Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-139-2019.pdf
PDF · 125.5 KB
Case nature
Subarea
6S/139/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: U. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. - M. L., XXX XX Q., adresa pre doručovanie: A. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava, IČO: 51 462 249, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií v časti bodov 8. a 13. žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 63,30 EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správneho orgánu.
1. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto ako povinná osoba (ďalej len „povinná osoba“) podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „ZoSPI“), listom pod zn. 13147/6280/2019/UKSP/VIDM zo dňa 27.03.2019, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2019, doručenej žalovanému elektronicky dňa 25.03.2019, ktorou žiadal o poskytnutie informácií: 1. Bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby RD, prípadne RD a oplotenia na pozemku (pozemkoch) zapísaných na liste vlastníctva č. 709, najmä na pozemku p.č. XXXXX/X? 2. Kedy sa oddelenie UKaSP dozvedelo o tom, že najmä na pozemku p.č. XXXXX/X bola začatá stavba RD bez stavebného povolenia, a bolo zasiahnuté aj do susedného pozemku p.č. XXXXX/X? 3. Nariadil stavebný úrad odstránenie nepovolenej stavby? 4. Ako oddelenie ÚKaSP postupovalo po vykonanom ŠSD? 5. Rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, ktoré oddelenie ÚKaSP prijalo, vykonalo po zistených skutočnostiach podľa bodu 2. 6. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané potom, čo sa oddelenie ÚKaSP dozvedelo o tom, že sa stavba začala bez stavebného povolenia. 7. Koľko žiadostí bolo podaných od roku 2010 o stavebné povolenie najmä na pozemku p.č. XXXXX/X? 8. Rozhodnutie, ktorým oddelenie ÚKaSP oznámilo začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadilo ústne pojednávanie. 9. Vydalo oddelenie ÚKaSP rozhodnutie, ktorým zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo inak pokračovať v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny? 10. Žiadosti o stavebné povolenie od roku 2010 na pozemku/och zapísaných na LV č. XXX. 11. Výsledky (rozhodnutia) stavebného konania, ktoré začali na základe jednotlivých žiadostí.
12. Bolo vydané rozhodnutie, povolenie o zariadení staveniska na pozemku p.č. XXXXX/X? 13. Rozhodnutie, ktorým oddelenie ÚKaSP nariadilo odstránenie (i dodatočné) nepovolenej stavby, najmä na pozemku p.č. XXXXX/X? sprístupnila čiastočne požadované informácie uvedené v bodoch 1. - 7. a 9. - 12. a v poslednom odseku tohto listu správny orgán uviedol, že o požadovaných informáciách uvedených v bode 8. a 13. vydala povinná osoba dňa 27.03.2019 samostatné rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM.
2. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 ZoSPI , na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2019, doručenej žalovanému elektronicky dňa 25.03.2019, ktorou žiadal o poskytnutie informácií: 8. Rozhodnutie, ktorým oddelenie ÚKaSP oznámilo začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadilo ústne pojednávanie. 13. Rozhodnutie, ktorým oddelenie ÚKaSP nariadilo odstránenie (i dodatočné) nepovolenej stavby, najmä na pozemku p.č. XXXXX/X? vydala samostatné rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM I/33/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorým v zmysle § 18 ods. 2 ZoSPI nesprístupnila požadované informácie a žiadosť zo dňa 25.03.2019 v tejto časti zamietla.
II. Žaloba.
3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) dňa 28.06.2019 sa žalobca domáha sprístupnenia informácií v časti bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 23.03.2019 (súd konštatuje, že v zmysle odsekov 1. a 2. tohto rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu, žiadosť žalobcu ako oprávnenej osoby zo dňa 23.03.2019 a ani doručenie žiadosti povinnej osobe dňa 23.03.2019 neexistuje resp. nie je obsahom administratívneho spisu a ani žalobca takúto listinu súdu nepredložil). Pravdepodobne ide o žiadosť zo dňa 22.03.2019, ktorá bola žalovanému doručená elektronicky dňa 25.03.2019. Žalobca svoju identitu definoval U. U., Q. - M. L., XXX XX Q., Slovenská D., V.-L.:U..sk s tým, že informácie žiada sprístupniť na elektronickú adresu žiadateľa.
4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 22.03.2019 sa domáha sprístupnenia informácií od žalovaného podľa ZoSPI, ktoré žiadal sprístupniť elektronicky na e-mailovú adresu U..sk. Dňa 02.04.2019 bolo žalobcovi na elektronickú adresu U..sk doručené čiastočné sprístupnenie informácií sp. zn.: 13147/6280/2019/UKSP/VIDM I-33/2019 zo dňa 27.03.2019, pričom mu neboli sprístupnené informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti.
5. Žalobca predpokladá, keďže žalovaný informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019 nesprístupnil, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť uvedené informácie. Žalobca uviedol, že voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie v časti bodov 8. a 13. podal v zákonom stanovenej lehote dňa 15.04.2019 odvolanie. Žalobca je názoru, keďže odvolací orgán do dňa podania správnej žaloby, t.j. do 28.06.2019 nerozhodol o odvolaní predpokladá, že vydal (fiktívne) rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby žalobcovi sprístupnil požadované informácie podľa bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019.
6. Žalobca podaním zo dňa 29.06.2019, doručeným súdu dňa 02.07.2019, doručil súdu listiny a upresnil žalobný petit: Žalovaný je povinný do siedmich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sprístupniť požadované informácie žalobcovi podľa bodov 8. a 13. žiadosti oprávnenej osoby zo dňa 23.03.2019. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Žalobca doručil súdu dňa 02.09.2019 svoje vyjadrenie zo dňa 01.09.2019, v ktorom opisuje situáciu o žiadosti sprístupnenia informácií podľa ZoSPI podanú žalobcom ako oprávnenou osobou dňa 06.02.2019 a spôsob jej vybavenia žalovaným, čo však s predmetom žaloby a ani jej skutkovými okolnosťami nesúvisí.
III. Vyjadrenie žalovaného.
8. Žalovaný sa k žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 04.09.2019, doručeným súdu dňa 05.09.2019, ku ktorému pripojil administratívny spis a uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú v súlade so skutkovým stavom veci a navrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť.
9. Žalovaný uviedol, že dňa 23.03.2019 (poznámka súdu: pravdepodobne ide o písaciu chybu, keďže dňa 23.03.2019 bola sobota, a žiadosť, IT systém žalovaného spracoval dňa 25.03.2019, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu ako aj z vydanej listiny žalovaného a jeho rozhodnutia) bola správnemu orgánu doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 22.03.2019, ktoré žiadal doručiť na elektronickú adresu U..sk. Dňa 02.04.2019 žalovaný doručil žalobcovi na elektronickú adresu čiastočné sprístupnenie informácií pod sp.zn. 13147/6280/2019/UKSP/VIDM, I-33/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorým boli sprístupnené informácie podľa bodov 1.-7., 9.-12. žiadosti a súčasne bol žalobca informovaný o tom, že o požadovaných informáciách uvedených v bode 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019 žalovaný vydal dňa 27.03.2019 samostatné rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM.
10. V ďalšom žalovaný uviedol, že v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „SP“) sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Keďže rozhodnutie nebolo možné doručiť formou elektronickej pošty na známu e-mailovú adresu žalobcu, a iná adresa jeho pobytu nie je žalovanému známa, bolo na úradnej tabuli mestskej časti dňa 02.04.2019 vyvesené oznámenie o mieste uloženia písomnosti, v ktorom bolo uvedené, že žalobca si môže písomnosť osobne vyzdvihnúť v podateľni mestskej časti v termíne od 02.04.2019 do 17.04.2019. Žalobca si predmetné rozhodnutie nevyzdvihol.
11. Dňa 15.04.2019 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu v zmysle § 19 ZoSPI proti rozhodnutiu, ktorým žalovaný ako povinná osoba odmietol sprístupniť požadované informácie bodov 8. a 13. žiadosti. Z obsahu podaného odvolania podľa žalovaného zrejmé, že odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu o čiastočnom nesprístupnení informácií č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, ale žalobca má za to, že žalovaný žiadne rozhodnutie vo veci nevydal a nastala fikcia vydaného rozhodnutia v súlade s § 18 ods. 3 ZoSPI. Okrem toho podané odvolanie bolo za žalobcu podpísané inou osobou, Margitou Petrovskou, pričom splnomocnenie na konanie za žalobcu nebolo k odvolaniu priložené, takže podľa názoru žalovaného nie je možné predmetné odvolanie považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v tomto prípade nie je možné uplatniť domnienku uvedenú v § 19 ods. 3 ZoSPI, v zmysle ktorej, ak odvolací orgán nerozhodne v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, keďže rozhodnutie, voči ktorému podané odvolanie smeruje vôbec neexistuje, a preto nebolo možné ho potvrdiť ani zmeniť, ani zrušiť.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky voči vydanému rozhodnutiu žalovaného o čiastočnom nesprístupnení informácií č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM a svoje odvolanie podal voči fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácií, pričom fikcia vydaného rozhodnutia podľa §18 ods. 3 ZoSPI nikdy nenastala. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca žiada o preskúmanie rozhodnutia, ktoré nikdy nebolo vydané. Preto v súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie žalovaného, ktoré by spadalo pod právomoc správneho súdu. Podmienkou domáhania sa ochrany v správnom súdnictve je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy a právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Tieto podmienky podľa žalovaného neboli splnené.
IV. Replika žalobcu
13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.10.2019, v ktorom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby správny súd prikázal žalovanému sprístupniť požadované informácie v zmysle žalobného petitu. Podstatou jeho vyjadrenia je, že žalovaný ako povinná osoba, nepostupoval v súlade so ZoSPI tak, že ak povinná osoba nevyhovie žiadosti, vydá o tom rozhodnutie. Žalobca ako oprávnená osoba, nebol informovaný o tom, že povinná osoba vydala rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií. Žalobca uviedol, že informácia, ktorú žalovaný doručil žalobcovi sa dá „preložiť“ i tak, že o informáciách žiadané v bode 8. a 13. žiadosti, povinná osoba dňa 27.03.2019 vydala rozhodnutie. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný s požadovanými
informáciami disponuje, má vedomosť, kedy bolo rozhodnutie vydané a pozná spisovú značku, preto je jeho povinnosťou informáciu (rozhodnutie) sprístupniť.
14. K namietaným vadám odvolania zo dňa 15.04.2019, žalobca konštatoval, že žalovaný mal povinnosť v zmysle § 19 ods. 3 SP, vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, k čomu žalovaný nepristúpil. Okrem toho podľa žalobcu zákon neukladá povinnosť k podaniu priložiť plnomocenstvo. Žalobca tiež namietal, že telefonicky dňa 18.02.2019 pani Vidličkovej (zrejme zamestnankyni žalovaného, pozn. správneho súdu) oznámil doručovaciu adresu, preto sa žalovaný nemôže odvolávať na to, že účastník konania alebo jeho pobyt mu nie je známy.
V. Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
20. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
21. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
26. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
27. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
30. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
32. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
33. Podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z. z.“), občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.
VI. Právne posúdenie.
34. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 22.03.2019, doručenou e-mailom žalovanému dňa 25.03.2019 domáhal sprístupnenia informácií podľa ZoSPI s tým,
aby požadované informácie a rozhodnutia boli zaslané na jeho e-mailovú adresu U..sk. Žalobca v svojej žiadosti uviedol výlučne adresu Q. - M. L., XXX XX Q. a e-mailovú adresu. Žalovaný listom sp. zn. 13147/6280/2019/UKSP/VIDM, I-33/2019 zo dňa 27.03.2019, žalobcovi požadované informácie v časti bodov 1.-7. a 9.-12. žiadosti zo dňa 22.03.2019 sprístupnil tak, že list žalobcovi doručil elektronicky na e-mailovú adresu U..sk, dňa 02.04.2019. V poslednom odseku tohto listu žalovaný uviedol ... „O požadovaných informáciách uvedených v bode 8 a 13 povinná osoba vydala dňa 27.03.2019 samostatné rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM.“...
35. Súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie žalovaného č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorým žalovaný žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 25.03.2019 o poskytnutie informácií v bodoch 8. a 13. v zmysle § 18 ods. 2 ZoSPI nesprístupnil a žiadosť v tejto časti zamietol. Keďže ide o rozhodnutie, ktoré nie je možné v zmysle § 24 ods. 1 SP doručovať na e-mailovú adresu a žalovanému iná adresa nebola známa (žalobca v žiadosti svoju identitu neoprel o bytovú adresu, resp. adresu na ktorú je možné zásielku relevantne doručiť; pričom správny orgán nemá vyhľadávaciu povinnosť), žalovaný v súlade s § 26 SP, výveskou oznámil žalobcovi ako adresátovi vydaného rozhodnutia, že si písomnosť môže vyzdvihnúť v podateľni žalovaného v termíne od 02.04.2019 do 17.04.2019. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by si žalobca v uloženej lehote písomnosť osobne prevzal.
36. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.04.2019 bolo žalovanému doručené odvolanie s označením žalobcu U. U., Q. - M. L., XXX XX Q., Slovenská D., proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý ako povinná osoba odmietol sprístupniť požadované informácie bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019 s tým, že predmetné odvolanie bolo podpísané U. L.. Súčasťou odvolania nebola žiadna príloha, teda ani plnomocenstvo pre podpísanú U. L., ktoré by ju oprávňovalo k úkonu podania predmetného odvolania. V zmysle obsahu administratívneho spisu, žalovaný na predmetné odvolanie žiadnym spôsobom nereagoval (z vyjadrenia k žalobe o.i. z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou).
37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože je neprípustná v spojení s negatívnou právomocou správneho súdu.
38. V prvom rade správny súd tvrdenie žalobcu uvedené v odseku 5. tohto rozhodnutia (v prvej časti po spojovaciu samohlásku „ ...a voči fiktívnemu ...“) ktoré spočíva v tom, keďže žalovaný informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019 nesprístupnil, vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť uvedené informácie, súd vyhodnotil ako nesprávne, odporujúce skutkovému stavu veci. Z administratívneho spisu je nepochybné, tak ako je uvedené v odseku 35. tohto rozhodnutia, že o nesprístupnení požadovaných informácií v bodoch 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019, žalovaný vydal rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019, o čom žalobcu informoval v poslednom odseku svojho listu sp. zn. 13147/6280/2019/UKSP/VIDM, I-33/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorým žalobcovi požadované informácie v časti bodov 1.-7. a 9.-12. žiadosti zo dňa 22.03.2019 sprístupnil. Predmetný list bol žalobcovi doručený na e-mailovú adresu U..sk, takže žalobca o tom, že žalovaný vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií v bodoch 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019, t.zn., že nešlo o fiktívne rozhodnutie, sa dozvedel doručením predmetného listu na e-mailovú adresu dňa 02.04.2019. Na tomto mieste súd poznamenáva, že informácia o vydaní rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií je jasná, logická a vecná, nevyvolávajúca žiadne pochybnosti ani neistotu o tom, čo chcel autor tejto informácie povedať. To, že sa žalobca o osud doručenia rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií č. 13176/6280/2019/UKSP/ VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019 nezaujímal, nemožno klásť na ťarchu žalovaného. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že žalovaný vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií v bodoch 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019, pod č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019, takže v tomto prípade nemožno hovoriť o fiktívnom rozhodnutí. Existencia reálneho rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií znamená, že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií v zmysle § 18 ods. 3 ZoSPI, nakoľko fiktívne rozhodnutie má subsidiárny charakter.
39. Správny súd môže bezpochyby konštatovať, že žalovaný správny orgán nepochybil ani v postupe pri doručovaní rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019, keďže ide o rozhodnutie, ktoré bolo potrebné doručovať v súlade s § 24 ods. 1 SP do vlastných rúk. Nakoľko žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií uviedol len e- mailovú adresu na doručovanie písomností a žalovanému iná adresa nebola známa, pričom správny orgán nemá vyhľadávaciu povinnosť, predmetné rozhodnutie doručoval oznámením v zmysle § 26 SP. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho orgánu od 02.04.2019 do 17.04.2019 s informáciou kde si adresát písomnosť môže vyzdvihnúť ako aj rozpis stránkových dní a hodín. Z § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. v spojení s § 24 ods. 2 SP vyplýva, že rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM zo dňa 27.03.2019 o odmietnutí sprístupnenia informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti dňa 22.03.2019 bolo žalobcovi doručené fikciou dňa 17.04.2019.
40. Tvrdenie žalobcu v odseku 5. tohto rozhodnutia, že predpokladá, keďže žalovaný informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019 nesprístupnil, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť uvedené informácie, súd vyhodnotil ako nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom. Ako súd už vyššie uviedol, z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že žalovaný o nesprístupnení požadovaných informácií v bodoch 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019, vydal včas rozhodnutie č. 13176/6280/2019/UKSP/VIDM, I/33/2019 zo dňa 27.03.2019 a predmetné rozhodnutie v súlade so SP i doručoval, takže na danú skutkovú situáciu nemožno vôbec aplikovať inštitút fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 ZoSPI.
41. Tvrdenie žalobcu v druhej časti odseku 5. tohto rozhodnutia, ktoré spočíva v tom, keďže odvolací orgán žalovaného do dňa podania správnej žaloby, t.j. do 28.06.2019 nerozhodol o odvolaní predpokladá, že vydal (fiktívne) rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, súd vyhodnotil ako nesprávne. V prvom rade je potrebné sa vysporiadať so samotným odvolaním, doručeným žalovanému dňa 15.04.2019 tak ako je špecifikované v odseku 36. tohto rozhodnutia s tým, že pre konanie podľa ZoSPI sa subsidiárne použije správny poriadok (§22 ods. 1 ZoSPI). Podľa § 14 ods.1 SP, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 15 SP, účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 17 ods. 1 SP, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa § 17 ods. 3 SP, splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. V tomto kontexte treba uviesť, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený deklaruje správnemu orgánu, kto je oprávnený zastupovať ho v správnom konaní a v akom rozsahu. Správny poriadok v zásade vyžaduje písomnú formu plnomocenstva. V prípade situácie, ktorú pre plnomocenstvo neupravuje správny poriadok, možno podporne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 31 až § 33b). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podané odvolanie doručené žalovanému dňa 15.04.2019 nebolo podpísané žalobcom ako účastníkom správneho konania a pre U. L., ktorá odvolanie podpísala, nebolo súčasťou podaného odvolania, písomné plnomocenstvo udelené žalobcom pre U. L. na zastupovanie v správnom konaní. Preukázanie plnomocenstva sa vyžaduje pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Na tomto mieste súd konštatuje, že správny orgán za štandardnej situácie by spravidla vyzval účastníka, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice, pričom takáto výzva obsahuje i príslušné poučenie, že inak konanie o opravnom prostriedku zastaví. Vzhľadom na uvedené, je potrebné takúto výzvu doručovať v súlade s § 24 ods. 1 SP do vlastných rúk, čo v prípade žalobcu, opäť nešlo štandardným spôsobom, keďže identitu doručovania písomností obmedzil len na e-mailovú adresu, kde takýto charakter písomností (do vlastných rúk) nie je možné doručovať. Preto nevyzvanie žalobcu ako účastníka na odstránenie vád správnym orgánom, nemožno podľa názoru súdu, za danej skutkovej situácie vyhodnotiť ako porušenie práv žalobcu, resp.
pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonný postup. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria bdelým“ (pozorným, opatrným, ostražitým, ...), teda tým, ktorí sa riadne starajú a zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Žalobca mal byť dostatočne ostražitý a mohol predvídať, že keď uvedie v žiadosti len e-mailovú adresu na doručovanie, že takéto vymedzenie môže spôsobiť obmedzenie jeho práv v prípade potreby doručovania písomností správnym orgánom. Ak by žalobca riadne uviedol svoju bytovú adresu, resp. adresu pre doručovanie písomností, s tým, že ako prioritne pre doručovanie by uviedol e-mailovú adresu, vyhol by sa tak obmedzeniu svojich práv a zodpovednosť doručovania písomností, podľa ich charakteru, by bola výlučne na správnom orgáne. Uvedenú skutkovú situáciu správny orgán vyhodnotil správne tak, akoby odvolanie nebolo podané a preto nebol dôvod na postup v zmysle § 19 ods. 3 ZoSPI a na podané odvolanie nereagoval.
42. Správny súd tiež poznamenáva, hoci prioritnou vadou podaného odvolania doručené žalovanému dňa 15.04.2019 bola skutočnosť, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, tak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia, že predmetné odvolanie trpelo i vadami, keďže odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 19 SP t.j. nezameniteľná špecifikácia navrhovateľa, predmet podania a petit. Inými slovami z podania musí vyplývať, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo navrhuje a de facto by malo byť podpísané oprávnenou osobou. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, povinná osoba vyzve toho, kto podanie urobil na odstránenie nedostatkov v určenej lehote a súčasne ho poučí, že inak konanie o opravnom prostriedku zastaví. Takúto výzvu je opäť potrebné doručovať v súlade s § 24 ods. 1 SP do vlastných rúk, čo v prípade žalobcu, opäť nešlo štandardným spôsobom, tak ako je uvedené v odseku 41. tohto rozhodnutia, preto nevyzvanie žalobcu ako účastníka na odstránenie vád odvolania správnym orgánom, nemožno podľa názoru súdu, za danej skutkovej situácie a esenciálnej skutočnosti, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, vyhodnotiť ako porušenie práv žalobcu, resp. pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonný postup žalovaného.
43. Nevyužitie riadneho opravného prostriedku (odvolania či rozkladu) má za následok, že rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde. V takomto prípade totiž nebude splnený základný predpoklad súdneho prieskumu, a to nadobudnutie právoplatnosti po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Na to, aby sa mohla fyzická, resp. právnická osoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany na správnom súde podľa SSP namietajúc nezákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých zásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b) SSP), prípadne o opatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (§ 3 písm. c) SSP), ďalej rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a) SSP) a tiež rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP.
44. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu je potrebné vychádzať v danej veci z účelu ZoSPI, ktorým sa realizuje Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). ZoSPI poskytuje právny rámec na to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií v prípade nečinnosti povinnej osoby. A keďže rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií bolo reálne vydané, tak ako je uvedené v odseku 38. tohto rozhodnutia, a žalobca sa v zmysle obsahu podanej žaloby domáha uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť žalobcovi požadované informácie v časti bodov 8. a 13. žiadosti zo dňa 22.03.2019, čím napáda neexistujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu, nie sú splnené zákonné podmienky (§19 ods. 3 ZoSPI) na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia.
45. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Sži/21/2013 vyslovil právny názor, že „ ... Fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu
rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená. ...“ (podobne aj rozhodnutia sp.zn. 5Sži/8/2012, sp.zn. 5Sži 21, 22, 23/2012, sp.zn. 5Sži/21/2013).
46. Správny súd konštatuje, že právne nazeranie súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba vtedy, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, reálne rozhodnutie. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ZoSPI je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti má vždy prednosť.
47. Vzhľadom na uvedené, je potom irelevantné, že žalovaný nevyzýval žalobcu na odstránenie vád odvolania zo dňa 15.04.2019 (podpísané inou osobou bez splnomocnenia), nakoľko toto v zmysle jeho obsahu smerovalo voči fiktívnemu rozhodnutiu, hoci o existencii rozhodnutia č. 13176/6280/2019/UKSP/ VIDM zo dňa 27.03.2019 bol žalobca riadne žalovaným upovedomený. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že pre právnu čistotu vybavenia podaného odvolania, by bolo vhodné a správne, ak by žalovaný po podaní odvolania, žalobcu vhodným spôsobom, napr. prípisom upovedomil o dôvodoch, prečo na podané odvolanie neprihliada, čím by mohol zamedziť vzniku ďalšieho sporu, ktorý predstavuje zbytočnú záťaž nielen vo vzťahu k súdu ale aj k účastníkom tohto konania. Napriek uvedenému, postup žalovaného, ktorý na podané odvolanie zo dňa 15.04.2019 nereagoval, správny súd uzatvára, že nie je takým pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť jeho postupu.
48. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože je neprípustná v spojení s negatívnou právomocou správneho súdu.
49. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
50. Podľa § 11 ods. 3 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
51. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
52. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške XX,- EUR dňa 02.09.2019 (č. l. 31 spisu). Nakoľko súd žalobu odmietol, v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.