Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/51/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: ILT spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: ILT s.r.o., so sídlom Krivá č. 23, 040 01 Košice, IČO: 36 175 030, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, AK so sídlom Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice, IČO: 31 262 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu s rozhodnutia žalovaného č. 100745533/2021 zo dňa 04. 05. 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09. 07. 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 09. 07. 2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 12. 07. 2021, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100745533/2021 zo dňa 04. 05. 2021, ktorým tento ako príslušný štátny orgán na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101503508/2020 zo dňa 30. 09. 2020, ktorým bol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane v sume 44 640,00 na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie jún 2015 daňovému subjektu ILT spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: ILT s.r.o., so sídlom Krivá č. 23, 040 01 Košice, IČO: 36 175 030, DIČ: 2020056808, IČ DPH: SK2020056808.

2. Súčasťou správnej žaloby bol tiež návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, v ktorom žalobca dôvodil finančnou škodou na jeho majetku a iných právach v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nútený výkon tohto rozhodnutia v daňovej exekúcii môže súčasne spôsobiť závažnú ujmu na žalobcových podnikateľských aktivitách a vystaviť ho možným negatívnym dopadom vo vzťahu k jeho súčasným a budúcim obchodným partnerom. Daňová exekúcia zároveň vedie v zásade k nenapraviteľným následkom, keďže podľa ustanovenia Daňového poriadku je navrátenie do predošlého stavu v daňovom konaní vylúčené.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 12. 10. 2021, kde k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov v ňom uvedených nevyplýva, že by žalobcovi postupom správcu

dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a tento navrhuje zamietnuť.

4. Podľa ustanovenia , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn.: -196- zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil skutočnosťami uvedenými v druhom odseku tohto uznesenia.

10. Svoje presvedčenia, v ktorých vyslovil obavy z hrozby finančnej škody na jeho majetku a iných právach v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, však žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi na preukázanie týchto jeho obáv a tieto nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Inými slovami, žalobca neponúkol správnemu súdu žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by tento mohol posúdiť jeho obavy, že splnením povinnosti vyplývajúcej pre neho zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, by mu hrozili následky, na hrozbu ktorých vo svojom návrhu poukazuje, vrátane ujmy na jeho podnikateľských aktivitách.

11. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak sa preukáže reálna hrozba následkov uvedených v ustanovení . Preto nestačí len tvrdenie žalobcu o hrozbe takýchto následkov, ale žalobca musí uviesť také nespochybniteľné fakty, ktoré utvrdia súd v závere, že negatívne dôsledky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovi skutočne hrozia.

12. Vzhľadom na to, žalobca v tomto štádiu konania súd nepresvedčil o tom, že ním uvádzané negatívne následky mu skutočne hrozia a mali by podobu konkrétnych, nielen hypotetických dopadov na jeho ďalšie fungovanie, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe.

13. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil.

14. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

15. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).