Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: S. E., H..: XX. XX. XXXX, so sídlom Dvorkinova č. 763/14, 040 22 Košice, IČO: 46 763 309, právne zastúpeného JUDr. Petrom Amrichom, usadeným euroadvokátom, AK so sídlom Štúrova č. 27, 040 01 Košice, IČO: 51 209 446, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná č. 1, 041 90 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102931269/2019 zo dňa 18. 12. 2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03. 03. 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03. 03. 2020, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 03. 03. 2020, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Daňového úradu Košice, č. 102931269/2019 zo dňa 18. 12. 2019, t. j. daňového exekučného príkazu, ktorým tento ako príslušný štátny orgán na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodol podľa ustanovenia a o správe daní (daňový poriadok) tak, že nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb na daňového dlžníka S. E., H..: XX. XX. XXXX, so sídlom Dvorkinova č. 763/14, 040 22 Košice, IČO: 46 763 309, na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 274,10 eur. Daňová exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov daňového úradu Košice č. 102478589/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05. 12. 2018 vo výške 274,10 eur.

2. Žalobca zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe, ktorý návrh bližšie odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na jeho právach, keďže je dôchodcom s onkologickým ochorením a s obmedzeným príjmom.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.

Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn.: -196- zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca svoj návrh bližšie neodôvodnil hrozbou závažnej ujmy, ku ktorej môže dôjsť právoplatnosťou daňového exekučného príkazu a ktorý by umožnil prvostupňovému správnemu orgánu vykonať daňovú exekúciu na vymoženie nevymáhateľného daňového nedoplatku.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickými úvahami o možnom následku, ktorý však bližšie nešpecifikoval. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je tiež zrejmé, aká je jeho finančná situácia a majetkové pomery, a akým spôsobom by táto hrozba závažnej ujmy mala dopad na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Dôvody a dôkazy uvedené žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku nepredstavujú právne významné dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Pretože žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).