Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/195/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Anna Žoldošová, so sídlom kancelárie Staničná 9, 059 51 Poprad - Matejovce, správca úpadcu: TOMIREX s.r.o. v konkurze, so sídlom Opatovská cesta 14, 040 01 Košice, IČO: 31 723 420, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11,010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -193 zo dňa 14.03.2019, v spojení s opravným uznesením č. k. -247 zo dňa 12. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -193 zo dňa 14.03.2019, v spojení s opravným uznesením č. k. -247 zo dňa 12. septembra 2019, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom prvým výrokom zamietol žalobu doručenú súdu dňa 21.10.2016 s poukazom na ust. a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Druhým výrokom zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov konania s poukazom na ust. a (ďalej len „“). Opravným uznesením č. k. - 247 zo dňa 12. septembra 2019 opravil súd prvej inštancie hlavičku rozsudku zo dňa 14.03.2019.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu 21.10.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného vydať žalobcovi vec, ktorou je vlastná zmenka (blankozmenka), vystavená žalobcom ako vystaviteľom na rad Sberbank Slovensko, a.s. (právny predchodca žalovaného), s dátumom vystavenia , s doložkou "bez protestu". Uviedol, že medzi stranami sporu je sporná skutočnosť, či má žalobca právo požadovať vydanie blankozmenky, nakoľko podľa jeho názoru došlo k zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na základe Reštrukturalizačného plánu, a teda žalovaný je povinný blankozmenku vydať - na základe článku 5. Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Následne žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný vydať zmenku podľa zmenkového zákona, pričom žiadal vydať cenný papier - či už sa jedná o vydanie blankozmenky alebo vlastnej zmenky. Žalovaný mal za to, že nemá povinnosť zmenku vydať, nakoľko sa nejedná o blankozmenku (došlo k jej legálnemu vyplneniu) a zostali mu zachované práva vymáhať pohľadávku od avalistov.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účinnosťou Reštrukturalizačného plánu žalobcu zanikli peňažné záväzky žalobcu voči žalovanému v rozsahu prevyšujúcom sumu uvedenú v Dohode o zmene pohľadávky. Reštrukturalizačný plán však nebránil veriteľovi požadovať od ručiteľov zaplatenie pohľadávky v jej pôvodnej výške. V uvedenom prípade žalovaný ako veriteľ dňa 02.01.2013 vyplnil blankozmenku v súlade s vyplňovacím právom, a to jednak v časti zmenkovej sumy, ako aj v dátume splatnosti zmenky, úverová pohľadávka sa stala automaticky predčasne splatná, a to dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku.

Súd mal za to, že nie sú splnené podmienky pre vydanie zmenky žalobcovi. Uviedol, že v zmysle článku 4 odsek 1.5 Zmluvy o použití zmenky je povinnosť vydať zmenku podmienená iba úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky, tzn. jej riadnym zaplatením. Úhradu modifikovanej pohľadávky podľa Reštrukturalizačného plánu pritom nemožno stotožňovať s úplným uspokojením pôvodnej úverovej pohľadávky. Účinky reštrukturalizačného plánu sa na ručiteľov nevzťahujú. Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1.5 Zmluvy o použití zmenky má žalovaný povinnosť vydať zmenku iba vo vzťahu k blankozmenke a nie k právne perfektnej zmenke. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného blankozmenku riadne vyplnil, čím vystaviteľ - žalobca stratil právo na jej vydanie (nejedná sa o blankozmenku).

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v spore nepreukázal, že by mu vyplývalo právo požadovať vrátenie zmenky (jej zničenie) podľa Zmluvy o použití zmenky a toto právo nevyplýva ani zo zákona zmenkového a šekového (ako dodatočne na pojednávaniach uviedol). V dôsledku porušenia povinnosti dlžníka (žalobcu) došlo k vzniku vyplňovacieho práva k blankozmenke, ktoré žalovaný realizoval a dlžník (žalobca) už nemá právo na jej eventuálne vydanie (ide o zmenku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu z dôvodov podľa , a . Zastával názor, že žalovaný nie je a nebol oprávneným držiteľom zmenky z dôvodu, že jemu, resp. právnemu predchodcovi, vznikla povinnosť zmenku vrátiť jej vystaviteľovi bezprostredne po tom, ako jeho pohľadávka voči vystaviteľovi zmenky zanikla splnením. Z uvedeného vyplýva, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za nepochybné, že vystaviteľ si riadne, v súlade so zmluvou, uplatnil svoje právo na vydanie zmenky v zmysle čl. 4 ods. 1.5 Zmluvy, keďže zabezpečená pohľadávka bola splnená, a to ku dňu 01.05.2016.

Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že dňa 01.05.2016 došlo k predčasnému úplnému splateniu reštrukturalizačným plánom zmeneného záväzku vystaviteľa voči remitentovi, resp. žalovanému, a to prostredníctvom predčasnej splátky dlhu odsúhlasenej žalovaným. Predčasné splatenie dlhu sa realizovalo v súlade s Reštrukturalizačným plánom a dohodou, ktorá je súčasťou tohto plánu. Úplným splatením a zánikom blankozmenkou zabezpečovaného dlhu tak na strane žalovaného vznikla, okrem iného, povinnosť vrátiť vystaviteľovi zmenku; táto povinnosť žalovaného rezultuje expressis verbis z ustanovenia článku 5. Dohody a zo skutočnosti, že vystaviteľ o vydanie blankozmenky žalobcu výslovne požiadal. Povinnosť vrátiť zmenku vystaviteľovi je v zmysle článku 5. Dohody limitovaná tridsaťdňovou lehotou, pričom začatie plynutia lehoty je viazané na zánik zabezpečovanej pohľadávky. Tvrdil, že zabezpečovaná pohľadávka zanikla účinnosťou Reštrukturalizačného plánu.

5. Žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného, ktorý z pohľadu povinnosti vrátiť zmenku argumentoval tým, že pri zániku tejto povinnosti bolo limitujúce, že sa v danom prípade nejednalo o blankozmenku. Pritom tvrdil, že zmluvne bolo remitentom a vystaviteľom dohodnuté, že remitent je povinný vrátiť iba blankozmenku. Toto tvrdenie žalovaného vnímal ako účelové a z toho vychádzajúci právny záver súdu ako absurdný. Skutočnosť, že zmluva, ktorou sa spravovalo vyplnenie blankozmenky, nedefinuje práva a povinnosti zmluvných strán v prípade zániku pohľadávky zabezpečenej zmenkou, ešte sama o sebe neznamená, že na strane remitenta, resp. jeho právneho nástupcu, nevznikla povinnosť zmenku vrátiť. Uvedená povinnosť vyplýva expressis verbis priamo zo ust. zákon zmenkový a šekový.

6. Vyslovil názor, že od počiatku právneho vzťahu založeného aj zmluvou, smerovala vôľa remitenta a vystaviteľa, že zmenkou vystaviteľ zaplatí inú kauzálnu pohľadávku. Aj z tohto pohľadu je právne posúdenie súdu, na ktorom napadnutý rozsudok založil, nesprávne.

Záverom navrhol, aby odvolací súd v súlade s napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže na vydanie zmenky tak, ako je uvedené v petite žaloby.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uzavrel, že žalobcovi nevznikol nárok na vydanie zmenky podľa čl. 4 ods. 1.5 Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 377 308 zo dňa 02.09.2010. Skutočnosť, že v žalobcovej veci došlo k modifikácii kauzálnej pohľadávky Reštrukturalizačným plánom, nemožno stotožňovať s úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky. Navyše, takúto povinnosť majiteľa zmenky nemožno abstrahovať ani z ustanovenia zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako sa nesprávne domnieva žalobca.

Mal za to, že v danej veci neboli splnené zmluvné podmienky, ani zákonné predpoklady, na vydanie spornej zmenky z dôvodu, že kauzálna pohľadávka žalovaného proti žalobcovi nebola riadne zaplatená, ale došlo k jej modifikácii Reštrukturalizačným plánom a povinnosť vydať zmenku sa vzťahuje iba na blankozmenku (vedome neúplnú listinu), nie na riadne vyplnenú zmenku.

Vyslovil presvedčenie, že ak došlo k riadnemu vyplneniu blankozmenky, žalobca už nemá právo na jej vydanie, keďže ďalej už ide o samostatnú zmenku (nie blankozmenku).

Poukázal na to, že zmluva o použití zmenky neobsahuje dojednanie, podľa ktorého by bolo možné pod úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky rozumieť aj úhradu modifikovanej časti úverovej pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu.

Za absurdné považoval aj tvrdenie žalobcu, že jeho domnelý nárok na vydanie zmenky vyplýva z § 39 ods. 1 ZZŠ v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ.

8. Mal za to, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie zmenky na základe zmluvného dojednania, ktoré neupravuje povinnosti vo vzťahu k zmenke, a to z dôvodov, z ktorých by žalovaný nebol povinný vydať žalobcovi ani blankozmenku. Právo žalobcu na vydanie zmenky preto neexistuje a súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok v súlade s v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

9. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli podané.

10. Uznesením č. k. -263 zo dňa 26.08.2021, právoplatným dňa 17.09.2021, Krajský súd v Bratislave zamietol návrh žalobcu zo dňa 16.04.2019, doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.04.2019, na pripustenie vstupu nového veriteľa V.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Y., do konania ako nového žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal súhlasom toho, kto mal vstúpiť na miesto žalobcu a tiež nepreukázal, že došlo k právnej skutočnosti spôsobujúcej prevod/prechod práv a povinností, tvoriacich predmet konania.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 39 ods. 1 ZZŠ, zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení.

13. Podľa , zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

14. Podľa , plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

15. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

16. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -193 zo dňa 14.03.2019, v spojení s opravným uznesením č. k. -247 zo dňa 12. septembra 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Odvolací súd považuje za nesporne preukázané, že dňa 02.09.2010 bola uzavretá Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 377308 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako vystaviteľom zmenky a I.. U. H. a V.. I. H. ako avalistami, dňa 15.12.2011 bol uzavretý Dodatok č. 1. Rovnako tak odvolací súd považuje za nesporne zistené, že dňa 01.05.2016 došlo k predčasnému a úplnému splateniu Reštrukturalizačným plánom zmeneného záväzku žalobcu proti žalovanému, a to prostredníctvom predčasnej splátky dlhu odsúhlasenej žalovaným. Medzi stranami sporu je sporná skutočnosť, či má žalobca právo požadovať vydanie blankozmenky, nakoľko podľa jeho názoru došlo k zániku pohľadávky voči žalobcovi na základe čl. 5 Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal, že by mu vyplývalo právo požadovať vrátenie zmenky (jej zničenie) podľa zmluvy o použití zmenky a toto právo nevyplýva ani zo zákona zmenkového a šekového. V dôsledku porušenia povinnosti dlžníka (žalobcu) došlo k vzniku vyplňovacieho práva k blankozmenke, ktoré žalovaný realizoval a dlžník (žalobca) už nemá právo na jej eventuálne vydanie (ide o zmenku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bol toho názoru, že žalovaný nie je a nebol oprávneným držiteľom zmenky z dôvodu, že jemu, respektíve jeho právnemu predchodcovi (remitentovi zmenky), vznikla povinnosť zmenku vrátiť jej vystaviteľovi bezprostredne po tom, ako jeho pohľadávka voči vystaviteľovi zmenky zanikla splnením. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho názorom, že ako vystaviteľ zmenky si riadne, v súlade so zmluvou, uplatnil svoje právo na vydanie zmenky v zmysle článku 4. ods. 1.5 Zmluvy, keďže zabezpečená pohľadávka (ako bola definovaná v Zmluve) bola splnená, a to ku dňu 01.05.2016.

20. Odvolací súd odkazuje na body 22., 23. a 24. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie jasne a výstižne odôvodnil, ako na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým zisteniam a ako vec právne posúdil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na článok 4 odsek 1.5 Zmluvy o použití zmenky, v zmysle ktorého je povinnosť vydať zmenku podmienená iba úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky, tzn. jej riadnym zaplatením. Podľa uvedeného ustanovenia má žalovaný povinnosť vydať zmenku iba vo vzťahu k blankozmenke a nie k právne perfektnej zmenke. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného blankozmenku riadne vyplnil, čím vystaviteľ - žalobca stratil právo na jej vydanie, nakoľko sa nejedná o blankozmenku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie zmenky žalobcovi. Zmluva o použití zmenky neobsahuje dojednanie, podľa ktorého by bolo možné pod úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky rozumieť aj úhradu modifikovanej časti úverovej pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že skutočnosť, že došlo k modifikácii kauzálnej pohľadávky Reštrukturalizačným plánom, nemožno stotožňovať s úplným vyporiadaním zabezpečenej pohľadávky. Účinky reštrukturalizačného plánu sa na ručiteľov nevzťahujú. Konajúci súd dospel k správnemu záveru, že žalobca v spore nepreukázal ani, že by mu vyplývalo právo požadovať vrátenie zmenky (jej zničenie) podľa ust. § 39 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Citované ustanovenie upravuje iba právo vystaviteľa zmenky na vydanie kvitovanej zmenky v prípade, ak dôjde k zaplateniu celej zmenkovej sumy (tzn. v pôvodnej nemodifikovanej výške). Správny je tak názor žalovaného, že žalobcom namietaná zákonná úprava nerozširuje práva vystaviteľa zmenky nad rámec práv, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o použití zmenky.

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že účinnosťou Reštrukturalizačného plánu žalobcu zanikli peňažné záväzky žalobcovi voči žalovanému v rozsahu prevyšujúcom sumu stanovenú v Dohode o zmene pohľadávky. Reštrukturalizačný plán však nepredstavuje prekážku pre veriteľa, požadovať od ručiteľov zaplatenie pohľadávky v jej pôvodnej výške. V tomto prípade veriteľ - žalovaný dňa 02.01.2013 vyplnil blankozmenku v súlade s vyplňovacím právom, a to v časti zmenkovej sumy, ako aj v dátume zmenky. Úverová pohľadávka sa stala automaticky predčasne splatná, a to dňom nasledujúcim po dni zverejnenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. 22. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, podľa ktorej ustanovenie čl. 4 ods. 1.5 Zmluvy o použití zmenky upravuje edičnú povinnosť iba vo vzťahu k blankozmenke, nie k právne perfektnej zmenke. Pojem „blankozmenka“ je definovaný v čl. 1.1 Zmluvy o použití zmenky ako vedome neúplná listina, ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ. Iba vo vzťahu k takejto listine (vedome neúplnej blankozmenke) je formulovaná povinnosť vydať ju pri splnení dohodnutých podmienok. Stotožňuje sa s jeho názorom, že ak bola blankozmenka v súlade s čl. 1.3 Zmluvy o použití zmenky vyplnená v chýbajúcich údajoch, stáva sa riadnou zmenkou, vo vzťahu ku ktorej nie je zmluvne upravená povinnosť jej vrátenia. Rozdiel medzi pojmom „blankozmenka“ a „zmenka“ vyplýva aj z teórie zmenkového práva a zo ZZŠ. Z uvedeného je nepochybné, že zmluvné strany v čl. 4 ods. 1.5 Zmluvy o použití zmenky formulovali výlučne povinnosť, ktorá sa vzťahuje na blankozmenku. Ak v dôsledku porušenia povinností dlžníka došlo k vzniku vyplňovacieho práva aj k samotnému vyplneniu blankozmenky, dlžník už nemá právo na jej eventuálne vydanie. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019, sp. zn. . 23. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

24. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden so žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. V konaní nedošlo k žalobcom namietaným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie zároveň napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie .

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

26. Obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by túto vecnú správnosť spochybňovali. Odvolací súd za daného stavu preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).