Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-74-2021.pdf
PDF · 122.46 KB
Case nature
Subarea
41Cob/74/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX L. L. a žalobcu 2/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX L. L., proti žalovanému VERSLUN, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 50 439 782, právne zastúpenému Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cb/25/2021-194 zo dňa 6.septembra 2021 takto
rozhodol:
I.Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cb/25/2021-194 zo dňa 6.septembra 2021 v napadnutej druhej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou návrh žalobcu v rade 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zdržať sa realizácie záložného práva k nehnuteľnosti (byt č. 26 na 7. poschodí vo vchode č. 16 bytového domu so súpisným číslom 1866, ktorý je postavený na parcele registra „C“, parcelné číslo 952, nachádzajúci sa v k. ú. Radvaň, obec: Banská Bystrica, okres: Banská Bystrica, na LV č. 3756, ktorý je vedený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a pozemku prislúchajúci k bytu o veľkosti 6282/248525) vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.11.2019 uzatvorenej medzi žalobcom 2/ a žalovaným, a to akýmkoľvek spôsobom, až do rozhodnutia vo veci samej. Treťou výrokovou vetou návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol. Štvrtou výrokovou vetou uložil žalobcovi 2/ povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.11.2019 uzatvorenej medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným. Piatou výrokovou vetou súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1/ v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „S. zákonník“ alebo „OZ“) a čl. 20 ods. 1, 3, čl. 21 ods. 1, 3 Ústavy SR keď po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a prílohami, ktorými žalobcovia osvedčovali tvrdenia uvedené v návrhu, dospel k záveru, že žalobca 2/ dostatočne osvedčil tvrdenia uvedené v návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 CSP.
3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podľa skutkového stavu opísaného v návrhu si žalobca 1/ dňa 12. 11. 2018 zriadil živnosť. Následne dňa 11. 11. 2019 žalobca 1/, ako dlžník uzavrel so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 191111 na sumu 53.000,00 eur s úrokovou sadzbou 23 % p. a., a to podľa ustanovenia § 497 a nasl. ObZ. Zároveň žalobca 1/, ako dlžník a žalobca 2/ (ktorý je starým rodičom žalobcu 1/), ako záložca uzatvorili dňa 11. 11. 2019 so žalovaným, ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/, a to bytu č. 26 na 7. poschodí, vchod č. 16 bytového domu so súp. č. 1866, ktorý je postavený na parcele registra „C“, parc. č. 952, v k. ú. Radvaň, okres Banská Bystrica zapísanom na LV č. 3756, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom. Žalovaný dňa 15.01.2021 zaslal žalobcovi 2/, ako aj Okresnému úradu v Banskej Bystrici oznámenie o začatí výkonu záložného práva, avšak žalobca 1/ tvrdí, že v predchádzajúcom období splácal úver žalovanému v splátkach po cca 500,00 eur mesačne.
4. Dňa 16.3.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica uznesenie sp. zn. 63Cb/25/2021-52, ktorým návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Voči rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/31/2021-149 zo dňa 28.7.2021 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd sa v odvolacom konaní primárne zaoberal námietkou žalovaného uplatnenou v súlade s § 5 ods. 1 CSP pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, odôvodnenou existenciou Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11. 11. 2019, uzavretej medzi stranami sporu v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 191111 zo dňa 11. 11. 2019 a Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11. 11. 2019, pričom odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k povinnosti žalovaného zdržať sa realizácie záložného práva žalovaným, ako záložným veriteľom, vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, kde spornou otázkou je vznik záložného práva k nehnuteľnosti, teda vecného práva k nehnuteľnosti, spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Preto odvolací súd v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 CSP na námietku žalovaného neprihliadol a vo veci podané odvolanie prejednal.
6. Odvolací súd zistil, že po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5OdK/1024/2019 zo dňa 28. 11. 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2019 dňa 05. 12. 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobcu 1/ a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené, iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne bolo v Obchodnom vestníku č. 47/2020 dňa 09. 03. 2020 zverejnené oznámenie správcu dlžníka o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a konkurz vyhlásený na majetok dlžníka končí v zmysle § 167v zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
7. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie posúdiť právne účinky konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka - žalobcu 1/ a následné zrušenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR na uplatnený nárok žalobcov, resp. nárok žalovaného, ako záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11. 11. 2019, v nadväznosti na uvedené opätovne vyhodnotí prípadnú existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu a vo veci opätovne rozhodne.
8. Okresný súd sa po vrátení veci odvolacím súdom pri prejednávaní návrhu zaoberal v prvom rade posúdením právnych účinkov konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka - žalobcu v rade 1/ (a následne zrušenie tohto konkurzu) na predmetné súdne konanie. Z výpisov z Obchodného vestníka týkajúcich sa žalobcu v rade 1/ bolo zistené, že po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5OdK/1024/2019 zo dňa 28.11.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2019 dňa 05.12.2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobcu 1/ a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne bolo v Obchodnom vestníku č. 47/2020 dňa 09.03.2020 zverejnené oznámenie správcu dlžníka o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a konkurz vyhlásený na majetok dlžníka končí v zmysle § 167v ZKR. Poukázal na ust § 166c ods. 1 písm. c) ZKR, v ktorom je uvedené, že oddlžením je nedotknutá zabezpečená pohľadávka. Zo spisového materiálu bolo zistené, že pohľadávka žalovaného bola nedotknutá - zabezpečená, keďže žalobca 2/, ako záložca uzatvoril so žalovaným, ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Žalovaný si podľa vlastných tvrdení (č. l. 189), ako zabezpečený veriteľ žalobcu 1/, ani neprihlásil svoju pohľadávku u správcu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalobcu 1/ a následne zrušenie tohto konkurzu nemá žiadny vplyv na predmetné súdne konanie, keďže v danom prípade ide o nedotknutú (zabezpečenú) pohľadávku, ktorá ani nebola prihlásená u správcu.
9. Žalovaný vo svojom poslednom podaní (č. l. 170 a nasl.) spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/ na podanie tohto návrhu. Súd preskúmaním podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj preskúmaním celého spisového materiálu dospel k záveru, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný k podaniu takéhoto návrhu, keďže žalobca 1/ nie je vlastníkom bytu s príslušenstvom, ktorý tvorí predmet zálohu a preto nemôže mať žiadny právny záujem na tom, aby bol záložný veriteľ akokoľvek obmedzený pri realizácii výkonu záložného práva, pretože vlastníkom nehnuteľnosti je v podiele 1/1 žalobca 2/. Na základe toho, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný, súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Okresný súd ďalej uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a so všetkými listinnými dôkazmi má za to, že návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V podanom návrhu bolo osvedčené, že žalobca 1/ čerpal od žalovaného úver, ktorý bol síce definovaný ako podnikateľský, čomu zodpovedalo označenie dlžníka z úverovej zmluvy, ako aj vymedzenie účelu použitia čerpaného úveru, avšak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo viackrát uvedené, že žalobca 1/ v skutočnosti vôbec nepodnikal a úver čerpal z dôvodu ťažkej životnej situácie, čo naznačuje použitie úveru na súkromné, nie podnikateľské účely, a preto dochádza k výraznému spochybneniu podnikateľského charakteru uzatvorenej zmluvy o úvere.
11. Uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uvedených viacero dôvodov, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere a neplatnosť na ňu nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na okolnosti, kedy žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, vzniknutého na základe zmluvy o úvere a akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, a to formou verejnej dražby, a teda bezprostredne hrozí reálny zásah do majetkovej sféry žalobcu 2/, má súd za to, že samotné pochybnosti o platnosti zmluvy o úvere a na ňu viazanej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo ťažko napraviteľnej ujme na majetku žalobcu 2/. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčená existencia právneho vzťahu, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k nároku, ktorému sa má sa neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa realizácie záložného práva k nehnuteľnosti vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Takto stanovený rozsah nariadeného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu zodpovedá významu a rozsahu nároku žalobcu 2/, ktorému sa poskytuje predbežná ochrana, keď zdržanie sa realizácie záložného práva k nehnuteľnosti na dočasnú dobu nezasiahne do práv žalovaného v takej miere, ako by realizácia tohto záložného práva a speňaženie nehnuteľnosti postihla žalobcu 2/.
12. Na základe toho, že súd vydal neodkladné opatrenia v zúženom rozsahu, ako bolo navrhnuté žalobcom 2/, keďže súd v tejto výrokovej vete uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená len medzi žalobcom 2/ a žalovaným, teda súd v tomto smere neuviedol žalobcu 1/, a preto vo zvyšnej časti návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhnuté, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť „do rozhodnutia súdu vo veci samej.“ V súlade s uvedeným a s poukazom na ustanovenie § 330 ods. 1 CSP súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do rozhodnutia súdu vo veci samej a vo štvrtej výrokovej vete rozhodnutia uložil žalobcovi 2/ povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
14. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a keďže návrh žalobcu 1/ zamietol, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 100% a o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom 2/ a žalovaným nerozhodoval, keďže pre nich predmetné rozhodnutie nepredstavuje konečné rozhodnutie z dôvodu, že žalobcovi 2/ bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej voči žalovanému a až v rozhodnutí vo veci samej príslušný súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom 2/ a žalovaným.
15. Proti druhej výrokovej vete uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že uložené neodkladné opatrenie považuje za nesprávne a nedôvodné. K jednotlivým dôvodom, ktoré súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce pri nariadení neodkladného opatrenia žalovaný uviedol, že žalobca 1/ do dnešného dňa nijak nepreukázal použitie úveru na iné, než podnikateľské úvery. Jedná sa iba o tvrdenie žalobcu 1/, s ktorým sa súd nekriticky stotožnil. Pokiaľ súd argumentuje v tomto prípade povinnosťou žalovaného preukazovať použitie finančných prostriedkov na iné, než dohodnuté účely, tak žalovaný takýto dôkaz ani v hypotetickej rovine nie je schopný predložiť súdu, a preto nie je v zmysle ustálenej praxe Európskeho súdneho dvora všeobecný súd oprávnený unesenie takéhoto dôkazného bremena vyžadovať. Napriek uvedenej teoretickej úvahe poukazuje žalovaný na dôkaz, ktorý doposiaľ žalobcovia 1/ a 2/ vyslovene zamlčali. Jedná sa o ich spoločnú písomnú Žiadosť o poskytnutí úveru zo 4.11.2019, v ktorej požiadal žalobca 1/ žalovaného o poskytnutie podnikateľského úveru. Samotnému poskytnutiu úveru totiž predchádzalo adresovanie vyplnenej žiadosti veriteľovi. S poukazom na predloženú žiadosť informácie, ktoré poskytli žalobcovia 1/ a 2/ ako vtedajší žiadatelia o úver sú v hrubom rozpore s ich dnešnými tvrdeniami, ktoré žalovaný považuje za účelové.
16. Uviedol, že nie je možné opomenúť logické súvislosti a reťaz dôkazov, ktoré už dnes obsahuje súdny spis v tejto veci, a ktoré vyvracajú tvrdenia najmä žalobcu 1/, ktorý dnes tvrdí, že nikdy nepodnikal ak k založeniu živnosti bol prinútený. Dal do pozornosti súdu, že ako vyplýva zo spisového materiálu, súd prvej inštancie preukázal, že žalobca 1/ podal sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Už v roku 2019, keď žalobca podal takýto návrh však platila právna úprava podľa § 166 ods. 3 ZKR, podľa ktorej musela byť voči dlžníkovi vedená pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu aspoň jedna exekúcia. Keďže samotný žalobca 1/ podal takýto návrh a splnil podmienky pre jeho podanie, vyplýva z toho logický záver, že v predchádzajúcich obdobiach musel podnikať a „vyprodukovať“ súčasne dlhy, ktoré boli do konca judikované a vytvorili exekučný titul, ktorý následne tvoril jednu z podmienok pre podanie návrhu na konkurz, resp. oddlženie. Toto je v absolútnom rozpore s účelovými tvrdeniami žalobcu, ktorý ich však nijak nepreukázal.
17. Žalovaný sa vyjadril aj k otázke žalobcami tvrdenej ťaživej situácie keď uviedol, že z tvrdení samotného žalobcu 1/ a iných dôkazov vyplýva, že tento bol v čase uzavretia úverovej zmluvy príslušníkom policajného zboru, takže mal pravidelný príjem v predpokladanej výške cca 1.000,--eur/ mesiac. Žalobcovia netvrdia, že z úverových vzťahov, ktoré predchádzali úveru, ktorý je predmetom posudzovania v tomto konaní by boli voči nim vedené nejaké exekučné alebo obdobné konania, ktorých predmetom by bol výkon rozhodnutia a rovnako nebol začatý ani výkon záložného práva, keďže len dva dni potom, ako uzavrel žalobca 1/ úverovú zmluvu so žalovaným bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženie, musel v deň uzavretia úverovej zmluvy žalobca disponovať rozhodnutím Centra právnej pomoci Kancelária CPP Banská Bystrica o tom, že vyhovuje podmienkam na podanie takéhoto návrh, a teda žalobca 1/ vedel, že ak nedôjde k zmene okolností, bude oddlžený. Žalobca tak reálne mohol v deň uzavretia úverovej zmluvy počítať s vlastným oddlžením, z čoho vyplýva, že žalobca 1/ sa v ťaživej životnej situácii nenachádzal a jeho tvrdenia sú výlučne účelové.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ a 2/ v rámci ich písomných podaní neprodukovali žiadne nové alebo iné zásadné skutkové tvrdenia, ktorými by menili ich pôvodný návrh z 19.2.2021. Prakticky iba upozorňovali konajúce súdy na blížiaci sa termín dobrovoľnej dražby a žiadali súdy, aby bolo urýchlene vyhovené ich návrhu. Zo všetkých
písomných podaní žalobcov však nevyplýva viacero dôvodov, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere a neplatnosť na nich nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti tak ako to tvrdí súd prvej inštancie. Súd takéto dôvody nijak bližšie nešpecifikoval a preto v tejto časti považuje žalovaný jeho rozhodnutie za nesprávne a nepreskúmateľné. Žalobcovia ako dôvody neplatnosti uvádzajú a výlučne iba to, že úver považujú za spotrebiteľský z dôvodu, že finančné prostriedky z neho získané mal použiť žalobca 1/ na iné, než podnikateľské účely, resp. tvrdenia, že žalobca úver nečerpal vôbec. Obidve tvrdenia žalobcov boli pritom vyvrátené, nakoľko žalovaný preukázal, že poskytol finančné prostriedky tak, ako žiadal dlžník, pričom objektívne už dnes vie uviesť s istotou, že z celkovej sumy úveru vo výške 53.000,--eur bola suma 52.602,--eur použitá na úhradu predchádzajúceho záväzku dlžníka, ktorý bol objektívne súčasťou jeho podnikania. Žalobca 1/ neuvádza, že by sa niekedy domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere so spoločnosťou EuFo, s.r.o., nakoľko táto by mala mať inú, ako obchodnoprávnu povahu.
19. Ďalej uviedol, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenie a jeho dôsledky sú uvedené v ustanovení § 324 až 344 CSP. Žalovaný zastáva názor, že nebolo preukázané, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Vyhlásením dražby v tomto prípade nie sú dotknuté práva žalobcu 2/ a ani samotnou dražbou nie je dotknuté jeho právo na obydlie. Ani v prípade zmeny vlastníctva k zálohu totiž nemôže prípadný nový vlastník priamo a bezprostredne ohroziť uvedené práva, pretože jediným legálnym spôsobom ako donútiť žalobcu 2/ opustiť obydlie, je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Slovenský právny poriadok poskytuje záložcovi, v tomto prípade žalobcovi 2/ dostatočné prostriedky na ochranu jeho práv, a to inštitútmi podľa príslušných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., inými slovami žalobca 2/ má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom. Je síce pravda, že v takom prípade musí najprv prebehnúť dražba, avšak v prípade vydraženia predmetu dražby dôjde iba k formálnej zmene vlastníctva jeho nehnuteľnosti, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcu 2/, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti.
20. V zmysle vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiada Krajský súd v Banskej Bystrici, aby v celom rozsahu zrušil výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica a rozhodol tak, že návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
21. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi 1/ a 2/ v zmysle § 373 ods. 3 CSP na vedomie.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia i argumenty strán uvádzané v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa domáhali žalobcovia, pričom pre odvolací súd je v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia pripojili ako prílohu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Zmluvu o úvere č. 191111 uzavretú dňa 11.11.2019 medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobcom 1/, ako dlžníkom, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi 1/ úver vo výške 53.000,00 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23 % a žalobca 1/ sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokmi a ďalšími dohodnutými poplatkami splatiť k dátumu konečnej splatnosti úveru dňa 11. 05. 2020, pričom pohľadávka z úverovej zmluvy je okrem iného zabezpečená aj záložným právom zriadeným na základe predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11. 11. 2019. Žalobcovia tiež predložili veriteľom a dlžníkom podpísané Uznanie záväzku a dohodu o splátkach zo dňa 01. 06. 2020,
ktorým žalobca 1/, ako dlžník písomne uznal záväzok vo výške 59.572,00 Eur, ktorý vznikol na základe Zmluvu o úvere č. 191111 uzavretú dňa 11.11.2019.
25. Odvolací súd z výpisov z Obchodného vestníka týkajúcich sa žalobcu 1/ zároveň zistil, že po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5OdK/1024/2019 zo dňa 28. 11. 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2019 dňa 05. 12. 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobcu 1/ a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené, iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne bolo v Obchodnom vestníku č. 47/2020 dňa 09. 03. 2020 zverejnené oznámenie správcu dlžníka o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a konkurz vyhlásený na majetok dlžníka končí v zmysle § 167v zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
26. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
27. Žalobcovia v podanom návrhu popierajú platnosť zmluvy o úveru a zároveň aj akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva s odôvodnením, že tieto zmluvy boli uzatvorené spôsobom, obchádzajúcim príslušné ustanovenia noriem spotrebiteľského práva, a preto sú neplatné. V tejto súvislosti je preto potrebné posúdiť splnenie jedného z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie uplatneného nároku žalobcov, že predmetná úverová zmluva aj zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, v dôsledku čoho by žalovanému nevznikol nárok na realizáciu záložného práva.
28. Podľa ust. §324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
29. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
30. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
31. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
32. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
33. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
34. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.
35. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
36. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Žalobcovia odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že sa dochádza k začatiu výkonu záložného práva formou verejnej dražby a bezprostredne hrozí reálny zásah do majetkovej sféry žalobcu 2/ a hrozí ťažko napraviteľná ujma na majetku žalobcu 2/, keď mali za to, že predmetná zmluva o úvere, ktorý bol poskytnutý žalobcovi 1/ je simulovaným právnym úkonom, ktorý zastiera právny úkon poskytnutia spotrebiteľského úveru za účelom obídenia spotrebiteľskej legislatívy a ochrany, ktorá je spotrebiteľom poskytovaná na základe zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ďalším zákonom. Žalobca 1/ tvrdil, že v skutočnosti vôbec nepodnikal, úver čerpal z dôvodu ťažkej životnej situácie, čo naznačuje použitie úveru na súkromné nie podnikateľské účely, a preto dochádza k výraznému spochybneniu podnikateľského charakteru uzatvorenej zmluvy o úvere.
38. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uvedených viacero dôvodov, ktoré by mohli spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere a neplatnosť na ňu nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Je nepochybné, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosť vzniknutého na základe zmluvy o úvere a akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti formou verejnej dražby, ktorá bola naplánovaná na deň 21.9.2021, čím bezprostredne hrozí reálny zásah do majetkovej sféry žalobcu 2/.
39. Pokiaľ žalobcovia v návrhu poukazovali na neplatnosť zmluvy o úvere a na ňu nadväzujúcej zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, dospel preskúmaním veci odvolací súd k záveru, že žalobca 2/ osvedčil základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany okrem iného, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom osvedčené tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).
40. Odvolací súd konštatuje, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola dostatočným spôsobom osvedčená existencia právneho vzťahu, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Ak potom súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa realizácie záložného práva k nehnuteľnosti vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva do nehnuteľnosti rozhodol podľa názoru odvolacieho súdu správne. Odvolací súd dospel k záveru, že takto nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je nariadené do rozhodnutia vo veci samej nezasiahne do práv žalovaného v takej miere, ako by realizácia tohto záložného práva a speňaženie nehnuteľnosti postihlo žalobcu 2/.
41. Ako už konštatoval odvolací súd v tomto štádiu konania žalobca 2/ osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorá mu hrozí v prípade zrealizovania záložného práva a speňaženia nehnuteľnosti žalobcu 2/. Opätovne odvolací súd konštatuje, že sa jedná o opatrenie nariadené len na určitý čas a toto opatrenie nemôže žalovanému spôsobiť neprimeranú ujmu vo vzťahu k posúdeniu ujmy, ktorá v prípade realizácie záložného práva hrozí žalobcovi 2/, ktorý mohol prísť o byt, v ktorom býva, čo je v súlade s Ústavou SR pokiaľ ide o právo vlastniť majetok a s tým súvisiacu zákonnú ochranu.
42. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový priestor a ani procesná možnosť vzhľadom na zjednodušený postup súdu zaoberať sa otázkami platnosti. zmlúv, na ktoré poukazujú žalobcovia, tieto bude riešiť súd v konaní vo veci samej.
43. Keďže podľa ust. § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, neprihliadol odvolací súd v tomto štádiu konania na dôkazy predložené žalovaným k odvolaniu, keď pri preskúmaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej druhej výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi 2/, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nárok na náhradu trov nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018).
46. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).