Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Spp-2-2021.pdf
PDF · 70.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3Spp/2/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. I., T..: XX. N. XXXX, H. G. XX, C., 2/ Z. I., T..: X. I. XXXX, H. G. XX, C., 3/ N. I., T..: X. G. XXXX, H. R. XX, C., 4/ I. I., T..: X. Z. XXXX, H. G. XX, C., spoločne zast.: AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava; o žalobe na nezákonnosť opatrenia orgánu verejnej správy, v konaní o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením veci, takto
rozhodol:
I. Nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný.
II. Vecne a miestne príslušným súdom prvej inštancie je Krajský súd v Bratislave.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou podanou dňa 28. marca 2021 na Krajskom súde v Bratislave sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti opatrenia regionálneho odboru žalovaného č. SPFS06425/2018/RO-28, SPFZ012539/2021 zo dňa 28. januára 2021, označeného ako „Výzva na poskytnutie náhrady podľa § 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov - vyjadrenie“, ktorým riaditeľ regionálneho odboru žalovaného v Prešove oznámil žalobcom, ako oprávneným osobám na poskytnutie náhrady v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“), že ich reštitučný nárok nie je možné riešiť náhradným pozemkom, ale výplatou v hotovosti. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku bolo žalobcom priznané rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. OU- PO-PLO-2018/000231-15/ŠK zo dňa 3. januára 2018 z dôvodu, že ako dedičia po oprávnenej osobe I. I., M.. N., podľa osvedčenia o dedičstve č. 35D 1345/2013, spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) reštitučného zákona na priznanie práva na náhradu za pozemky bližšie špecifikované v predmetnom rozhodnutí.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7. apríla 2021 postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Prešove z dôvodu, že žalobou napadnuté opatrenie vydal regionálny odbor žalovaného so sídlom v Prešove. Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) miestne aj vecne príslušným správnym súdom na konanie o správnej žalobe v predmetnej právnej veci je Krajský súd v Prešove, nakoľko v jeho obvode má sídlo regionálny odbor žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý v administratívnom konaní vydal správnou žalobou napadnuté opatrenie. Podľa záverov Krajského súdu v Bratislave procesným predpokladom a základom pre vydanie žalobou napadnutého opatrenia bolo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, ktorým bolo žalobcom priznané právo na náhradu podľa reštitučného zákona. Rovnako z hľadiska hospodárnosti správneho súdneho konania a naplnenia
jeho účelu a vzhľadom na bydlisko žalobcov v Prešove, Krajský súd v Bratislave považoval za vhodné, aby správne súdne konanie prebiehalo na pre nich najbližšom správnom súde, t. j. na Krajskom súde v Prešove.
3. Krajský súd v Prešove s postúpením veci nesúhlasil a postupom podľa § 18 ods. 3 SSP predložil na rozhodnutie danú vec Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. septembra 2021 namietal miestnu príslušnosť Krajského súdu v Prešove, nakoľko podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), je právnickou osobou zriadenou zo zákona, so sídlom v Bratislave. Organizačné útvary žalovaného nemajú postavenie samostatného orgánu verejnej moci, t. j. nemajú právnu subjektivitu a na základe organizačnej zmeny žalovaného boli od 1. júna 2021 všetky regionálne odbory zrušené a ich kompetencie prešli na centrá a oddelenia špecializujúce sa na konkrétny typ agendy.
4. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že žalobcovia napádajú opatrenie žalovaného, ktoré bolo vydané jeho regionálnym odborom a s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách Krajský súd v Prešove nedisponuje miestnou príslušnosťou ako podmienkou konania na prejednanie predmetnej veci. V tejto súvislosti mal Krajský súd v Prešove za to, že nemožno zamieňať sídlo správneho orgánu s umiestnením jeho organizačných útvarov (pobočiek, odborov, pracovísk a pod.), ktoré nemajú postavenie samostatného orgánu verejnej správy.
5. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
6. Podľa § 10 na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
9. Najvyšší správny súd podľa § 18 ods. 3 SSP preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Prešove dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný.
10. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že samotná skutočnosť, že procesným predpokladom a základom pre vydanie žalobou napadnutého opatrenia bolo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, ktorým bolo žalobcom priznané právo na náhradu podľa reštitučného zákona, nezakladá dôvod na postúpenie veci Krajskému súdu v Prešove. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú preskúmania zákonnosti opatrenia vydaného regionálnym odborom žalovaného a nie rozhodnutia Okresného úradu Prešov, ktoré bolo podkladom pre toto opatrenie. Samotní žalobcovia podali žalobu na Krajský súd v Bratislave, pričom z hľadiska hospodárnosti nežiadali, aby ich žaloba bola prejednaná a rozhodnutá na Krajskom súde v Prešove.
11. Krajský súd v Prešove správne vyhodnotil námietku žalovaného k miestnej príslušnosti súdu, podľa ktorej organizačné útvary žalovaného nemajú postavenie samostatného orgánu verejnej moci, t. j. nemajú právnu subjektivitu. Najvyšší správny súd sa stotožňuje s právnym názorom, že v zmysle § 13 SSP územné pracoviská, pobočky a pod. síce fakticky vydávajú rozhodnutie či opatrenie (vyhotovujú a doručujú ich), žalovaným subjektom a zároveň subjektom, od sídla ktorého sa odvíja miestna príslušnosť správneho súdu je však správny úrad ako celok, ktorý jediný má štatút orgánu verejnej správy (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2017, str. 159).
12. Vzhľadom na uvedené deklaroval dôvodnosť nesúhlasu krajského súdu v Prešove s postúpením veci a ako vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie určil Krajský súd v Bratislave
13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.