Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-5-2020.pdf
PDF · 111 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4Cpr/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu Ľ. Č.B., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: U. I. I..W..V.., I. I. D. - K. Č. W., J. R.. XXXX/XXA, X.V.: XX XXX XXX /pôvodne P. I., I..W..V.., I. I. A. R. C., R.A. XXXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobcovi dňa 22.04.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.681,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 510,69 Eur od 26.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.09.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.02.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.03.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.04.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.06.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.07.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.08.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.09.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 510,69 Eur od 26.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 19.06.2020 /v znení jej neskorších zmien/ sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru uzatvoreného dňa 28.02.2011 daná žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce (ďalej i len ZP) žalobcovi je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň sa domáhal voči žalovanému priznania náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku
žalovaného odo dňa, kedy žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, až do času, keď žalovaný opätovne začne žalobcovi prideľovať prácu, alebo do času, kým súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 02.11.2021 žalobca nárok na náhradu mzdy vyčíslil tak, že žiadal priznať sumu 8.681,73 Eur netto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 510,69 Eur od 26.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 510,69 Eur od 26.10.2021 do zaplatenia.
2. Dôvodil tým, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2011, v znení jej dodatku zo dňa 01.06.2011, žalobca pracoval u žalovaného od 01.03.2011 na pracovnej pozícii T. I., s dohodnutým miestom výkonu práce R. XXXX, A. R. C.. V dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, žalovaný ako zamestnávateľ prijal dňa 01.04.2020 rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe čoho došlo k dočasnému odstaveniu I. N. a pozastavení výroby v mieste sídla žalovaného. O tomto rozhodnutí bol žalobca informovaný len ústne dňa 06.04.2020. Dňa 07.04.2020 mu konateľ žalovaného ústne oznámil, že situácia sa bude riešiť náhradnou prácou - stavebnými prácami v A. R. C. na bytovom dome. Keďže išlo o úplne iný druh práce, ktorý žalobca vzhľadom na svoj vek ani nebol schopný vykonávať, s uvedenou zmenou druhu práce nemohol súhlasiť, o čom konateľa žalovaného ihneď informoval. Následne dňa 16.04.2020 bolo žalobcovi doručené Upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že na základe organizačnej zmeny žalovaný ako zamestnávateľ ponúkol žalobcovi náhradnú prácu v A. R. C. za rovnakých mzdových podmienok, ktorú žalobca odmietol vykonávať a dňa 08.04.2020 nenastúpil na výkon náhradnej práce, pričom svoju absenciu neospravedlnil. Od 14.04.2020 preto žalovaný udelil žalobcovi absenciu v práci. Žalobca v písomnej odpovedi na doručené upozornenie /doručenej žalovanému dňa 23.04.2020/ namietal, že zmena druhu práce nebola dohodnutá písomne, pričom ponúknutá práca je pre žalobcu vysoko riziková s ohľadom na jeho zdravotný stav a vek. Následne bola dňa 22.04.2020 žalobcovi ako zamestnancovi doručená Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2020. Žalovaný ako zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, pričom vo výpovedi uviedol, že pracovný pomer končí dňa 20.04.2020 a že zamestnanec odmietol výpoveď prevziať. Žalobca ako zamestnanec dňa 05.05.2020 doručil žalovanému oznámenie podľa § 79 ods. 1 ZP, ktorým mu oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a namietal neplatnosť skončenia pracovného pomeru z nasledovných dôvodov: v rade prvom sa strany na zmene pracovnej zmluvy nedohodli písomne a žalobca nebol vopred písomne oboznámený s dôvodom preradenia na iný druh práce ani o dĺžke preradenia. V rade druhom, navrhovaná zmena druhu práce nebola adekvátna vysokému veku a zdravotnému stavu žalobcu, ktorý má zhoršený sluch o 80 %, preto by stavebné práce nemohol vykonávať bez ohrozenia zdravia a života. Odmietnutím výkonu tohto druhu práce preto nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, teda nebol naplnený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Žalovaný zamestnávateľ dňa 18.05.2020 žalobcovi písomne oznámil, že trvá na ukončení pracovného pomeru predmetnou výpoveďou, pričom uviedol, že práce na bytovom dome neboli fyzicky náročné stavbárske práce a keďže žalobca túto náhradnú prácu odmietol, bola mu pridelená náhradná práca v sídle žalovaného s prihliadnutím na jeho schopnosti a kvalifikáciu. Tieto tvrdenia sa však podľa žalobcu vôbec nezakladajú na pravde. K uplatňovanému nároku na náhradu mzdy žalobca uviedol, že keďže ide o výpoveď z pracovného pomeru, podľa § 62 ods. 1 ZP, pracovný pomer by končil až uplynutím výpovednej doby, ktorá by v tomto prípade začala plynúť 01.05.2020 a uplynula dňa 30.06.2020. K tomuto dňu malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 30.04.2020, doručeným žalovanému dňa 05.05.2020 oznámil žalovanému zamestnávateľovi podľa § 79 ods. 1 ZP, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné a trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. V zmysle § 134 ZP je rozhodným obdobím v tomto prípade I. štvrťrok 2020, t.j. obdobie od 01/2020 - 03/2020, kedy žalobca podľa výplatných pások dosiahol hrubú mzdu vo výške 1.942,30 € (687,70 € za 01/2020 + 675 € za 02/2020 + 647,73 € za 03/2020) a odpracoval 464 hodín (168 za 01/2020 + 144 za 02/2020 + 152 za 03/2020). Priemerný hodinový zárobok žalobcu predstavuje 4,1860 € (1.942,30 € : 464 hodín), ktorý sa násobí priemerným počtom hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku, čo je 173,92 hodín, čiže 173,92 hod. x 4,1860 € =728,0291
€ brutto za kalendárny mesiac. Za 01.05.2020 do 30.06.2020 patrí žalobcovi náhrada mzdy podľa § 142 ods. 3 ZP a za obdobie od 01.07.2020 do 30.09.2021 patrí žalobcovi náhrada mzda podľa § 79 ods. 1 ZP vo výške 728,0291 € brutto, t.j. 510,69 € netto mesačne, čo za 17 mesiacov predstavuje sumu 12.376,4947 € brutto (17 x 728,0291 €), t.j. 8.681,73 € (17 x 510,69 € ) netto. Keďže strany mali v pracovnej zmluve dohodnutú splatnosť mzdy k 25. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, vznikol žalobcovi počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vo výške 5 % ročne.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 28.02.2011, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.06.2011, Upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.04.2020 vr. kópie obálky a potvrdenia o doručení, Odpoveď na Upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.04.2020 vrátane doručenky a potvrdenia o doručení, Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP zo dňa 20.04.2020 vr. kópie obálky a potvrdenia o doručení, Oznámenie zamestnanca podľa § 79 ods. 1 ZP zo dňa 30.04.2020 vr. kópie podacieho lístku a potvrdenia o doručení, Odpoveď žalovaného zo dňa 13.05.2020 vr. kópie obálky, Odpoveď žalobcu na podanie žalobcu zo dňa 13.05.2020 vr. kópie podacieho lístka a potvrdenia o doručení, kópia sms komunikácie strán sporu a odpoveď žalovaného zo dňa 04.06.2020 a výplatné pásky žalobcu za obdobie od 09/2019 do 04/2020.
4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril a skutočnosti uvádzané v žalobe žiadnym spôsobom nerozporoval. Na nariadené pojednávania sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Pri svojej rozhodovacej činnosti preto súd vychádzal najmä zo skutočností tvrdených žalobcom v žalobe a z listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2011. Dohodnutý druh práce bol tavič skla, miesto výkonu práce na O. R. XXXX, XXX XX A. R. C. a deň nástupu do práce 01.03.2011. Išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú, bez dohodnutej skúšobnej doby. Splatnosť mzdy bola dohodnutá k 25. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet zamestnanca.
6. Dodatkom k pracovnej zmluve uzatvoreným dňa 01.06.2011 strany do zmluvy inkorporovali zmenu obchodného mena a sídla zamestnávateľa z pôvodného D. P., I..W..V., I. I. N. XXX/XX, X. R. P. I., I..W..V.., I. I. R. XXXX, A. R. C..
7. Dňa 16.04.2020 bolo žalobcovi od žalovaného doručené Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.04.2020. Z jeho obsahu vyplýva, že na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu zamestnávateľa zo dňa 01.04.2020 o organizačnej zmene bolo s účinnosťou od 07.04.2020 rozhodnuté o dočasnom odstavení I.W. N. a pozastavení výroby na adrese sídla spoločnosti. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny bola žalobcovi ponúknutá náhradná práca v A. R. C. za rovnakých mzdových podmienok. Nakoľko žalobca odmietol vykonávať uvedenú činnosť a odo dňa 08.04.2020 nenastúpil na pracovnú zmenu, ani svoju absenciu neospravedlnil, považoval žalovaný jeho konanie za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň žalobcovi oznámil, že od 14.04.2020 mu udeľuje absenciu. Táto listina neobsahuje žiadne upozornenie na možnosť výpovede z pracovného pomeru.
8. Žalobca na doručené Upozornenie na hrubé porušenie pracovnej disciplíny reagoval listom zo dňa 20.04.2020, preukázateľne doručeným žalovanému zamestnávateľovi dňa 23.04.2020. Namietal, že by z jeho strany mohlo dôjsť k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o pozastavení výkonu práce ho ústne oslovil konateľ spoločnosti K. N. s ponukou náhradnej práce -stavebné práce na jeho bytovom dome, čo však nijako nesúviselo s náplňou práce žalobcu u žalovaného a stavebné práce žalobca považoval vzhľadom k jeho veku a zdravotnému stavu za vysoko rizikové. Predmetná stavba navyše nepatrila ani do majetku zamestnávateľa. Na zmene druhu práce sa teda strany písomne nedohodli, pričom s ponúknutou náhradnou prácou žalobca súhlasiť nemohol. Poukázal na to, že dočasné pozastavenie výkonu práce zamestnávateľom prestavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa, počas ktorej má žalobca nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku.
9. Dňa 22.04.2020 doručil žalovaný žalobcovi listinu datovanú dňom 20.04.2020, označenú ako „Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e)“, ktorá obsahovala
označenie zamestnávateľa obchodným menom, sídlom, IČO, označenie zamestnanca t.j. žalobcu
- menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, číslom občianskeho preukazu a pracovnou funkciou - „V. T. N., V.“. V texte listiny sa uvádza, že v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ dáva výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 01.03.2011. Pracovný pomer končí dňom 20.04.2020. V súlade s § 74 ZP bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 20.04.2020. Výpoveď bola vyhotovená v 2 exemplároch. Jedno vyhotovenie dostane zamestnanec a jedno zamestnávateľ. Listina bola opatrená pečiatkou a podpisom zamestnávateľa. Predložená výpoveď neobsahovala žiadne skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru (t.j. kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny).
10. Listom zo dňa 30.04.2020 žalobca žalovanému zamestnávateľovi oznámil, že doručenú výpoveď považuje za neplatnú a v súlade s § 79 ods. 1 ZP, pričom trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu alebo počas trvania dočasného zastavenia výkonu činnosti mu vyplácal náhradu mzdy. Dôvody neplatnosti výpovede videl v tom, že dočasné pozastavenie výkonu činnosti na strane žalovaného zamestnávateľa predstavuje prekážku v práci na jeho strane a žalobca ako zamestnanec má z toho dôvodu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ďalej, že ponuka iného druhu práce nebola vykonaná v súlade so Zákonníkom práce. Zamestnanec a zamestnávateľ sa na zmene pracovnej zmluvy písomne nedohodli, ani žalobca ako zamestnanej nebol vopred písomne oboznámený s dôvodom preradenia na iný druh práce a dobe trvania preradenia. Navrhovaná zmena práce navyše bola neadekvátna vzhľadom na vek zdravotný stav žalobcu, ktorý nemohol vykonávať stavebné práce. Odmietnutím výkonu iného druhu práce tak nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny. Výpoveď je v rozpore so Zákonníkom práce, lebo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nedošlo a žalobca ani nebol upozornený na možnosť výpovede, teda výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP nebol ani naplnený. Pracovný pomer navyše nemohol výpoveďou skončiť dňa 20.04.2020, nakoľko výpovedná doba by uplynula až 30.06.2020, kedy by došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Žalobcovi bola výpoveď doručená dňa 22.04.2020 prostredníctvom pošty.
11. Žalovaný zamestnávateľ listom zo dňa 13.05.2020 žalobcovi oznámil, že na ukončení pracovného pomeru trvá. Poukázal na to, že žalobca mal pracovať na pozícii V. T. N., V., a to na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy od 01.10.2011. Ďalej uviedol, že ponúkaná práca na bytovom dome nebola fyzicky náročná, nejednalo sa o stavbárske práce. Keďže ju žalobca ako zamestnanec odmietol vykonávať, bola mu pridelená práca v sídle spoločnosti - jednoduché práce okolo T. N., Ú. F. a pod. Ďalej žalovaný zamestnávateľ uviedol, že k uzatvoreniu prevádzky v dôsledku prijatých opatrení v súvislosti s COVID-19, teda nešlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Dňa 14.04.2020 bol zamestnanec upozornený na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keďže od 08.04.2020 nenastúpil do práce a svoju absenciu neospravedlnil. Absenciu zamestnanca, neochotu akejkoľvek dohody pre ďalšie pokračovanie v pracovnej činnosti, nerešpektovanie príkazov nadriadených žalovaný zamestnávateľ považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Oznámenie zamestnanca formou sms správy zo dňa 17.04.2020, že spätne čerpá dovolenku odo dňa nenastúpenia do práce zamestnávateľ neakceptoval. Z uvedených dôvodov bol dňa 20.04.2020 pracovný pomer okamžite ukončený.
12. Z výplatných pások žalobcu vyplýva, že za mesiac január 2020 odpracoval 168 hodín a dosiahol hrubú mzdu 687,70 €, za mesiac február 2020 odpracoval 144 hodín a dosiahol hrubú mzdu 675 € a za mesiac marec 2020 odpracoval 152 hodín a dosiahol hrubú mzdu 647,73 €. Celkovo tak odpracoval 464 hodín a dosiahol celkom hrubú mzdu vo výške 2.010,43 €. Priemerný /hodinový/ zárobok žalobcu v I. štvrťroku 2020 tak predstavuje sumu 4,3328 €.
***
13. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2005 Z.z. - Zákonník práce (ZP), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
14. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
15. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
16. Podľa § 63 ods. 4 ZP, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
17. Podľa § 63 ods. 3 ZP, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
18. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
19. Podľa § 134 ods. 1 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
20. Podľa § 134 ods. 2 ZP, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
***
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol od 01.03.2011 zamestnaný u žalovaného na pozícii T. I., a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2011.
22. Dňa 22.04.2020 žalovaný zamestnávateľ poštou doručil žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP - t.j. pre porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný zamestnávateľ však vo výpovedi žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ani skutkovo nevymedzil porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré bola žalobcovi daná výpoveď. Táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť výpovede ako celku, a to najmä pre absenciu zákonom stanovených náležitostí, ako aj jej neurčitosť. Zákon v § 61 ods. 2 ZP totiž pod sankciou neplatnosti stanovuje zamestnávateľovi povinnosť výpovedný dôvod skutkovo vymedziť tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom, čo v prejednávanom prípade splnené nebolo.
23. Právna teória aj súdna prax ustálila, že výpovedný dôvod podľa § 63 ZP musí zamestnávateľ uviesť vždy tak, aby bol z neho zrejmý skutočný dôvod výpovede. To znamená, že vo výpovedi musia byť uvedené skutkové okolnosti takým spôsobom, aby bol predmetný skutok nezameniteľný s inými skutkami a bolo ho možné subsumovať pod niektorý z výpovedných dôvodov upravených v § 63 ods. 1 ZP.
24. O to viac to platí v prípade výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Bolo povinnosťou žalovaného zamestnávateľa skutkovo vymedziť dôvod skončenia pracovného pomeru (skutkovým) opisom porušenia pracovnej disciplíny, t.j. kedy, kde a ako k nemu došlo. Inými slovami, zamestnávateľ bol povinný opísať porušenie pracovnej disciplíny ako časovo presný opis deja, konkrétnej situácie. To sa však nestalo.
25. Keďže v prejednávanej veci predložená výpoveď okrem uvedenia čísla príslušného paragrafu Zákonníka práce, neobsahovala žiadne bližšie skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, ide jednoznačne o výpoveď neplatnú v zmysle § 61 ods. 2 ZP, a to pre zásadný formálny nedostatok. Súd teda nemal inú možnosť, než riadne a včas podanej žalobe zamestnanca vyhovieť a v súlade s § 77 ZP určiť, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP daná žalovaným žalobcovi dňa 22.04.2020 (deň jej doručenia) je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. V tomto kontexte už nebolo potrebné osobitne sa zaoberať otázkou ne/existencie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ani ostatnou korešpondenciou sporových strán.
26. V nadväznosti na konštatovanú neplatnosť výpovede danej žalovaným žalobcovi, vznikol podľa § 79 ods. 1 ZP žalobcovi nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku odo dňa, kedy zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.
27. Žalovaný zamestnávateľ vo výpovedi uviedol, že pracovný pomer končí dňom 20.04.2020, pričom žalobca dňa 05.05.2020 preukázateľne žalovanému oznámil, že na ďalšom zamestnávaní trvá. Nárok na náhradu mzdy žalobcovi tak vznikol odo dňa 06.05.2020, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 24.11.2021 bola zročná náhrada mzdy po mesiac september 2021, ktorej splatnosť podľa pracovnej zmluvy nastala dňa 25.10.2021.
28. Žalobca presne vyčíslil a zdôvodnil svoj nárok na náhradu mzdy za celé obdobie v celkovej výške 12.376,49 € v hrubom, pričom žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 8.681,71 € v čistom, a to za každý jednotlivý mesiac vo výške 510,69 € /netto/. Žalovaný výšku žalobcom uplatnenej náhrady mzdy v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval.
29. Súd považoval žalovaným uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný a riadne preukázaný, preto žalobcovi priznal ním žiadanú náhradu mzdy v celom rozsahu, vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd len pre úplnosť dodáva, že podľa výpočtov vykonaných súdom je nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 05.05.2020 do 30.09.2021 v skutočnosti o niečo vyšší, než si uplatnil žalobca. Súd zistil priemerný zárobok žalobcu za prvý štvrťrok 2020 podľa § 134 ZP vo výške 4,3328 €/hod. (viď bod 12.). V sledovanom období bolo podľa plánovacieho kalendára v jednotlivých mesiacoch celkovo 2.912 pracovných hodín (05/2020 - 144 hod. + 06/2020 - 176 hod. + 07/2020 - 184 hod. + 08/2020 - 168 hod. + 09/2020 - 176 hod. + 10/2020 - 176 hod. + 11/2020 - 168 hod. + 12/2020 - 184 hod. + 01/2021 - 168 hod. + 02/2021 - 160 hod. + 03/2021 - 184 hod. + 04/2021 - 176 hod. + 05/2021 - 168 hod. + 06/2021
- 176 hod. + 07/2021 - 168 hod. + 08/2021 - 176 hod. + 09/2021 - 160 hod.). V jednotlivých mesiacoch tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy v hrubom v nasledovnom rozsahu: 05/2020 - 623,92 €; 06/2020 - 762,57 €; 07/2020 - 797,24 €; 08/2020 - 727,91 €; 09/2020 - 762,57 €; 10/2020 - 762,57 €; 11/2020 - 727,91 €; 12/2020 - 797,24 €; 01/2021 - 727,91 €; 02/2021 - 693,25 €; 03/2021 - 797,24 €; 04/2021 - 762,57 €; 05/2021 - 727,91 €; 06/2021 - 762,57 €; 07/2021 - 727,91 €; 08/2021 - 762,57 € a 09/2021 - 693,25 €. Vynásobením priemerného zárobku vo výške 4,3328 €/hod. a celkového počtu pracovných hodín v danom období t.j. 2912 hod., vychádza celkový nárok žalobcu na náhradu mzdy za celé obdobie vo výške 12.617,11 € v hrubom, pričom žalovaný si uplatnil len sumu 12.376,49 €. Aj pokiaľ ide o výšku žalobou uplatnenej čistej mzdy za jednotlivé mesiace, súd v žiadnom z nich nezistil prekročenie skutočného nároku žalobcu, preto ich žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu priznal.
31. Súd tak mal na základe predložených dôkazov preukázané, že žaloba podaná žalobcom je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.