Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-49-2021.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Janky Benkovičovej vo veci starostlivosti o maloletého: D. U., narodený XX. augusta XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov matky D. U., narodenej XXX/XX,XXXX, bytom XX, W. a otcaXX., narodeného Y., bytom Y., toho času K., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/17/2021-137 zo dňa 18. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), napadnutým rozsudkom maloletého D. U., nar. XX. augusta XXXX s účinnosťou od 01.03.2021 zveril do osobnej starostlivosti matky (I. výrok). Otca s účinnosťou od 01.03.2021 zaviazal prispievať na výživu maloletého D., nar. XX. augusta XXXX výživným vo výške 150,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (II. výrok). Za obdobie od 01.03.2021 do 18.06.2021 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 200,- Eur; tento dlh sa otec zaviazal zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletého (III. výrok). Vo zvyšku súd návrh matky zamietol (IV. výrok). Súd návrh otca zamietol (V. výrok). Súd styk otca s maloletým neupravil, tento ponechal na dohodu rodičov (VI. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VII. výrok) .
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 250,- Eur mesačne a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, podrobne rozpísala náklady na maloletého a uviedla, že otcom platená suma výživného vo výške 100,- Eur mesačne nepostačuje na krytie výdavkov spojených s výchovou maloletého.
3. Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil. Podrobne rozpísal svoje mesačné náklady, poukázal na zdravotný stav, ktorý ho obmedzuje v pracovných možnostiach a poukázal aj na náklady, ktoré matka uviedla pri výdavkoch na maloletého.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú
výchovu a výživu maloletého. Otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník sa pripojil k dohode rodičov v tejto časti. Okresný súd rozhodol tak, že maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. marca 2021.
5. Súd prvej inštancie pri určení a výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca v zmysle § 62 Zákona o rodine. Matka žiadala na maloletého D. výživné vo výške 250,- Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého mesačne 38,- Eur bývanie, poplatok za komunálny odpad 2,- Eur, poplatok ZRPŠ 1,50 Eur, školské pomôcky 7,- Eur, strava 160,- Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 200 Eur, ktorú žiadnou listinou nepreukázala a vyhodnotil, že reálnou výškou stravy je 80% matkou udanej sumy), náklady na ošatenie a hygienu 30,- Eur mesačne, kredit za mobil 3,50 Eur, ZUŠ - hra na gitare 8,- Eur, futbalové tréningy 7,- Eur, sporenie 30,- Eur. Okresný súd uznal mesačné výdavky matky na maloletého vo výške 287,- Eur, z ktorej sumy odpočítal sumu 25,50 Eur titulom štátnej dávky prídavku na deti a celkovo ustálil náklady matky na maloletého výške 261,- Eur mesačne. V zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine stanovil výživné na maloletého vo výške 150,- Eur, ako čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého, najmä s prihliadnutím, že v prevažnej miere matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, otec s maloletým v podstate netrávi žiadny čas. Okresný súd vyhodnotil, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a stanovená výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Prihliadol na nárast životných nákladov otca v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa názoru okresného súdu vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Návrh otca na platenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne z uvedených dôvodov zamietol a taktiež v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného otcom zamietol. Dlh otca na výživnom za obdobie od 1. marca 2021 do 18. júna 2021 ustálil na výške 200,- Eur s tým, že povolil otcovi zaplatiť dlh na výživnom do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Za mesiace marec až jún 2021 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 4x150,- Eur čo je spolu 600,- Eur, pričom otec uhradil sumu 400,- Eur a dlh za uvedené obdobie súd ustálil na sumu 200,- Eur. Styk otca s maloletým okresný súd neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov.
6. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý namietal okresným súdom určenú výšku výživného.
8. V odvolaní uviedol, že na maloletého platil výživné v sume 100,- Eur mesačne, čo bolo na hrane únosnosti z dôvodu, že do apríla 2021 bol dlhodobo PN pre vážne zdravotné problémy a poberal PN v sume 390,-Eur. Poukázal na skutočnosť, že býva často PN, navštevuje odborných lekárov, kupuje si lieky, každý rok absolvuje kúpeľnú ambulantnú liečbu, počas ktorej je PN, čím sa mu zníži podstatne príjem, ktorú skutočnosť okresný súd neakceptoval, keďže z príjmu 561,- Eur určil výživné 150,- Eur. Invalidný dôchodok, ktorý poberá v sume 254,- Eur, pokrýva jeho náklady na liečbu, lieky a dopravu k lekárom, okresnému súdu doložil podklady ohľadom úveru, keďže býva v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkom je spolu s jeho priateľkou. Úver platí v sume 340,- Eur, 20,- Eur poistka k úveru, 60,- Eur platba za energie, ošatenie, strava hygiena 160,- Eur, a keďže pracuje na týždňovky, hradí ubytovanie a cestovné 120,- Eur a telefón do 10,- Eur. Výdavky spolu predstavujú sumu 691,- Eur + 150,- Eur výživné, je suma 841,- Eur, čo ďaleko presahuje jeho príjem aj s invalidným dôchodkom. S maloletým sa vída málo z dôvodu, že pracuje na týždňovky a bývajú od seba 166 km, cez prázdniny a počas sviatkov ho brával do Smolníka. Avšak so synom je v kontakte, píšu si a telefonujú. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu ohľadne určeného výživného zo sumy 150,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne.
9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby okresným súdom určená suma výživného 150,- Eur mesačne zostala ponechaná. Uviedla, že maloletému hradí školu, hudobnú školu, oblečenie, voľnočasové aktivity, sporí mu po 30,- Eur mesačne, otec maloletého si zvyšoval kvalifikáciu a urobil si kurz inštruktor sociálnej rehabilitácie, o čom mu bolo vydané aj osvedčenie, otec maloletého sa snaží zvýšiť svoju kvalifikáciu, aby bol viac finančne ohodnotený aj napriek zdravotným problémom. Uviedla, že nie sú jej zrejmé výdavky týkajúce sa úveru vo výške 340,- Eur, nakoľko je vlastníkom domu LV č.
Y. len v podiele 1/4 nachádzajúceho sa v obci Smolník, okres Gelnica, ktorý získal darovacou zmluvou dňa 27. 11. 2019. V predmetnom dome býva so svojou priateľkou, ktorej patrí podiel 3/4 z domu a určite sa podieľa aj ona na splácaní úveru. V čase nadobudnutia nehnuteľnosti dňa 07. 08. 2018 na LV č. XXX bola jediným vlastníkom otcova priateľka, ktorá danú nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou, kde v časti „C“ je vyznačená ako ťarcha úverová zmluva č. 5144250191 a otec maloletého sa stal jeho štvrtinovým vlastníkom darovacou zmluvou dňa 27. 11. 2019. Nie je zrejmé, prečo si otec maloletého bral úver, ktorý musí splácať vo výške 340,- Eur + 20,- Eur poistenie k úveru, keďže darovacia zmluva bola vykonaná bez toho, aby musel za jednu štvrtinu rodinného domu zaplatiť. Otec maloletého má dlhodobé zdravotné problémy, ktoré mu bránia vo vykonávaní práce bez toho, aby bol často PN a nie je zrejmé, prečo úver vo výške 340,- Eur mu nebol problém zobrať ani splácať, ale vyššie výživné o 50,- Eur mesačne je pre neho problémom. Maloletý bude mať 13 rokov, náklady na jeho vzdelávanie aj životné potreby sa zvyšujú. V dobe zobratia si úveru otec maloletého vedel, že má nezaopatrené dieťa a aj časté zdravotné problémy, s ktorými býval dlhodobo PN a aj napriek tejto skutočnosti sa zadĺžil.
10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odvolanie otca považoval za neodôvodnené. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.
11. Na vyjadrenie matky maloletého k podanému odvolaniu otca reagoval otec maloletého odvolacou replikou, v ktorej uviedol, že sa musel osamostatniť a z tohto dôvodu aj podieľať finančne na kúpe nehnuteľnosti. Priateľka kúpila dom sčasti formou hypotekárneho úveru, ale potrebovala 20 % z vlastných zdrojov, 10 % mala úspory a zvyšných 10 % mali požičaných od jej syna. Keďže chcel byť spoluvlastníkom domu, vyplatil jej syna zo spotrebného úveru a zvyšné peniaze vložil na rekonštrukciu a údržbu domu. V čase brania úveru pracoval v Nálepkove, kde aj viac zarábal, a preto si zobral úver vo výške 340,- Eur. O maloletého sa zaujíma, so synom nebol len vtedy, keď bol PN a počas korony. Maloletý strávil u neho dva týždne, venoval sa mu, navštívili ZOO, kino, jaskyne, s priateľkou mu kúpili dres aj futbalovú loptu, jeho rodiča mu dali financie, aby si dokúpil, čo potrebuje do školy, alebo na oblečenie. Zdôraznil, že aktuálne je v situácii, keď jeho príjem a zdravotný stav mu neumožňujú poskytovať vyššie výživné, pričom z čiastočného invalidného dôchodku si pokrýva lieky, lekárov a výdaje na liečenia. Aj keď si spravil kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie, nezaručilo mu to vyšší príjem. Maloletému sa venuje, platí výživné, maloletému kupuje aj s rodičmi to, čo syn potrebuje, bráva ho na výlety.
12. Na odvolaciu repliku otca maloletého reagovala matka maloletého odvolacou duplikou, v ktorej zopakovala, že žiada o zvýšenie sumy na výživné aspoň na 150,- Eur mesačne, keďže otec maloletého nad rámec výživného sa odmieta spolupodieľať. Je rozdiel posielať 100,- Eur na 5-ročné dieťa a na 13- ročného dospievajúceho chlapca. Poukázala na to, že aj jej rodičia sa o vnuka starali, ona maloletému financovala stravu ošatenie a všetky výdavky týkajúce sa školy, krúžkov, voľnočasových aktivít, a toto všetko mu zabezpečovala sama z jej príjmu, čo stálo oveľa viac ako 100,- Eur mesačne. To, že si otec maloletého zobral nezmyselný úver, a riešil bývanie nad jeho štandard, je len jeho chyba a maloletý za to nemôže. Otec maloletého si zobral úver, aby splnil rozmar svojej priateľky, keďže nehnuteľnosť je väčšinou jej a veta „darovať niečo zadarmo“ jej nedáva zmysel, potom to mali urobiť kúpnopredajnou zmluvou. To, že v dobe čerpania úveru lepšie zarábal, je v poriadku, ale zdravotné problémy mal predsa už dávno predtým a sú dlhodobého charakteru ako tvrdí a úver splácať treba dlhšiu dobu, a tu pozabudol na skutočnosť, že má nezaopatreného syna. Ona sa stará o dve deti a otec maloletého ani o jedno poriadne.
13. Na odvolaciu repliku otca maloletého reagoval kolízny opatrovník odvolacou duplikou, v ktorej zopakoval názor, že okresný súd vychádzal z odôvodnených aktuálnych potrieb maloletého dieťaťa a zohľadnil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Vyjadrenie otca, že je potrebné skúmať aj skutočné potreby maloletého dieťaťa morálneho charakteru, považujú za neodôvodnené. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka. Zo samotného rozhovoru s maloletým vyplýva, že má vytvorenú pozitívnu emocionálnu väzbu k otcovi a je s ním v pravidelnom telefonickom kontakte. Maloletý vníma, že otec sa snaží byť na neho dobrý, ale on cíti medzi nimi odstup. Z vyjadrenia maloletého vyplýva, že keď otca požiada, aby mu niečo prispel, tak otec to zahovorí a ignoruje jeho prosbu. Výška výživného 150,- Eur zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne.
14. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania, pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností, tak na strane rodičov ako i maloletého. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie určil výživné na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01. 03. 2021 a uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01. 03. 2021 do 18. 06. 2021 vo výške 200,- Eur do 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
18. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolanie otca.
19. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom určenia výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletého. Jeho oprávnené potreby sú dané jeho vekom a zaradením do školského zariadenia, zdravotným stavom atď. a v tomto smere prvoinštančný súd podrobne preskúmal a popísal všetky náklady, ktoré matka maloletého uviedla. Uznal za oprávnené a odôvodnené výdavky na maloletého v sume 261,- Eur mesačne (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorú považoval za potrebnú na úhradu odôvodnených potrieb maloletého.
20. V prejednávanom prípade bolo určujúcim, že zmysle ust. § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Okresný súd správne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a zároveň správne vyriešil otázku, že na druhej strane otec môže pokrývať zvyšok potrieb maloletého, keď mu stanovil výživné vo výške 150,- Eur, čo predstavuje sumu čosi viac ako polovicu nákladov matky. Výživné, tak ako ho určil súd prvej inštancie, je zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého a súčasným možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, v tomto konkrétnom prípade otca.
21. Okresný súd správne poukázal aj na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane otca jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj s prihliadnutím na ich mesačný príjem a majetkové pomery každého rodiča osobitne. Preto z tohto hľadiska je rozhodnutie okresného súdu potrebné považovať za vecne správne.
22. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nezohľadnil výdavky, ktoré vyčíslil otec vo výške 691,- Eur plus 150,- Eur výživné (spolu vo výške 841,- Eur), ktoré presahujú jeho príjem vo výške 815,- Eur (pozostávajúci z príjmu z pracovnej činnosti vo výške 561,- Eur a
invalidného dôchodku vo výške 254,- Eur) odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že otec si do nevyhnutných výdavkov započítal úver vo výške 340,- Eur, pričom treba poukázať na prioritu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Ako vyplynulo z písomného vyjadrenia otca v odvolaní, stal sa spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/4 nachádzajúceho sa v obci Smolník, okres Gelnica, vedenom na LV č. XXX, na základe bezodplatného právneho úkonu( darovacej zmluvy uzavretej dňa 27. 11. 2019) a preto následné zadĺženie otca za účelom vyplatenia syna priateľky zo spotrebného úveru nemôže byť vyhodnotené v neprospech plnenia si priorizovanej vyživovacej povinnosti k maloletému. Vzhľadom na to, že povinný rodič - otec maloletého sa zadĺžil z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné (spoluvlastnícky podiel nadobudol bezodplatne- darovacou zmluvou) nie je možné na predmetný úver prihliadnuť a vyhodnotiť finančné výdavky spojené so splácaním úveru ako nevyhnutné výdavky a preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku otca za nedôvodnú.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane výroku o zameškanom výživnom, ako aj výroku o trovách konania majúc za to, že dôvody uvedené v odvolaní otca maloletého dieťaťa neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.
24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).