Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci navrhovateľky: H. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O. - T., zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Caková, so sídlom Rázusova 6, Trnava, proti povinnému: L. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O. - T., t.č. bytom T. R. X, O., zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, so sídlom Štefánikova 35, Trnava, o určenie výživného na manželku, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -320 zo dňa 10.03.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. -348 zo dňa 10.06.2021 a dopĺňacím rozsudkom č.k. -328 zo dňa 07.04.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke sa proti povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. L. D., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať navrhovateľke ako manželke výživným vo výške 1.000 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to s účinnosťou od 02.10.2018, výrokom II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 02.10.2018 do 31.3.2021 v sume 18.307,50 eur L. D. povolil splácať v splátkach vo výške 1.525,63 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom III. L. D. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. a , a , , Zákona o rodine, , , , .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.10.2018 domáhala určenia vyživovacej povinnosti manžela vo výške 1.500 eur mesačne s účinnosťou od 02.10.2018 a náhrady trov konania. Navrhovateľka v konaní vzala návrh späť v časti bežného výživného od podania návrhu vo výške 500 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia sú starobní dôchodcovia, navrhovateľka má ku dňu vyhlásenia rozhodnutia dôchodok vo výške 443,10 eur mesačne a manžel má dôchodok vo výške 708,90 eur mesačne. Manželia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom v O. - T. a rodinný dom - chalupu v W.. Rodinný dom užíva manželka a dcéra účastníkov konania. Chalupu v W. užíva manžel. Manžel je jediným spoločníkom

a konateľom spoločnosti C. - O., s.r.o. (ďalej len „Spoločnosť“), od 05.12.1997 do 30.04.2019 bol zamestnancom Spoločnosti, pričom jeho priemerná čistá mzda v roku 2017 predstavovala sumu 887,50 eur mesačne a v roku 2018 sumu 845,60 eur mesačne. V roku 2019 mu Spoločnosť vyplatila cestovné náhrady vo výške 9.054,93 eur, v súčasnosti nepoberá zo Spoločnosti žiaden príjem a už v Spoločnosti vykonáva iba dozor. Podľa daňového priznania Spoločnosti za rok 2018 Spoločnosť dosiahla výsledok hospodárenia 33.622,17 eur pred zdanením. Podľa účtovnej závierky Spoločnosti za rok 2019 Spoločnosť mala majetok v hodnote 1.345.963 eur, peniaze vo výške 164.731 eur, nerozdelený zisk z minulých rokov 334.081 eur a výsledok hospodárenia po zdanení 259.064 eur. Spoločnosť vlastní 3 nehnuteľnosti (stavby) s pozemkami, z toho v jednom prípade ide o zámočnícku dielňu na T. ulici v O., rodinný dom na R. ulici v O., v ktorom býva manžel a ďalšiu, bližšie nešpecifikovanú nehnuteľnosť v O.. Spoločnosť nevypláca zisk manželovi ako jedinému spoločníkovi, uviedol, že Spoločnosť šetrí na to, aby mohla nadobúdať napr. nehnuteľnosti, na rozvoj Spoločnosti. Spoločnosť vlastní viacero luxusných osobných motorových vozidiel zn. Mercedes-Benz, pričom manžel uviedol, že jedno z nich užíva on sám, druhé užíva dcéra, ktorá na pojednávaní v 01/2020 uviedla, že s otcom už rok nie je v kontakte a ďalšie užíva zamestnanec Spoločnosti - obchodný riaditeľ, pričom uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené v roku 2020 za cca 70.000 eur. Okrem luxusných motorových vozidiel je Spoločnosť vlastníkom resp. držiteľom viacerých osobných aj nákladných motorových vozidiel. Manžel prispieva svojej vnučke 200 eur mesačne, v 08/2020 jej kúpil náušnice v ALO Diamonds za 1.007 eur. Okrem toho v 12/2019 mal výdavky na šperky v Zlatokove spolu vo výške 850 eur. V 12/2019 mal výdavok v OZETA vo výške 344 eur, v 02/2020 vo výške 340 eur, v 02/2020 mal výdavok na parfumériu vo výške 120 eur, v 11/2020 výdavok na kožuch 760 eur. Každý rok chodí do kúpeľov, na čo uviedol výdavky 400 - 600 eur. V rokoch 2018 a 2019 bol na dovolenke na lodi v Grécku, v roku 2017 v Karibiku, pričom náklady na dovolenky odmietol preukázať. V roku 2020 si kúpil letenky na Maledivy, kam napokon neleteli a peniaze im vrátili. Priemerná výška mesačných debetných operácii na účtoch manžela za mesiace 12/2019 - 11/2020 je 1.971,30 eur. Platí náklady na rodinný dom, ktorý v súčasnosti užíva navrhovateľka, a to cca vo výške 389,75 eur. Navrhovateľka mala prístup k účtu so spoločnými prostriedkami, naposledy z účtu vyberala v roku 2018 a v januári 2019 zistila, že už nemá kartu.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že životná úroveň manželov nie je rovnaká. Obaja sú síce starobní dôchodcovia, hoci manžel má dôchodok cca o 300 eur vyšší, jeho životná úroveň nezodpovedá skutočnosti, že žije zo starobného dôchodku, o čom sa manžel snažil súd presvedčiť. Životná úroveň manžela je definovaná spôsobom jeho života a charakterom a výškou jeho výdavkov o.i. aj luxusným motorovým vozidlom, ktoré užíva ako spoločník a konateľ spoločnosti. V zásade by pri vyrovnaní životnej úrovne malo dôjsť k situácii, že ak jeden z manželov má dostatok prostriedkov na to, aby mohol užívať luxusné motorové vozidlo, rovnaké právo by mal mať aj druhý manžel. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že manžel využíva dané motorové vozidlo za účelom výkonu práce, avšak v súčasnosti už nevykonáva činnosť pre spoločnosť, pre manžela nie je nevyhnutné používať luxusné motorové vozidlo na pracovné účely a toto používa najmä na účely súkromné. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami manžela, že Spoločnosť a jej príjmy a majetok nie je možné brať do úvahy pri určovaní výživného. Hoci je pravdivé tvrdenie manžela o tom, že majetok Spoločnosti nie je majetkom spoločníka, majetok Spoločnosti však priamo úmerne vplýva na hodnotu obchodného podielu vo vlastníctve spoločníka. Manžel je jediným spoločníkom a konateľom Spoločnosti, čo mu zaručuje jednak rozhodovacie právomoci o všetkých záležitostiach týkajúcich sa Spoločnosti, ako aj 100 %-ný podiel na zisku Spoločnosti a jeho vyplatenie. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že manžel pri výkone funkcie konateľa, ako aj jediného spoločníka Spoločnosti rozhodol o tom, že z prostriedkov Spoločnosti sa kúpili 4 luxusné motorové vozidlá, pričom na jednom jazdí on sám, dve užívajú jeho dcéra a vnučka a ďalšie užíva zamestnanec Spoločnosti - obchodný riaditeľ. Spoločnosť má cca 20 zamestnancov a vlastní resp. je držiteľom 13 osobných motorových vozidiel. Z uvedeného sa javí námietka navrhovateľky, že Spoločnosť vynakladá prostriedky nehospodárne, ako dôvodná. Manžel tvrdí, že Spoločnosť má dostatok prostriedkov, aby financovala luxusné automobily, ktoré Spoločnosť pre svoju činnosť nepotrebuje, naopak ale nemá dostatok prostriedkov na to, aby vyplatila zisk spoločníkovi, z ktorého by tento mohol prispievať navrhovateľke na to, aby mohla mať rovnakú životnú úroveň, ako jej manžel. Situáciu, keď spoločník Spoločnosti si odmieta vyplatiť podiel na zisku a zároveň Spoločnosť vynakladá výdavky, ktoré sú nehospodárne a nesúvisia s podnikateľskou činnosťou Spoločnosti, súd prvej inštancie posúdil, ako dobrovoľné vzdanie sa majetkového prospechu. Mzda, ktorú poberal manžel zo Spoločnosti bola vecou jeho rozhodnutia, nešlo o jeho jediný príjem zo Spoločnosti a zároveň aj po skončení pracovného pomeru manžela v Spoločnosti tento poberá zo Spoločnosti príjem, a to minimálne vo forme nepeňažných plnení. Zároveň je životná úroveň manžela definovaná jeho

výdavkami, najmä mimoriadnymi, ktoré nezodpovedajú životnej úrovni bežného starobného dôchodcu, ktorú uvádzal manžel v konaní, a to napr. výdavkami na dovolenky, výlety, oblečenie, šperky, stravovanie v reštauráciách a pod. Jeho životná úroveň je premietnutá aj do dovoleniek, pobyty v kúpeľoch, krátkodobé pobyty resp. výlety. Hoci náklady na tieto výlety a pobyty nie je možné vyčísliť, definujú životnú úroveň manžela. Mesačné debetné operácie manžela sú v priemere takmer 2.000 eur, pričom v týchto výdavkoch manžela nie sú zahrnuté takmer žiadne nákupy potravín a zároveň v nich nie sú nepeňažné plnenia, ktoré manžel poberá zo Spoločnosti. Súd prvej inštancie posudzoval aj životnú úroveň navrhovateľky, ktorá vynakladá výdavky iba na spoločnú nehnuteľnosť a jej údržbu, zvieratá, ktoré sú spoločné, základné životné potreby a príležitostné darčeky na sviatky pre rodinných príslušníkov. Na to, aby vedela plniť tieto výdavky jej prispievajú jej deti. Súd v konaní skúmal aj prípadný rozpor s dobrými mravmi, takýto rozpor sa však v konaní nepreukázal. Obe deti účastníkov konania pri výsluchu uviedli, že dôvodom odchodu manžela zo spoločnej domácnosti bola jeho dlhodobá nevera, že navrhovateľka žije skromne a že sa o manžela starala v čase jeho choroby. Tvrdenia o údajnej krádeži syna v Spoločnosti manžel ničím nepodložil, údajnú krádež na polícii neohlásil. Súd prvej inštancie mal za to, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, keď životná úroveň navrhovateľky je výrazne nižšia, ako životná úroveň jej manžela a zároveň navrhovateľka je schopná aj túto nižšiu životnú úroveň dosahovať, len za pomoci detí, hoci vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom. Rozhodujúcim faktorom pre určenie výživného pre manželku totiž nie sú odôvodnené výdavky manželky, ale životná úroveň manželov, ktorá má byť v zásade rovnaká. Súd prvej inštancie pre účely porovnania životnej úrovne manželov zjednodušene vyčíslil náklady na životnú úroveň manžela vo výške 1.946 - 2.329 eur mesačne. Keďže priemerné výdavky manžela vyplývajúce z výpisov z účtov manžela dosahujú takmer 2.000 eur mesačne a v týchto výdavkoch nie sú zahrnuté náklady, ktoré znáša Spoločnosť, súd prvej inštancie predpokladal, že skutočné náklady na životnú úroveň manžela sú podstatne vyššie. Súd prvej inštancie mal za to, že ani po úhrade výživného zo strany manžela vo výške 1.000 eur mesačne a započítaní dôchodku navrhovateľky vo výške 440 eur mesačne navrhovateľka nedosiahne životnú úroveň manžela. Súd je však návrhom navrhovateľky viazaný. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to, že manžel je schopný platiť navrhovateľke výživné vo výške 1.000 eur mesačne, keď na pojednávaní sám uviedol, že by jej požadované výživné plnil, keby sa nebál, že peniaze dá synovi. Navrhovateľka si uplatňovala výživné odo dňa podania návrhu a počas konania si manžel plnil vyživovaciu povinnosť k manželke iba čiastočne. Súd prvej inštancie zročné výživné vyčíslil tak, že od uplatnenej a priznanej sumy bežného mesačného výživného vo výške 1.000 eur mesačne odpočítal pravidelné plnenia manžela na domácnosť, a to vo výške 389,75 eur mesačne, t.j. 1.000 eur - 389,75 eur = 610,25 eur/mesačne x počet mesiacov od začatia konania do 31.03.2021, t.j. 30 mesiacov. Zročné výživné tak predstavuje sumu 18.307,50 eur. Súd prvej inštancie nezohľadnil výbery manželky z účtu v roku 2018, nakoľko nemal za preukázané, či navrhovateľka tieto prostriedky minula na svoju výživu alebo na udržiavanie nehnuteľnosti patriacej do BSM. Súd prvej inštancie povolil manželovi plniť sumu zročného výživného v 12 rovnakých splátkach, a to s ohľadom na dĺžku konania a výšku zročného výživného, aby jednorazové plnenie nedostalo do platobnej neschopnosti samotného manžela.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie povinný z dôvodov podľa ust. , , doplnené podaním zo dňa 28.04.2021. Poukázal na nesprávne posúdenie okolností majúcich vplyv na životnú úroveň účastníkov konania, ako i na neobjektívne posúdenie životnej úrovne navrhovateľky a jej manžela. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že počas jeho pracovného vzťahu v Spoločnosti značnou mierou prispieval finančne na chod spoločnej domácnosti, údržbu spoločných nehnuteľností, tvorbu spoločných úspor a tým preukázateľne zabezpečoval manželke na dôchodku nadpriemernú životnú úroveň, ktorá bola a je primeraná jej veku a zdravotnému stavu. Súd prvej inštancie tiež nezobral do úvahy, že manžel je dôchodcom a že pracovný pomer v obchodnej spoločnosti ukončil pre svoj vek a zlý zdravotný stav. Súd prvej inštancie preukázateľne nevychádzal z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného by mal súd prihliadať okrem možností a schopností účastníkov konania aj na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je spolumajiteľkou viacerých nehnuteľností, ktoré v tržných cenách predstavujú hodnotu 400.000 eur, má zabezpečené bývanie v rodinnom dome, pričom náklady spojené s užívaním predmetných nehnuteľností znášal a stále znáša manžel a v prípade potreby si

mohla zo spoločného účtu hradiť pobyt na dovolenkách, rep. v kúpeľoch. Mal za to, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Pri posudzovaní životnej úrovne mal súd prvej inštancie vziať do úvahy predovšetkým úroveň výživy, odievania, bývania, kultúry, vzdelania, uspokojovania životných potrieb, ktoré sú medzi účastníkmi konania na rovnakej úrovni, pričom súd prvej inštancie sa zameral iba na finančný príjem manžela a spôsob jeho dopravy pri zabezpečovaní plnenia úloh v jeho obchodnej spoločnosti, ktorej majetok je v podstate aj majetkom navrhovateľky. Tento majetok nie je možné stotožňovať s majetkom spoločníka obchodnej spoločnosti. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani ekonomickú stránku súvisiacu s nakladaním finančnými prostriedkami Spoločnosti, keď opakovane vytýkal manželovi, ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti, že časť z finančných prostriedkov na účte spoločnosti nepoužil na uspokojovanie potrieb manželky. V skutočnosti jediným príjmom manžela je jeho dôchodok vo výške cca 700 eur, ktorý je len o 200 eur vyšší, ako dôchodok navrhovateľky. Použitie finančných prostriedkov (na úhradu výživného pre navrhovateľku) z účtu spoločnosti vo výške stanovenej súdom v skutočnosti predstavovalo sumu 4.826,63 eur mesačne na škodu obchodnej spoločnosti a nie sumu 2.504,21 eur mesačne, ktorú by manžel mal mesačne vybrať z účtu obchodnej spoločnosti a poslať k rukám navrhovateľky. Manžel navrhovateľky bol a je ochotný prispievať na výživu svojej manželky sumou, ktorá bude zohľadňovať výšku jeho dôchodku. Úhrada výživného pre navrhovateľku z účtu obchodnej spoločnosti je v rozpore so zákonom a v neposlednom rade by neprimerane zasahovala do podnikania obchodnej spoločnosti a jej majetku potrebného pre chod spoločnosti a jej ďalší rozvoj. Mal za to, že navrhovateľka mala pred podaním predmetnej žaloby, ako i v súčasnej dobe má porovnateľnú (rovnakú) životnú úroveň s ním, ako i s dôchodcami žijúcimi v Slovenskej republike, má zabezpečené bývanie v rodinnom dome, má prístup k spoločnému účtu, na ktorý prispieval a stále prispieva manžel a v prípade potreby má zabezpečenú i osobnú opateru zo strany manžela a ich spoločných detí. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie manžela považuje za nedôvodné v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a navrhovateľke priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mala za to, že manžel nepochopil princíp vyživovacej povinnosti manžela a vychádza z nesprávneho právneho názoru. Jednoznačne príjmom manžela je aj príjem zo spoločnosti C. -O., s.r.o., založenej počas manželstva, v ktorej je 100% spoločník a konateľ, a v ktorej sám rozhoduje či si kúpi opakovane Mercedes, ktorý nepotrebuje alebo si rozdelí zisk spoločnosti po skončení účtovného roku. Bolo preukázané, že zisky Spoločnosti si užíval výlučne pre seba na dovolenky s priateľkami, nadštandardné autá a nákupy. Podotkla, že manžel priznal svoje aktivity (dovolenky, kúpele, kiná, tanečnú, cestovanie, vykonávanie činnosti pre spoločnosť bez nároku na mzdu a tiež, že predložil časť výpisov z osobných účtov, daňové priznania, účtovné závierky, tým že potvrdil nerozdeľovanie zisku v spoločnosti a kúpu ďalšieho osobného nadštandardného motorového vozidla za 70.000 eur. Pre túto vec nie je rozhodujúce či poberá manžel príjem zo spoločnosti oficiálne alebo či sa ho vzdal a poberá benefity inými plneniami. Vyjadrenia manžela počas dokazovania a tiež v odvolaní nie sú pravdivé a bol preukázaný opak. To, že účastníci konania vlastnia nehnuteľnosť - dom v ktorom býva navrhovateľka, je po 46-tich rokoch manželstva štandard a nie je pravda, že všetky náklady hradí manžel a to, že vlastnia v BSM druhú nehnuteľnosť, nie je pre určenie vyživovacej povinnosti tak podstatné, ako to, čo všetko navyše užíva, čo všetko si môže dovoliť a vôbec, ako žije manžel oproti možnostiam navrhovateľky. Tiež napr. nie je pravda, že navrhovateľka má prístup k osobným účtom manžela. K účtu manžela v U. U., a.s. navrhovateľka mala kartu, ktorú už nemá a o účte v K., a.s. sa dozvedela v tomto konaní. Manžel bol advokátkou navrhovateľky vyzvaný listom zo dňa 02.10.2018 o výživné pre manželku, bolo opakovane navrhnuté uzavretie zmieru na výživné vo výške 1.000 eur mesačne, manžel však akúkoľvek dohodu odmietal. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka považovala za spravodlivé, keď jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Dopĺňacím rozsudkom č.k. -328 zo dňa 07.04.2021 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie bežného výživného vo výške 500 eur mesačne. Proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie nebolo podané.

9. Opravným uznesením č.k. -348 zo dňa 10.06.2021 súd opravil dátum písomného vyhotovenia rozsudku na 10. marca 2021. Proti opravnému uzneseniu odvolanie nebolo podané.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu vyhovel a uložil manželovi povinnosť platiť výživné navrhovateľke vo výške 1.000 eur od 02.10.2018, určil nedoplatok na zročnom výživnom od 02.10.2018 do 31.03.2021 v sume 18.307,50 eur, ktorý povolil manželovi splatiť v splátkach vo výške 1.525,63 eur a závislý výrok o náhrade trov konania. Základ odvolacej argumentácie povinného manžela spočíval v námietke nesprávneho posúdenia okolností majúcich vplyv na životnú úroveň účastníkov konania ako i neobjektívne posúdenie životnej úrovne navrhovateľky a povinného.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť, ods. 2 vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, ods. 2 výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Z citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. V zmysle § 77 Zákona o rodine výživné na manžela možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od doručenia žaloby prvoinštančného súdu 02.10.2018. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj osobnej starostlivosti o deti.

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nezobral do úvahy preukázanú skutočnosť, že navrhovateľke zabezpečoval nadpriemernú životnú úroveň, primeranú jej veku a zdravotnému stavu.

18. K uvedenému je potrebné pripomenúť zákonnú požiadavku o rovnakej životnej úrovne manželov vychádzajúcu z ich rovného postavenia v manželstve. Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že v rozhodnom období manžel zabezpečoval navrhovateľke nadpriemernú životnú úroveň, účastníci konania spolu nežili, navrhovateľka mala prístup k spoločnému účtu do začiatku roku 2019, k účtu potom prístup nemala a manžel navrhovateľke neprispieval na výživu, hoci bol výrazný rozdiel v ich životnej úrovni. Žiada sa tiež zdôrazniť, že odvolateľ ani uvedenú argumentáciu bližšie nerozvinul, keď neuviedol ako zabezpečoval nadpriemernú životnú úroveň navrhovateľky v rozhodnom období. Životná úroveň navrhovateľky sa porovnáva so životnou úrovňou manžela a nie so životnou úrovňou, ktorá by bola všeobecne primeraná veku a zdravotnému stavu navrhovateľky.

19. Povinný tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol na jeho osobnú situáciu, nakoľko je dôchodcom a pracovný pomer vo svojej spoločnosti ukončil pre svoj vek a zlý zdravotný stav.

20. V tejto súvislosti odvolací súd nevidel žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý totiž správne zohľadnil, že ukončenie pracovného pomeru manžela v spoločnosti neznamená ukončenie jeho podnikateľských aktivít, pretože manžel je naďalej jediný spoločník a konateľ spoločnosti C. -O., s.r.o. Súčasná osobná situácia manžela spočívajúca v pozícii dôchodcu bez pracovného pomeru totiž nemala výrazný vplyv na otázku jeho životnej úrovne.

21. Podľa odvolateľa súd neaplikoval správne § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože dostatočne neprihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je spolumajiteľkou viacerých nehnuteľností, má zabezpečené bývanie a mohla zo spoločného účtu hradiť pobyt na dovolenkách a v kúpeľoch.

22. Súd prvej inštancie vo veci skúmal odôvodené potreby navrhovateľky, vykonal v tomto smere potrebné dokazovanie z ktorého vyplýva záver, že navrhovateľka má problém zo svojho dôchodku 408,90 eur vyžiť, bežné výdavky vyčíslila v podanom návrhu na sumu 602,50 eur, ktoré manžel nerozporoval, navrhovateľka potrebuje finančnú pomoc na krytie svojich základných výdavkov, ktorú jej poskytujú deti. Manžel nerozporoval ani to, že navrhovateľka je skromná, vždy sa starala o domácnosť a nezapríčinila odchod manžela zo spoločnej domácnosti. Argumentácia spoluvlastníctvom viacerých nehnuteľností navrhovateľkou je nenáležitá, pretože ide o nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorými manželka nemôže samostatne disponovať. Pokiaľ ide o bývanie navrhovateľky v spoločnej nehnuteľnosti, je pravdou, že bežné náklady na energie a pod. hradí manžel, vyššie výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti však manžel neplatí (tvrdenie o výmene kotla financované navrhovateľkou), pričom plnenia manžela súd zohľadnil pri určení nedoplatku na zročnom výživnom (bod 23. rozsudku). Tvrdenie odvolateľa o prístupu navrhovateľky k spoločnému účtu a slobodnej možnosti financovať dovolenky a kúpeľnú liečbu však bolo obmedzené a skončilo v januári 2019.

23. Správne odvolateľ uvádza, že zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú rovnosť vychádzajúcu iba zo zárobkov a treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a inými závažnými okolnosťami. Súd prvej inštancie však uvedené v plnej miere zohľadnil, pretože zistil, že životná úroveň účastníkov konania nie je rovnaká, prihliadol na

spôsob života manželov, ich výdavky, ktoré skutočnosti podrobne uviedol v bode 14. - 22. rozsudku a odvolací súd na uvedené závery odkazuje a nepovažuje za hospodárne ich opakovať.

24. Odvolateľ zastáva názor, že výživné je zjavne v rozpore s dobrými mravmi.

25. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Priznanie manželského výživného je závislé od toho, aby bolo v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade sa skúma oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.

26. Súd prvej inštancie skúmal aj prípadný rozpor s dobrými mravmi, ktorý sa však v konaní nepreukázal. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 20., pričom v odvolaní manžel v tomto smere ani nepolemizuje so závermi súdu prvej inštancie, preto odvolacia argumentácia bola vyhodnotená ako nedôvodná.

27. Pri skúmaní životnej úrovne manžela, odvolateľ namieta závery súdu uvedené v bode 14. odôvodnenia, konkrétne konštatovanie súdu, že životná úroveň manžela je definovaná spôsobom jeho života a charakterom a výškou jeho výdavkov, o.i. aj luxusným motorovým vozidlom. Podľa odvolateľa sa súd zameral výlučne na finančný majetok manžela a spôsob jeho dopravy pri zabezpečovaní plnenia úloh jeho obchodnej spoločnosti, ktorej majetok je v podstate aj majetkom navrhovateľky.

28. Súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde vtedy, ak budú potreby každého z manželov dostupné rovnakou mierou.

29. Vychádzajúc z uvedeného potom možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval pri zisťovaní životnej úrovne manželov a taktiež správne zistil a vyhodnotil ich rozdielnosť. Pokiaľ teda súd zistil charakter a výšku výdavkov manžela, a týmto mal tiež určenú mieru jeho životnej úrovne podľa názoru odvolacieho súdu v ničom nepochybil. Taktiež nebol žiaden opodstatnený dôvod vylúčiť z posudzovania finančný majetok manžela. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala prospech z finančného majetku manžela v obchodnej spoločnosti.

30. Ďalšia odvolacia argumentácia manžela sa týkala jeho obchodnej spoločnosti, manžel trval na tom, že majetok spoločnosti nie je možné stotožňovať s majetkom spoločníka obchodnej spoločnosti, žiadal zohľadniť ekonomickú stránku súvisiacu s nakladaním s finančnými prostriedkami spoločnosti a to predovšetkým v súvislosti s tým, že určenú výšku výživného by mal uhradiť z účtu obchodnej spoločnosti.

31. Odvolací súd opakovane trvá na názore, že v osobe manžela ide o jediného spoločníka spoločnosti C.-O., s.r.o., ktorý zjednodušene povedané výlučne rozhoduje o celej spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť manžela ekonomicky dlhodobo prosperuje, zamestnáva približne 20 osôb, spoločnosť vlastní nehnuteľnosti a 13 motorových vozidiel z toho 4 luxusné motorové vozidlá, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý správne uvedené zohľadnil, nakoľko uvedená podnikateľská činnosť manžela výrazne ovplyvňuje jeho životnú úroveň. Odvolací súd má za to, že ak by súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil, nepostupoval by správne. V danej veci bolo nepochybné, že miera životnej úrovne manžela je daná aj jeho podnikateľskou činnosťou. Odvolateľ žiadal určiť výživné výlučne z dôchodku vo výške 700 eur, ktorý postup je však v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože je potrebné prihliadnuť aj na majetkové pomery povinného, z čoho vychádzal aj súd prvej inštancie.

32. Manžel k odvolaniu doložil tabuľku z ktorej vyplýva použitie finančných prostriedkov na úhradu výživného pre navrhovateľku z účtu spoločnosti, pričom manžel poukazuje na to, že sumu ktorú musí z účtu spoločnosti vybrať na tento účel je 4.826,63 eur a nie 2.504,21 eur. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že nie je rozhodujúce z akých zdrojov bude výživné navrhovateľke manželov platené. Manžel stále vychádza z nesprávneho predpokladu, že na výšku určeného výživného nemá vplyv jeho podnikateľská činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní zistené pomery manžela vedú k záveru, že je schopný určené výživné platiť.

33. Pokiaľ ide o doplnenie dôvodov odvolania povinného, k týmto sa odvolací súd nevyjadril, nakoľko podanie bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania ( ).

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd o návrhu navrhovateľky na priznanie manželského výživného rozhodol vecne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím a potvrdil.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle , s použitím tak, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zistil výnimku zo zásady uvedenej v (ktorý upravuje zásadu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania). Súd zistil dôvody oprávňujúce priznať uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke, pretože je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Okolnosti pre použitie materiálneho korektívu spravodlivej náhrady trov konania spočívajú predovšetkým v tom, že navrhovateľka sa počas celého konania snažila o zmierlivé riešenie veci, postoj povinného bol odmietavý, napriek jeho nadštandardnej životnej úrovne, navrhovateľka je v konaní zastúpená advokátkou, teda znáša s tým spojené výdavky, pričom jej právne zastupovanie splnilo svoj účel, nakoľko vzhľadom na predmet konania a postoj manžela, navrhovateľka právne argumentovala, navrhovala vykonať potrebné dôkazy, k čomu bola potrebná právna pomoc. Taktiež treba zohľadniť, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou, žije výlučne z dôchodku, disponibilný majetok nevlastní. Priznanie náhrady trov konania navrhovateľke vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu sa odvolaciemu súdu javilo ako spravodlivé riešenie tejto otázky. S poukazom na uvedené odvolací súd priznal navrhovateľke proti povinnému uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).