Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-109-2020.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/109/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: O. L., O. D., L.. X.X.XXXX, E. XXX/XX, Y., Č. O., zastúpená advokátom C.. O. T., P. X, J., proti žalovanej: R. E., L.. X.X.XXXX, G.E. XXXX/XX, J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.2.2020 č.k. 18C/19/2018-131, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v katastri nehnuteľností v katastrálnom území K., na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcelách registra „Q.“ č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vchod G. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na pozemkoch parc. „Q.“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. „Q.“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „Q.“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „Q.“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a uložil jej povinnosť uhradiť žalovanej ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach 56.000 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2018 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctvo so žalovanou k nehnuteľnostiam a žiadala ich prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou náhrady za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 56.000 eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielové spoluvlastníčky v podiele 1/2 na nehnuteľnostiach, ona nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam ako dedičstvo po poručiteľovi W. D., a nemôže ich reálne užívať. Snažila sa preto dohodnúť so žalovanou - spoluvlastníčkou, ktorá dlhodobo predmetné nehnuteľnosti užíva, čo sa jej však nepodarilo. K hodnote podielu na nehnuteľnostiach uviedla, že táto bola v dedičskom konaní stanovená na 50.000 eur a znaleckým posudkom vypracovaným W.. I. Š. pre účely tohto konania bola hodnota nehnuteľností stanovená na 112.000 eur. Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobkyni ponúkala 50.000 eur ako vyrovnací podiel, žalobkyňa však túto sumu odmietla a dala si vypracovať znalecký posudok na stanovenie ceny nehnuteľností. Uviedla, že je po operácii a pohybuje sa len obmedzene, že v predmetnom byte býva a
má tam aj trvalý pobyt už 44 rokov a preto si hľadá v tejto lokalite menší byť, čo sa jej ale zatiaľ nepodarilo nájsť. Peniaze momentálne nemá.
3. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej 56.000 eur. Súd uznesením z 18.12.2019 č.k. 18C 19/2018-123 zmenu žaloby pripustil.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností každá v jednej polovici. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel kúpou v roku 1996 a žalobkyňa dedením v roku 2017. Zo znaleckého posudku W.. I. Š. z 28.11.2017 č. 108/2017 zistil, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 112.000 eur. Z predžalobnej komunikácie strán sporu pred podaním žaloby na súd zistil, že žalobkyňa sa niekoľkokrát bez úspechu pokúšala dohodnúť so žalovanou na vyporiadaní spoluvlastníctva, bola ochotná poskytnúť súčinnosť pri predaji nehnuteľnosti a rozdeliť si kúpnu cenu podľa spoluvlastníckych podielov, prípadne sa dohodnúť tak, že by nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovaná by jej na vyrovnanie podielov zaplatila cenu stanovenú v dedičskom konaní, a to 50.000 eur. Žalovaná v emailovej komunikácii uviedla, že v banke môže dostať úver len 3.000 eur, jej dcéra by si však mohla zobrať úver 40.000 eur, avšak žalobkyňa s týmto nesúhlasila.
5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by nebolo možné rozdelením veci, vychádzal pri posudzovaní z toho, že žalovaná nenamietala proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva, vyjadrila sa, že si hľadá v okolí menší byt a premýšľala aj o tom, že by si podala žiadosť do domova dôchodcov. Sporovým stranám poskytol priestor na mimosúdne rokovania za účasti dcéry žalovanej, tieto však nedospeli k dohode, pretože žalovaná by nebola schopná poskytnúť žalobkyni požadovanú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Vzhľadom na to, že strany sporu sa nedohodli, súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej je potrebné zrušiť a vyporiadať, nakoľko od nich nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v ich spoluvlastníckom vzťahu. Obom spoluvlastníčkam z predmetnej nehnuteľnosti plynú rovnaké práva a povinnosti, nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná, ale nemá dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne a žalobkyňa má záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a má finančné prostriedky na vyrovnanie podielu žalovanej.
6. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci v danom prípade podľa súdu nebolo možné a tak sa zaoberal prikázaním veci do výlučného vlastníctva jednej zo spoluvlastníčok. I keď žalobkyňa najprv žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a uložil jej povinnosť vyplatiť jej 56.000 eur na vyrovnanie podielov a neskôr, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu 56.000 eur, v zmysle ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka mal za to, že nie je viazaný návrhom na vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi.
7. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu veci dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej je potrebné zrušiť, nakoľko obe strany sporu prejavili mali záujem o zrušenie spoluvlastníctva a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Podstatným pre takéto rozhodnutie bola skutočnosť, že žalovaná nemá prostriedky na finančné vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že žalovaná netrvala na tom, aby jej bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, uviedla, že si mieni podať žiadosť o prijatie do domova dôchodcov a má dcéru, ktorá by jej vedela pomôcť so zaobstaraním iného bytu. Súd mal za to, že takéto vyporiadanie, keď žalobkyňa vyplatí žalovanej na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľností 56.000 eur, bude s ohľadom na dané okolnosti spravodlivé pre obe strany sporu.
8. Pri rozhodovaní o určení náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku vypracovaného W.. I. Š., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na 112.000 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná hodnotu nehnuteľností odhadnutú znalcom nespochybnila a v konaní nepredložila doklad preukazujúci inú hodnotu nehnuteľnosti, súd s poukazom na princípy civilného sporového konania vychádzal z dostupných informácii preukázaných vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov a napokon aj nespornosť tvrdení strán sporu, súd uložil žalobkyni
povinnosť vyplatiť žalovanej za spoluvlastnícky podiel 56.000 eur, ako polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a ods. 2. Vzhľadom na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (tzv. iudicium duplex), v danom prípade ani jedna strana sporu nemala plný úspech a každá strana má úspech len čiastočný, a preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil jej sociálne pomery a urobil z nej bezdomovkyňu a priviedol ju do bezvýchodiskovej situácie.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a že odvolanie neobsahuje dôvody, pre ktoré by mal byť nesprávne zistený skutkový stav, keďže v konaní nenavrhla žiadne dokazovanie a neuviedla ani v čom by mala byť vec nesprávne právne posúdená.
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.11.2021 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).
13. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci podľa odvolacieho súdu vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.
14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v polovici domáhala zrušenia spoluvlastníctva k ním a ich prikázania do jej výlučného vlastníctva, pretože ich užíva výlučne žalovaná a ona ich nemôže reálne využívať.
15. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol súd niektorým z troch spôsobov v poradí určenom v tomto ustanovení. V danej veci nebolo sporné, že predmetný byt nemožno reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Prichádzala do úvahy druhá modalita - prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov tak,
aby sa vec mohla účelne využiť. Vo všeobecnosti sa vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval, pričom treba vziať do úvahy všetky podstatné skutočnosti, čo umožní správne a spravodlivo posúdenie veci. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
18. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 neuvádza, čo treba pri vyporiadavaní spoluvlastníctva považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré k zrušeniu podielového spoluvlastníctva súd nepristúpi. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, odkázanosť na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z doby, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie).
19. Žalovaná v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje jej sociálne potreby a že z nej urobilo bezdomovca. Odvolací súd pri preskúmavaní veci podľa tejto námietky zistil, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie o zrušení spoluvlastníctva založil na úplnom zistení a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie (nakoniec ani v odvolaní) nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by bolo možné považovať za hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli k nezrušeniu podielového spoluvlastníctva. Nedostatok prostriedkov na vyplatenie podielu žalovanej a skutočnosť, že za peniaze, ktoré by získala ona od žalobkyne si byt nekúpi, boli tak pre rozhodovanie za daného stavu veci bez právneho významu. Súd prvej inštancie sa napriek tomu, že žalovaná nenamietala proti samotnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, zaoberal uvedenými tvrdenia žalovanej. Zohľadnil, že žalovaná v byte býva a má tam aj trvalý pobyt už 44 rokov a jej vyjadrenie, že si hľadá v tejto lokalite menší byt, čo sa jej ale zatiaľ nepodarilo a že uvažuje o tom, že by išla bývať do domova dôchodcov. Odvolací súd považuje jeho rozhodnutie, v ktorom zdôraznil, že obom spoluvlastníčkam z predmetnej nehnuteľnosti plynú rovnaké práva a povinnosti, za správne. Keďže nehnuteľnosti užíva žalovaná, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu a žalobkyňa, ktorá nemá možnosť nehnuteľnosť užívať, nemá záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, boli splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva strán sporu spôsobom akým to urobil súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožňuje.
20. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu jeho trov.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).