Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr.Ivetou Puškášovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy, 829 90, IČO: 31 320 155, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vo vložke č. 341/B, zastúpeného JUDr. Luciou Horovovou na základe poverenia, proti žalovanému C.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpeného Mgr. Mariánom Čupríkom, advokátom AK, Kováčska 40, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl. takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur spolu s 5,5%-ným úrokom ročne z dlžnej sumy, a to od 1.11.2013 do zaplatenia, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1.Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl., spolu aj s úrokom z omeškania ako aj trovami konania, a to z dôvodu, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá dňa 1.03.2013 písomná pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol pracovný pomer. Na základe pracovnej zmluvy vykonával žalovaný pre žalobcu prácu v pracovnej pozícii „poradca klienta“. V bode 33 a nasl. pracovnej zmluvy bola súčasne v súlade s ust. a nasl. v znení neskorších predpisov, v súvislosti s vykonávaním dojednaného druhu práce uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral žalovaný zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, a to: cenné zásielky, hodnoty uložené v úschovných miestach (PIN-obálky v PK, PIN a heslo obálky k službe EDC), ceniny, platobné karty, hotovosť v eur a CM, šeky v eur a CM, vkladné knižky, cenné papiere, operátorské a administratívne karty k bankomatu.

2.V súlade s bodom 35 pracovnej zmluvy žalovaný prebral zodpovednosť za zistený schodok, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil.

3.Žalovanému bola v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu podľa pracovnej zmluvy pridelená pokladňa s identifikačným číslom pokladne: 3038.

4.Dňa 30.09.2013 bola cestou priamej nadriadenej žalovaného W.. C. M. doručená písomná výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 29.09.2013, a pracovný pomer tak medzi nimi bol ukončený v súlade s ust. v spojení s ods. 6 a dňom 31.10.2013.

5.Dňa 31.10.2013 bol na pokladni č. 3038, ktorá bola pridelená žalovanému v súvislosti s výkonom jeho práce pre žalobcu - zistený schodok vo výške 5.000,- eur, vznik schodku je detailne popísaný v internom zázname žalobu označenom ako hlásenie operačného rizika - pokladničné diferencie, č. RGH768/2013 zo dňa 31.10.2013, ktoré podpísal žalovaný dňa 31.10.2013. Súčasťou predmetného interného záznamu žalobcu je okrem iného aj návrh náhrady škody spôsobenej žalovaným žalobcovi schodkom, a to mesačnými splátkami žalovaného vo výške 100,- eur, splatnými vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia. Žalovaný s týmto návrhom náhrady škody spôsobenej schodkom súhlasil, čo výslovne potvrdil slovami: „Súhlasím s návrhom“ a svojím podpisom predmetného interného záznamu.

6.Dňa 31.10.2013 bola v nadväznosti na vznik schodku medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzatvorená aj dohoda o náhrade škody vo výške 5.000,- eur, ktorú žalovaný spôsobil pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, a to schodkom na pokladni č. 3038, ktorá mu bola pridelená ako zamestnancovi.

7.V ods. 2 Dohody o náhrade škody žalovaný uznal svoju zodpovednosť za škodu, čo do dôvodu a výšky a súčasne sa svoj splatný záväzok voči žalobcovi vo výške 5.000,- eur zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc 15.11.2013, až do úplného zaplatenia, najneskôr však do 31.12.2017, od podpísania dohody o náhrade škody, a to bezhotovostným bankovým prevodom, alebo vkladom v hotovosti na účet žalobcu.

8.V ods. 2 dohody bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že ak dôjde k omeškaniu so zaplatením niektorej splátky, je žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého záväzku.

9.Dňa 24.01.2014 bolo žalobcovi doručené písomné podanie žalovaného - označené ako odstúpenie od „dohody“ zo dňa 31.10.2013, v oznámení o odstúpení od dohody o náhrade škody žalovaný uviedol, že odstupuje od dohody, a to z toho dôvodu, že dohoda o náhrade škody bola uzatvorená pod nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov žalobcu.

10.Dňa 31.01.2014 žalobca žalovanému písomne oznámil, že odstúpenie od zmluvy v celom rozsahu odmieta a naďalej trvá na plnení záväzkov žalovaného.

11.V súvislosti s dôvodmi, ktorými žalovaný odstúpenie od dohody o náhrade škody odôvodnil, žalobca v odpovedi oznámil, že tieto odmietal, nakoľko nezakladajú nárok na platné odstúpenie od dohody o náhrade škody, keďže dohoda o náhrade škody bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle jej účastníkov, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne, a keďže v súlade s bodom 33 a nasl. pracovnej zmluvy došlo medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za hotovosť v eurách a zodpovednosť za schodok.

12.Žalobca zároveň uviedol, že zodpovednosti za schodok sa žalovaný môže zbaviť len v tom prípade, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jeho zavinenia, avšak dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť zaťažuje žalovaného, nakoľko uvedenú skutočnosť žalovaný ku dňu vyhotovenia odpovede na oznámenie o odstúpení od dohody o náhrade škody nepreukázal, a ani nerozporoval, žalobca zásadne odmietol podmienku splnenia záväzku, tak ako ju v oznámení o odstúpení od dohody o náhrade škody uviedol žalovaný, a to že „dôjde k riadnemu vyšetreniu spáchania sprenevery vyššieho obnosu peňazí“.

13.Žalobca poukazuje na platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená v súlade s ust. , platí, že zamestnanec sa zodpovednosti za schodok zbaví celkom alebo v časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru t.j. k 31.10.2013 a ani do podania žaloby žalobcovi nepreukázal, že predmetný schodok vznikol sčasti a celkom alebo v časti bez jeho zavinenia.

14.Žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že má dôvodnú pochybnosť o tom, či žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom vôbec uzatvoril platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pričom poukázal na bod č. 37 pracovnej zmluvy, kde je uvedené, že „ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí taktiež uzavreli dohodu o hmotnej

zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne“. Keďže na pracovisku - pobočke žalobcu ako banky pracovali viacerí zamestnanci s hmotnou zodpovednosťou, teda žalovaný mal byť už s plnením tejto podmienky hmotne zodpovedný spoločne s ostatnými zamestnancami na pracovisku, to bolo splnené už pri podpise pracovnej zmluvy a je teda otázne, aký typ hmotnej zodpovednosti (spoločná alebo individuálna) bol so žalovaným vzhľadom na takto konštruované dojednania obsiahnuté v pracovnej zmluve vlastne dohodnutý, resp. či s poukazom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedených ustanovení bodov pracovnej zmluvy, vôbec mohla vzniknúť platná dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca.

15.Ak by súd aj napriek uvedenému mal za to, že s odporcom bola platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, t.j. individuálna zodpovednosť zamestnanca za zverené hodnoty, resp. prípadne zistený schodok na týchto hodnotách, žalovaný poukázal na to, že predmetný schodok bol zistený v posledný deň trvania pracovného pomeru, bol to žalovaný, ktorý sám upozornil na zistenú nezrovnalosť v stave pokladne, a okamžite o tejto skutočnosti informoval nadriadených, pričom následne žalovaný aktívne so žalobcom spolupracoval v snahe prešetriť príčinu vzniku schodku, ďalej poukázal na vyjadrenia žalobcu, v ktorých uvádzal, že šetrením, dokonca ani dôslednou kontrolou kamerových záznamov sa nezistili žiadne pochybenia pri práci žalovaného, rovnako tak sa počas celej doby trvania pracovného pomeru neobjavili žiadne konflikty, nezrovnalosti a teda, že žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti zamestnanca, ďalej mal za to, že pojem zverené hodnoty, resp. zverenie, neznamená len holé odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami, teda zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou všetky predpoklady, aby sa o zverené predmety mohol riadne a bez rizika výlučne starať, najmä, aby mohol kontrolovať ich prípadnú manipuláciu aj inými osobami. Podľa názoru žalovaného to neznamená, že zamestnanec bude musieť mať jemu zverené hodnoty sústavne u seba v osobnej opatere, avšak musí mať vytvorené podmienky, aby tieto hodnoty boli zabezpečené proti zásahu inej osoby. Žalovaný poukázal tiež na to, že v banke bol postup taký, že po ukončení pracovného dňa si zamestnanci sami skontrolovali stav pokladne a následne pokladňu odniesli do priestoru pred trezorom banky, kde tam pokladnice odložili a neskôr ich spoločne potom, čo posledný zamestnanec odložil pokladňu v chodbe, uložili do trezoru, tento trezor, resp. chodba pred trezorom neboli monitorované kamerovým systémom a mali doňho prístup všetci zamestnanci kedykoľvek, ráno sa stav pokladníc po vyzdvihnutí z trezoru už nekontroloval, robilo sa tak znovu až po skončení nasledujúceho pracovného dňa.

16.Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v dňoch 30.10.2013 a 31.10.2013 bol pridelený do hlavnej pokladne a mal na starosti najväčšiu hotovosť, totiž iní zamestnanci pobočky odovzdávali ucelené balíčky bankoviek tomu zamestnancovi, ktorý bol v daný deň v uvedenej hlavnej pokladni, tieto väčšie obnosy peňazí sa ukladali v balíčkoch do oddelenej prepravnej schránky, ku ktorej nemal odporca kľúč. Dňa 30.10.2013 po ukončení zmeny odporca prepočítal stav v pokladni, t.j. hlavnej aj malej, ktorá mu bola pridelená, pričom balíčky bankoviek a mincí odložil do prepravnej schránky, ktorá na tento účel (ukladanie ucelených balíčkov) slúžila a zvyšok hotovosti uložil do jeho malej pokladne, ku ktorej mal žalovaný pridelený kľúč od zamestnávateľa. K prepravnej schránke, kde boli uložené balíčky s bankovkami a mincami, však žalovaný nemal k dispozícii žiaden kľúč, zamestnávateľ takýto kľúč žalobcovi nedal k dispozícii, následne žalovaný uložil (dňa 30.10.2013) obe schránky do chodby pred trezorom.

17.Na druhý deň, dňa 31.10.2013 žalovaný bol opäť pridelený do hlavnej pokladne pobočky, po skončení pracovného dňa zistil nesúlad stavu a vec okamžite riešil s nadriadenými, pričom celá vec sa skončila tak, že žalovaný bol nútený podpísať dohodu o náhrade škody. Keď k tomu došlo, bola už takmer polnoc, bol unavený, mal za sebou nielen pracovnú zmenu, ale aj následné dlhotrvajúce prešetrovanie celej vzniknutej situácie, vrátane prezerania kamerových záznamov svojej práce v hlavnej pokladni z celého dňa, bol teda značne vyčerpaný, zrak a celkové vnímanie mal už narušené a nesústredené, podpísal dohodu o náhrade škody s vidinou po celom dni konečne opustiť priestory zamestnávateľa a ísť domov si oddýchnuť. Pri podpise dohody prakticky nevnímal, čo vlastne podpisuje a už vôbec si neuvedomoval právne následky, zamestnávateľ pravdaže neinformoval žalovaného o tom, aké dôsledky podpis dohody prinesie a nepochybne konal úskočne.

18.Žalovaný nemal zo strany žalobcu ako zamestnávateľa vytvorené riadne pracovné podmienky, aby mohol mať nad zverenými hodnotami náležitý dohľad, keďže nemal k dispozícii uzamykateľné schránky

na uloženie hotovosti, resp. nemal k dispozícii kľúč od jednej z nich a tiež, že žalovaný objektívne nemal možnosť kontrolovať priestor pred trezorom (bez kamery, ani diania v trezore).

19.Hotovostné prostriedky boli teda voľne prístupné viacerým osobám, nakoľko schránku nebolo možné uzamknúť. Žalovaný má za to, že žalobca ako zamestnávateľ jednoznačne zanedbal svoju povinnosť vytvoriť svojim zamestnancom s hmotnou zodpovednosťou také podmienky, aby zverené hodnoty mohli riadne opatrovať a chrániť. Žalovaný zastáva názor, že v prípade, ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, tak zamestnanec má uhradiť len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia, zároveň poukázal na judikát R 28/76: „Skutočnosť, že riaditeľ organizácie štátneho obchodu vymedzil okruh funkcií v organizácii, pre ktorých výkon je nevyhnutné uzavretie písomnej dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, bez toho, aby zodpovedajúcim spôsobom prihliadol na konkrétne podmienky v určitej predajni, alebo na inom pracovisku tejto organizácie, však môže byť dôvodom pre čiastočné alebo úplné zbavenie zodpovednosti hmotnej zodpovedných pracovníkov za schodok pre nevytvorenie pracovných podmienok zavinením organizácie“.

20. Žalobca ako zamestnávateľ pri posudzovaní zodpovednosti za vzniknutý schodok sa však nijako nevysporiadal s faktom, že žalovaný nemal k dispozícii kľúč od prepravnej schránky, že pokladnice - schránky boli ukladané do priestoru bez videomonitoringu, pričom následne ich do trezoru odkladali iné osoby, nie hmotne zodpovední zamestnanci. V dôsledku toho, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákonnú povinnosť vytvoriť vhodné podmienky, teda žalovaný nemal vytvorené podmienky, aby mohol ako hmotne zodpovedný zamestnanec mať jemu zverené hodnoty vo svojej výlučnej dispozícii, resp. aby mohol tieto hodnoty riadne chrániť pred neoprávneným prístupom iných osôb k nim, je zodpovedný aj žalobca.

21.Ďalej vo vzťahu k dohode o náhrade škody, ktorú žalovaný podpísal dňa 31.10.2013 a od ktorej následne odstúpil, uviedol, že žalovaný tento dokument podpísal v neskorú nočnú hodinu, kde sa na to podpísala únava a stres, podpisoval v kancelárii u riaditeľa za prítomnosti nielen vedenia pobočky, ale aj regionálneho managementu, pričom žalovaný nemal možnosť sa pred podpisom dohody s nikým poradiť, neboli prítomní ani zástupcovia zamestnancov, resp. dohoda s nimi nebola prerokovaná, zároveň vôbec nebola skúmaná otázka, či na pracovisku žalovaného neboli zamestnanci, s ktorými by zodpovedal za schodok spoločne, ďalej, že osoby, ktoré konali v mene žalobcu sa snažili žalovaného presvedčiť k podpísaniu dohody okamžite aj preto, že bol posledný deň trvania jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa, teda aj posledný deň platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti, podpis dohody, ktorou sa žalovaný zaviazal k náhrade škody k takejto vysokej výške bez možnosti sa s kýmkoľvek poradiť, bez možnosti riadne si uvedomiť, čo predstavuje takáto suma škody, prakticky v posledných minútach posledného dňa trvania jeho pracovného pomeru, bol pri zohľadnení všetkých okolností a podmienok pre žalovaného jednoznačne nápadne nevýhodný, dohoda nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Dohoda bola podpísaná za existencie tiesne, nátlaku a zjavne nevýhodných podmienok, síce túto podpísal, avšak na nej sa nenachádza podpis žalobcu ako zamestnávateľa, žalovanému nebola odovzdaná dohoda podpísaná oboma stranami - účastníkmi dohody, ktorá by bola platným dvojstranným písomným právnym úkonom, bola mu odovzdaná iba listina s jeho vlastným podpisom. Ďalej mal za to, že podpis textu tejto dohody nespĺňa náležitosti právnych úkonov, t.j. konkrétnosť, určitosť obsahu právneho úkonu, nakoľko v texte chýbajú údaje a číslo dokumentu „určenie výšky náhrady škody“, údaje potrebné k úhrade splátok žalovaným žalobcovi, s poukazom na určenú výšku náhrady škody chýba tiež údaj o tom, že v danom prípade sa malo jednať o škodu v podobe zisteného schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, t.j. z titulu toho, že dotknutý zamestnanec je hmotne zodpovedným zamestnancom a teda by mal nahrádzať vzniknutú škodu v plnej výške bez obmedzenia zákonným limitom násobku priemerného mesačného zárobku.

22.Žalovaný následne zaslal žalobcovi písomné odstúpenie od dohody o náhrade škody, ktoré zdôvodňoval uzatvorením dohody pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ žalovaný v podanej žalobe uviedol, že neakceptuje žalovaným mu zaslané a doručené písomné odstúpenie od dohody preto, že tieto dohody nezakladajú nárok na platné odstúpenie od dohody o náhrade škody, keďže dohoda o náhrade škody bola podpísaná, na základe slobodnej a vážnej vôli účastníkov, ktorá bola prejavená zrozumiteľne a určite, s týmto sa žalovaný nestotožňuje, resp. čiastočne áno, ale z nasledujúcich dôvodov, pokiaľ mal byť vykonaný právny úkon, avšak tento trpí vadou spočívajúcou v tom, že bol vykonaný pod nátlakom, už samotná

existencia týchto skutočností spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko absentuje slobodná a vážna vôľa toho, kto daný úkon činí, a teda má za to, že takýto úkon nikdy ako právny úkon neexistoval, má za to, že žalovaný mohol odstúpiť od tejto dohody o náhrade škody z dôvodu tak, ako uviedol, že bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pokiaľ žalobca poukazoval na nemožnosť odstúpenia od dohody, nakoľko táto bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola daná určite a zrozumiteľne, na preukázanie tohto tvrdenia ako pravdivého a platného nestačí samotná skutočnosť, že takéto vyhlásenie obsahuje text dohody, k skutočnej vôli a jej prejavu je možné dôjsť až výkladom a skúmaním všetkých skutočností, ktoré pri vykonávaní tohto úkonu boli a práve v tejto súvislosti žalovaný tvrdí a preukazuje konkrétne okolnosti, za ktorých dohodu podpísal, a to ich nápadná nevýhodnosť, nátlak zo strany žalobcu a tieseň, do pozornosti dáva aj otázku dobrých mravov a výkladu právnych úkonov vzhľadom na súlad s dobrými mravmi, pričom v rozpore s dobrými mravmi je, aby bol zamestnanec nátlakovým spôsobom navedený, resp. presvedčený k tomu, aby podpisoval dokumenty, ktoré by s odstupom aspoň niekoľkých dní, minimálne však hodín zrejme nepodpísal, resp. podpísal by ich až po zrelej úvahe a uvedomení si ich dôsledkov, prípadne aj po porade so zástupcami zamestnancov, prípade aj s osobou znalou práva.

23.Rozsudkom zo dňa 15.06.2018 rozhodol Okresný súd Košice - okolie tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- eur spolu s 5,5%-ným ročným úrokom z dlžnej sumy 5.000,- eur, a to od 1.11.2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal náhradu trov konania žalobcovi.

24.Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie žalovaným, a následne uznesením zo dňa 23.07.2020 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom vyporiadania sa tvrdenia žalovaného a existencie liberačných dôvodov, ktoré ho zbavujú jeho zodpovednosti za schodok v zmysle a následne sa vyporiadať aj s ostatnými relevantnými námietkami sporových strán a rozhodnúť súlade s právnym názorom odvolacieho súdu.

25.Súd opätovne vykonal dokazovanie podstatným obsahom prednesov zástupcov strán sporu, písomnými vyjadreniami k predmetu veci, dohodou o hmotnej zodpovednosti, odstúpením od zmluvy, organizačnými predpismi banky, oboznámením sa výpovedí svedkov ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Žalobca i naďalej na všetkých svojich písomných podaniach a na svojich prednesoch, pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti, súhlasil však, aby súd rozhodol i v jeho neprítomnosti, mal za to, že je daná zodpovednosť žalovaného za schodok na zverených hodnotách, ktorá vyplýva z dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže žalobca mal riadne uzatvorenú v rámci pracovnej zmluvy aj platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, že v danom prípade nie je možné prenášať hmotnú zodpovednosť zamestnanca na spoločnú hmotnú zodpovednosť, keďže miesto výkonu práce nie je totožné s pojmom pracovisko, keďže v zmysle nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko - „miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce“, pričom majú za to, že pojem pracoviska je užší ako pojem miesta výkonu práce, keďže v danom prípade pracoviskom zamestnanca, ktorý pracuje na pobočke banky, ako to bolo v prípade žalovaného - poradcu klienta, je priestor vymedzený stolom, za ktorým zamestnanec vykonáva svoju prácu, prepravný stôl je vybavený časovou pokladňou, ktorá je zamestnancovi v práci na daný deň pridelená a v rámci ktorej je uložená hotovosť, ktorú si do nej zamestnanec prinesie v pokladničnej resp. prenosnej schránke, pokladničnú schránku si zamestnanec každé ráno prevezme z bezpečnostného úschovného objektu, v danom prípade z mobilného trezoru pobočky, večer predmetnú schránku, do ktorej vloží peniaze z časovej pokladne odovzdá späť do trezoru, kde ju od neho preberajú dvaja pracovníci pravidlom komisionality, a teda pravidlom štyroch očí, pred odovzdaním pokladničnej schránky do trezoru pobočky si zamestnanec zráta hotovosť, vytlačí si uzávierku pokladne, a teda evidenčný stav pokladne, ktorý následne doplní svojím podpisom preukazujúcim, že fyzický stav hotovosti na pokladni korešponduje so stavom evidenčným, že akúkoľvek nezrovnalosť fyzického stavu hotovosti s evidenčným stavom zamestnanec je povinný okamžite ohlásiť riaditeľovi pobočky, že po celý čas trvania pracovnej zmeny zodpovedá zamestnanec v plnej miere samostatne za jemu zverenú hotovosť, a to počnúc časom, keď si ráno z trezoru vyzdvihne pokladničnú schránku a končiac večer, po skončení pracovnej zmeny, kedy pokladničnú schránku odovzdá späť do trezoru, čo je ošetrené existenciou kľúča k časovej pokladni a tiež existenciou hesla k časovej pokladni, že kľúč je zamestnancovi odovzdávaný proti podpisu na dokumente evidencie kľúča, že žalovaný prevzal kľúč od poslednej pokladne, na ktorej pracoval a na ktorej vznikol schodok dňa 31.10.2013, že kľúč odovzdá zamestnanec inému

zamestnancovi iba v prípade, ak ide pracovať na inú časovú pokladňu, heslo však k časovej pokladni pozná iba zamestnanec po tom, ako si ho zvolí, písomne ho vloží do obálky, tú uzavrie a obálku vloží do úschovy v rámci pobočky. Ďalej, že každý zamestnanec systémovo pracuje vždy na svoju pokladňu v pridelenom systéme pod určitým číslom, v prípade žalovaného bola mu pridelená pokladňa č.3038, čo znamená, že fyzicky môže pracovať za akoukoľvek časovou pokladňou, ako v prípade žalovaného - posledná časová pokladňa, za ktorou pracoval mala č. 5512, vykonával všetky operácie, a keďže všetky operácie vykonával pod jemu prideleným č. pokladne, nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca pracuje na pracovisku s viacerými zamestnancami, a teda hovoriť o spoločnej hmotnej zodpovednosti, že pracovná zmluva, ktorá upravuje spoločnú hmotnú zodpovednosť, je jasne formulovaná tak, aby z neho bolo zrejmé, že v prípade, ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne, že zamestnanec, v danom prípade žalovaný, pracoval s hodnotami, ktoré mu boli zverené. Mal pridelený stôl s časovou pokladňou, t.j. mal pridelenú individuálne hotovosť. K samotnej skutočnosti, že predmetný schodok bol zistený posledný deň pracovného pomeru, žalobca uviedol, že po ukončení pracovnej zmeny si zamestnanec zráta hotovosť, akú má v časovej pokladni, vytlačí uzávierku s evidenčným stavom pokladne, a ak následne evidenčný stav nekorešpondoval s fyzickým stavom hotovosti v pokladni, tak je povinný uvedenú skutočnosť oznámiť riaditeľovi pobočky, a teda dňa 31.10.2013 žalovaný túto nezrovnalosť aj nahlásil riaditeľke pobočky, avšak dňa 30.10.2013, t.j. ku koncu pracovnej zmeny bol evidenčný a fyzický stav pokladne totožný a žiaden schodok na nej zistený nebol. Až dňa 31.10.2013 zistil žalovaný tento schodok.

26.Ďalej uviedol, že hotovosť, ktorá je zverená zamestnancovi po celý čas trvania jeho pracovnej zmeny, je pod jeho dohľadom a nemá k nej prístup nikto iný. Pre prípad, že sa zamestnanec nezdržiava pri svojom stole, a teda pri časovej pokladni, tá je chránená heslom, ktoré vie opäť len zamestnanec, navyše prístup do nej je možný iba v kombinácii kľúč - heslo, ktoré má u seba taktiež zamestnanec, že všetky úkony, pri ktorých zamestnanec manipuluje s hotovosťou, ak sa v priebehu dňa vykonáva dotácia bankomatu alebo odvod peňazí do spracovateľského centra, sa dejú komisionálne, to znamená, za prítomnosti ešte jedného zamestnanca, ktorý predstavuje dohľad nad činnosťami, ktoré s hotovosťou vykonáva zamestnanec na jemu pridelenej časovej pokladni, večer zamestnanec po prerátaní si hotovosti v pokladni prekladá hotovosť do prenosnej schránky, a tú následne odovzdá dvom zamestnancom, kľúčiarovi a hesliarovi, stojacim pri trezore, preberanie sa taktiež uskutočňuje komisionálne a pred ním títo zamestnanci vkladajú do trezoru schránku. Všetko sa deje oproti podpisu zamestnanca pod evidenciu uložených pokladničných schránok, a preto má za to, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že nemal vytvorené vhodné pracovné podmienky, navyše žalovaný dňa 30.10.2013 bol sám jednou z dvoch osôb, ktoré preberali od zamestnancov prenosné schránky a ukladali ich do trezoru až do 31.10.2013, a v tomto mal funkciu kľúčiara, čiže hotovosť zo svojej časovej pokladne si dňa 30.10.2013 sám ukladal do trezora a nasledujúci deň si ju vyberal.

27.Žalobkyňa taktiež uviedla, že nie je pravdou skutočnosť, že je zaužívaný zamestnanci postup taký, že si nechávajú hotovosť v prepravných schránkach v priestore pred miestnosťou, kde sa nachádza trezor, práve naopak, zamestnanci s prepravnými schránkami čakajú pred miestnosťou s trezorom, kým k dverám do miestnosti nepristúpia na to určení dvaja zamestnanci, ktorí trezor neotvoria a nepreberú proti podpisom na evidencii uložených pokladničných schránok prepravné schránky s hotovosťou od všetkých zamestnancov, ďalej uviedla, že pri prenose hotovosti k trezoru k pokladniam a naopak, nie je z hľadiska bezpečnosti natoľko dôležité tieto schránky uzamykať, pretože prenos hotovosti a manipulácia s ňou (v zmysle dotácia - bankomat, odvod do spracovateľského centra a pod.), sa v čase otváracích hodín pobočky deje komisionálne, po ukončení otváracích hodín pobočky si zamestnanci sami zrátajú hotovosť na časovej pokladni a po odsúhlasení si fyzického stavu hotovosti v pokladni s evidenčným stavom vytlačeným zo systému a nevykázaní schodku, túto svoju hotovosť odnášajú do trezoru, kde je od nich komisionálne prebratá dvoma zamestnancami, ktorí prepravnú schránku vkladajú, ale aj vykladajú z trezoru pod plným kamerovým dohľadom.

28.Ďalej, že predmetnú situáciu na pobočke riešila riaditeľka banky, pričom bez akéhokoľvek nátlaku mu navrhla po niekoľkohodinovom šetrení celej situácie a až potom, ako si bola istá závermi týkajúcimi sa šetrenia celej situácie a tiež faktom, že žalovaný nesie v tomto prípade zodpovednosť za chýbajúcu hodnotu, ktorá mu bola zverená, mu dala možnosť splácať predmetnú škodu v 100-eurových splátkach, vždy k 15-temu dňu v mesiaci od 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, a to najneskôr do 31.12.2017 s tým, že žalovaný písomne uznal tento text tým, že ho podpísal a uviedol, že súhlasí s návrhom,

poukázal na to, že ak by si bol žalovaný istý, že na schodku nemá svoj podiel viny, nemusel takýto návrh podpísať. Ďalej uviedla, že žiaden nátlak na žalovaného nebol vyvíjaný.

29.Zároveň riaditeľka pobočky žalobcovi mala priamo uviesť, že táto dohoda „je len predbežná“, pretože interné postupy banky, ani inú dohodu v danej fáze neumožňujú podpísať. Žalovaný všetkému porozumel, predbežnú dohodu podpísal a dokonca aj prisľúbil, že bude účastný neskoršieho stretnutia za účelom podpísania riadnej dohody o náhrade škody so všetkými náležitosťami, aké má mať, čiže aj s podpisom zamestnancov ústredia žalobcu ako aj potvrdením jej prerokovania zástupcami zamestnancov, rovnako súhlasil s tým, že stretnutie bude u notára za účelom spísania notárskej zápisnice, keďže podľa interných predpisov, ak je škoda nad 1.500,- eur, je potrebné spísať so zamestnancom notársku zápisnicu ako exekučný titul.

30.Žalovaný však na dohodnuté stretnutie dňa 4.11.2013 sa nedostavil, o čom aj informoval riaditeľku pobočky v sobotu, dňa 2.11.2013, kedy jej oznámil, že cestuje do Českej republiky, že po opakovaných telefonátoch žalovanému sa nakoniec riaditeľke podarilo dohodnúť termín stretnutia za účelom spísania notárskej zápisnice, kedy mala riaditeľka k dispozícii už riadne napísaný dokument - dodatok k dohode o náhrade škody doplnený o údaje, ktoré v texte predbežnej dohody chýbali, a to účet zamestnávateľa, variabilný symbol, špecifický symbol, č. dokumentu s tým, že bol urobený ústupok zo strany žalobcu voči žalovanému, a to odklad prvej splátky až na 15.01.2014, pričom žalovaný tento deň odmietol dohodu o náhrade škody podpísať, spolu so svojím právnym zástupcom sa obrátili na riaditeľku pobočky s cieľom dohodnúť sa s ňou o tom, že ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť a tiež o odpustení náhrady schodku v plnej sume, keďže predmetná vec nebola v kompetencii riaditeľky, stretnutie sa ukončilo a dňa 24.01.2014 bolo zo strany žalovaného doručené na ústredie žalobcu v Bratislave odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 30.12.2013, čím na mysli odstúpenie od predbežnej dohody o náhrade škody.

31.Náhrada škody pri predbežnom prejednaní výšky škody nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ktorá skutočnosť však neovplyvňuje platnosť uznania škody zamestnancom, kde zamestnanec škodu uznal a bol ju ochotný v plnej miere uhradiť, navyše k prerokovaniu škody zástupcami zamestnancov došlo dňa 27.11.2013 presne v súlade s internými postupmi žalobcu pre dané prípady.

32.Žalobca ďalej uviedol, že riaditeľ pobočky tak, ako tomu bolo v danom prípade v zmysle interných postupov, vypracuje návrh - dohodu o náhrade škody, ktorý po podpise zo strany zamestnanca ihneď zašle emailom regionálnemu riaditeľovi na zabezpečenie prerokovania s odbormi, po získaní stanoviska zo strany odborov, riaditeľ pobočky zabezpečí vytlačenie finálnej verzie návrhu dohody dvakrát, dokument dá podpísať zamestnancovi, doloží ho k dohode, vytlačenú správu o prerokovaní od rady odborných zástupcov, vrátane pripomienok odborov, ak boli zaslané a zašle doklady poštou na odbor personál - odmeňovanie do Bratislavy na podpis na stranu zamestnávateľa, keď zamestnanci tohto odboru predmetné uskutočnia, podpísané dohody vrátia späť riaditeľke pobočky, a teda v súlade s týmto postupom tak podpis predbežnej dohody o náhrade škody bol podpisom, ktorý započínal celý uvedený interný predpis, že žalobca nekonal s úmyslom poškodiť žalovaného, ale konal tak, ako mu to prikazujú interné predpisy, čiže na stretnutí u notára už mala riaditeľka pri sebe výstup zo strany zástupcov zamestnancov a dohodu o náhrade škody pripravenú tak, ako sa to má v rámci interných predpisov, túto dohodu však už žalovaný odmietol podpísať.

33.Ďalej, že v zmysle ukladá zamestnávateľovi povinnosť prerokovať požadovanú náhradu škody so zamestnancom najneskôr do jedného mesiaca, kedy sa zistilo, že škoda vznikla a že je za ňu zamestnanec zodpovedný, keďže však v prípade žalovaného takýto časový priestor však vytvorený nebol, pretože ukončil pracovný pomer a ako sám uviedol, cestoval do zahraničia, tak žalobca riešil túto situáciu okamžite.

34.Zástupca za žalovaného taktiež zotrvával na svojich písomných vyjadreniach doložených v konaní ako i na svojich prednesoch, mal za to, že dohoda o hmotnej zodpovednosti nemôže byť platná bez toho, aby sa skúmal aj obsah tejto zmluvy, nesúhlasil s výkladom žalobcu týkajúcim sa pojmu pracovisko, pretože podľa názoru žalovaného pracovisko v tomto prípade je pobočka banky, že je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že peňažné prostriedky sa v rámci bankovej spoločnosti premiestňovali do trezora, a teda nezostávali iba v stole, ktorý bol spojený s časovou pokladňou, že žalovaný si

počas svojej pracovnej zmeny dňa 31.10.2013 splnil svoju povinnosť riadne, nezanedbal dohľad nad zverenými hodnotami, rovnako tak má za to, že žalovaný nemohol počas pracovnej zmeny dňa 31.10.2013 hotovosť v sume 5.000,- eur fyzicky vybrať z pokladne, napr. si ich vložiť do vrecka a už vôbec nie vyniesť mimo pobočky zamestnávateľa, že medzi koncom pracovnej zmeny dňa 30.10.2013 a začiatkom zmeny dňa 31.10.2013 nemal predmetnú pokladňu žalovaný pod dohľadom, a teda zodpovedal za zverené hodnoty iba v čase, kedy mu boli skutočne zverené a kedy na ne mohol náležite dohliadnuť, t.j. počas pracovnej zmeny, že nemohol byť zodpovedný za manipuláciu s pokladňou v čase, kedy mali tieto byť uložené v trezore, teda žalovaný ako zamestnanec nemal ako zistiť, či v priebehu noci sa s pokladňou resp. s hotovosťou v nej nemanipulovalo.

35.Ďalej zástupca žalovaného uviedol, že od prenosnej schránky nikdy kľúč nemal k dispozícii, ďalej, že priestor pred trezorom kamery nezachytávali a práve tam sa prenosné schránky aspoň na nejaký čas ukladali, keďže to tak bolo zaužívané, v období, kedy bol žalovaný ich zamestnancom, že nátlak videl v tom, že počas niekoľkohodinového riešenia situácie bol ponechaný sám na seba, nemal sa s kým poradiť o svojich právach a povinnostiach a že je pravdepodobné, že pokiaľ si mal vybrať medzi možnosťou zaplatenia v splátkach alebo povinnosťou splatiť celý dlh v celku, splátky sa mu zdali vhodnejšie, uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný bol k podpísaniu dohody o náhrade škody vyzvaný bez toho, aby mu bol poskytnutý nejaký čas na získanie celkového prehľadu o situácii, na poradu s dôveryhodnou osobou atď., a teda z týchto dôvodov žalovaný namieta i neplatnosť dohody o náhrade škody, pretože to bol práve žalobca, ktorý na základe tejto listiny si uplatňuje svoj nárok v konaní.

36.Žalovaný vo svojej výpovedi tiež uviedol, že zaužívané nielen na tejto pobočke, ale aj na predchádzajúcej, kde pracoval (pobočka v Košiciach na Jazere), sa zamknuté skrinky preniesli k trezoru a išli sa prezliecť, alebo zafajčiť, že sa dali skrinky do chodby pred trezorom, pobočka bola uzatvorená, išli sa prezliecť alebo zafajčiť, on nemal dôvod nedôverovať kolegom, pobočka v daný deň bola zatvorená o 17tej hodine, pričom dohoda o náhrade škody bola podpísaná po takmer 8-mich hodinách, najprv sa snažili nájsť hotovosť, čiže prezerali kamerové záznamy, prepočítavali hotovosť viackrát, kedy bola prítomná aj generálna riaditeľka, riaditeľka pobočky a žalovaný, čiže tri osoby a bolo mu povedané, že to musí podpísať ako predbežnú dohodu s tým, že potom sa spíše na ďalší týždeň ďalšia dohoda, ibaže na ďalší týždeň už sa žalovaný nemohol dostaviť, mal však za to, že po 8-mich hodinách, kedy sa snažili nájsť chybu, bol už značne psychicky vyčerpaný, a preto túto dohodu podpísal, banka podľa jeho názoru nepostupovala správne, keď podpisoval túto dohodu, nebol prítomný zástupca zamestnancov a toto berie ako pochybenie zo strany banky. V čase, kedy prenosnú pokladňu dal do chodby, bol si vonku zafajčiť, a v prípade ak by boli nejaké zvuky, ktoré sa týkali otvárania pokladne, takto žalovaný aj tak nemohol počuť.

37.V predmetnom konaní boli vypočuté ako svedkyne aj riaditeľka pobočky C. M., ktorá uviedla, že žalovaný nastúpil k nim na pobočku v auguste 2014, potom bol presunutý na inú pobočku, čiže prešiel pracovať z jednej pobočky na druhú. Medzičasom sa rozhodol, že podá výpoveď, takže sa mu pracovný pomer ukončil v októbri 2014. Na pobočke pracovali štyria pracovníci, jeden bankár a jeden pracovník, ktorý pracoval na hlavnej pokladni, je to pracovisko, kde sa pracuje s väčšími hotovosťami ako štandardne, ďalej uviedla, akým spôsobom je pridelená pokladňa pre zamestnanca a že teda na pokladni má pridelenú hotovosť, každé pracovisko má pokladňu, ktorá je pod zámkou, je uzamknutá, každá pokladňa má svoj kľúč, na ktorú sa pracovník pod svojím kódom prihlási, ktorý zadá, prihlasuje, to znamená, že ak je prihlásený pod svojím kódom počas celého dňa, kedy má zverenú hotovosť uschovanú a ak by aj prišiel na toto pracovisko iný pracovník a chcel by pokladnicu otvoriť, vôbec sa tam nevie prihlásiť, pretože je tam daný pracovník prihlásený iba pod svojím kódom, že počas celého dňa je táto hotovosť uzatvorená v pokladni a pokladňa sa otvára iba vtedy, ak klient potrebuje výber alebo vklad, večer túto hotovosť odnesie do pokladne a ráno je vyberá, na tento účel slúži prepravná schránka, ktorá slúži iba na prepravu, a teda úschova je jasne zadefinovaná v predpise, pričom forma úschova je časová pokladňa, ktorá sa používa na pracovisku a trezor je trezorová miestnosť, pričom iba v týchto dvoch úschovách sa môže uschovávať hotovosť, či už je to hotovosť alebo ceniny, alebo vkladné knižky, alebo pokladničné šeky, trezor majú na starosti dve osoby tzv. trezorári, jeden z nich má trezorový kľúč a druhý má trezorové heslo, nik iný nemôže vstúpiť do tohto trezoru, ráno sa trezor otvorí a každý pracovník si vyberá svoju pokladničnú schránku, ktorá mu slúži na presun hotovosti z trezoru, preberie si ju oproti podpisu, ide k svojmu pracovisku, vyloží si časovú pokladňu, ktorá je pod zámkom a strážená bezpečnostným systémom, pracovník je povinný zrátať si pokladnicu, odsúhlasiť

fyzický stav s evidenčným, či mu sedí, či tam nie je schodok alebo prebytok a následne ju vkladať do prepravnej schránky, ktorá slúži na prepravu počas dňa tých prostriedkov, ktorá môže byť aj v textilnom vrecúšku, keďže to slúži len na prepravu, a teda trezorári oproti podpisu odovzdajú prepravnú schránku, pracovník si vyberie pokladničnú schránku, nie je preto možné, aby pracovník túto pokladničnú schránku si niekde odložil, že sa ide najesť, alebo niečo podobné, pretože je to porušenie pracovnej disciplíny a každý pracovník vie, že pokladničnú schránku si nemá nechávať nikde, keďže slúži len na presun hotovosti, nie je bežnou schránkou, ak ju pracovník nechá a opustí, je to jeho pochybením, minimálne by mal pokladničnú schránku dať do trezorovej miestnosti, je to miestnosť, kde sa nachádza trezor, ktorý je uzamknutý kľúčom a je tam aj kamerový systém. Je to tzv. dotačná cesta, pri ktorej sa preberá hotovosť a aj odvádza. Od tohto trezoru majú kľúčiari kľúč a v tom čase bol kľúčiarom žalovaný, čiže nebol problém tie dvere otvoriť a uložiť tam schránku, keďže je to bežný postup.

38.Posledný pracovný deň žalovaného sa s ním dohodla, že on zostane v časovej pokladni, dňa 31.10.2013 sa dohodli, že si zráta sumu, keďže končí a aj v ten deň jej zahlásil, že má schodok v pokladni, že mu chýba 5.000,- eur, pričom uviedla, že je to veľmi neštandardné, pretože prvý postup, čo vykonávajú, spoločne prerátavajú evidenciu, čiže evidenciu majú v systéme viditeľnú, prerátava sa hotovosť, keďže suma nesedela, prerátala mu pokladnicu, následne sa robilo prerátavanie, evidencia na bankomate, vykonala sa kontrola o evidenčnom stave, všetko skontrolovali, všetko bolo realizované komisionálne, všetko tam sedelo, všetko bolo v poriadku. Potom vykonali ešte jedno kontrolné prerátavanie a snažili sa zistiť, či náhodou sa žalovaný nepomýlil, či neurobil nejakú opačnú transakciu, namiesto vkladu vybral alebo naopak, každá transakcia mala veľa odpočtov, avšak žalovaný tvrdil, že sa určite nepomýlil, že neurobil žiadnu chybu, následne prechádzali kamerové záznamy každého jedného klienta, či prišiel, či naozaj hotovosť vkladal, či vyberali prostriedky, či účtovná operácia bola naozaj vklad, následne tie prostriedky, či by sa vyberali, či naozaj sa prijímali prostriedky od pracovníka, či to bol výber, nezistila sa však žiadna nezrovnalosť.

39. Svedkyňa ďalej uviedla, že bolo jej povinnosťou hlásiť túto skutočnosť nadriadenému, a teda telefonovala svojmu nadriadenému, ktorý mal na starosti túto oblasť, aby volali vtedajšiu regionálnu riaditeľku pani Y., ktorá povedala, že príde, takže na ňu čakali na pobočke a opäť znovu všetko prerátali, porovnávali s evidenčným stavom, prechádzali úverové záznamy, kontrolovali bankomat. Následne na to opätovne všetko kontrolovali, avšak nezistil žiaden rozdiel. Pri vzniku schodku na pobočke sa teda postupuje tak, že je povinná urobiť hlásenie, a to do 24 hodín, avšak túto situáciu bolo potrebné riešiť okamžite, a teda vykonala hlásenie udalosti s tým, že následne nasleduje dohoda, ktorá musí byť však prerokovaná z radov odborových zástupcov a samozrejme musí to byť dohoda spísaná aj riadnou formou a keďže žalovaný už v ten deň končil pracovný pomer, spísali hlásenie a vychádzala z toho, na čom sa dohodli, že žalovaný sa dohodol so svedkyňou a vtedajšou regionálnou riaditeľkou, že ten schodok sa bude riešiť a že ešte v pondelok príde a dokončia celú záležitosť. Taká bola prvotná dohoda so žalovaným. Následne však volal, že cestuje preč, a že teda v pondelok nebude môcť prísť, ešte však v deň, kedy došlo k vzniku schodku a spísali hlásenie o operačnej udalosti, dala podpísať žalovanému predbežnú dohodu, ale bola to dohoda, na ktorú upozornila žalovaného, že tam nebolo ani číslo účtu. Pýtali sa ho, aká forma by mu vyhovovala, či by mu vyhovovali mesačné splátky s tým, že ho upozornila, že následne to musí prerokovať ešte s Radou odborových zástupcov, vysvetlila mu všetky tieto informácie, keďže išlo o škodu, ktorá prevyšuje určitú výšku, bolo nutné spísať aj notársku zápisnicu. Tieto informácie dala žalovanému na vedomie. Upozornila ho na ne a myslela si, že to budú môcť ďalej riešiť a dokončiť, avšak, keďže sa už v pondelok žalovaný nedostavil, tak svedkyňa túto situáciu riešila bez neho, medzitým čakali ešte na vyjadrenie Rady odborových zástupcov, aby to celé mohli ukončiť a aby sa mohli ešte raz stretnúť u notára. So žalovaným sa dohodla na termíne v decembri, mala pripravenú na stretnutie zápisnicu a tiež aj prerokovanú dohodu, avšak žalovaný na toto stretnutie v decembri prišiel so svojím právnym zástupcom, a vtedy žalovaný jej oznámil, že nie je ochotný podpísať žiadnu notársku zápisnicu a ani žiadnu dohodu.

40.Ďalej svedkyňa uviedla, že na žalovaného nevyvíjala žiaden nátlak, dôležité je však, že tento schodok vznikol a žalovaný mal hmotnú zodpovednosť a následne sa riešila dohoda so žalovaným, pričom táto dohoda sa prvotne podpisuje za banku, keď je prerokovaná a až následne ju podpisuje zamestnanec, u ktorého schodok vznikol, pričom bežná prax je taká, že túto dohodu poväčšine majú až po určitom čase - troch týždňov, resp. až mesiaci k dispozícii, keď je už prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

41.Potvrdila, že pri prvotnej dohode na pracovisku nebol prítomný zástupca zamestnancov, je to však štandardný postup, keďže zamestnanec len svojím podpisom potvrdil, že mu schodok vznikol, že ho mal na pokladni, následne sa robí záznam o tom, že schodok naozaj vznikol, riaditeľ pobočky dáva návrh na dohodu, opýta sa zamestnanca, v akej výške by mu vyhovovalo splácanie, až následne sa posiela Rade zástupcov a samozrejme aj oddeleniu, ktoré to má na starosti a potom z Bratislavy príde dohoda, s ktorou sa môže dohodnúť so zamestnancom.

42. K dohode o hmotnej zodpovednosti uviedla, že automaticky vzniká ako súčasť pracovnej zmluvy, ktorú podpisuje pracovník, ďalej, čo sa týkalo nominálnych bankových hodnôt, ktoré chýbali, je to zdĺhavý proces, snažili sa zistiť, o aké bankovky ide, avšak hotovosť si mal každý, kto realizuje platby, rozpisovať nominálne, v akej výške vydával nominály, avšak žalovaný nemal rozpísané nominály, a tak nebolo možné zistiť, o aké bankovky ide. V prípade, ak by mal žalovaný nominály rozpísané, by sa vedeli dopátrať k tejto skutočnosti.

43.Ďalej sa vyjadrila k spôsobu odovzdávania, spôsobu preberania hotovosti, preberania kľúčov s tým, že jeden kľúč pracovníci zvesia, prídu do trezora, otvoria trezor, každý jeden pracovník si príde po kľúč, odovzdá schránku oproti podpisu, potom so schránkou odchádza, pri preberaní hotovosti sa robí ešte inventarizácia, večer si pracovník spočíta pokladňu, svojím podpisom odsúhlasí, že fyzický stav v pokladni súvisí s evidenčným, tieto prostriedky si zloží do prepravnej schránky, oproti podpisu odovzdá trezorárovi, trezorári ho zatvoria, uzamknú, zakódujú a odchádza sa. Ráno sa opäť trezor otvorí komisionálne, pracovník si vyberie prepravnú schránku oproti podpisu a odchádza. Úschovou je časová pokladňa a trezor je celý čas zamknutý. Ďalej, že pracovník nikdy neodovzdá svoju schránku niekomu inému do rúk, že prepravné schránky slúžia iba na prepravu hotovosti a preprava hotovosti môže prebiehať aj v textilných vrecúškach, ktoré majú, je to hlavne na to, aby mohli túto hotovosť niečím preniesť, že v konkrétny deň boli peniaze prenášané rovnakým spôsobom, ako vždy, každý pracovník si prepravuje sám, prepravná schránka má viacero podôb, môže byť menšia, väčšia, menšie schránky majú kľúčik, nikde však nie je definované, že tieto prostriedky a ceniny, ktoré sa prenášajú, musia byť v uzamknutej schránke. Sú aj vo vrecúškach, aj v iných schránkach, ktoré nie sú uzamykateľné. Táto schránka nie je úschovou, pričom všetci poradcovia a teda pracovníci majú aj menšie pokladničné schránky, ktoré slúžia na prenos hotovosti alebo ešte používajú jednu veľkú schránku, keď by bolo tej hotovosti veľa, takže sa môže prepravovať aj v nej, pričom žiaden kľúčik tam nie je potrebný, pretože to nie je uskladňovacie miesto, je to len prepravná schránka, do ktorej sa hotovosť vloží a hotovosť prenesie do trezoru.

44.Svedok I. P. v danom čase pracoval na pracovisku banky ako špecialista bezpečnosti, kamerovým záznamom sú pokryté priestory, ktoré sú snímané kamerou, sú rozmiestnené v miestnosti, kde je manipulácia s hotovosťou, to znamená, že v každej miestnosti, ktorá je prístupná verejnosti, sú umiestnené v bankovej hale, v každej je umiestnená kamera, v banke na pobočke je tzv. predtrezorová miestnosť, trezorová miestnosť, čiže miestnosť, kde sú úschovné objekty, teda skriňové trezory, v tomto priestore je nainštalovaná kamera. V chodbe do trezorovej miestnosti nie je nainštalovaná kamera. Ďalej svedok uviedol, že prístup ku kamerovým záznamom má riaditeľ pobočky alebo určená osoba.

45.V konaní bola vypočutá svedkyňa C. ako pracovníčka pobočky, na ktorej pracoval aj žalovaný. Uviedla, že tento pracoval na hlavnej pokladni a niekedy tam pracovala aj ona, keďže sa na tejto pokladni striedali zamestnanci, tento priebeh práce prebiehal tak, že pokladník si vyzdvihol peniaze z trezoru z malej pokladničky, na pokladni je limit, ak tento limit presahuje, tak práve tento limit odovzdá do trezoru trezorárom, peniaze obaja trezorári prepočítajú, on podpíše papier, ktorý sa vytlačí z pokladne, pričom dňa 30.10.2013 na pracovisku svedkyňa nebola, keďže mala dovolenku, pracuje ináč na hlavnej pokladni a v ten deň bol žalovaný miesto nej, ďalej uviedla, akým spôsobom je zabudovaná pokladňa, ktorá je elektronická, má počítač, tým sa prihlási a následne s touto pokladňou sa pracuje, do hlavnej pokladne sa dostane tak, že každý má svoj kód a kľúčik, následne sa otvorí zásuvka, v ktorej sú peniaze s priečinkami, kam sa odkladajú peniaze, v banke pracuje 31 rokov, každý kto pracuje s pokladňou, musí prejsť školením, aby pracovníci vedeli, akým spôsobom nakladať s peniazmi, pričom práca na hlavnej pokladni je taká istá, ako práca predajcu s tým, že predajca nepracuje s takými vysokými sumami, keďže ponúka v podstate bankové produkty, prenosná pokladňa je pokladňou, v ktorej sú finančné prostriedky nad limit, tak táto je plechová, je uzatvárateľná a zamykateľná, je tam kladka a kľúčik. Nepamätala si, či v čase, keď mala dovolenku, bol k tejto schránke kľúčik, ale určite sa tam dáva kľúčik oproti podpisu, vždy keď sa niečo odovzdáva, tak sa protokoluje aj kľúč, peniaze sa do hlavnej

pokladne po ukončení zmeny odvádzajú tak, že každý si preráta svoju pokladňu, musí si prepočítať účtovný stav, či mu sedí všetko s hotovosťou, keď sa prepočíta, tak ju odkladajú do hlavného trezoru s tým, že každý si finančné prostriedky prepočítava sám, tie sú v malej pokladničke, ktorá sa potom následne dáva do uzamykateľných schránok, pričom aj táto malá schránka sa uzamyká. Schránka, s ktorou pracuje pracovník, je uzamknutá, v prípade, keď niekto potrebuje ísť na toaletu, je to možné, určite si ju nepoloží na zem, alebo niekde inde, keďže je na to u neho miesto, na stole následne väčšinou zvyknú trezorári oznámiť, že je možné odniesť tieto finančné prostriedky do trezoru, následne potom sa finančné prostriedky odovzdávajú do hlavného trezoru a na druhý deň si každý preberá svoju schránku, každý je zodpovedný za tú - ktorú odovzdával oproti podpisu a na druhý deň je oproti podpisu vyberie.

46.Svedkyňa D. C., je zamestnankyňou banky už do roku 2014, keďže žalovaný si robil uzávierku, tak vtedy zistili, že mu chýbajú peniaze, išli do trezoru, prerátavali všetky balíčky ešte raz, tie boli v poriadku, pamätá si, že vtedy asi do pol 9tej hľadali chyby odpočtom, či nemohol urobiť nejakú chybu pri výdaji alebo pri prijatí peňazí, avšak nič nezistili. Pamätá si, že prišla aj regionálna riaditeľka, pričom svedkyňa bola na pobočke do konca hľadania, čo sa týka peňazí, potom ich už poslali preč a čo nasledovalo ďalej, uviesť nevedela.

47.Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný si prepočítaval peniaze už po odvedení peniaze do trezoru, prepočítaval si zvyšné peniaze, ktoré už vlastne nemajú celé balíčky a tie môžu ostať na pokladni, tie si uzamkne vo svojej prenosnej pokladni. Tieto sa dávajú do trezoru, spolu ich prepočítajú, či sedí balíček oproti podpisu, podpíšu sa balíčky aj papier, balíčky sú prepočítané a zodpovedajú za nich trezorári, oni podpisujú, čo prevzali. Zvyšné peniaze, ktoré ostali žalovanému na pokladni, tie si prepočítava už sám. Čo sa týka limitu peňazí, si už nepamätá, avšak nad určitý limit, si berú trezorári, a potom ten zvyšok zanesie pracovník do trezoru, čiže na sčítačke ukáže, či je tam 100 kusov, aká hodnota a koľko eur je tam dokopy, keby tam bolo napr. 150 kusov, už je 5.000,- eur, a keby tam bola iná nominálna hodnota, tak si to určite všimnú a tie peniaze už tým, že keď ich podpíše, tak ich aj preberá, pričom pokladnička je uzamykateľná, kľúčik má žalovaný u seba, druhý je zapečatený, nikto iný nemôže mať prístup k tejto pokladni ani keby nevie, čo sa dialo, v prípade, ak si potrebuje pracovník po prerátaní finančných prostriedkov niekde odbehnúť, uviedla, že pod stolom je trezorová skrinka, tá sa zamyká, je tam kód a vtedy si môže zamestnanec nechať kľúčik v trezore, ale pokiaľ je pootočený, jednoducho sa do tohto trezoru resp. do tejto skrinky nemôže dostať nikto, pretože každý má vygenerovaný svoj vlastný kód, a teda skrinka sa uzamkne a nedostane sa tam nikto. Okrem toho sú na pracovisku aj kamery, každý pracovník, keď dostane od svojej schránky kľúč, tak podpisuje aj preberací protokol, ktorý je takisto uložený. Každý má pritom svoju schránku, na schránke je číslo pracovníka, ráno si každý berie svoju uzamknutú schránku a celé balíčky sa nepreberajú, jedine, ak je nahlásený na výber väčšie množstvo peňazí, tak vtedy si pokladník zoberie peniaze priamo z trezoru, preráta si ich, a tak si ich vezme, je tam aj kľúč od prenosnej zamknutej kasičky, a má aj kľúč od prenosnej zamknutej kasičky.

48. Ďalej svedkyňa uviedla, že preberanie kľúča prebieha od časovej pokladne, to znamená, že od pokladne, ktorá je pod stolom, keď je tam jeden deň nejaký pokladník, tak ráno podpíše, že kľúč prevzal, nahodí si tam svoj kód, aby sa mu nikto nevedel dostať do pokladne a zase na druhý deň, alebo o dva dni si svoj kód odhlási a ten kľúč odovzdá niekomu inému, kto sadne do časovej pokladne, ktorá je v hlavnej pokladni.

49.V priebehu konania vstúpil do platnosti účinný od 1.07.2016 (ďalej len ), podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

50.Podľa ust. prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

51.Podľa ust. , zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy, bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

52.Podľa posledná veta , ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu a zamestnancovi.

53.Podľa ust. , a (ďalej len ), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

54.Podľa ust. , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

55. Podľa ust. , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

56. Podľa ust. , zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

57.Ustanovenie a 184 upravujú osobitný druh zodpovednosti zamestnanca, podľa ktorej v zákonom stanovených prípadoch zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší, než stav účtovný. Vo všeobecnosti je zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa založená na zavinení. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je takisto založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti je povinný preukázať, že škodu nezavinil, čo znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá.

58.Uznanie dlhu podľa ust. , ako jednostranného právneho úkonu adresovaného v danom prípade zamestnávateľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. V prípade sporu veriteľ, to znamená žalobca nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol, napr. splnením, alebo inak, by to však musel preukázať. Uznaním dlhu sa však dlžník nezbavuje možnosti uplatniť v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa.

59.Podľa ust. , ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zamestnania.

60.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do 1 mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

61.Predpokladom zodpovednosti zamestnancov za schodok je pritom: a)existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, b)písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, c)existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, d)zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

62.Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh, alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného zamestnanca z nej po celý čas, po ktorý mu zverili.

63. Ďalším základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia škody.

64.Posledným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať je jeho zavinenie, zamestnávateľ nemá povinnosť preukazovať, že zamestnanec

zavinil schodok, jeho povinnosťou je dokázať, že vznikol schodok a že bola platne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným ako zamestnancom. Ak hmotne zodpovedný zamestnanec preukáže, že schodok alebo jeho časť nezavinil, nie je povinný škodu resp. jej časť nahradiť, dôvody zbavenia sa zodpovednosti za schodok, resp. jeho časti, môžu byť rôzne, podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že zamestnávateľ mu nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Zbavenie sa zodpovednosti z uvedeného dôvodu je dôsledkom porušenia prevenčných povinností zamestnávateľa podľa , a ak teda zamestnávateľ si nesplnil tieto povinnosti, a ich nesplnenie je v príčinnej súvislosti so vznikom schodku, treba to považovať za skutočnosť, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez zavinenia hmotne zodpovedného zamestnanca. Na druhej strane, aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré by umožňovali riadny výkon jeho povinností, zákon súčasne ukladá zamestnancovi povinnosť oznamovať nadriadenému nedostatky, ihneď len, čo ich zistí.

65.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia schodku na zverených hodnotách vo výške 5.000,- eur. Žalobca svoj nárok na úhradu vzniknutého schodku odvodzuje od dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom zo dňa 1.03.2013.

66.Žalovaný v priebehu konania spochybnil dohodu o hmotnej zodpovednosti, súd sa tak v prvom rade zaoberal platnosťou dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. . V zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti (čl. 31), sa teda dohodli zamestnanec a zamestnávateľ, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za presne uvedené hodnoty, dohoda o hmotnej zodpovednosti je súčasťou pracovnej zmluvy, bola podpísaná tak zamestnancom ako i zamestnávateľom, a teda v zmysle predpisov je táto platná.

67.Ako už bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá pracovná zmluva, kde súčasťou pracovnej zmluvy je aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ a zamestnanec okrem iného dohodli, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za presne uvedené hodnoty.

68.Výška vzniknutého schodku medzi stranami sporu sporná nebola.

69.Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že za predmetný schodok nemôže zodpovedať úplne, resp. zodpovedá len v časti, keďže zo strany zamestnávateľa nemal vytvorené vhodné podmienky s tým, že kľúč od prenosnej schránky mu odovzdaný nebol, ďalej poukázal na skutočnosť, že na pracovisku pracovali viacerí zamestnanci s hmotnou zodpovednosťou, a teda v danom prípade, ak aj títo zamestnanci uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne, ďalej, že dohoda o náhrade škody podpísaná v deň, kedy došlo k zisteniu predmetného schodku bola podpísaná v neskorých večerných hodinách v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktorú síce podpísal, pod nátlakom a nemal možnosť sa o tejto veci porozprávať s osobou, ktorá by mu vysvetlila celý postup, a preto dňom 30.12.2013 odstúpil od dohody o náhrade škody. Ďalej namietal, že predmetná dohoda, ktorú podpísal, nebola odsúhlasená kolektívom zamestnancov.

70. V čl. 35 pracovnej zmluvy - dohoda o hmotnej zodpovednosti je uvedené, že zamestnanec preberá zodpovednosť za zistený schodok, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil. Podľa bodu 36 tejto zmluvy zamestnanec sa zaväzuje v prípade zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť nahradiť schodok v plnej výške. Ďalej v čl. 36, ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí taktiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne. Ďalej súd zistil, že dňa 29.09.2013 žalovaný zaslal výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola daná zamestnancom, bola žalobcom prijatá s tým, že pracovný pomer u žalobcu so žalovaným sa končí uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca, t.j. k 31.10.2013.

71.Ďalej súd sa oboznámil s hlásením operačného rizika (č.l. 11), kde ako popísaná udalosť je uvedené, že dňa 31.10.2013 bola na konci dňa pri uzávierke zistená diferencia v sume 5.000,- eur na pokladni č.3038 zamestnanca žalovaného, pričom jednotlivé odpočty na predmetnej pokladni ako aj odvod a dotácia a TM z daného dňa boli odkontrolované, mu dôvod rozdielu zistený nebol, pričom

boli kontrolované i ľudské zdroje, v tomto hlásení je uvedená i výška škody, a to z dôvodu schodku na pokladni u žalovaného. Zároveň v tomto hlásení je uvedený i spôsob vyporiadania škody, a to uhradením v splátkach vo výške 100,- eur mesačne, vždy k 15-temu dňu, počnúc 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr však do 31.12.2017, pričom pod vyjadrením je opis - súhlasím s návrhom, I. a zároveň aj jeho podpis, predmetné hlásenie je ďalej podpísané aj vedúcim zamestnancom W. podpisom samotného žalovaného ako zamestnanca, ktorý škodu zistil i ako zamestnanca, ktorý je zodpovedný za škodu. Tento záznam bol vypracovaný dňa 31.10.2013.

72.Súd sa oboznámil i s dohodou o náhrade škody (č.l. 8) popísanou medzi žalobcom a žalovaným, kde sa zamestnávateľ, teda žalobca dohodol so zamestnancom k náhrade škody vo výške 5.000,- eur, ktorú spôsobil zamestnanec dňa 31.10.2013 s tým, že sa dohodli so splátkami vo výške 100,- eur k 15- temu dňu v mesiaci od 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr však 31.12.2017, pričom v tejto dohode nebolo uvedené - účet zamestnávateľa, na ktorý majú byť uhrádzané splátky, ani variabilný, ani špecifický symbol, tento je podpísaný tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. V bode č.3 predmetnej dohody je uvedené, že zamestnávateľ súhlasí s dohodnutou formou a spôsobom úhrady záväzku zamestnanca s tým, že aj zamestnanec dal svoj výslovný súhlas, aby mu boli z titulu úhrady záväzku vykonávané zrážky zo mzdy až do úplného zaplatenia náhrady škody.

73.Dňa 30.12.2013 bolo spísané odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené na pobočku VÚB dňa 24.01.2014, na základe ktorej žalovaný odstúpil od dohody o náhrade škody, keďže bola táto spísaná pod nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov spoločnosti, preto bol žalovaný nútený túto dohodu podpísať. Zároveň uviedol, že trvá na tom, aby sa vyšetrilo spáchanie sprenevery, pričom keď sa toto vyšetrí, je ochotný splniť si svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona a uhradiť dlžnú sumu vo výške určenej v súlade s ustanoveniami , (v spojení s čl. 37 Pracovnej zmluvy), , , a na účet spoločnosti v čo najkratšom čase, zároveň žiadal o oznámenie dlžnej sumy a čísla na účtu, na ktorý má byť táto suma uhradená.

74.V pracovnej zmluve - čl. 33 Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, a to: cenné zásielky, hodnoty uložené v úschovných miestach (PIN obálky k PK, PIN a heslo obálky k službe EDC), ceniny, platobné karty, hotovosť, eur a CM, šeky v eur a CM, vkladné knižky, cenné papiere, operátorské a administratívne karty k bankomatu, ktorá bola uzavretá dňa 1.03.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným, s pracovnou pozíciou - poradca klienta, miesto výkonu práce - definované pracoviská zamestnávateľa v pôsobnosti regiónu retailovej obchodnej siete Košice, s dňom nástupu do práce 1.03.2013, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do návratu pracovníčky z rodičovskej dovolenky najneskôr do 28.02.2014. Súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej sa zamestnanec zaviazal, že hodnoty, ktoré mu boli zverené (podľa čl. 34), podľa pokynov zamestnávateľa budú pravidelne, riadne a včas vyúčtovávať, robiť všetko preto, aby nevznikli škody na zverených hodnotách, dodržiavať právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na hospodárenie so zverenými hodnotami, a bez zbytočného odkladu vykonávať všetky potrebné opatrenia na ochranu zverených hodnôt s tým, že podpísaním tejto pracovnej zmluvy potvrdzuje zamestnanec, že bol oboznámený s pokynom zamestnávateľa, ktorý sa vzťahuje na vyúčtovanie zverených hodnôt.

75. V čl. 35 pracovnej zmluvy - dohoda o hmotnej zodpovednosti je uvedené, že zamestnanec preberá zodpovednosť za zistený schodok, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil. Podľa bodu 36 tejto zmluvy zamestnanec sa zaväzuje v prípade zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť nahradiť schodok v plnej výške. Ďalej v čl. 36, ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí taktiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne.

76.Ďalej súd zistil, že dňa 29.09.2013 žalovaný zaslal výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola daná zamestnancom, bola žalobcom prijatá s tým, že pracovný pomer u žalobcu so žalovaným sa končí uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca, t.j. k 31.10.2013.

77. Súd sa oboznámil s hlásením operačného rizika (č.l. 11), kde ako popísaná udalosť je uvedené, že dňa 31.10.2013 bola na konci dňa pri uzávierke zistená diferencia v sume 5.000,- eur na

pokladni č.3038 zamestnanca žalovaného, pričom jednotlivé odpočty na predmetnej pokladni ako aj odvod a dotácia a TM z daného dňa boli odkontrolované, mu dôvod rozdielu zistený nebol, pričom boli kontrolované i ľudské zdroje, v tomto hlásení je uvedená i výška škody, a to z dôvodu schodku na pokladni u žalovaného. Zároveň v tomto hlásení je uvedený i spôsob vyporiadania škody, a to uhradením v splátkach vo výške 100,- eur mesačne, vždy k 15-temu dňu, počnúc 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr však do 31.12.2017, pričom pod vyjadrením je opis - súhlasím s návrhom, I. a zároveň aj jeho podpis, predmetné hlásenie je ďalej podpísané aj vedúcim zamestnancom W.. C. M., podpisom samotného žalovaného ako zamestnanca, ktorý škodu zistil i ako zamestnanca, ktorý je zodpovedný za škodu. Tento záznam bol vypracovaný dňa 31.10.2013.

78.Súd sa oboznámil i s dohodou o náhrade škody (č.l. 8) podpísanou medzi žalobcom a žalovaným, kde sa zamestnávateľ, teda žalobca dohodol so zamestnancom k náhrade škody vo výške 5.000,- eur, ktorú spôsobil zamestnanec dňa 31.10.2013 s tým, že sa dohodli so splátkami vo výške 100,- eur k 15- temu dňu v mesiaci od 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr však 31.12.2017, pričom v tejto dohode nebolo uvedené - účet zamestnávateľa, na ktorý majú byť uhrádzané splátky, ani variabilný, ani špecifický symbol, tento je podpísaný tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. V bode č.3 predmetnej dohody je uvedené, že zamestnávateľ súhlasí s dohodnutou formou a spôsobom úhrady záväzku zamestnanca s tým, že aj zamestnanec dal svoj výslovný súhlas, aby mu boli z titulu úhrady záväzku vykonávané zrážky zo mzdy až do úplného zaplatenia náhrady škody.

79.Dňa 30.12.2013 bolo spísané odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené na pobočku VÚB dňa 24.01.2014, na základe ktorej žalovaný odstúpil od dohody o náhrade škody, keďže bola táto spísaná pod nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov spoločnosti, preto bol žalovaný nútený túto dohodu podpísať. Zároveň uviedol, že trvá na tom, aby sa vyšetrilo spáchanie sprenevery, pričom keď sa toto vyšetrí, je ochotný splniť si svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona a uhradiť dlžnú sumu vo výške určenej v súlade s ustanoveniami , (v spojení s čl. 37 Pracovnej zmluvy), , , a na účet spoločnosti v čo najkratšom čase, zároveň žiadal o oznámenie dlžnej sumy a čísla na účtu, na ktorý má byť táto suma uhradená.

80.Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

81.Ako už bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá pracovná zmluva, kde súčasťou pracovnej zmluvy je aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ a zamestnanec okrem iného dohodli, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za presne uvedené hodnoty.

82.Výška vzniknutého schodku medzi stranami sporu sporná nebola.

83. Je pravdou skutočnosť, že celé šetrenie v rámci priestorov banky prebiehalo do neskorých večerných hodín, kedy sa nezistili účtovné nedostatky v rámci práce žalovaného, čo sa mohlo i pripísať k únave nielen žalovaného, ale i všetkých zainteresovaných osôb tam prítomných, avšak žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal, iba samotné konštatovanie, že bol v časovej tiesni, nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemal uznať dohodu o uznaní dlhu, resp. náhradu škody za platnú, navyše, ak by samotný žalovaný bol v takejto tiesni, zrejme by sám po uložení celej danej situácie pristúpil k odstúpeniu od zmluvy bezprostredne po jej uzavretí, a nie až s odstupom dvoch mesiacov, okrem iného túto skutočnosť vyvracia i jeho odôvodnenie odstúpenia od zmluvy, v ktorom sám uviedol, že žiada o oznámenie dlžnej sumy a čísla účtu, na ktorý bude uhradená.

84.Súd má teda za to, že dohoda o náhrade škody, ktorá bola podpísaná pred ako predbežná dohoda, je platná, i keď je pravdou skutočnosť, že táto nebola prejednaná so zástupcami zamestnancov, avšak ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, postup banky v danom prípade bol taký, že sa najprv predbežná dohoda spísala, na čo bol aj žalovaný upozornený, že sa jedná len o predbežnú dohodu, keďže v dohode nebolo uvedené ani číslo účtu, variabilný symbol, na ktorý má žalovaný finančné prostriedky poukázať a následne, po predložení predbežnej dohody na riaditeľstvo v Bratislave, táto

bola odsúhlasená i Radou zamestnancov a zaslaná na pobočku do Košíc. Taktiež je pochopiteľné, že vzhľadom na to, že sa jednalo o posledný deň práce žalovaného pre žalobcu, (keďže mu pracovný pomer končil týmto dňom), pričom sám oznámil, že teda nebude sa zdržiavať na Slovensku a bude pracovať v Čechách, je pochopiteľné, že zamestnávateľovi neostávalo nič iné, len takúto predbežnú dohodu v tento deň podpísať. I z postoja samotného žalovaného však súd usúdil, že tento mal záujem ďalej predmetný problém so žalobcom riešiť, keďže na dohodnuté stretnutie, ktoré mali naplánované, sa síce dostavil spolu so svojím právnym zástupcom, avšak v danom prípade už nielenže spochybnil túto dohodu, ale odmietol pristúpiť k akejkoľvek ďalšej dohode vo forme spísania notárskej zápisnice za účelom uznania tohto dlhu. I z týchto dôvodov súd považoval jeho návrh na odstúpenie od zmluvy za nepodstatný.

85.Súd z vykonaného dokazovania výsluchu svedkyne S. i svedkyne C. mal za preukázané, že v danom prípade na vzniku schodku sa svojím spôsobom pričinil i samotný zamestnávateľ, keďže bolo zistené, že finančné prostriedky, ktoré sa prenášali do trezoru, v prenosných skrinkách, i napriek tvrdeniu riaditeľky pobočky o tom, že k nim nebol potrebný kľúč, resp., že sa mohli prenášať i v plátenných vrecúškach, sa v konaní nepreukázalo.

86. Svedkyňa Adamová uviedla, že prenosná pokladňa je uzatvárateľná a uzamykateľná, že je tam kladka a kľúčik, svedkyňa C. túto skutočnosť taktiež potvrdila, keď uviedla, že „ v uzamknutej prenosnej kasičke“ .

87.V zmysle ust. o bankách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú s účinnosťou od 1.01.2006 banky a pobočky zahraničných bánk povinné vypracovať analýzu rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi, a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou (ďalej len analýza rizík). Banky sú zároveň povinné analýzu rizík vrátane bezpečnostných opatrení, ktoré sú potrebné na základe analýzy rizík prerokovať i s útvarom policajného zboru. Na základe tohto - interný predpis bezpečnosť chránených priestorov a riadenie fyzických prístupov č. 461 z 18.08.2014 účinného od 1.09.2014, je uvedené, v bode i), prenosné pokladničné schránky, kufríky a vozíky, ktoré musia byť uzamykateľné, sa používajú len na presun hotovosti a hodnôt do - z BUO, a v bode f) je uvedené, že riaditeľ RP, vedúci tímu SC, vedúci tímu registratúry je povinný zabezpečiť prideľovanie kľúčov, hesiel iba osobám uvedeným v prílohe č. 2 tohto štandardu v zozname kľúčov, hesiel a zamestnancov, oprávnených s ním manipulovať, alebo osobám dočasne zastupujúcim zamestnancov uvedených v prílohe č. 6 tohto štandardu. Zaznamenávanie, odovzdanie a pridelenie, kľúča, hesla v príslušnej evidencii vždy popísané - odovzdávajúcim a preberajúcim zamestnancom. I z uvedeného je zrejmé, že finančné prostriedky sa nemôžu uchovávať aj v „plátenej kapsičke“, resp. v prenosnej schránke bez kľúčika, keďže i od tejto prenosnej schránky musí byť k dispozícii kľúč.

88.Ďalej súd zistil, že žalovaný zastupoval zamestnankyňu na hlavnej pokladni, a teda, že kľúč práve k tejto prenosnej schránke mu nebol odovzdaný. Na výzvu súdu samotný žalobca ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátil, keďže ani nedodal záznam o tom, že tento kľúčik mu bol odovzdaný, keďže v skutočnosti nebol. I z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade zodpovedá za túto škodu i samotný zamestnávateľ, keďže porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva v zmysle jeho interných predpisov resp. smerníc o spôsobe nakladania prepravných schránok.

89.Vykonaným dokazovaním súd zároveň zistil, že i keď zamestnávateľ sčasti nesie zodpovednosť za túto škodu, je zrejmé, že za toto zodpovedá i samotný zamestnanec - žalovaný, keďže postup pri odovzdávaní týchto prepravných skriniek - prepravných pokladníc tým, že sa ponechávajú na chodbe pred uzavretými trezorovými dverami a následne zamestnanci žalobcu sa idú prezliecť, alebo si idú zafajčiť, za dosť neštandardný postup, i keď samotný žalovaný uviedol, že tak je to bežné, a tak to bolo bežné aj na pôvodnom pracovisku, kde pracoval, kde sa tieto schránky ponechávali na chodbe. Je potrebné uviesť, že predmetná chodba nie je monitorovaná kamerovými záznamami a súd sa po oboznámení i s vyšetrovacím spisom ČVS: ORP 1038/JA-KE-2014 a prehratím tohto záznamu zistil, že teda skutočne kamerový záznam na tejto chodbe nie je, pretože kamera sníma iba priestory priamo v miestnosti, ktorá sa nazýva trezor a keďže sa nazýva trezor. za to, že predmetnú skrinku uložil v mieste, kde to podľa jeho názoru je obvyklé. Súd má za to, že zamestnanec nesie zodpovednosť, že predmetnú pokladňu nechal, hoc vedel, že je neuzamknutá, bez náležitého dohľadu na chode, pred miestnosťou trezoru.

90.I v zmysle bodu 3 s názvom - Pravidlá bezpečnej úschovy hotovosti a hodnôt podľa písm. h) musia byť okrem iného prenosné pokladničné schránky slúžiace na presun hotovosti uzamykateľné. Uvedená skutočnosť je v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu, v zmysle ktorých prenosné schránky údajne vôbec nemuseli byť uzamykateľné, resp. mohli byť prenášané i vo vrecúškach.

91.Súd sa oboznámil i s obsahom spisu ČVS: ORP 1038/JA-KE-2014, v ktorom žalovaný podal trestné oznámenie dňa 7.03.2014 pre trestný čin krádeže, pričom konanie bolo uznesením zo dňa 30.05.2014 prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

92.V uznesení je taktiež uvedené, že cituje, „mu dali podpísať dohodu o náhrade škody a hlásení operačného rizika, pričom tieto veci podpísal dobrovoľne a bez nátlaku, že je to oficiálny postup“.

93.Je pravdou, že hmotne zodpovedný zamestnanec má možnosť po celý čas, po ktorý sú mu hodnoty resp. hotovosť zverené, nakladať s nimi, a to počnúc podpisom na evidenciu uložených pokladničných schránok, ktorými si ráno preberá hotovosť z trezoru a končiac podpisom na evidenciu uložených pokladničných schránok, ktorým večer hotovosť odovzdá do trezoru. Navyše v čase, kedy je hotovosť uložená v trezore, je chránená kamerovým systémom. Súd má za to, že v danom prípade sa žalobca ako aj žalovaný podieľali na vzniku škody - na vzniku tohto schodku žalobca tým, že neodovzdal kľúč od prepravnej schránky žalovanému a žalovaný i napriek tomu, že bol hmotne zodpovedný, a teda i vedel, že nemá kľúč od prenosnej pokladne, aj napriek tejto skutočnosti uložil predmetnú pokladňu do priestorov, ktoré nie sú monitorované kamerovým záznamom, nechal ju bez patričného dozoru a dohľadu a odišiel mimo, a následne mohlo dôjsť k odcudzeniu peňazí. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry samotné zavinenie tretej osoby nemá samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca a súd mal skúmať, či zamestnanec neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti, napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil.

94.Súd má za to, že žalobca a žalovaný zodpovedajú za tento schodok v rovnakom pomere a na základe týchto skutočností teda rozhodol i o zodpovednosti žalovaného za schodok vo výške 50% zo sumy žiadanej žalobcom, t.j. vo výške 2.500,- eur.

95.Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

96.Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

97.Na základe týchto skutočností súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 2.500,- eur od 1.11.2013, vo výške 5,5%, t.j. od doby, keby bol zistený schodok u žalovaného.

98. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

99.Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

100.Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

86. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). ( )