Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Sa-7-2019.pdf
PDF · 123.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: N.. L. X., R. XXX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 28837-2/2019-BA, zo dňa 1. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 9. apríla 2019 osobne doručenou na Krajský súd v Košiciach 10. apríla 2019 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej č. 28837-2/2019-BA, zo dňa 1. februára 2019 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Košice, č. 200-043891-CA04-2018 25. októbra 2018 (správny orgán prvého stupňa). Súčasne žiadal vec vrátiť na ďalšie konanie a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
I. Administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa - pobočka Košice, rozhodnutím č. 200-043891-CA04-2018 zo dňa 25. októbra 2018 uzavrela o žiadosti žalobcu o priznanie dávky nemocenského poistenia - otcovské tak, že žalobca nemá nárok na materské, nárok na ktoré si uplatnil od 1. septembra 2018. 3. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca si predložením žiadosti o materské č. B 1039633 doručenej pobočke dňa 31. augusta 2018 uplatnil nárok na materské z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 1. septembra 2018 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Wirecard Slovakia s.r.o.. Rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 1. septembra 2018, naposledy pracoval dňa 31. augusta 2018. K žiadosti o materské navrhovateľ priložil rodný list dieťaťa H. X., Dohodu o starostlivosti dieťaťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona Č. 461/2003 Z. z. zo dňa 28. augusta 2018 , B.. XX. K. XXXX, v ktorej sa obidvaja rodičia vzájomne dohodli, že starostlivosť o maloletú H. X., nar. dňa X. J. XXXX preberá od 1. septembra 2018 otec dieťaťa. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice č.KE1/OPHNNVŠSD-2/ SOC/2018/100661-5 zo dňa 9. augusta 2018 o odňatí rodičovského príspevku od 1. septembra 2018 N.. H. X., matky maloletej B.. XX. K. XXXX, Čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 28. augusta 2018, že matka dieťaťa nepoberá materské, Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 29. novembra 2013 medzi navrhovateľom a zamestnávateľom Wirecard Technologies GmbH. organizačná zložka, v ktorej bol dohodnutý nástup žalobcu do práce dňa 1. decembra 2013, druh práce: System Engineer, pracovný čas je ustanovený na 40 hodín týždenne, mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 2.100,- eur s variabilnou zložkou mzdy až do výšky maximálne 2.400,- eur, v hrubom za kalendárny rok, Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 31. augusta 2018
medzi navrhovateľom a zamestnávateľom Wirecard Slovakia s.r.o., od 1. septembra 2018 dohodnutú na dobu určitú do 30. novembra 2018, pracovný čas stanovený na 40 hodín týždenne, s miestom výkonu práce sú Košice, mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 2.550,- eur s variabilnou zložkou do výšky maximálne 3.600,- eur v hrubom za kalendárny rok. 4. Zamestnávateľ 10. septembra 2018 informoval Sociálnu poisťovňu prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - zmena o začiatku čerpania materskej dovolenky navrhovateľom od 1. septembra 2018 (následne dňa 16. januára 2019 zaslal opätovne Registračný list FO - zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky od 1. septembra 2018 do 30. novembra 2018). Uvedený zamestnávateľ zároveň dňa 7. septembra 2018 informoval Sociálnu poisťovňu prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška o skutočnosti, že navrhovateľovi dňa 1. septembra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňa 6. decembra 2018 zaslal uvedený zamestnávateľ Registračný list FO - odhláška, ktorým zaniklo navrhovateľovi jedno sociálne poistenie dňa 30. novembra 2018. 5. Správny orgán prvého stupňa len stručne poukázal na to, že menovaný vykonáva pracovnú činnosť na dosiahnutie príjmu vo výške porovnateľnej ako v predchádzajúcej pracovnej činnosti a v novej pracovnej činnosti, z ktorej uplatňuje- materské ako nemocenskú dávku nedošlo k takej úprave pracovného času, aby bolo možné konštatovať, že prevzal starostlivosť o dieťa. Správny orgán uzavrel, že starostlivosť o maloleté dieťa žalobca nie je schopný zabezpečovať, a jeho žiadosť je formálna. Uviedol, že materská je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. 6. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Košice, č. 200-043891- CA04-2018 zo dňa 25. októbra 2018, žiadal toto zrušiť a priznať mu nárok na materskú, z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti odo dňa 1. septembra 2018. 7. Žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Košice, č. 200-043891-CA04-2018 zo dňa 25. októbra 2018, odvolanie žalobcu zamietol. Vychádzal z obsahu predložených dokumentov a z vyššie uvedeného konštatoval, že jednou z osobitných podmienok nároku na materskú iného poistenca je podmienka prevzatia maloletého dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto maloletému dieťaťu otcom podľa § 49 zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu, teda správny orgán prvého stupňa podľa neho dôvodne skúmal splnenie osobitných podmienok nároku žalobcom na materskú, t.j. prevzatie dieťaťa do starostlivosti o dieťa otcom dieťaťa. Pripomenul, že na splnenie podmienky nároku na materskú musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Ďalej uviedol, že ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materskú používajú pojem „starostlivosť" a nie pojem "riadna starostlivosť." Ten je použitý v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa všetkým rodičom v rovnakej sume, a nevytvára žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku. Rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a zákona č 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 8. Žalovaný tiež uviedol, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu je ustanovená v § 49 ods. 1 a je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Žalobca, ako otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti môže vykonávať inú pracovnú činnosť v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času, hoci je v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské, tak, aby poskytovanie starostlivosti dieťaťu vedel poskytnúť. 9. Z príloh mesačných výkazov poistného na sociálne poistenie, a z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom žalobcu, za mesiace september až november 2018 vyplýva, že vymeriavací základ, z ktorého platil navrhovateľ poistné bol 2.539,79 eur /september 2018/. Žalobca u toho istého zamestnávateľa dosahoval od januára do augusta 2018 približne 2.450,- eur /mesačne/. Vyplýva to z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 29. novembra 2013, 31. augusta 2018 a z Registračných listov FO - zmena a prihláška vyplýva, že navrhovateľ od 1. septembra 2018 na základe „novej pracovnej zmluvy“ pracoval 40 hodín týždenne a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky. Preto ak žalobca - otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v nezmenenom rozsahu, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca a dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je len formálna. Podľa žalovaného účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom
rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil, alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich základných ustanoveniach predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp. zníženiu príjmu, čo u žalobcu nebolo zistené. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materskú, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť evidentne zachovaná, aj popri jeho výkone práce. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, smerujúcu k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa otcom, ktorá opodstatňuje poberanie materskej, a ktorej zabezpečenie bolo primárne skúmané na určenie nároku na dávku žalobcu, ktorú však žalobca nesplnil. Manželka navrhovateľa sa do reálneho pracovného procesu od 1. septembra 2018 nezaradila. Z okolností predmetného prípadu podľa neho vyplýva, že žalobca reálne nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. Naďalej po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, čo mu neumožňuje starostlivosť o jeho maloleté dieťa.
11. Žalobca navrhol v správnej žalobe, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie z 1. februára 2019, č. 28837-2/2019-BA v celom rozsahu v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Košice z 25. októbra 2018, č. 200-043891-CA04/2018, a vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Druhostupňové rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materskú na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci žalovanou podľa neho nemá oporu v ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení (ďalej len " zákon o sociálnom poistení"), ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materskú inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže podľa žalobcu otec dieťaťa poberať materskú (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok, prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa o dieťa, dohoda s matkou dieťaťa, uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu, matka nepoberá materskú, ani rodičovský príspevok. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podlá osobitného predpisu." Pre účely priznania nároku na materskú je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku"), nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Podľa žalobcu riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Podľa žalobcu povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011, a môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, v ktorej došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis), platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca tvrdil diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorá matkám priznáva tento príspevok, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, preto podľa žalobcu ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Z vyššie
uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materskú v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.
12. Žalovaný sa k doručenej správnej žalobe vo veciach sociálnych podľa § 199 a nasledujúce Správneho súdneho poriadku, sa na základe výzvy súdu vyjadril tak, že zopakoval argumenty svojho odôvodnenia, v ktorých zvýraznil žalobcovi nezmenenú pracovnú vyťaženosť, z pohľadu odpracovaných hodín, výšku jeho príjmov v mesiaci, ktorá zostala skoro nezmenená, a ktorá mu neumožňuje poberanie dávky materského, ako dávky nemocenského postenia, sledujúcej náhradu jeho príjmov za skutočne prebratú a poskytovanú starostlivosť o jeho maloleté dieťa.
13. Obsahom súdneho spisu nie je replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré správny súd doručil dňa 24. mája 2019 žalobcovi.
14. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. mája 2019, v ktorom popisuje dané skutkové a právne okolnosti, vo veci správnej žaloby žalobcu a žiadala, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca podľa nej nesplnil podmienky na poberanie materskej dávky, a to hlavne z dôvodu, že uzatvoril nový pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený v rozsahu pracovnej doby, ako pred tým, a pracoval na úplný pracovný úväzok. Uviedla, že každý prípad, posudzuje Sociálna poisťovňa jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a keďže žalobca nesplnil nárok a zákonné podmienky, materská dávka mu nebola priznaná. Súčasne poukázala na súčasnú súdnu prax Najvyššej inštancie, t.j. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa stotožňuje s právnou argumentáciou Sociálnej poisťovne, napr. rozsudok 9Čzsk/105/2020 zo dňa 28. apríla 2021, ako aj rozsudok 9Čzsk/36/2020 zo dňa 26. mája 2021, 9Šžsk/174/2020 zo dňa 30. júna 2021, a iné.
II. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
15. Správny súd pojednávanie nariadené na deň 28. októbra 2020 zrušil z dôvodu COVID opatrení prijatých v roku 2020, a predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 24. novembra 2021 doručil žalovanému dňa 5. augusta 2021 a žalobcovi dňa 21.augusta 2021. Po preskúmaní správnej žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.
Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote , b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a /b zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistnéhona nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý' sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý' prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý' bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
16. Správny súd konštatuje, že nie je sporný skutkový stav ako základ z ktorého orgány verejnej správy vychádzali. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že základom pre vznik nároku na všetky
dávky nemocenského poistenia je, že ide o náhradu príjmu tým, že poistenec nemôže vykonávať závislú prácu na základe pracovnej zmluvy z dôvodu vykonávania prevzatej starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Žalobca sa dohodol s matkou o prevzatí starostlivosti o maloletú dcéru so začiatkom čerpania materskej dovolenky od dňa 1. septembra 2018 v dohode o starostlivosti o dieťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení a od 1. septembra 2018 a deklaroval, že preberá starostlivosť o maloletú dcéru od 31. augusta 2018.
17. Správny súd konštatuje, že zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a kompenzácia stratu príjmu za túto starostlivosť sú základnými atribútmi, z ktorých pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je potrebné vychádzať. Preto pokiaľ žalobca dňa 7. septembra 2018 oznámil vznik nového nemocenského poistenia od 1. septembra 2018, a to na základe súbežného pracovného pomeru, ktorý uzatvoril so svojim zamestnávateľom, potom žalovaný správny orgán dôvodne uzavrel, že zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a kompenzácia stratu príjmu sú základnými atribútmi, z ktorých pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je potrebné vychádzať.
18. Kľúčovou otázkou pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci bolo posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa § 49 ods. 2 v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podmienky prevzatia a poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že pojem „starostlivosť", resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti" a „starať sa o dieťa", ktoré zákonodarca použil v ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z., je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z. z. a v tomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať.
19. Správny súd považuje za potrebné uviesť, k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej konštatuje súvislosť s rodičovským príspevkom, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa upravuje inými pravidlami, než napr. rodičovský príspevok, ktorý má charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie).
20. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti.
21. Zákon tak pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty, alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Jednou z týchto dávok je materská (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Pojmy materská a rodičovský príspevok tak žalobca nesprávne stotožňuje.
22. Účelom nemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenie (dávky) ako „benefit" k príjmu poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je naopak kompenzovať v rozsahu stanovenom v § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.) stratu, alebo zníženie príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa, za podmienok stanovených zákonom upravujúcim materskú. To u žalobcu splnené nebolo.
23. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch, a ani príjmovými pomermi
oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Tam patrí dávka rodičovského systému. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám, alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov, a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením.
24. V zmysle vyššie uvedeného výkladu právnych noriem na vec rozhodovanú dospel správny súd k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi nárok na materské, ktoré si uplatnil nepriznali. Správne orgány si pre rozhodnutie zadovážili v dostatočnom rozsahu potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku
- materskú, pretože v dôsledku jeho pracovnej činnosti a príjmov nepreukázal starostlivosť o maloleté dieťa.
25. Vychádzajúc z toho, že materská je dávkou nemocenského poistenia vytvára aj predpoklady pre kontrolu dodržiavania náhrady straty príjmu za splnenia podmienok riadnej starostlivosti. Žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť s minimálnym redukovaním svojich pracovných povinnosti aj svojho príjmu, čo mu nemôže umožňovať zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Uvedená spojitosť je základným, hoci osobitným predpokladom, ktorý žalobca nesplnil a mylne sa domnieval, že starostlivosť o maloleté dieťa nemusí poskytovať on sám. Len taká miera pracovnej činnosti, ktorá nebráni starostlivosti žalobcovi o maloleté dieťa nie je vylúčená za súčasnej existencie straty na príjme žalobcu, čo nebolo preukázané v tomto konaní o poskytnutie dávky materské žalobcovi.
26. Materská je nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu, alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec, alebo len obmedzene, čo viedlo k strate, alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti, a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní a uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu.
27. Vzhľadom na to, že jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný poistenec o dieťa stará. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské, zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského do dovŕšenia veku troch rokov dieťaťa, jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy prerušenie starostlivosti o dieťa je spojené so zánikom nároku na materské aj v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže, alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.
28. Preto správny súd zvýrazňuje, že pre vznik nároku na materské nepostačuje len formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Potom by ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z. z. nemalo význam. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v tom, že poistenec iba organizačne zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou, jednak by sa materské ako dávka nemocenského poistenia minulo účelu a dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa stratila zmysel.
29. Správny súd poukazuje na „Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/1158") a došlo k zrušeniu Smernice Rady 2010/18/EÚ. Podľa bodu 19 Preambuly Smernice 2019/1158, „V záujme podpory rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi, a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi, už v ranom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov, alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa, a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti."
30. Z uvedeného je zrejmé, že jedným z cieľov Smernice 2019/1158 je vyváženosť miery osobného podieľania sa otcov na rodinných povinnostiach, súvisiacich so starostlivosťou o deti, čo je v priamom rozpore s výkladom ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z..
31. Správny súd uzatvára, že žalobca pracuje tak, a v takom režime, že jeho príjmy v dôsledku jeho pracovnej činnosti nepoklesli, čo znamená, že nevie zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté dieťa, a nespĺňa predpoklady osobitného charakteru, pre vznik nároku na otcovské, ako dávku nemocenského poistenia.
32. Orgány verejnej správy vykonali zisťovanie skutkového stavu riadne a dostatočne, zabezpečili si pre rozhodnutie dostatok dôkazov, ktoré správne právne posúdili, a svoje rozhodnutie žalovaný podrobne odôvodnil. Žalobca v jeho situácii najmä pracovnej neubral zo svojej pracovnej záťaže, pre ktorú nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie mužov, ktorú namietal, táto nie je dôvodná, pretože ani ženy poberajúce materské pre zachovanie tohto nároku nemôžu vykonávať pracovnú činnosť, ktorá by im bránila v starostlivosti o maloleté dieťa. Napokon to vyplýva aj z pracovných príjmov žalobcu, ktoré tiež preukazujú, že predpoklady na poskytnutie spornej dávky nemocenského poistenia nie sú dané.
33. Správny súd na záver udáva, že žaloba žalobcu a dôvody v nej uvedené, vzhľadom na zhora uvedené nie sú zákonnými dôvodmi, a nárok na materské žalobcu orgány verejnej správy posúdili správne a zákonne. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a nasl., a žalobcovi ktorý v konaní nebol úspešný ich nepriznal. Žalovanému správny súd odôvodnené trovy konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.