Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-181-2019.pdf
PDF · 112.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/181/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu HOTELTEC s.r.o., Partizánska cesta 116A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 627 593, právne zastúpený BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému HRAMESA, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, IČO: 44 798 181, právne zastúpený Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 54.000,10 EUR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/120/2014-288 zo dňa 14.6.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/120/2014-288 zo dňa 14.6.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 54.000,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 54.000,10EUR od 12.5.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bola preukázaná existencia ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj gastronomického zariadenia za kúpnu cenu vo výške 430.000,- EUR, teda totožný predmet kúpy ako aj kúpna cena ako v písomnej Kúpnej zmluve č. 31100093 zo dňa 11.5.2010. Zároveň mal súd preukázané, že žalovaný sa na základe uvedenej ústnej kúpnej zmluvy žalobcovi zaviazal zaplatiť zálohu na kúpnu cenu v sume 150.590,- EUR. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že skutočnosť, že v čl. VII Kúpnej zmluvy bolo uvedené, že „žalobca a žalovaný sa pred uzatvorením tejto zmluvy dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy predmet ktorej je zhodný s predmetom tejto zmluvy...“ nemôže, aj vzhľadom na spochybnenie pravdivosti vyhlásenia obsiahnutého v čl. VII Kúpnej zmluvy o zaplatení celej zálohy na kúpnu cenu žalovaným a potvrdením tejto skutočnosti žalobcom, bez ďalšieho preukazovať existenciu platnej ústnej kúpnej zmluvy, a teda existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie žalovanej istiny. Na základe vykonaného dokazovania však mal súd za to, že existencia ústnej kúpnej zmluvy platne uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva jednak z čl. VII, VIII a IX Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010, ako aj z výsluchu žalobcu pričom existencia povinnosti žalovaného zaplatiť zálohu na kúpnu cenu nepriamo vyplynula aj z výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že zo strany žalovaného bola žalobcovi uhradená celá záloha vo výške 150.590,- EUR. Záver o existencii ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorej bola aj dohoda zmluvných
strán o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zálohu na kúpnu cenu vo výške 150.590,- EUR, možno podľa názoru súdu vyvodiť aj z predloženej časti Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 v spojení s čl. VII, VIII a IX Kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2010. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 vyplynul nárok žalovaného voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150.590,-EUR, ďalej postúpenie pohľadávky žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 150.590,- EUR na spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. ako kupujúceho, zápočet pohľadávky spoločnosti Tatra- Leasing, s.r.o. získanej postúpením od žalovaného vo výške 150.590,- EUR na pohľadávku žalobcu ako predávajúceho z Kúpnej zmluvy na zaplatenie časti kúpnej ceny a zápočet pohľadávky spoločnosti Tatra Leasing, s.r.o. voči žalovanému na zaplatenie splátky vo výške 150.500,- EUR s pohľadávkou žalovaného voči spoločnosti Tatra- Leasing, s.r.o. na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia na spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. vo výške 150.590,-EUR. Uvedené bolo zohľadnené aj v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou predloženej časti Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Tatra Leasing, s.r.o., kde suma tzv. zvýšenej splátky predstavuje 150.500,- EUR, pričom táto pohľadávka spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. na zaplatenie uvedenej splátky mala byť v zmysle Kúpnej zmluvy započítaná s pohľadávkou žalovaného voči spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia na spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. vo výške 150.590,- EUR.
3. Súd mal za to, že list spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. zo dňa 22.1.2014 adresovaný žalovanému, v ktorom leasingová spoločnosť potvrdzuje splnenie všetkých podmienok súvisiacich s ukončením Leasingovej zmluvy č. 31100093 zároveň preukazuje aj to, že medzi zmluvnými stranami Kúpnej zmluvy č. 31100093 došlo k horeuvedeným zápočtom pohľadávok a tým aj k riadnemu „splateniu“ zvýšenej splátky v sume 150.500,- EUR. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, ktorá predchádzala uzatvoreniu Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 ako aj Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010, obsahom ktorej bola aj dohoda zmluvných strán o zaplatení zálohy na kúpnu cenu žalovaným žalobcovi v sume 150.590,- EUR. V prípade, ak by takáto ústna kúpna zmluva neexistovala, a teda by neexistovala ani v nej obsiahnutá dohoda o zaplatení zálohy na kúpnu cenu, nebolo by možné uskutočniť právne úkony uvedené v čl. VII, VIII a IX Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010, ktoré boli premietnuté aj do splátkového kalendára obsiahnutého v Leasingovej zmluve č. 31100093 zo dňa 11.5.2010, pričom splnenie všetkých podmienok na ukončenie Leasingovej zmluvy bolo potvrdené listom zo dňa 22.1.2014. Žalovaný v konaní predložil časť Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 a na pojednávaní konanom dňa 17.5.2019 navrhol doplniť dokazovanie predložením overenej fotokópie alebo originálu úplného znenia Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Tatra- Leasing, s.r.o. dňa 11.5.2010, a to na preukázanie skutočnosti, že tovar - gastrozariadenia bol žalovaným zaplatený podľa Leasingovej zmluvy. Súd vyhodnotil takýto dôkaz ako nadbytočný, nakoľko splnenie povinností žalovaného z Leasingovej zmluvy vyplýva z listu leasingovej spoločnosti zo dňa 22.1.2014 a zoznam leasingových splátok, ktoré bol žalovaný povinný leasingovej spoločnosti plniť je obsiahnutý aj v súdu predloženej časti Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010.
4. Súd zároveň poukázal na to, že otázka platnosti alebo neplatnosti Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 nie je predmetom tohto konania, nakoľko sa jedná o dvojstranný zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. a nároky, ktoré sú predmetom tohto konania priamo nevyplývajú z uvedenej Leasingovej zmluvy. S poukazom na uvedené, vzhľadom na predložené listinné dôkazy ako aj na výsluch žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.1.2017 a výsluch žalovaného na pojednávaní konanom dňa 7.3.2017 mal súd bez pochybností preukázanú existenciu ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v právnom postavení predávajúceho a žalovaným v právnom postavení kupujúceho, obsahom ktorej bola aj povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zálohu na kúpnu cenu vo výške 150.590,- EUR.
5. Ako súd prvej inštancie ďalej uviedol, ďalšou spornou otázkou v konaní bola existencia žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 54.000,10 EUR, a to s poukazom na vyhlásenie žalobcu a žalovaného v čl. VII Kúpnej zmluvy č. 31100093 o zaplatení celej zálohy na kúpnu cenu žalobcovi vo výške 150.590,-EUR a dohodu žalobcu a žalovaného o tom, že dňom účinnosti písomnej Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 zanikajú všetky ústne a písomné dohody týkajúce sa predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy. Žalovaný tiež v konaní namietal, že žalobca nepreukázal, že vo svojom účtovníctve eviduje žalovanú pohľadávku voči žalovanému. Z obsahu
vyhlásení zmluvných strán v čl. VII Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010, teda vyplývalo, že všetky predchádzajúce písomné aj ústne dohody týkajúce sa predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy účinnosťou Kúpnej zmluvy zanikajú a zároveň, že žalovaný vyhlásil, že žalobcovi zaplatil celú sumu zálohy na kúpnu cenu v celkovej výške 150.590,-EUR a žalobca prijatie týchto záloh potvrdil. V zmysle uvedeného, teda ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy č. 31100093 uzatvorenej dňa 11.5.2010 medzi žalobcom ako predávajúcim, spoločnosťou Tatra- Leasing, s.r.o. ako kupujúcim a žalovaným ako konečným užívateľom, došlo k zániku ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, obsahom ktorej bola aj dohoda strán o zaplatení zálohy na kúpnu cenu vo výške 150.590,-EUR žalovaným a predmet plnenia ktorej bol zhodný s predmetom plnenia podľa písomne uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2010. Dňom podpisu Kúpnej zmluvy č. 31100093 boli teda nanovo ustanovené práva a povinnosti zmluvných strán, a to aj vo vzťahu k otázke prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy na leasingovú spoločnosť alebo vo vzťahu k otázke zaplatenia kúpnej ceny žalobcovi zo strany kupujúceho, teda spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o.. V čl. VII Kúpnej zmluvy č. 31100093 boli tiež inkorporované vyhlásenia žalobcu a žalovaného o zaplatení celej zálohy na kúpnu cenu vo výške 150.590,- EUR žalovaným žalobcovi, od čoho sa následne odvíjali ďalšie právne úkony zmluvných strán Kúpnej zmluvy č. 31100093.
6. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zálohu na kúpnu cenu vo výške 150.590,-EUR tak predstavovala povinnosť ešte podľa kúpnej zmluvy ústne uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorá účinnosťou Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.05.2010 zanikla. Nejde teda o povinnosť žalovaného v zmysle trojstrannej Kúpnej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 ale o povinnosť podľa ústnej kúpnej zmluvy, ktorá písomnej Kúpnej zmluve č. 31100093 predchádzala, pričom táto povinnosť mala byť zo strany žalovaného ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy č. 31100093 splnená, čo však žalobca vo vzťahu k časti zálohy na kúpnu cenu vo výške 54.000,10EUR sporoval. Odkazujúc na závery odvolacieho súdu mal súd za to, že skutočnosť, že v čl. VII Kúpnej zmluvy je uvedené, že žalovaný uhradil celú zálohu na kúpnu cenu vo výške 150.590,-EUR, nemôže bez ďalšieho preukázať úhradu kúpnej ceny. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal hodnovernými dôkazmi, že si splnil svoju povinnosť zo zmluvy, a že záloha na kúpnu cenu bola žalobcovi uhradená, pričom jednoznačným dôkazom o splnení povinnosti žalovaného je buď výpis z účtu žalovaného preukazujúci zaplatenie dohodnutej zálohy na účet žalobcu alebo iný účtovný doklad preukazujúci splnenie záväzku žalovaného. Súd konštatoval, že hoci na návrh žalobcu na doplnenie dokazovania uložil žalovanému povinnosť predložiť relevantný listinný dôkaz preukazujúci zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi, žalovaný takýto dôkaz, ktorý by bez pochybností preukázal splnenie povinnosti žalovaného na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 54.000,10EUR žalobcovi (pokladničný doklad, výpis z účtu) nepredložil. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že takto uložená povinnosť na doplnenie dokazovania je nevykonateľná, nakoľko záväzok uplatnený žalobou bol zo strany žalobcu priamo v žalobe ako aj v jeho ďalších vyjadreniach dostatočne špecifikovaný s tým, že ide o záväzok na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu v zmysle ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Súd sa zároveň stotožnil s názorom žalobcu, že otázka, či bol záväzok žalovaného uplatnený žalobou splnený, sa neodvíja od údajov žalobcu v účtovnej evidencii ale od faktického preukázania, či sa žalobcovi dostalo plnenia, na ktoré má nárok, teda či k zaplateniu žalovanej sumy žalovaným skutočne došlo. Za rozhodujúce v tomto prípade súd považoval to, z akého právneho vzťahu vznikol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanému, pričom súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ide o nárok žalobcu na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vyplývajúci z ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, teda voči komu de iure existuje pohľadávka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a nie skutočnosť, či žalobca žalovanú pohľadávku voči žalovanému eviduje v účtovníctve, resp. či ju eviduje voči inému subjektu ako žalovanému. Posúdenie otázky dodržania ustanovení zákona o účtovníctve ani nie je predmetom tohto konania. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že povinnosť zaplatiť žalovanú sumu vo výške 54.000,10 EUR predstavujúcu časť nezaplatenej zálohy na kúpnu cenu v zmysle ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, bola a je povinnosťou žalovaného, čím je zároveň daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Žalovaný bol preto povinný žalobcovi uhradiť zálohu na kúpnu cenu vo výške 150.590,- EUR a splnenie tejto povinnosti v predmetnom konaní riadne preukázať predložením hodnoverného a relevantného listinného dôkazu o zaplatení žalovanej istiny vo výške 54.000,10 EUR z titulu doplatenia časti zálohy na kúpnu cenu, pričom súd mal za to, že žalovaný takýto dôkaz v konaní nepredložil.
7. Žalovaný v konaní zároveň vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, pričom poukázal na to, že ústna kúpna zmluva mala byť podľa tvrdení žalobcu uzatvorená v apríli 2010 a žaloba bola podaná na súd 6.5.2014. Súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil a na základe predložených listinných dôkazov, najmä Preberacieho protokolu zo dňa 11.5.2010, dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že žalovaný nárok nie je premlčaný. Súd poukázal na to, že splatnosť záväzku žalovaného na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 150.590,-EUR nie je odvodená od dátumu uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy, ale s poukazom na ustanovenie § 450 ods. 1, Obchodného zákonníka odo dňa, kedy žalobca žalovanému umožnil nakladať s gastronomickými zariadeniami, čo v zmysle preberacieho protokolu podpísaného žalovaným bolo dňa 11.5.2010. Žalobca tak mohol svoje právo voči žalovanému uplatniť prvýkrát dňa 12.5.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že v obchodnoprávnych vzťahoch je v zmysle ustanovenia § 397 premlčacia doba štvorročná a žaloba bola na súd podaná dňa 6.5.2014, dospel súd k záveru, že žalobca podal žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby, a teda žaloba bola podaná včas. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je dôvodný a preukázaný a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodom, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok, preto súd zaviazal žalovaného na doplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 54.000,10 EUR.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h), e) C.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na jednej strane precíznym odôvodnením rozsudku skonštatoval, že právnym titulom nároku žalobcu uplatňovaného v konaní je ústna zmluva, ktorá zanikla dňom 11.5.2010 a súčasne po jej zániku vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ním zaplatených záloh, na strane druhej súd následne zmätočne a bez logického a právneho zdôvodnenia dospel k záveru, že: „Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť voči žalobcovi zaplatiť zálohu na kúpnu cenu v celej dohodnutej výške riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku.“(bod 68 odôvodnenia Rozsudku). Uvedený záver súdu je zmätočný, nemá žiadnu oporu v súdom vykonanom dokazovaní a z toho dôvodu považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Súd tak zaviazal žalovaného na splnenie peňažného záväzku, ktorý (ako sám súd v odôvodnení výslovne skonštatoval a mal za preukázané) zanikol 9 rokov pred vynesením rozsudku. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného na splnenie neexistujúceho záväzku, a to napriek opakovanej argumentácii žalovaného v konaní o neexistencii platného právneho vzťahu na základe ktorého by mal žalobcovi čokoľvek plniť. Dôkazy, ktoré súd v rozsudku síce uviedol, ale priamy rozpor skutkových a právnych záverov súdu z obsahom týchto dôkazov vôbec nevyhodnotil, a to Faktúra č. 20100163 zo dňa 11.5.2010, príjmový pokladničný doklad č. 10E90066 zo dňa 11.5.2010 na sumu v hotovosti 66.589,90 EUR a príjmový pokladničný doklad č. 10E90025 zo dňa 17.2.2010 na sumu v hotovosti 30.000,-EUR, inventarizácia pohľadávok k 31.12.2011, List Tatra - Leasing, s.r.o. adresovaný žalovanému zo dňa 22.1.2014.
9. V konaní bolo nesporné a preukázané, že žalobca predal gastro zariadenie len raz, a to do vlastníctva spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o. a nie žalovanému. Žalobca celú pohľadávku z titulu predaja gastro zariadenia spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o. preto účtoval a evidoval výhradne ako pohľadávku voči spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o., a to vrátane nedoplatku vo výške 54.000,10EUR. To isté gastro zariadenie následne na základe Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. po potvrdení riadnej úhrady všetkých leasingových splátok zo strany žalovaného zo dňa 22.1.2014, previedla vo vlastníctva žalovaného. Súd tak zmätočne a zjavne účelovo v bode 66 rozsudku posudzoval aj premlčanie záväzku z ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorá (ako sám súd v odôvodnení toho istého rozsudku vyhodnotil) zanikla ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy č. 31100093 uzatvorenej dňa 11.5.2010, pričom svoj právny záver odvodil od preberacieho protokolu, ktorým žalovaný prevzal gastro zariadenie ako predmet leasingu na základe Leasingovej zmluvy č. 31100093, teda na základe absolútne iného právneho titulu. Súd sa však obsahom Leasingovej zmluvy č. 31100093 odmietol zaoberať a návrh žalovaného na doplnenie dokazovania predložením úplného znenia Leasingovej zmluvy č. 31100093 (vrátane jej príloh) odmietol. Žalovaný na pojednávaní pred súdom poukázal na tú právnu skutočnosť, že ak by žalovaný na základe ústnej zmluvy nesplatil celú deklarovanú výšku záloh (čo bolo medzi stranami sporné), podpisom Kúpnej zmluvy č. 31100093 uzatvorenej dňa 11.5.2010 povinnosť žalovaného doplatiť zálohy podľa ústnej zmluvy zanikla a súčasne žalovaný na základe Kúpnej zmluvy č. 31100093 postúpil na spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. pohľadávku voči žalobcovi na vrátenie žalovaným zaplatených záloh z titulu bezdôvodného obohatenia v nižšej (o 54.000,10 EUR) ako v predmetnej Kúpnej zmluve č. 31100093 deklarovanej výške (150.590,- EUR), potom kupujúci - Tatra - Leasing, s.r.o., by voči žalobcovi ako predávajúcemu započítal postúpenú
pohľadávku voči kúpnej cene za gastro zariadenie len vo výške skutočnej pohľadávky žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie uvedený prehľad platných vzájomných zmluvných vzťahov je nepochybné, že žalobca mal z titulu Kúpnej zmluvy č. 31100093 a z titulu zápočtu v spornej výške postúpenej pohľadávky nárok na doplatenie kúpnej ceny vo výške 54.000,10 EUR výhradne voči spoločnosti Tatra - Leasing, s.r.o..
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalovaný v konaní totiž založil svoju argumentáciu predovšetkým na tvrdení, že žalovanému nie je doposiaľ zrejmý ani konkrétny platný právny titul, na základe ktorého by bol žalobcovi povinný zaplatiť žalovanú istinu, žalovanú pohľadávku považuje za neurčitú, a preto povinnosť predložiť doklad o zaplatení tejto pohľadávky považuje za nevykonateľnú. V tejto súvislosti je ale potrebné upozorniť na to, že takéto vyjadrenie žalovaného je v rozpore s tým, čo v doterajšom súdnom konaní na základe vykonaného dokazovania vyšlo najavo, a teda okrem iného v rozpore aj s predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami samotného žalovaného o archivácii/skartácii účtovných dokladov vrátane dokladu o zaplatení, resp. závermi vyplývajúcimi z výsluchu konateľa žalovaného, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že žalovaný nárok neuznáva z dôvodu jeho zániku splnením zo strany žalovaného žalobcovi pred začatím súdneho konania, pričom žalovaný si nie je istý len spôsobom zaplatenia, t.j. či sa tak stalo bezhotovostne alebo v hotovosti. Vo vzťahu k ďalšej výhrade žalovaného, že prvostupňový súd nevykonal navrhované dôkazy poukazuje na to, že súd dostatočne zdôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie v tomto smere a v tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať nielen to, že je na zvážení súdu, ktoré dôkazy v súdnom konaní vykoná.
11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý z opatrnosti započítava svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi v celkovej výške 150.590,- EUR voči spornej pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 54.000,10 EUR, a to vo výške, v ktorej sa uvedené pohľadávky kryjú. Ako ďalej žalobca uviedol, nakoľko žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva hnuteľné veci - vybavenie gastronomických prevádzok len raz, a to od spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o., na základe riadneho splatenia všetkých splátok podľa leasingovej zmluvy, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k tomu istému hnuteľnému majetku od žalobcu.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov a správne ustálil, že žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal súdu zaplatenie dohodnutej zálohy kúpnej ceny v celom rozsahu t.j. v sume 150.590,-EUR. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom č. 10E90066 zo dňa 11.5.2010 zaplatenie sumy v hotovosti 66.589,90 EUR a príjmovým pokladničným dokladom č. 10E90025 zo dňa 17.2.2010 zaplatenie sumy v hotovosti 30.000,-EUR žalobcovi ako zálohy kúpnej ceny. Žalovaný teda nepreukázal zaplatenie dohodnutej zálohy kúpnej ceny v sume 54.000,-EUR. Ak na základe postúpenia pohľadávky žalovaného (titulom bezdôvodného obohatenia) v sume 150.590,-EUR na spol. Tatra - Leasing, s.r.o. , čo nebolo medzi stranami sporné, je z Kúpnej zmluvy č. 31100093 zrejmé, že žalovaný realizoval získanie vlastníctva k predmetnému gastro-zariadeniu formou leasingu v zostatkovej cene 279.410,10EUR. Z uvedeného je zrejmé, že zaplatením a následným započítaním zaplatenej zálohy žalovaným v sume 66.589,90 EUR
a 30.000,-EUR a splátok z leasingovej zmluvy v sume 279.410,10EUR je rozdiel oproti dohodnutej kúpnej cene 430.000,-EUR (66.589,90 + 30.000+279.410,10 = 376.000) práve žalovaná suma 54.000,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že ústna zmluva zanikla podpisom Kúpnej zmluvy č. 31100093 a leasingová zmluva zanikla splatením všetkých leasingových splátok, čo preukazuje list spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. zo dňa 22.1.2014, došlo k zániku zmluvných vzťahov medzi stranami. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný nepreukázal zaplatenie celej dohodnutej zálohy kúpnej ceny v sume 54.000,-EUR aj napriek tej skutočnosti, že celá záloha bola predmetom postúpenia na žalovaného a následného započítania na pohľadávku žalovaného voči Tatra-Leasing, s.r.o., a preto považuje odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Napadnutým rozsudkom nastane stav spravodlivého usporiadania sporu medzi stranami tak, aby bola žalobcovi uhradená celá kúpna cena za dodanie gastro-zariadenia žalovanému. 16. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne premlčania nároku odvolací súd udáva, že sa stotožňuje so správnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že nárok nie je premlčaný pretože nebolo v konaní preukázaná povinnosť žalovaného zaplatiť zálohu kúpnej ceny z ústnej zmluvy ku konkrétnemu dátumu a preto súd prvej inštancie správne posúdil povinnosť plnenia v súlade § 450 ods. 1, Obchodného zákonníka. Odo dňa 11.5.2010, kedy žalobca žalovanému umožnil nakladať s gastronomickými zariadeniami a to na základe preberacieho protokolu podpísaného žalovaným a teda od 12.5.2010, začala žalobcovi plynúť štvorročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná dňa 6.5.2014 a teda pred uplynutím premlčacej lehoty. 17. Čo sa týka namietaného postupu súdu prvej inštancie v tom, že súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným znením Leasingovej zmluvy č. 31100093 zo dňa 11.5.2010 odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto navrhovaného dôkazu v napadnutom rozsudku dostatočne zdôvodnil. Odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podľa názoru súdu boli v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s odôvodnením odvolacieho súdu poskytnuté odpovede na zásadné otázky pre posúdenie uplatneného nároku. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).