Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/110/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobkyne: V. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanej: Slovenská L., W. O. M. L., B. X, Bratislava, o náhradu škody 464,47 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 464,47 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 464,67 eur vo výške 5,05 % ročne od 8.8.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 464,47 € s príslušenstvom titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Podľa tvrdení žalobkyne ku škode došlo v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní vedenom vyšetrovateľom pod ČVS: U.-XX/OVZTČ-XXXX-H. a následne Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn . V uvedenom trestnom konaní proti vtedy obvinenému F. I. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bolo dňa 14.2.2008 dobrovoľne vydané osobné motorové vozidlo Š. M. X.X G., EČV: Z. XXX B., ktoré bolo vo vlastníctve žalobkyne. Na základe uznesenia zo dňa 26.8.2015, sp. zn. , bolo dňa 10.12.2015 predmetné vozidlo vrátené žalobkyni bez kľúčov a bez originálu veľkého technického preukazu. Nakoľko v priebehu odňatia došlo k strate kľúčov od vozidla bolo potrebné zaobstarať si nové s nutnosťou výmeny zámkov, za čo bola žalobkyni vystavená faktúra 464,47 €, ktorú uhradila.

3. Žalobkyňa argumentuje, že nesprávnym úradným postupom je aj nesprávne nakladanie s vecou zadržanou orgánmi štátu a preto štát zodpovedá za škodu, ktorú takto spôsobí. Z uvedeného dôvodu dňa 22.7.2016 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 8.8.2016 žalovaná informovala žalobkyňu, že žiadosť považuje za nedôvodnú vzhľadom na to, že nesprávny úradný postup musí konštatovať príslušný orgán. Vzhľadom na uvedené žiada od žalovanej zaplatenie sumy 464,47 € spolu s úrokom z omeškania od 8.8.2016.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila:

- uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 26.8.2015,

- potvrdenie o vrátení veci zo dňa 10.12.2015,

- faktúru č. XXXXXXX a výpis z účtu žalobkyne,

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a odpoveď.

5. Žalovaná k veci uviedla, že žiadnym orgánom nebol konštatovaný nesprávny úradný postup. Je toho názoru, že tento záver si nemôže urobiť súd v občianskom súdnom konaní, ale musí vychádzať zo stanoviska príslušného orgánu. Na základe uvedeného je toho názoru, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu a navrhla žalobu zamietnuť.

6. V ďalšom priebehu konania strany zotrvali na svojej argumentácii. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, iné dôkazy navrhované neboli.

7. Súd po vykonaní dokazovania konštatuje, že vec považuje po skutkovej stránke za nespornú, spornou zostala otázka nesprávneho úradného postupu.

8. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

10. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

11. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Skutkové tvrdenia žalobkyne neboli sporné. Procesnou obranou žalovanej bolo, že nesprávny úradný postup musí konštatovať na to príslušný orgán. Uvedená podmienka však nemá základ v samotnom znení zákona, ako to vyplýva z citovaného Tento argument je relevantný iba v súvislosti s porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní ( a ). Žalovaná argumentuje, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie. Uvedená argumentácia nie je správna. V prvom rade predpoklady zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné zamieňať s predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vzhľadom na rozdielnu právnu úpravu. No najmä ustálená judikatúra súdov konštatuje práve opak. V tomto smere súd poukazuje najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2020 sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021, podľa ktorého v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle veta prvá o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Prijatie na tomto pravidle nič nezmenilo.

14. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že vozidlo žalobkyne bolo dobrovoľne vydané na účely trestného konania. Toto vozidlo tak bolo v úschove orgánov prípravného konania (pozri ) a žalobkyni bolo vydané bez kľúčov od vozidla, ako to vyplýva z predloženého potvrdenia o vrátení veci. Počas úschovy tak došlo k škode na majetku žalobkyne. Žalobkyňa predložila súdu aj faktúru za opravu predmetného vozidla na sumu 464,47 € za výmenu sady vložiek zámkov, 2ks diaľkového ovládača a svorkovnice spínacej skrinky, ktorú uhradila. Ide teda o opravu priamo súvisiacu so stratou (absenciou) kľúčov od vozidla. Nesprávnosť úradného postupu teda spočíva v tom, že počas úschovy vozidla došlo k jeho poškodeniu. V prejedávanej veci tak žalobkyňa preukázala všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup pri úschove vozidla, škodu spočívajúcu v potrebe vynaloženia nákladov na opravu vozidla, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k úhrade sumy 464,47 € spolu s úrokom z omeškania od 8.8.2016 (deň kedy žalovaná oznámila, že škodu neuhradí, v súlade s ).

15. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, priznal jej súd nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.