Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/41/2021

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcov: 1/ H. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. B. XXX/XX, XXX XX Š. 2/ T. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. D. Č.. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Ladislavom Slovákom, advokátom so sídlom Nemešsegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: H. T.T., R. XX.XX.XXXX, D. Z. W. XX/XX, XXX XX Š., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: „Žalovanému sa ukladá, aby nevstupoval do nehnuteľnosti - Rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele č. XXX/X, o výmere: 531 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape ako: parcela č. XXX/X, o výmere 531 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/X, o výmere 321 m2, druh pozemku: záhrada a parcela č. XXX, o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na LV č. XXX, obec a k. ú. Š. vedenom Okresným úradom A. I., katastrálny odbor.

Žalovanému sa zakazuje priblížiť sa a k žalobkyni v prvom rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.“

II. Súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. Žalovaný H. T., R.. XX.XX.XXXX môže podať proti žalobcom : 1/ H. T.T., R.. XX.XX.XXXX, 2/ T. T., R.. XX.XX.XXXX žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda alebo iná ujma vznikne.

IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.10.2021 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa a proti žalovanému, a to aby nevstupoval do rodinného domu kde býva žalobkyňa 1/ a ktorý je vo vlastníctve žalobcu 2/, a aby sa k žalobkyni 1/ nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

2. Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli, že žalobkyňa v prvom rade obýva nehnuteľnosť - rodinný dom súpisného čísla XXX stojaci na parcele č. XXX/X o výmere: 531 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v obci a k. ú. Š., vedený Okresným úradom A. I., katastrálny odbor na LV č. XXX (ďalej len „Dom“) aj spolu s priľahlými pozemkami - parcelami XXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku záhrada a parcela č. XXX o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Užívacie právo žalobkyni 1/ k Domu a k priľahlým parcelám vyplýva zo zriadeného vecného bremena - práva doživotného užívania nehnuteľnosti zapísaného v časti „C“ : Ťarchy predloženého listu vlastníctva, ktoré vzniklo na základe C.. Okrem žalobkyne v prvom rade má zriadené užívacie právo - právo doživotného bývania aj jej starší syn:

A. T., R.. XX.XX.XXXX, ktorý však v Dome nebýva. Žalobkyňa v prvom rade obýva Dom od roku 1969, kedy ho postavila vtedy ešte so svojim manželom Z. T., ktorý však medzičasom zomrel a vychovávala v ňom svojich dvoch synov - už uvedeného staršieho syna A. T., R.. XX.XX.XXXX a mladšieho syna - žalovaného H. T., R.. XX.XX.XXXX. Po dosiahnutí dospelosti sa obe deti od matky odsťahovali a založili si svoje vlastné rodiny. Z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňa 1/ darovala žalobcovi 2/, ktorý je jej vnukom Dom aj s priľahlými parcelami a súčasne sa jej zriadilo vecné bremeno - právo doživotného bývania. Na základe predloženej notárskej zápisnice bolo jej v časti III zriadené vecné bremeno, ktorého obsahom je právo žalobkyne v prvom rade a právo jej staršieho syna A. T., R.. XX.XX.XXXX, doživotne užívať Dom aj s priľahlými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že so žalobcom v druhom rade a jeho rodinou má veľmi dobrý vzťah a dôveruje im. Podobne aj svojmu synovi A. (otec žalobcu v druhom rade). Žalobca v prvom rade žalobkyňu v druhom rade pravidelne s manželkou a s deťmi (pravnúčatami žalobkyne v prvom rade) navštevujú a pomáhajú jej keď ich o to žalobkyňa v prvom rade požiada. Okrem žalobkyne 1/ býva v dome aj žalovaný. Napriek skutočnosti, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve, konkrétne byt č. XX, na X p. Osemposchodového obytného domu so súp. číslom XX (čiastočný LV č. XXXX pre obec a k.ú Š. bol priložený ako príloha k návrhu), a je ženatý, býva so svojou matkou. Po založení svojej rodiny sa totiž žalovaný z rodičovského domu síce na nejaký čas odsťahoval, ale v roku 2008 sa opäť vrátil a začal v Dome žiť so žalobkyňou v prvom rade. V súčasnosti žalovaný v celom rozsahu a bez akýchkoľvek obmedzení obýva predmetný dom a priľahlé nehnuteľnosti. Spolunažívanie žalobkyne v prvom rade a žalovaného bolo spočiatku bez vážnejších problémov a zodpovedalo bežnému vzťahu medzi matkou a synom. Žalobkyňa v prvom rade sa o žalovaného (aj keď nemusela) starala - okrem toho, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť, žalobkyňa 1/ na neho prala, varila mu a upratovala jeho izbu a aj celý Dom. Taktiež sa starala o záhradu. Žalovaný v tomto smere žalobkyni 1 nijako nepomáhal a na chod domácnosti nijako neprispieval. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sa začali vážnejšie komplikovať koncom roka 2019, keď sa žalovaný začal častejšie zdržiavať v nehnuteľnosti, nakoľko mal zdravotné problémy a nemohol chodiť do práce. Čím ďalej tým viac začal zasahovať do nerušeného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou 1/. Od začiatku roka 2020 sa žalovaný v Dome zdržiaval už prakticky nepretržite celý deň. Z uvedených dôvodov sa žalovaný so žalobkyňou 1/ začali dostávať do situácií, z ktorých vznikali medzi nimi spory a konflikty. Postupne sa začala prejavovať konfliktná povaha žalovaného. Ten na žalobkyňu 1/ začal stále častejšie kričať, neslušne sa s ňou rozprávať a prikazovať jej čo má a čo nemá robiť. Žalovaný začal žalobkyňu 1/ obmedzovať v užívaní nehnuteľnosti. Niektoré časti nehnuteľnosti začal zamykať a tiež bez akéhokoľvek súhlasu žalobkyne 1/ (alebo súhlasu žalobcu 2/ ako vlastníka nehnuteľnosti) vymenil kľúč od vstupnej brány na pozemok. Žalobkyňa v prvom rade sa snažila vždy vyhýbať konfliktným situáciám so žalovaným. V poslednej dobe jej žalovaný už pravidelne nadáva, je k nej agresívny a rozpráva sa s ňou vulgárne. Vždy keď k takejto situácii dôjde, žalobkyňa vyjde z domu a odíde do záhrady, pokiaľ sa žalovaný neukľudní. Následne keď žalovaný prestane kričať, žalobkyňa v prvom rade sa opäť môže vrátiť do domu. Ku vážnej konfliktnej situácii došlo v mesiaci 06/2021, keď žalovaný po jeho obvyklom bezdôvodnom kriku pristúpil ku žalobkyni v prvom rade, začal jej prstom brnkať po nose a povedal jej: „Ty p*ča, teraz tento dom predáš, svojim synom kúpiš byt a ty ideš do domu dôchodcov". Žalovaná v prvom rade sa pochopiteľne vtedy veľmi zľakla a neodvážila sa žalovanému nijako odporovať, nič nepovedala, iba utiekla do svojej izby. Žalovaný vtedy odišiel z domu. Nakoľko žalobkyni prišlo z celej situácie nevoľno, zavolala svojho staršieho syna A. ktorý však bol t. č. v práci. Následne volala vnukovi T. (žalobca v druhom rade). Žalobca v druhom rade s manželkou hned' došli za žalobkyňou a keďže sa necítila dobre, zobrali ju na pohotovosť. Od tej doby u žalobkyni pretrvávajú zdravotné komplikácie a jej zdravotný stav sa čím ďalej, tým viac zhoršuje. Má problémy s dýchaním, ktoré sa pravidelne prejavujú v situáciách, keď dochádza k výlevom zlosti žalovaného. Nateraz žalovaná navštevuje odborných lekárov a chodí po vyšetreniach, nakoľko jej zdravotný stav sa zhoršuje a lekári nevedia identifikovať dôvody tohto stavu. Z uvedených dôvodov, najmä zo strachu, že bude musieť Dom predať a nebude môcť v Dome bývať, previedla nehnuteľnosť na svojho vnuka T.O. a zriadila pre seba a pre svojho staršieho syna A. v Dome právo doživotného bývania. Urobila tak v snahe ukľudnenia celej situácie, najmä z dôvodu aby ju žalovaný v tomto smere už nemohol k ničomu nútiť a žiadať od nej predať Dom, tretej osobe. Žalobkyňa v prvom rade chce v Dome v kľude dožiť a nie sťahovať sa do domova dôchodcov. Situácia sa však ani po skutočnostiach uvedených v žalobe nijako neukľudnila, práve naopak. Žalovaný neustále so svojim správaním stále intenzívnejšie zasahuje do života žalobkyne 1/ a tak stupňuje intenzitu konfliktov a hádok so žalobkyňou v prvom rade. Uvedené potvrdzujú aj čestné vyhlásenia žalobcu v druhom rade a jeho otca A.Š., ktoré vyhlásenia sú priložené ako príloha k tomuto návrhu. Ďalšie bývanie žalobkyne so žalovaným v Dome sa stalo neznesiteľným a už nie je možné. Sústavný psychický tlak ktorý je v tomto smere na žalobkyňu v prvom rade vyvíjaní má zásadný negatívny vplyv na jej zdravotný stav.

Žalobkyňa v prvom rade sa pritom obáva, že sa situácia ešte zhorší a že žalovaný bude voči nej ešte viac agresívnejší a stane sa ešte niečo horšie. Jediné východisko z celej situácie vidí v tom, aby žalovaný už do Domu nechodil a tým nezasahoval do jej užívacieho práva k nehnuteľnosti. Žalovaný ale odmieta Dom opustiť a to aj napriek tomu, že ho o to žalobcovia požiadali. Zákaz vstupu žalovaného do Domu teda žalobcovia vidia ako jediný možný spôsob ako zabezpečiť žalobkyni v prvom rade pokojné užívanie Domu tak, aby sa jej nezasahovalo do jej integrity, a aby v ňom mohla dôstojne dožiť. K svojmu návrhu žalobcovia pripojili aj listinné dôkazy a to: LV č. XXX, Notársku zápisnicu - Darovaciu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene zo dňa 26.07.2021, Lekársku správu zo dňa 14.09.2021 od lekárky K.. K. K., Čestné vyhlásenie žalobcu 2/, Čiastočný výpis z LV č. XXXX.

3. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

6. Podľa ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ustanovenia súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa ustanovenia ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

9. Podľa ustanovenia (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

10. Čo sa týka obsahu neodkladného opatrenia v zmysle a tieto vychádzajú zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V prípade neodkladného opatrenia v zmysle sa vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa, čo v tomto prípade osvedčené bolo.

11. Súd po preštudovaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobcovia dostatočne opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným a dostatočne opísali skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Súd na tomto mieste uvádza, že prvoradým nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana v tomto prípade je hlavne SR garantované právo na ochranu života a zdravia žalobkyne 1/. Žalovaný sa správa spôsobom, ktorým ohrozuje integritu žalobkyne 1/, nakoľko používa psychický nátlak voči žalobkyni 1/, ktorá sa z tohto dôvodu dôvodne obáva o svoje zdravie. Hádky a konfliktné situácie so žalovaným mohli mať vplyv na zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne 1/. Týmto nárokom, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana je v danom prípade aj pokojné ničím nerušené užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou 1/, ktorá má k predmetnej nehnuteľnosti zriadené právo doživotného užívania, ako aj právo žalobcu 2/, ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Zo všetkých žalobcami predložených listinných dôkazov, ako aj z opísaných rozhodujúcich skutočností má súd za preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý obýva žalobkyňa 1/ a je vo vlastníctve žalobcu 2/, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu 2/, napriek jeho výslovnému nesúhlasu.

12. Súd má za to, že návrh žalobcov je dôvodný aj v časti, v ktorej sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa vo vzťahu k žalobkyni 1/ v zmysle Na uloženie takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava žalobkyne 1/ o svoje zdravie, ktorú žalobkyňa 1/ vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie telesnej integrity bolo osvedčené najmä lekárskou správou, ktoré žalobkyňa pripojila k návrhu.

13. Súd žalobcom neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Súd poučil žalovaného postupom podľa o jeho práve podať žalobu vo veci samej na náhradu škody alebo inej ujmy v prípade, že mu táto výkonom neodkladného opatrenia vznikne.

15. Nariadené neodkladné opatrenie súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. až IV. tohto rozhodnutia.

17. O trovách súd rozhodol postupom podľa a , keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Vzhľadom na to súd rozhodol o trovách konania v súlade s tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Toto uznesenie je predbežne vykonateľné doručením ( ).