Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-142-2020.pdf
PDF · 96.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/142/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: I. C., L.. X.X.XXXX, L. J. D.. I. XX, XXX XX J., P. Č. E. Ú. L. E. P. M. D. G., T..L. X, XXX XX G., proti žalovanému: ESP Ložiská s.r.o., so sídlom Švábska 11557/1, 080 05 Prešov, IČO: 45 509 786, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 850 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 850 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predseda športového klubu I. K., J. T. J. zaplatil pobyt v J. T. so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom do wellness pre žalovaného. Zároveň uzatvorili Zmluvu o reklame, kde žalovaný mu nevyplatil celú sumu, navyše dostal ešte pobyt v kúpeľoch v hodnote 850 Eur. Disponuje listinnými dôkazmi, že tento pobyt v sume 850 Eur platil. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/142/2020-5 zo dňa 17.08.2020 bol žalobca vyzvaný, aby doplnil svoju žalobu do pätnástich dní o presné označenie strán sporu, doplnil pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, predložil listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvoláva a zároveň jasne formuloval žalobný petit s upozornením, že v prípade, ak tak neurobí, súd jeho žalobu odmietne. Žalobca svoju žalobu doplnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 19. apríla 2021, kde uviedol, že si uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 850 Eur titulom pobytu konateľa a jeho manželky E. J. T.. So žalovaným podpísali Zmluvu o reklame na sumu 1.000 Eur a zároveň k tejto sume vystavili príjmový a výdavkový doklad, že konateľ žalovaného vydal 1.000 Eur a žalobca ako predseda športového klubu túto sumu prevzal. Zo sumy 1.000 Eur mu však konateľ žalovaného poskytol iba sumu 100 Eur a zvyšok, ak mu donesie, prevedie jeho reklamy na bežeckých pretekoch. Zároveň žalobca sľúbil konateľovi žalovaného, že pre neho, ako aj pre jeho manželku zabezpečí víkendový pobyt E. J. T., procedúry, strava, ubytovanie a voľný vstup do wellness. Konateľ žalovaného sa tohto pobytu zúčastnil v novembri 2016. Zároveň v decembri 2016 mu potom priniesol do firmy prevedenie reklamy na bežeckých pretekoch, ktoré boli organizované v roku 2016. Odovzdal mu tričká z pretekov, kde bolo logo jeho firmy, ktorý dostal bežecký klub. Rovnako mu dal bulletin, ktoré vydávajú pri každých bežeckých pretekoch, kde žalovaný mal reklamu svojej firmy. Keďže mu odovzdal tieto dokumenty, pýtal od konateľa žalovaného, aby mu doplatil sumu vo výške 900 Eur, že svoj záväzok voči nemu splnil. Konateľ žalovaného sa začal vyhovárať a tak od januára 2017 až do marca 2017 chodil na firmu žalovaného pýtať zvyšnú sumu v zmysle uzatvorenej zmluvy o reklame, avšak konateľ žalovaného sa neustále vyhováral. Dňa 30. mája 2019 sa pre podvody dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu požaduje, aby mu firma
žalovaného zaplatila sumu 850 Eur titulom pobytu v J. T. spolu s 8 % úrokom z omeškania od 30. novembra 2016 za každý rok z tejto sumy.
2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 03. mája 2021, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť. Je pravdou, že žalobca, ich spoločnosť v roku 2016 navštívil a požiadal o poskytnutie sponzorského príspevku v súvislosti s bežeckými pretekmi, ktoré organizoval. Nakoľko je konateľ žalovaného bývalý vrcholový športovec, aj v minulosti sa športu aktívne venoval, sľúbil žalobcovi príspevok s tým, že ich spoločnosť bude na týchto podujatiach uvádzaná ako sponzor. Rovnako je pravdou, že v rámci týchto stretnutí sa žalobca zmienil, že by vedel vybaviť zľavnený víkendový pobyt E. J. T.. Na túto ponuku, ale kvôli pracovnej zaneprázdnenosti konateľ žalovaného nikdy nereflektoval a nikdy sa žiadneho víkendového pobytu nezúčastnil. Spolupráca so žalobcom skončila, keď im priniesol reklamné materiály z pretekov, ktoré organizoval a neskôr sa dozvedeli, že žalobca je vo výkone väzby pre podozrenie z trestnej činnosti. Žalobca ani nekonkretizoval presne v akom hoteli a po akú dobu sa mal žalovaný zúčastniť tohto víkendového pobytu. O ponuku žalobcu nemal žalovaný žiaden záujem, žiadneho pobytu sa nezúčastnil, napriek vyššie uvedenému znáša žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku tak v subjektívnej dvojročnej, ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe a žalobu žiadal zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 19. mája 2021 zotrval na svojom právnom názore. Mal za to, že konateľ žalovaného, ako aj jeho manželka sa v novembri v roku 2016 víkendového pobytu zúčastnili E. J. T., ktoré on osobne hradil a platil. Rovnako je toho názoru, že žalovaný nedodržal svoj záväzok zo zmluvy o reklame. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd vypočul I. T., G. G. J. T.Ú. o potvrdenie tejto skutočnosti, že žalovaný sa tohto pobytu zúčastnil. 4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v duplike zo dňa 04.06.2021, kde uviedol, že od 27. júna 2016 do 08. júla 2016 sa konateľ žalovaného spolu so svojou manželkou zúčastnil dovolenky L. M. O.. Počas jeho neprítomnosti ho na firme zastupoval jeho najstarší D. O.. Žalobca súdu nepredložil jeden jediný dôkaz, aby sa predmetného víkendového pobytu s manželkou zúčastnil konateľ žalovaného. Žalobu žiadal zamietnuť, zotrval na vznesenej námietke premlčania.
5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 24. novembra 2021 uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného spolu s manželkou sa zúčastnili víkendového pobytu E. J. T., ktoré uhradil žalobca ako fyzická osoba so službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom vo wellness v celkovej hodnote 850 Eur. Za týmto účelom žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 850 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 30. novembra 2016. Zároveň žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o reklame znejúcu na sumu 900 Eur, z ktorej mu žalovaný uhradil sumu 200 Eur. Žalobca ako predseda bežeckého klubu I. K. so sídlom v J. organizoval preteky a z tohto dôvodu v zmysle Zmluvy o reklame mal zabezpečiť na bulletine, reklamných plochách, ako aj na tričkách súťažiacich logo s názvom firmy žalovaného. Na túto sumu bola uzatvorená Zmluva o reklame, pričom bol vystavený príjmový a pokladničný doklad na sumu 1.000 Eur. Žalovaný, štatutárny zástupca žalovaného spolu so svojou manželkou sa zúčastnili v období od augusta do novembra 2016 víkendového pobytu v J. T., za ktoré zaplatil sumu 850 Eur. Túto skutočnosť potvrdil aj syn žalovaného, keď žalobca osobne navštívil pobočku firmy žalovaného s tým, že syn štatutárneho orgánu žalovaného mu potvrdil, že jeho otec s mamou sa nachádza na pobyte v J. T.. V januári 2017 až v marci 2017 chodil od štatutárneho zástupcu žalovaného pýtať zvyšnú sumu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o reklame a zároveň ho upozornil, že bol na pobyte E. J. T., ktoré uhradil žalobca. Keďže sa žalovaný zúčastnil takéhoto pobytu od augusta do novembra 2016, žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 30. novembra 2016 z dlžnej sumy 850 Eur.
7. Prítomný štatutárny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že svoje skutkové tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Štatutárny zástupca žalovaného sa žiadneho pobytu v J. T. spolu so svojou manželkou nezúčastnil. Tieto tvrdenia sú nepodložené. Zároveň bola vznesená námietka premlčania. Štatutárny zástupca žalovaného pripustil skutočnosť, že žalobca chodil na pobočku firmy žalovaného ponúkať im rôzne služby, no neskôr zistili, že sa žalobca nachádza v Ústave na výkon väzby, preto kontakt s ním prerušili.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9. Žalobca svoju žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že od žalovaného požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 850 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 30. novembra 2016 do zaplatenia, a to z dôvodu, že štatutárnemu zástupcovi žalovaného ako aj jeho manželke sprostredkoval víkendový pobyt v J. T. so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom do wellness. So žalovaným uzatvoril Zmluvu o reklame, z ktorej mu štatutárny zástupca žalovaného nezaplatil celkovú sumu, iba sumu 200 Eur (žalobca v žalobe tvrdil sumu 100 Eur).
10. Napriek uzneseniu súdu, ktorým súd vyzval žalobcu, aby ten doplnil svoje skutkové tvrdenia, predložil súdu listinné dôkazy, ako aj iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe. Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú skutočne existuje. Účastníkom ukladá aj takzvanú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky z 18. júna 1982). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
11. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 1891/18 zo dňa 09. októbra 2018, podľa článku 36 ods. 1 v spojení s článkom 36 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je súčasťou súdneho riadenia rovnako právo jeho účastníkov skutkovo a právne argumentovať a k preukázaniu svojich tvrdení navrhovať dôkazy, čomu odpovedá povinnosť všeobecných súdov sa s touto argumentáciou náležite vysporiadať, aj keď rozhodujúci súd nie je povinný všetky navrhnuté dôkazy uskutočniť, musí o nich rozhodnúť a ak nevyhovie dôkazným návrhom, musí vyložiť, z akých dôvodov ich nevykonal a neprevzal ako základ svojich skutkových zistení. Ak tak neurobí, zaťaží dôkazné konanie ústavne relevantnou kvalifikovanou vadou v podobe opomenutých dôkazov. To znamená spôsobí, že súdne rozhodnutie bude nepreskúmateľné. Rovnaký záver vyplýva napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 233/17 zo dňa 27.02.2018.
12. Žalobca vo svojich písomných podaniach adresovaných súdu, ako aj v prednese na pojednávaní navrhoval vypočutie predsedu predstavenstva J.Ý. T. I. T. a rovnako vykonať dôkaz vyžiadaním správy z J.Ý. T. o tom, že konateľ žalovaného, ako aj jeho manželka sa zúčastnili pobytu E. J. T., ktorý hradil. V tejto súvislosti súd na pojednávaní dňa 24. novembra 2021 prednesené návrhy zo strany žalobcu na doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol. Žalobca jednoznačne tak v žalobe, ako aj v doplnenej žalobe, v prednese na pojednávaní tvrdil, že štatutárny zástupca žalovaného sa zúčastnil pobytu E. J. T. v mesiaci august až november 2016. V spore žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd z dôvodu hospodárnosti konania v celom rozsahu musel zaoberať. S poukazom na to, že námietku
premlčania súd vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodnú, čo deklaroval aj vo svojom predbežnom právnom názore na pojednávaní dňa 24. novembra 2021, navrhované dôkazy, vypočutie svedkov, ako aj predkladanie nových listinných dôkazov zo strany žalobcu zamietol ako v celom rozsahu nedôvodné, nehospodárne, spôsobujúce prieťahy v konaní.
13. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 2983/20 zo dňa 23.marca 2021, ak nereaguje obecný súd na riadne vznesenú námietku premlčania účastníkom konania, dôjde k porušeniu práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/3433/2008, 21Cdo/3434/2008 zo dňa 15.06.2020, pri posudzovaní počiatku behu subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné vychádzať z preukázanej skutočnej, nie iba z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Túto vedomosť ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerozumie znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 23Cdo/628/2007 zo dňa 31. marca 2009 nie je možné, aby súd posúdil nárok žalobcu ako premlčaný bez toho, aby stanovil konkrétny dátum, odkedy premlčacia doba plynula, pretože v tom prípade nie je možné posúdiť, kedy táto premlčacia doba skutočne uplynula. Súd v tomto prípade musí urobiť jasný skutkový záver o tom, kedy začala premlčacia doba bežať a na základe nej dospieť k právnemu záveru, či je žalovaný návrh premlčaný. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne, fakticky vzniklo. Inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najprv vzniknúť. Okamžikom, od ktorého sa počiatok behu objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamžik vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, či nevedel.
16. V tomto prípade súd, ak by mal vychádzať zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré súdu predniesol, že štatutárny zástupca žalovaného sa mal pobytu v J. T. zúčastniť od augusta do novembra 2016, pričom osobne v januári a následne aj v marci 2017 kontaktoval na pobočke firmy žalovaného štatutárneho zástupcu, ktorého žiadal o plnenie z uzatvorenej Zmluvy o reklame a rovnako poukazoval aj na skutočnosť, že v novembri 2016 sa štatutárny zástupca žalovaného zúčastnil pobytu v J. T., ktoré žalobca zaplatil, je vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v celom rozsahu dôvodná. V tomto prípade je dôležité povedať, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. To znamená, keď subjekt nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, či skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ich základe si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšky( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo/2785/2006 zo dňa 14.08.2007). Podľa názoru súdu najneskôr v marci 2017 mal žalobca vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Túto skutočnosť a tento moment, od ktorého súd odvíja začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby potvrdil súdu žalobca aj pri svojom výsluchu konanom na pojednávaní dňa 30. novembra 2016. Dvojročná subjektívna doba tak uplynula v marci 2019, pričom žaloba bola na súd doručená dňa 12.08.2020. Rovnako je súd toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, rozhodujúci je moment, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalobca označil, že štatutárny zástupca žalovaného sa mal zúčastniť pobytu v auguste až novembri 2016 a od momentu 30. novembra 2016, z tohto dôvodu požadoval priznanie úroku z omeškania. Najneskôr trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho nároku titulom bezdôvodného obohatenia tak podľa názoru súdu začala plynúť 30. novembra 2016 a uplynula 30. novembra 2019. Pri doručení žalobného návrhu na súd dňom 12.08.2020, je žalobný návrh žalobcu premlčaný aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania súd skúma vo vzťahu k žalobnému tvrdeniu, prípadne vo vzťahu k väzbe na zistený skutkový stav veci. To znamená v rozsahu, v ktorom skutkové zistenia opodstatňujú priznané nároky, ľahostajné
je, z akého titulu (R 13/2005). Z dôvodu, že súd považoval vznesenú námietku premlčania žalovaným v celom rozsahu za dôvodnú, žalobný návrh žalobcu z tohto dôvodu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil, ani mu z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.