Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-216-2013.pdf
PDF · 151.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: Mesto Hlohovec, M. R. Štefánika 1, Hlohovec, IČO: 00 312 509, zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., so sídlom Slnečná 33, Poproč, proti žalovanému: A. N., H.. X.XX.XXXX, C. E. XXXX/XX, D., zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 4.189,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.189,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.189,50 eura od 19.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.497,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 10.497,50 eur od 18.2.2013 do 7.5.2013 a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.497,50 eur od 8.5.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v majetkovom prospechu žalovaného z užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Ide o zastavané pozemky parcela registra C č. XXXX/X a parcela registra C č. XXXX/X X. celkovej výmere 1.105 m2 v intraviláne katastrálneho územia D. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Nájomný vzťah však nikdy nebol ustanovený a napriek opakovaným výzvam žalovaný neuzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu za užívanie pozemkov. Žalovaný bez právneho dôvodu užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorých je umiestnená stavba, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného - stavba so súpisným číslom XXX v intraviláne katastrálneho územia D. zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný bol vlastníkom uvedenej stavby odo dňa jej nadobudnutia 7.11.2006 nepretržite až do dňa jej odpredaja spoločnosti AMOS SK s.r.o. a to prevodom stavby na základe kúpnej zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností dňa 18.2.2013. Dňa 16.5.2012 žalovaný listom navrhol žalobcovi odkúpenie predmetných pozemkov do svojho vlastníctva za cenu 20 eur/m2, avšak Mestské zastupiteľstvo v Hlohovci neschválilo prevod predmetných pozemkov za stanovenú cenu a schválilo prenájom týchto pozemkov za cenu 4,75 Eur/m2/rok v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX. Dňa 17.8.2012 bol žalobcovi doručený list od právneho zástupcu žalovaného, v ktorom žalovaný súhlasil s nájmom predmetných pozemkov, avšak nesúhlasil s navrhovaným nájomným vo výške 4,75 Eur/m2/rok. Žalovaný navrhol nájomné vo výške 2,05 Eur/m2/rok. Aj neskôr žalovaný zotrval na ním navrhovanej cene. Mestské zastupiteľstvo v Hlohovci neschválilo túto výšku nájomného. Dňa 12.3.2013 bola žalovanému zaslaná žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej žalobca
vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci užívania predmetných pozemkov bez právneho dôvodu. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval. S ohľadom na čiastočné premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca si uplatňuje tento nárok za obdobie od 18.2.2011 do 17.2.2013. Znaleckým posudkom znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností P.. Q. O., bola určená všeobecná hodnota nájomného za užívanie predmetných pozemkov vo výške 4,75 Eur/m2/rok.
2. Rozsudkom č.k. 17C/216/2013-72 zo dňa 10.12.2014 súd uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 4.530,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.530,50 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.530,50 eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2015.
3. Na základe odvolania žalobcu voči rozsudku č.k. 17C/216/2013-72 zo dňa 10.12.2014 v časti o zamietnutí návrhu, odvolací súd uznesením č.k. 24Co/309/2015-94 zo dňa 13.4.2016 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II. - o zamietnutí zvyšnej časti návrhu a v závislom výroku III. - o náhrade trov konania zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: ,, Súd prvého stupňa sa síce zaoberal obvyklou výškou nájomného, avšak je potrebné uviesť, že určenie obvyklej výšky resp. hladiny nájomného spravidla závisí na posúdení skutočností, ku ktorým je treba odborných znalostí (§ 127 O.s.p.) za situácie, keď znalecký posudok predložený navrhovateľom ako listinný dôkaz odporca namieta.“.....,,Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci v zrušenej časti opätovne rozhodnúť.“
4. Rozsudkom č.k. 17C/216/2013-319 zo dňa 13.11.2019 súd uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.189,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.189,50 eura od 19.6.2014 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).
5. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/216/2013-319 zo dňa 13.11.2019 vo výrokoch I. a III., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné: ,,Pri spôsobe vedenia pojednávania konaného dňa 2.11.2016, 25.1.2017 a 13.11.2019 je súdu prvej inštancie nutné vytknúť nie celkom náležité pridržiavanie sa zákonnej úpravy týkajúcej sa dokazovania. Ak súd prvej inštancie konštatuje, že „v spise sa nachádzajú listiny, ktoré boli vzájomne doručené“ neznamená bez ďalšieho, že dokazovanie listinami sa nevykonáva spôsobom upraveným v § 204. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že listiny boli stranám doručené, súd dôkaz listinnou nevykonáva jej prečítaním alebo oznámením jej obsahu, ale vykonanie dôkazov malo byť zaznamenané (§ 98 a 99 Civilného sporového poriadku) a musí byť zrejmé aké informácie z listiny čerpal, čo však súd prvej inštancie neurobil. Toto však platí za podmienky, že listina alebo obsah neboli protistranou spochybnené. Pokiaľ ide o znalecký posudok P.. L. podľa názoru odvolacieho súdu mal byť súdom oboznámený a takýto postup zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní a na zvukovom zázname, súd prvej inštancie však takto nepostupoval.“...... ,,Povinnosťou prvoinštančného súdu bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom odstráni vytknuté procesné nedostatky vo vykonávaní dokazovania, rešpektujúc pritom už cit. ustanovenia Civilného sporového poriadku, následne poskytne priestor stranám na argumentáciu a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní i z hľadiska všetkých stranami uvádzaných relevantných dôvodov. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania.“
6. Vzhľadom na uvedené predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.189,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.189,50 eura od 19.6.2014 do zaplatenia.
7. Na základe výzvy súdu, aby zástupcovia strán sporu s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu uviedli/označili konkrétne listinné dôkazy z predmetného spisu u ktorých navrhujú
doplniť dokazovanie na pojednávaní a akým spôsobom, zástupkyňa žalobcu podaním doručeným dňa 28.6.2021 (č.l. 374 spisu) uviedla, že vzhľadom na čiastočné rozdiely záverov znalcov pri posúdení spornej otázky - výšky bezdôvodného obohatenia navrhuje žalobca, aby sa súd v rámci dokazovania pokúsil odstrániť rozdiely v záveroch znalcov a za týmto účelom navrhla predvolanie jednotlivých znalcov. Zástupcu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 2.7.2021 (č.l. 381), uviedol: „Keďže v prípade listinných dôkazov ich odpis bol stranám sporu v priebehu konania vzájomne doručený, pričom listiny ani ich obsah nebol protistranou spochybnený (s výnimkou nesprávnosti záverov znaleckých posudkov, čo však nie je otázka skutková, ale právna), nie je podľa právneho názoru žalovaného potrebný postup podľa § 204 prvá veta CSP“.
8. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie dňa 24.11.2021 na ktorom konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, keď zástupkyňa žalobcu sa ospravedlnila z neúčasti s tým, že žiada, aby súd konal v jej neprítomnosti; zástupca žalovaného sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil hoci bol riadne predvolaný.
9. Súd na základe dokazovania - písomnými vyjadreniami a výpoveďami strán sporu, výsluchom svedka P.. Q.Ó. O., oboznámením so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 5.6.2012 (č.l. 14), znaleckým dokazovaním znalcom P.. M. L. (Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 11.4.2019 čl. 229 - 244), oboznámením s listinnými dôkazmi a to: Výpis s LV č. XXXX, kat. územie D. zo dňa 14.5.2013 (č.l. 9); Výpis s LV č. XXXX, kat. územie D. zo dňa 16.5.2012 (č.l. 10); Žiadosť o odkúpenie pozemkov pod budovou zo dňa 16.5.2012 (č.l. 11); Výpis uznesenia č. 47 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Hlohovci zo dňa 28.6.2012 (č.l. 21); List „Majetkovoprávne usporiadanie pozemku pod budovou“ zo dňa 26.7.2012 vrátane návrhu nájomnej zmluvy (č.l. 22 - 23); List „Odpoveď na Váš list zo dňa 26.7.2012“ zo dňa 15.8.2012 (č.l. 25); List „Prenájom pozemku zastavaného budovou - stanovisko mesta Hlohovec“ zo dňa 26.9.2012 (č.l. 27); List „Majetkovoprávne usporiadanie pozemku pod budovou zo súp. č. XXX k.ú. D.“ zo dňa 1.10.2012; Výpis uznesenia č. 94 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Hlohovci zo dňa 13.12.2012 (č.l. 27); List „Prenájom, odkúpenie pozemku zastavaného budovou s.č. XXX, k.ú. D.“ zo dňa 17.12.2012 (č.l. 30); List „Žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia“ zo dňa 12.3.2013 (č.l. 32); Podnájomná zmluva zo dňa 30.9.2011 (č.l. 54-59); Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 21.12.2012 (č.l. 60-68); Všeobecne-záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 130/2012 o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Hlohovec účinné od 1.1.2013 (č.l. 112-116); Všeobecne- záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 111/2009 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta Hlohovec a o nájme majetku vo vlastníctve mesta Hlohovec + Dodatok č. 1 (účinnosť 15.5.2011) + Dodatok č. 2 (účinnosť 1.1.2013) účinné od 1.1.2010 (č.l. 117-120); Nájomná zmluva zo dňa 16.7.2009 (č.l. 124-125); Nájomná zmluva č. 623/2014 (č.l. 136-138); Nájomná zmluva č. 386/2015 zo dňa 9.7.2015 (č.l. 139-141); Nájomná zmluva č. 190/2012 zo dňa 11.4.2012 (č.l. 142-144); Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 275/2007 zo dňa 14.12.2007 č. 369/2012 (č.l. 145-146); Nájomná zmluva č. 380/2012 (č.l. 147-148); Nájomná zmluva č. 376/2013 zo dňa 8.7.2013 (č.l. 149-150); Nájomná zmluva č. 25/2016 (č.l. 151-153); Nájomná zmluva č. 225/2016 zo dňa 23.8.2016 (č.l. 154-156); Stanovenie východiskovej ceny pre odpredaj nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve mesta Hlohovec (č.l. 157); Výpis uznesení a nariadení s rokovania Mestského zastupiteľstva v Hlohovci konaného dňa 28.6.2012 (č.l. 159-160); Výpis uznesení a nariadení s rokovania Mestského zastupiteľstva v Hlohovci konaného dňa 13.12.2012 (č.l. 161); Nájomná zmluva č. 474/2013 (č.l. 162-188); Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.12.2015 (č.l. 256-267); Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 7.2.2018 (č.l. 268-285); Znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa 19.3.2012 (č.l. 286-290); Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 2.7.2012 (č.l. 291-295) zistil nasledovné:
10. Zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že obvyklá výška nájomného v rozhodnom období a to za pozemky mimo centra bola vo výške 20 eur/m2 za rok. Pokiaľ ide o vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným poukazuje na to, že Mestské zastupiteľstvo opakovane prejednávalo predmetnú záležitosť t. j. odplatu za užívanie pozemkov, riešilo tiež možnosť odkúpenia pozemkov žalovaným, boli schválené podmienky prevodu za cenu 79,50 eur/m2 a podmienky nájmu 4,75 eur/m2 ročne a to v zmysle znaleckého posudku, ktorý predložili súdu so žalobou. Následne dňa 13.12.2012 Mestské zastupiteľstvo sa opätovne zaoberalo odkúpením pozemku za navrhovanú cenu žalovaným vo výške 30 eur/m2, žalovaný navrhoval nájomné vo výške 2,05 eur/m2 za rok, tento návrh nebol schválený. Má za to, že obvyklý nájom v rozhodnom období je vysoko nad sumu, ktorú navrhuje žalobca v predmetnom konaní. Poukazuje tiež na to, že v roku 2009 bola uzavretá zmluva medzi žalobcom a
žalovaným, týkala sa inej nehnuteľnosti avšak v tej istej lokalite na tej istej ulici, nájomné bolo stanovené vo výške 16,60 eur/m2 ročne. Týmto chce poukázať na to, že žalovaný vedel, že výška nájmu sa pohybuje v omnoho vyšších sumách ako v predmetnom konaní žiada žalobca. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa veľkosti nehnuteľnosti, ktorú žalobca prenecháva do nájmu iným osobám žalobca má za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na určenie výšky nájomného, žalobca sa pri prenechávaní svojho majetku do nájmu iným osobám riadi Všeobecne záväznými nariadeniami. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu stojí stavba žalovaného a tieto pozemky preto nemožno iným spôsobom užívať a prenechať ich do užívania tretej osobe má za to, že táto skutočnosť tiež nie je podstatná pre stanovenie výšky nájomného, nakoľko by tak mohla vzniknúť situácia, že si ktokoľvek postaví stavbu na majetku vo vlastníctve inej osoby a z toho titulu sa bude dať určiť nižšia výška nájomného ako je obvyklá.
11. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že naďalej rozporuje výšku požadovanej odplaty za užívanie a to s poukazom na celkom zjavne rozporuplný znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, ako vyplýva z tohto posudku znalec vôbec nezohľadnil, že predmetný pozemok patriaci žalobcovi bol zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného. Poukazuje na to, že v roku 2012 vypracoval tento istý znalec ZP č. XX/XXXX, kde cenu za odpredaj pozemkov a to stavebných pozemkov v širšom centre centrálnej mestskej zóny, určil cenou 79,50 eur/m2, čo zodpovedá umiestneniu stavby, rozdiel medzi cenou stavebného pozemku a pozemku pod stavbou v súčasnosti už právneho nástupcu žalovaného, ktorý nie je možné okrem samotnej stavby využiť na nič iné, je tak vo výške zanedbateľných 7 eur/ m2. Uvedený znalecký posudok označuje ako dôkaz, tento sa nachádza v spise tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/82/2015 a žiada, aby súd tento dôkaz zabezpečil a vykonal ho i v predmetnom konaní. Znalec nezohľadnil, že na pozemku sa nachádza stavba, nezohľadnil to v tzv. koeficiente redukujúcich faktorov. V tomto konaní nie je sporné, že predmetný pozemok je zastavaný stavbou, v čase, za ktorý žiada žalobca odplatu za užívanie stavba patrila žalovanému, vzhľadom na uvedené navrhuje vypočuť znalca P.. Q. O., ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok za účelom jeho vyjadrenia, prečo táto skutočnosť nebola zohľadnená pri určení ceny odplaty za užívanie, nakoľko má za to, že znalecký posudok je zjavne nesprávny. V danej veci žalobca nadobudol predmetné pozemky v čase keď predmetná stavba už bola postavená na predmetných pozemkoch, teda mal vedomosť, že predmetné pozemky nebude možné použiť na iný účel, že nebude možné ho dať do užívania nejakej tretej osobe. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že odplata za užívanie nemôže byť vyjadrená vo výške trhového nájomného. V danom prípade je daný prípad hodný osobitného zreteľa kedy sa pri prenájme majetku obci neuplatňuje trhové nájomné a to je aj prípad dlhodobého užívania pozemku bez právneho dôvodu viac ako 5 rokov, čo je daný prípad keď v tomto prípade nie je uzavretá nájomná zmluva. Navrhuje vo veci zisťovať znalcom výšku nájomného s prihliadnutím na účel využitia predmetných nehnuteľností.
12. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 5.6.2012 predloženého žalobcom, vypracovaného znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností P.. Q. O., vyplýva, že zadávateľom bolo Mesto Hlohovec, úlohou znalca bolo stanovenie výšky nájmu za pozemky parc.č. XXXX/X B. XXXX/X, nehnuteľnosti boli ohodnotené ku dňu 5.6.2012, ročná výška nájomného bola stanovená na sumu 5.200,- eur (4,750 eur za m2/rok)
13. Svedok Ing. Q. O. pred súdom na otázky zástupcu žalovaného uviedol: Prečo ste pri stanovení ceny nájmu pozemkov použili metódu polohovej diferenciácie? Svedok uviedol: ,,Optimálna by bola metóda porovnávaní, ktorá vychádza z reálne uskutočnených nájmov v danej lokalite alebo v podobnej lokalite, znalec nemal k dispozícii súbor relevantných nehnuteľností, ktoré sú zazmluvnené a ktoré by mohol porovnávať. Túto metódu som použil pre určenie ceny z toho dôvodu, že som vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemkov v širšom centre resp. v úzkom kontakte s centrom Hlohovca, vychádzal som z ceny 72,47 eur/m2 a z tejto ceny sa odvíja hodnota nájmu, tento údaj a ďalšie údaje ako výmera zadám do počítačového programu, ktorý mi následne vypočíta nájom za rok a za m2.“ Pri výpočte všeob. hodnoty pozemkov metódou polohovej difer. sa používa viacero koeficientov, zaujíma ma koeficient redukujúcich faktorov, v akých prípadoch ako znalec znižujete tento koeficient? Svedok uviedol: ,,V širšom centre resp. v centre akéhokoľvek mesta málokedy pristupujem k uplatneniu koeficientu redukujúcich faktorov smerom nadol, tieto koeficienty používam pri svahovitých pozemkoch
kde je sťažené zakladanie, kde je ekologická záťaž, v mestách to nepoužívam, lebo použitie koeficientu by umelo znižovalo cenu nehnuteľnosti, ktorá je na trhu.“ Tento váš postup o neznižovaní koeficientu redukujúcich faktorov v centrách miest vyplýva len z vášho posúdenia resp. z nejakých právnych predpisov? Svedok uviedol: ,,Tento koeficient sa dá použiť keď je nejaká ťarcha na pozemku, alebo spoločný dvor, alebo právo prechodu, teda nekomfortné sprístupnenie pozemku. Môj postup je ten, že stanovím všeobec. hodnotu nehnuteľnosti a všeobec. hodnota je znalecký odhad nehnuteľnosti, do ktorého vstupujú i subjektívne názory znalca, to sú faktory ktoré sa posudzujú. Stojím za tým čo som napísal v ZP.“ V prípade že na predmetných pozemkoch by existovalo právo prechodu alebo prejazdu znížili by ste tento redukujúci faktor? Svedok uviedol: ,,Možno by som tam dal 0,95 alebo 0,92; 0,93, čo by ale zmenilo cenu v pár percentách.“ Vami určená jednotková hodnota pozemku je teda všeobec. hodnotou za akú sa v tom čase predávali pozemky v centrálnej časti mesta Hlohovec? Svedok uviedol: ,,Stanovená cena predstavuje plus mínus 10% trhovej hodnoty, ktoré boli v tom čase dosahované. Kde vo výpočte ceny ktorú ste stanovil ZP ste zohľadnili skutočnosť, že pozemky sú v celom rozsahu zastavené stavbou? Svedok uviedol: ,,Bolo to zohľadnené v koeficiente intenzity využitia, ktorý bol stanovený vo výške 1,1, tento koeficient je možné uvádzať v rozsahu 0,9 až 2,0, najvyšší by som uplatňoval napr. v Bratislave, alebo krajskom meste, čím vyšší koeficient, tým je cena všeobecná vyššia a tým pádom je aj vyššia cena nájmu. S týmito koeficientami treba pracovať citlivo zohľadňuje sa pri nich aj vybavenosť, infraštruktúra, v tomto prípade bola napr. infraštruktúra kompletná ( vodovod, kanalizácia, zemný plyn, komunikácia) preto som tam dal najvyšší koeficient.“ V prípade, že by pozemky neboli zastavané stavbou, ktoré koeficienty by sa zmenili? Svedok uviedol: ,,V tomto prípade sa posudzuje vec tak, že sa prihliada na lokalitu a blízke okolie a spôsob využitia podľa územného plánu mesta. Koeficient povyšujúcich faktorov by sa v tom prípade mohol dať až na hodnotu 3,0. Je to vždy hypotetické z toho dôvodu, že záleží aké bude budúce využitie pozemku, každý pozemok má inú možnosť využitia, myslím tým rozdiel medzi pozemkami zastavanými, lesnými, zastavanými, vodnými a podobne. Je dosť možné, že tento faktor by mohol zostať i rovnaký, pretože pri týchto koeficientoch je možné subjektívne posúdenie toho, kto robí odhad nehnuteľnosti.“ Z akého dôvodu by ste zvýšili tento koeficient na hodnotu 3? Svedok uviedol: ,,Zvýšil by som ho ak by to bolo na námestí sv. Michala. Mohol by sa zmeniť koeficient povyšujúcich faktorov a takisto by sa mohol zmeniť koeficient všeobecnej situácie.“ V ZP XX/XXXX uvádzate koeficienty povyšujúcich faktorov 2,50, pričom v ZP č. XX/XXXX pre oblasť centrálnej mestskej zóny - širšie centrum uvádzate nižší koeficient povyšujúcich faktorov a to v hodnote 2,0, viete sa k tomuto vyjadriť? Svedok uviedol: ,,Bola spracovaná alternatíva pre centrálnu mestskú zónu - širšie centrum, kde bol použitý koef. povyšujúcich faktorov 2,0 a pre centrálnu mestskú zónu - úzke centrum bol použitý koeficient 3,0. Presná hranica medzi centrálnom mests. zónou a širším centrom nejestvuje, mám za to, že predmetné nehnuteľnosti sú skôr bližšie k centru ako ďalej, je tam čulý ruch, a preto tam môže byť koeficient 2,5 až 2,6. Treba však pripomenúť, že koef. všeob. situácie bol doporučený v ZP č. XX/XXXX vo výške 1,3 a koef. intenzity využitia bol doporučený rovnako vo výške 1,3.“ Na otázku prečo ste určili obdobie predpokladanej návratnosti investície na 17 rokov? Svedok uviedol: ,,Max. doba návratnosti podľa metodiky je 20 rokov, optimálne je 10-12 rokov, zvolil som strednú hodnotu cca 17 rokov, čo sa mi zdalo korektné, aby sa zbytočne nezvyšovala výška nájmu, lebo čím kratšie obdobie návratnosti, tým je cena nájmu vyššia a potom by nájom nekorešpondoval s cenou nájmu v tom čase.“ Na otázku pri určení hodnoty pozemkov ste vychádzali aj z toho, že pozemky sa dajú využiť aj na iné účely ako je stavba na nich postavená? Svedok uviedol: ,,Nie.“ Na otázku zástupcu žalobcu v prípade ak v čase vyhotovenia ZP by ste mali k dispozícii nájomné zmluvy na pozemky uzavreté s tretími osobami v obdobnej lokalite, kde cena sa pohybovala v rozmedzí 16-20 eur /m2, viete povedať či by to ovplyvnilo a ako by to ovplyvnilo ZP a výslednú sumu, ktorú ste stanovili? Svedok uviedol: ,,Neviem či by to ovplyvnilo výslednú cenu nájmu, podľa mňa tento spôsob výpočtu je korektný voči obom stranám.“
14. Podaním doručeným súdu dňa 13.2.2017 zástupkyňa žalobcu navrhla vyžiadať odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností za účelom stanovenia výšky odplaty v období od 18.2.2011 do 17.2.2013 za užívanie predmetných nehnuteľností.
15. Uznesením č.k. 17C/2016/2013-204 zo dňa 25.4.2017 súd vyžiadal od Ing. M. L., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odborné vyjadrenie, ktorým stanoví výšku odplaty - nájomného v období od 18.02.2011 do 17.02.2013 za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec D., katastrálne územie D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky: parc. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2.
16. Znalec Ing. M. L. predložil súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX zo 11.4.2019 z ktorého záveru vyplýva, že výška odplaty - nájomného v období od 18.2.2011 do 17.2.2013 za užívanie pozemkov parc. č. XXXX/X B. XXXX/X v kat. území D., zapísaných na LV č. XXXX je 8.720,- eur (3,950 eur za m2 ročne).
17. Zástupca žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 13.6.2019 vyjadril k znaleckému posudku, uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pozemky sú (resp. boli) v celom rozsahu zastavané stavbou (v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby). Uvedená a nespochybniteľná skutočnosť bola znalcovi známa, a napriek tomu vyššie uvedenú skutočnosť v posudku nezohľadnil, a to v základnom koeficiente - koeficiente redukujúcich faktorov (podľa prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku)). Zníženie tohto koeficientu sa používa už aj pri takých drobných obmedzeniach užívania pozemku ako je napr. rušivý hluk z cestnej dopravy či spád emisií. Úplne bežne sa tento koeficient znižuje pri existencii tzv. závad viaznucich na pozemku ako je právo prechodu alebo prejazdu. Podľa Posudku sa redukujúce faktory na pozemkoch nenachádzajú (!?). Znalec tak určil hodnotu pozemku tak, ako by išlo o nezastavaný pozemok so všetkou technickou infraštruktúrou a bez akýchkoľvek obmedzení určený na výstavbu, t.j. celkom očividne v rozpore so skutkovým stavom. V prípade stavby pritom ide o stavbu legálnu, postavenú na dotknutých pozemkoch dávno pred tým, ako ich žalobca nadobudol do vlastníctva. Medzi stranami sporu pritom nie je sporné, že pozemky žalobcu sú v celom rozsahu zastavené stavbou a tento skutkový stav je ipso facto rovnaký, ako keby vo vzťahu k pozemkom bolo zriadené vecné bremeno - právo stavby. Je úplne zjavné, a žalovaný nepredpokladá, že by žalobca tvrdil niečo iné, že pozemky nie sú okrem stavby právneho nástupcu žalovaného (AMOS SK s.r.o.) využiteľné na akýkoľvek iný hospodársky účel. Koeficient redukujúcich faktorov mal byť preto znížený v rozhodujúcom rozsahu, a to porovnateľne ako v prípadoch, keď je na celom posudzovanom pozemku zriadené a realizované právo stavby. Vzhľadom na uvedené navrhuje vypočuť znalca.
18. Znalec Ing. M. L. pred súdom uviedol, že sa pridržiava znaleckého posudku, na otázky zástupcu žalovaného uviedol: Bola skutočnosť, že nehnuteľnosť je zastavaná stavbou zohľadnená vo východiskovej hodnote? Znalec uviedol: ,,Áno táto skutočnosť je v ZP zohľadnená, vychádzal som z hodnoty pozemkov podľa vyhlášky, vo východiskovej hodnote sa táto skutočnosť, teda zastavanie nehnuteľnosti stavbou, ani nezohľadňuje.“ Kde v ZP je zohľadnené, že pozemky sú zastavané stavbou a že ich nie je možné využiť na iný účel? Znalec uviedol: ,,Táto skutočnosť je zohľadnená v jednotlivých koeficientoch napr. koeficient využitia, alebo koeficienty, ktoré upravujú východiskovú hodnotu, čo je na str. 4 ZP.“ Prečo táto skutočnosť nie je zohľadnená primárne v koeficiente redukujúcich faktorov? Znalec uviedol: ,,Podľa môjho názoru táto skutočnosť by nemala byť zohľadnená v redukujúcich faktoroch, nepoužíva sa to ani v prípade aj keď určitá čas pozemku je zastavaná, aj vtedy používame plnú hodnotu hodnoty pozemku.“ V prípade, že by na posudzovaných pozemkoch nebola žiadna stavba bola by všeob. hodnota pozemkov iná? Znalec uviedol: ,,Pre účel určenia všeobecnej hodnoty tá hodnota by bola taká istá.“ V prípade, že by na posudzovaných pozemkoch bola stavba vo vlastníctve žalobcu či vlastníka pozemkov, bola by všeobecná hodnota pozemkov iná? Znalec uviedol: ,,Nie, bola by tá istá.“ Vedeli by ste uviesť príklad, kedy by stavba na pozemku mala vplyv na koeficient redukujúcich faktorov?
Znalec uviedol: ,,Napríklad keby na pozemku boli nejaké podzemné stavby.“ Akými kritériami ste sa riadili pri určení obdobia predpokladanej návratnosti investície 20 rokov? Znalec uviedol: ,,Väčšinou keď určujeme výšku nájmu pozemku, môžeme ísť podľa metodických pokynov a odbornej literatúry buď na dobu neurčitú alebo doporučujú podľa odbornej literatúry používať 20 rokov.“ Pri určení všeob. hodnoty pozemkov ste vychádzali z právnej úpravy účinnej v období za aké sa určoval nájom? Znalec uviedol: ,,Podľa Vyhlášky 254/2010 Z.z. v tom čase platnej.“
19. Zástupca žalovaného k výpovedi znalca uviedol, že stavba na cudzom pozemku sa podľa aplikovateľných právnych predpisov považuje za tzv. záťaž. Ako znalec uviedol, táto záťaž nebola zohľadnená vo východiskovej hodnote a ani v koeficiente redukujúcich faktorov. Podľa právneho názoru žalovaného tvrdenie, že pozemok zastavaný stavbou má rovnakú trhovú hodnotu ako pozemok nezastavaný žiadnou stavbou, spochybňuje odbornosť záverov znaleckého posudku. Žiada súd, aby túto skutočnosť zohľadnil pri výkone dôkazu znaleckým posudkom. Navrhuje, aby do konania bol založený ako listinný dôkaz znalecký posudok Ing. R. Š. vypracovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb/82/2015. Uvedeným listinným dôkazom chce spochybniť závery ZP Ing. L. č. XX/XXXX ako aj metodiku, ktorú znalec použil pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keď podľa právneho názoru žalovaného je nad akúkoľvek pochybnosť, že existencia stavby na pozemkoch výrazne znižuje ich trhovú hodnotu a skutočnosť existencie stavby na pozemkoch sa bezpodmienečne musí zohľadniť okrem iného aj v koeficiente redukujúcich faktorov. Na otázku súdu, na základe čoho konštatuje, t. j. z akého predpisu vyplýva, že existencia stavby na pozemkoch sa bezpodmienečne musí zohľadniť okrem iného aj v koeficiente redukujúcich faktorov? Zástupca žalovaného uviedol: ,,Vychádza z Vyhlášky MSSR, ktorá upravuje ohodnocovanie nehnuteľností a ktorá bola menená Vyhláškou č. 254/2010 a neskôr Vyhl. č. 213/2017. Predmetná vyhláška upravuje spôsob a metodiku použitia jednotlivých koeficientov, ktoré sa používajú pri stanovení VHP, pri metóde polohovej diferenciácie, ktorú použil Ing. L. vo svojom ZP. Podľa predmetnej vyhlášky redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote, alebo predchádzajúcich koeficientoch. Ako znalec uviedol, redukujúce faktory vo východiskovej hodnote nezohľadnil. Medzi redukujúce faktory patria okrem iného aj také závady, ako sú napr. druh možnej zástavby, tvar pozemku, výslovne stavba pod povrchom pozemku, uvedené je v prílohách predmetnej vyhlášky. Konštatovaný právny názor žalovaného vyplýva aj z aktuálneho znenia predmetnej vyhlášky (po zmene vykonanej vyhl. č. 213/2017), v ktorej sa konštatuje, že práve a len na účely vyporiadania vlastníckych práv (t. j. v iných prípadoch nie) sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada napríklad na stavbu na cudzom pozemku. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný kategoricky popiera tvrdenia žalobcu, že v prípade stavby na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu ide o neoprávnenú stavbu resp. čiernu stavbu. Podľa informácií dostupných žalovanému predmetná stavba bola postavená ešte v 80-tych rokoch 20. storočia. Žalobca pozemky pod stavbou nadobudol na základe delimitácie začiatkom 90-tych rokov 20. storočia t. j v čase, keď stavba na predmetných pozemkoch už stála. Stavba bola postavená v súlade so všetkými vtedy platnými právnymi predpismi a v žiadnom prípade nejde o stavbu neoprávnenú. Argumentácia žalobcu o požadovaní trhového nájomného resp. o ohodnotení pozemku ako keby malo ísť o pozemok nezastavaný stavbou považuje žalovaný za absurdné a žiada súd, aby uvedenú skutočnosť zohľadnil pri korekcii výšky bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom.
20. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že tento návrh dôkazu považuje za nadbytočný, nehospodárny, nesúvisiaci s predmetom tohto sporu, v rámci tohto konania boli predložené už dva znalecké posudky, výsledky oboch posudkov sú porovnateľné čo do stanovenia jednotlivých koeficientov ako aj ostatných ukazovateľov ktoré majú vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ako aj všeobecnej hodnoty nájmu, pokiaľ ide o koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient redukujúcich faktorov, stanovenie ich hodnoty závisí výlučne od posúdenia konkrétneho znalca a pokiaľ ide o zníženie koeficientu redukujúcich faktorov z dôvodu, že je na nej záťaž v podobe cudzej stavby na pozemku žalobcu, je podľa názoru žalobcu nelogické aby tento trpel a hodnota jeho pozemku bola znížená z dôvodu, že neoprávnene na nehnuteľnosti bola postavená stavba, ktorú majiteľ stavby užíva. Tak ako bolo povedané podľa príl. č. 3 vyhl. 492/2004 na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby napr. stavba na cudzom pozemku. K tomuto sa zhodne vyjadril i Ing. L., ktorý uviedol, že na koeficient redukujúcich faktorov by mala vplyv napr. podzemná stavba.
V znaleckom posudku, ktorý navrhuje založiť do tohto konania zástupca žalovaného ide o úplne iné obdobie, za ktoré sa zisťuje výška náhrady za užívanie pozemku.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť takýto záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (ods. 1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.(ods. 2)
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu v období od 18.2.2011 do 17.2.2013 pozemky - parcela registra C č. XXXX/X a parcela registra C č. XXXX/X o celkovej výmere 1.105 m2 v intraviláne katastrálneho územia D. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu - Mesta Hlohovec, ktoré sú v celom rozsahu zastavené stavbou, v tom čase vo vlastníctve žalovaného. Uvedené nebolo v konaní sporné. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný za užívanie nehnuteľností žalobcovi neplatil, keď žalobca a žalovaný sa nevedeli dohodnúť o výške odplaty za užívanie. Spornou skutočnosťou teda i v predmetnom konaní zostala výška vydania bezdôvodného obohatenia - výška odplaty za užívanie obvyklá v danom mieste a čase.
23. Žalobca za účelom preukázania výšky odplaty za užívanie predložil súdu znalecký posudok vyhotovený znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Q. O., ktorým bola určená všeobecná hodnota nájomného za užívanie predmetných pozemkov vo výške 4,75 Eur/m2/rok. Žalovaný namietal správnosť tohto znaleckého posudku, mal za to, že znalec vôbec nezohľadnil, že predmetný pozemok patriaci žalobcovi bol zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného. Navrhol vypočuť znalca Ing. Q. O. za účelom jeho vyjadrenia, prečo táto skutočnosť nebola zohľadnená pri určení ceny odplaty za užívanie. Nakoľko i po výsluchu znalca Ing. Q. O. zostala otázka výšky odplaty za užívanie spornou, zástupkyňa žalobcu navrhla do konania pribrať znalca za účelom stanovenia výšky odplaty za užívanie predmetných nehnuteľností v rozhodnom období. Súd pribral do konania znalca Ing. M. L., ktorý určil výšku odplaty - nájomného v období od 18.2.2011 do 17.2.2013 za užívanie predmetných pozemkov na sumu 8.720,- eur (3,950 eur za m2 ročne). Žalobca nemal námietky k znaleckému posudku. Žalovaný namietal správnosť znaleckého posudku Ing. D. L., opätovne poukazoval na to, že znalec vo svojom znaleckom posudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pozemky sú (resp. boli) v celom rozsahu zastavané stavbou (v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby), keď táto skutočnosť bola znalcovi známa, a napriek tomu vyššie uvedenú skutočnosť v posudku nezohľadnil, a to v základnom koeficiente - koeficiente redukujúcich faktorov. Za účelom objasnenia uvedenej skutočnosti žalovaný navrhol výsluch znalca. Znalec Ing. M. L. uviedol, že sa pridržiava posudku, pri jeho vypracovaní vychádzal z Vyhlášky č. 254/2010 Z.z. v tom čase platnej, uviedol, že skutočnosť, že pozemky sú zastavané stavbou a nie je možné využiť ich na iný účel je zohľadnená v jednotlivých koeficientoch napr. koeficient využitia, alebo koeficienty, ktoré upravujú východiskovú hodnotu, čo je na str. 4 posudku. Ďalej uviedol, že táto skutočnosť by nemala byť zohľadnená v redukujúcich faktoroch, nepoužíva sa to ani v prípade aj keď určitá čas pozemku je zastavaná, aj vtedy sa používa plná hodnota pozemku. V prípade, že by na posudzovaných pozemkoch nebola žiadna stavba bola by všeobecná hodnota pozemkov taká istá.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri určení výšky odplaty za užívanie vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. M. L., keď mal za to, že tento posudok a jeho záver nebol žiadnym relevantným spôsobom spochybnený, znalec i pred súdom dostatočne vysvetlil akým spôsobom dospel
k výške určenej odplaty za užívanie, pri určení ceny zohľadnil i skutočnosť, že na predmetných pozemkoch stojí stavba, vysvetlil, že táto skutočnosť sa nezohľadňuje v redukujúcich faktoroch tak, ako sa domnieva žalovaný, znalec uviedol, že i prípade ak je pozemok zastavaný, používa sa plná hodnota pozemku. Žalovaný s vyjadrením znalca nesúhlasil, avšak podľa názoru súdu žalovaný žiadnym relevantným spôsob nespochybnil záver znaleckého posudku Ing. M. L., neuviedol na základe čoho zastáva názor, že existencia stavby na pozemkoch sa bezpodmienečne musí zohľadniť okrem iného aj v koeficiente redukujúcich faktorov, tvrdil, že uvedené vyplýva z aktuálneho znenia predmetnej vyhlášky (po zmene vykonanej vyhl. č. 213/2017), v ktorej sa konštatuje, že práve a len na účely vyporiadania vlastníckych práv (t. j. v iných prípadoch nie) sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada napríklad na stavbu na cudzom pozemku. Podľa názoru súdu, uvedené tvrdenie zástupcu žalovaného nespochybňuje postup a záver znalca Ing. M. L., keď ide len o názor odborne nespôsobilej osoby na aplikáciu znenia vyhlášky pri ohodnocovaní nehnuteľností. Napokon i znalec Ing. Q. O. v znaleckom posudku predloženom žalobcom zohľadnil skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádza stavba, všeobecnú hodnotu nájomného za užívanie predmetných pozemkov určil vo výške 4,75 Eur/m2/rok, teda len o 0,80 eur/m2/rok vyššiu ako znalec Ing. M. L. a ani z tohto znaleckého posudku nevyplýva, že zastavanie predmetných nehnuteľností má taký vplyv na výšku odplaty za užívanie ako to tvrdí zástupca žalovaného. Čo sa týka námietky zástupcu žalovaného v podaní zo dňa 11.2.2020 (odvolanie proti rozsudku), že znalec Ing. M. L. v znaleckom posudku explicitne uviedol, že pozemky neohodnocoval podľa platnej a účinnej právnej úpravy v čase vypracovania znaleckého posudku, ale podľa vyhlášky č. 254/2010 Z. z., ktorá bola v platnosti v čase určenia výšky odplaty, pričom právne posúdenie takéhoto postupu znalca zostalo zo strany súdu prvej inštancie bez povšimnutia, súd pre úplnosť k uvedenému tvrdeniu zástupcu žalovaného uvádza, že zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX P.. M. L. vyplýva, že použitým právnym predpisom bola Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. ( strana 2 Znaleckého posudku bod 6.) Znalec P.. M.. L. pred súdom na otázku - Pri určení všeob. hodnoty pozemkov ste vychádzali z právnej úpravy účinnej v období za aké sa určoval nájom? uviedol: ,,Podľa Vyhlášky 254/2010 Z.z. v tom čase platnej.“ Súd uvádza, že Vyhláškou MS SR č. 254/2010 Z.z. zo dňa 18.5.2010 sa menila vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Teda, ku dňu určenia výšky finančnej náhrady bola v platnosti Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, teda i v znení Vyhlášky MS SR č. 254/2010 Z.z. zo dňa 18.5.2010.
25. Čo sa týka listinných dôkazov predložených žalobcom - Žiadosť o odkúpenie pozemkov pod budovou zo dňa 16.5.2012 (č.l. 11); Výpis uznesenia č. 47 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Hlohovci zo dňa 28.6.2012 (č.l. 21); List „Majetkovoprávne usporiadanie pozemku pod budovou“ zo dňa 26.7.2012 vrátane návrhu nájomnej zmluvy (č.l. 22 - 23); List „Odpoveď na Váš list zo dňa 26.7.2012“ zo dňa 15.8.2012 (č.l. 25); List „Prenájom pozemku zastavaného budovou - stanovisko mesta Hlohovec“ zo dňa 26.9.2012 (č.l. 27); List „Majetkovoprávne usporiadanie pozemku pod budovou zo súp. č. XXX k.ú. D.“ zo dňa 1.10.2012; Výpis uznesenia č. 94 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Hlohovci zo dňa 13.12.2012 (č.l. 27); List „Prenájom, odkúpenie pozemku zastavaného budovou s.č. XXX, k.ú. D.“ zo dňa 17.12.2012 (č.l. 30); List „Žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia“ zo dňa 12.3.2013 (č.l. 32); tieto preukazujú iba skutočnosť, ktorá nebola medzi stranami sporná a to, že strany sporu sa pred podaním žaloby pokúšali o vyriešenie veci - uzavretie nájomnej zmluvy, resp. odkúpenie predmetných pozemkov. Uvedené listinné dôkazy preto nemali žiadny vplyv na rozhodnutie v danej veci.
26. Čo sa týka listinných dôkazy predložených žalovaným - Podnájomná zmluva zo dňa 30.9.2011 (č.l. 54-59); Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 21.12.2012 (č.l. 60-68) a predložených žalobcom
- Nájomná zmluva č. 623/2014 (č.l. 136-138); Nájomná zmluva č. 386/2015 zo dňa 9.7.2015 (č.l. 139-141); Nájomná zmluva č. 190/2012 zo dňa 11.4.2012 (č.l. 142-144); Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 275/2007 zo dňa 14.12.2007 č. 369/2012 (č.l. 145-146); Nájomná zmluva č. 380/2012 (č.l. 147-148); Nájomná zmluva č. 376/2013 zo dňa 8.7.2013 (č.l. 149-150); Nájomná zmluva č. 25/2016 (č.l. 151-153); Nájomná zmluva č. 225/2016 zo dňa 23.8.2016 (č.l. 154-156); Stanovenie východiskovej ceny pre odpredaj nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve mesta Hlohovec (č.l. 157); Výpis uznesení a nariadení s rokovania Mestského zastupiteľstva v Hlohovci konaného dňa 28.6.2012 (č.l. 159-160);
Výpis uznesení a nariadení s rokovania Mestského zastupiteľstva v Hlohovci konaného dňa 13.12.2012 (č.l. 161); Nájomná zmluva č. 474/2013 (č.l. 162-188); tieto listinné dôkazy preukazujú finančnú náhradu za užívanie iných pozemkov v meste Hlohovec. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci bol za účelom zistenia výšky finančnej náhrady za užívanie predmetných pozemkov v danom mieste a v rozhodnom období vypracovaný znalecký posudok, ktorý nebol relevantným spôsobom spochybnený (vid. odôvodnenie v bode 24 tohto rozhodnutia), nemali tieto listinné dôkazy žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci, napokon žalobca nimi preukazoval, že ním požadovaná výška finančnej náhrady je primeraná a rovnako žalovaný nimi preukazoval, že ním navrhovaná výška finančnej náhrady je primeraná.
27. Čo sa týka listinných dôkazov predložených žalovaným - Všeobecne-záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 130/2012 o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Hlohovec účinné od 1.1.2013 (č.l. 112-116); Všeobecne-záväzné nariadenie mesta Hlohovec č. 111/2009 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta Hlohovec a o nájme majetku vo vlastníctve mesta Hlohovec + Dodatok č. 1 (účinnosť 15.5.2011) + Dodatok č. 2 (účinnosť 1.1.2013) účinné od 1.1.2010 (č.l. 117-120); Nájomná zmluva zo dňa 16.7.2009 (č.l. 124-125), tieto nemali pre rozhodnutie vo veci žiadny význam, keď uvedené nariadenia sú záväzné pri tvorbe výšky nájomného žalobcom - Mestom Hlohovec. V danej veci bola výška finančnej náhrady určená znaleckým dokazovaním.
28. Čo sa týka listinných dôkazov predložených žalovaným - Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 14.12.2015 (č.l. 256-267); Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 7.2.2018 (č.l. 268-285); Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 19.3.2012 (č.l. 286-290); Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 2.7.2012 (č.l. 291-295), tieto listinné dôkazy žalovaný predložil na preukázanie, že v analogických veciach (pozemky zastavané cudzou stavbou) bol koeficient redukujúcich faktorov s úplnou samozrejmosťou znížený. K hodnoteniu týchto listinných dôkazov súd uvádza, že nie je v kompetencii súdu akokoľvek posudzovať tieto znalecké posudky, nakoľko súd na to nemá potrebné odborné znalosti, preto tieto listinné dôkazy neboli spôsobilé ani spochybniť znalecké dokazovanie v predmetnej veci.
29. Vzhľadom na uvedené, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.189,50 eur, ako bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech ktorý získal tým, že užíval nehnuteľnosti patriace žalobcovi bez právneho dôvodu a bezodplatne a to v období od 18.2.2011 do 17.2.2013, keď výška odplaty bola znaleckým posudkom za uvedené obdobie určená sumou 8.720,- eur, pričom na zaplatenie sumy 4.530,50 eur bol žalovaný zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/216/2013-72 zo dňa 10.12.2014 (8.720,- eur mínus 4.530,50 eur = 4.189,50 eur).
30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (ods. 1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (ods. 2)
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Nakoľko čas plnenia v danom prípade nebol dohodnutý, žalovaný mal v zmysle citovaného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobca v žalobe žiadal priznať úrok z omeškania od 18.2.2013, v odvolaní zo dňa 23.1.2015 voči rozsudku č.k. 17C/216/2013-72 zo dňa 10.12.2014 uviedol, že úrok z omeškania mal byť súdom priznaný najneskôr od 16.4.2013, keď žalovaného vyzval na plnenie listom zo dňa 12.3.2013 a to v lehote do 15.4.2013.
Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy - listu zo dňa 12.3.2013 žalovanému, súd za prvú výzvu na zaplatenie považoval doručenie predmetnej žaloby žalovanému dňa 17.6.2014, nasledujúci deň mal žalovaný plniť a dňom 19.6.2014 sa dostal do omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od uvedeného dňa vo výške 8,15 % ročne v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ECB ktorá ku dňu 19.6.2014 bola 0,15 %.
32. Čo sa týka výroku II. predmetného rozsudku (zamietnutie žaloby vo zvyšku), súd pri písomnom vyhotovovaní rozsudku zistil, že tento výrok je nadbytočným, keď rozsudkom č.k. 17C/216/2013-319 zo dňa 13.11.2019 súd uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.189,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.189,50 eura od 19.6.2014 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Vo výroku II. - zamietnutia žaloby vo zvyšku uvedený rozsudok nebol napadnutý odvolaním. Predmetom tohto konania tak zostalo iba zaplatenie sumy 4.189,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.189,50 eura od 19.6.2014 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
33. Súd nevykonal dokazovanie navrhované zástupcom žalovaného - predloženie znaleckého posudku Ing. R. Š. vypracovaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb/82/2015, ktorým chcel spochybniť závery znaleckého posudku Ing. L. ako aj metodiku ktorú znalec použil, keď ako súd uviedol, v predmetnom konaní sa dvaja znalci zhodne vyjadrili aké skutočnosti majú, resp. nemajú vplyv na určenie výšky odplaty za užívanie, oba znalecké posudky sú porovnateľné, preto súd považoval takéto dokazovanie za neúčelné. Súd nevykonal ani dokazovanie navrhované zástupkyňou žalobcu - predvolanie znalcov za účelom odstránenia rozdielov v záveroch znalcov, keď takého dokazovanie súd s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia uvedené v bode 24 tohto rozhodnutia nepovažoval za potrebné.
34. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
35. V danej veci rozhodnutie o výške odplaty za užívanie záviselo od znaleckého dokazovania, keď strany sporu sa nedohodli, žalovaný neplatil žiadnu odplatu. Z komentára k ustanoveniu § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania v ktorých výška planenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív autorov, Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.H.BECK, str. 926) Vzhľadom na uvedené, keďže žalobe žalobcu bolo čiastočne vyhovené (žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 10.497,50 eur s príslušenstvom), patrí mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy, t.j. sumy 8.720,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.