva podľa § 565 OZ musí v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa, že dané právo (zosplatnenie celého dlhu) využije. Zároveň musia uplynúť aspoň tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Pokiaľ dodávateľ toto právo nevyužije a mimoriadnu splatnosť dlhu - úveru nevyhlási, dlh je aj naďalej splatný v jednotlivých splátkach dohodnutých v zmluve a tieto sa premlčujú samostatne. Ak však pre nesplnenie niektorej zo splátok nastane splatnosť dlhu, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba na zaplatenie takto zosplatneného dlhu začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Uplatniť inštitút zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ veriteľ toto právo dané mu v ustanovení § 565 OZ nevyužije, plynie premlčacia doba pre jednotlivé splátky samostatne. Ak však veriteľ dané právo využije, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (103 OZ druhá veta). 20. Odvolací súd uvádza, že žalobca platne a súladne s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ zosplatnil celý dlh ku dňu 08.08.2013, keď dňa 21.09.2012 upozornil žalovanú na jej omeškanie s planením jednotlivých splátok viac ako tri mesiace a súčasne ju vyzval k úhrade zameškaných splátok s tým, že žalovaná napriek predmetnej výzve svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere nesplnila. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ku dňu doručenia výzvy žalobcu zo dňa 21.09.2012 bola v omeškaní viac ako 3 mesiace resp. žalovaná riadne neuhradila splátku splatnú už dňa 10.07.2012.
21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby celého úveru (v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru) je v prvom rade nevyhnutné diferencovať medzi okamihom vyhlásenia zročnosti úveru zo strany veriteľa a okamihom, ktorým nastáva zročnosť celého úveru. Veriteľ okamihom vyhlásenia zročnosti úveru rešpektujúc zákonné
podmienky pre daný postup podľa ustanovení § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ poukazuje na skutočnosť, že došlo z jeho strany k uplatneniu predmetného inštitútu resp. jeho oprávnenia z dôvodu riadneho a včasného neplnenia jeho pohľadávky zo strany dlžníka, avšak daný úkon (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) veriteľa má len deklaratórne, osvedčujúce účinky s tým, že ho nemožno spájať resp. stotožňovať s okamihom, ktorým nastáva zročnosť samotného úveru. Z uvedeného je zrejmé, že okamihom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako úkonu ktorým si veriteľ uplatňuje svoje oprávnenie podľa § 565 OZ, nenastáva súčasne aj samotná zročnosť celého úveru, pretože naopak tá sa viaže ku dňu zročnosti nesplnenej splátky, ktorá zapríčinila resp. bola konštitutívnou príčinou zosplatnenia dlhu (§ 103 OZ druhá veta), preto je nevyhnutné začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty viazať na predmetný okamih.
22. Vzhľadom k uvedenému súd prevej inštancie vo svojom rozhodnutí správne určil začiatok plynutia premlčacej lehoty dňom 11.05.2013 ako nasledujúci deň po splatnosti splátky v súvislosti s omeškaním ktorej došlo k splatnosti celého dlhu, a uplynula dňa 10.05.2016. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že zročnosť celého úveru bola vyhlásená ku dňu 08.08.2013 s tým, že splátka pre ktorú bola vyhlásená a od, ktorej začína plynúť premlčacia lehota bola splatná tri mesiace pred augustom 2013 t. j. dňa 10.05.2013 ( strany sporu sa v Zmluve o OTPHYPO úveru dohodli, že termín splátky bude vždy 10. deň v mesiaci).
23. Je nad všetky pochybnosti preukázané, že v danom prípade došlo k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaná dodatočne uhradila časť svojho dlhu. Premlčanie je objektívna skutočnosť a jej plynutie nemôže ovplyvniť ani následné plnenie dlžnej pohľadávky, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Dôsledky vyhlásenia predčasnej splatnosti bez ohľadu na následné plnenie zo strany dlžníka už nastali. Žalobca doručil svoj návrh na súd dňa 30.08.2016 a premlčacia lehota uplynula dňa 11.05.2016, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca neuplatnil svoj nárok v lehote 3. rokov . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v plnom rozsahu.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).