Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoCsp-49-2021.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Z. X/A, XXX XX C. - mestská časť M., proti žalovanej: R. D., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 83,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/55/2019-48 zo dňa 18. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, uložil mu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu 06.10.2015 v zmysle ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 99 eur, neobsahuje všetky náležitosti, nakoľko v zmluve nie je uvedený termín splatnosti splátok ani ich výška. Úverová zmluva obsahuje náležitosť v podobe úrokov vo výške 41,70 % ročne a tiež celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom vo výške 168 eur, pri poskytnutom spotrebiteľskom úvere 99 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ako doba splácania spotrebiteľského úveru, pričom takéto dojednanie je možné vyhodnotiť v neprospech spotrebiteľa a z toho vyplývajúcu bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Náklady žalovanej pri poskytnutom úvere 99 eur boli v celkovej výške 168 eur, čo je takmer 70 % navýšenia odplaty a ostatných platieb spojených s poskytnutím úveru. Obvyklá výška úrokov z úverov poskytnutých bankami pri úveroch do 1 roka sa pohybovala na hranici 7,47 %. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 a ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Nakoľko ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tieto sa podľa § 53 ods. 5 považujú za neplatné a v rozpore s dobrými mravmi. Na podklade uvedeného súd preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 CSP.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaný v zmluve vyslovene prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že úver bol poskytnutý zmenkou. Zákon č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov uvedených v § 11 ods. 1. Nakoľko k naplneniu dôvodov nedošlo, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 168 eur, ak nie je dohodnuté inak, do 06.10.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutého spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 168 eur s termínom splatnosti 06.10.2016. Celková suma úveru vo výške 168 eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 99 eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 27,72 eur a úroku vo výške 41,28 eur, čím je zároveň zachovaná zákonom stanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedeným je v zmluve jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (99 eur + 27,72 eur + 41,28 eur = jedna splátka vo výške 168 eur). Na podklade uvedeného preto nemôže byť zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ďalej uvádza, že jednotlivými splátkami sa hradí najskôr istina poskytnutého úveru a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru, úrok a poplatok. Žalovaný vôľu uzavrieť zmluvu o úvere, potvrdil svojim podpisom, bol si vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 39 O. Z. uzavrel, že dohoda úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. Žalovaná v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy, vrátane všeobecných podmienok poskytnutého úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ustanovením § 391 ods. 1 CSP).
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec i nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na výšku úverovej sumy si prvoinštančný súd dostatočne neujasnil, či v danom prípade úver poskytnutý žalobcom žalovanej vo výške 99 eur spadá pod režim ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Na druhej strane pokiaľ by i v zmysle vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. platnom znení k takémuto záveru dospel, ani ním tvrdená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, resp. dojednanie odplaty odporujúcej dobrým mravom v zmysle ust. § 3 a § 39 ods. 3 O. Z., nemá za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Zo sumy poskytnutého úveru 99 eur žalovaná podľa výsledkov vykonaného dokazovania uhradila iba sumu 16 eur.
6. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby prvoinštančný súd v prvom rade vyhodnotil, či úver poskytnutý žalobcom žalovanej je úverom spadajúcim pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko iba v takom prípade môže z dôvodu absencie z niektorej náležitostí zmluvy uzavrieť, že ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
7. Na druhej strane odvolací súd za správny považoval záver prvoinštančného súdu pokiaľ vyslovil, že v zmluve dojednaná odplata za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko predstavuje takmer 70 % navýšenie odplaty vo vzťahu k výške poskytnutého úveru a je v hrubom nepomere s úrokmi, resp. úrokovou sadzbou požadovanou bankami pri úveroch do 1 roka.
8. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že byť by i bola zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez poplatkov, resp. neplatná v zmysle ust. § 3 a § 39 O. Z. (neplatnosť dojednania o výške úroku, totiž spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy pre absenciu jednej z podstatných náležitostí úverovej zmluvy, a to dojednanej výšky úroku) nezaniká tým povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi zvyšok neuhradenej istiny. Bude preto potrebné aby prvoinštančný súd dokazovaním ustálil sumu, ktorú žalovaná uhradila na splatenie úveru a túto odpočítal od výšky sumy poskytnutého úveru. Ani absolútna neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nespôsobujú zánik povinnosti dlžníka splatiť v prospech veriteľa neuhradená časť dlhu do výšky poskytnutého úveru.
9. V nadväznosti na uvedené, preto nestávalo než rozsudok prvoinštančného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)