Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-119-2021.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Subarea
3Co/119/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: Y. X., X.. XX.X.XXXX, J. XX, L., zastúpená JN.. A.. L. J., J.., J. X, X., proti žalovanému: V. F., X.. XX.X.XXXX, F. X, L., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 11.8.2021 č.k. 50C/55/2021-11 v spojení s opravným uznesením z 24.8.2021 č.k. 50C/55/2021-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.
Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s pozemkami v L. - mestskej časti Y. - parcela registra „M.“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 828 m2, parcela registra „M.“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2 a stavby: rodinný so súpisným číslom XXXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktoré sú v katastri nehnuteľností katastrálneho územia Y. vedené na liste vlastníctva č. XXXX a pozemky v katastrálnom území K. - parcela registra „M.“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/88/2020 a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z toho dôvodu, že v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 7C/88/2020 sa koná o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným (ďalej aj „BSM“), v ktorom sa ona domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do tohto majetku a prikázania nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností vedeného pre katastrálne územie Y. na liste vlastníctva č. XXXX do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ich žalovaný nadobudol počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a že na liste vlastníctva katastra nehnuteľností katastrálneho územia Y. č. XXXX a na liste vlastníctva katastra nehnuteľností katastrálneho územia K.Ž. č. XXXX sú vyznačené plomby, čo preukazuje, že žalovaný s nehnuteľnosťami nakladal alebo má záujem nakladať a zmariť tak vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalej uviedla, že žalovaný počas manželstva nadobudol zo spoločných finančných prostriedkov obchodný podiel v spoločnosti H., R..K..S.., a krátko pred podaním návrhu na rozvod bezplatne previedol tento podiel na svojho brata. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21.6.2018 č.k. 10C/158/2016-392 určil, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu je v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka neplatná. Následne žalovaný túto
obchodnú spoločnosť zlikvidoval a zmaril tak vyporiadanie obchodného podielu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na konanie žalovaného, aj v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/450/2015 a sp. zn. 10C/158/2016, mala za to, že ten robí všetky právne kroky smerujúce k zmareniu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho jednoznačne vyplýva dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko bezprostredne hrozí ujma na jej právach.
3. Súd prvej inštancie zo súdneho registra zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 25.4.2018 č.k. 49P/39/2016-409 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, rozsudok nadobudol v časti výroku o rozvode manželstva právoplatnosť dňa 22.6.2018. Z výpisu listu vlastníctva katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava, L. A. pre obec L. - mestská časť Y., katastrálne územie Y. zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na v liste vlastníctva č. XXXX, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou (vklad vlastníctva XX.X.XXXX Y.-XXXX/XX). Z výpisu liste vlastníctva vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres L. A. pre obec L. - mestskú časť K. č. XXXX zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva nadobudnutých kúpnými zmluvami (vklad vlastníctva povolený XX.X.XXXX J. Č.. Y.-XXXX/XX C. XX.X.XXXX J. Č.. Y.-XXXX/XX) a že na obidvoch uvedených listoch vlastníctva bola v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení vyznačená plomba (Y.-XXXXX/XXXX, Y.-XXXXX/ XXXX, Y.-XXXXX/XXXX). Z vlastnej činnosti bolo súdu známe, že žalovaný podal dňa 20.10.2020 žalobu o vyporiadanie BSM sporových strán, o ktorej sa koná pod sp. zn. 7C/88/2020. Z pripojeného súdneho spisu zn. 9C/450/2015 zistil, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáhala určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, že súd rozsudkom z 20.10.2020 č.k. 9C/450/2015-607 túto žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže sa aktuálne vedie na súde konanie pod sp. zn. 7C/88/2020 o zrušenie a vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami a že rozsudok v časti zamietnutia žaloby nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2020.
4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu a na základe ňou predložených listín podľa ustanovení § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a § 330 ods. 1 CSP, § 143 Občianskeho zákonníka a § 31a písm. e) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) dospel k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú v prejednávanej veci dané a v konaní je bezodkladná úprava pomerov potrebná. Z opisu skutkového stavu mal za preukázané, že žalovaný podal 20.10.2020 na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konanie je vedené pod sp. zn. 7C/88/2020 a v tejto veci doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté. Žalobkyňa predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude súd ako predbežnú otázku posudzovať, či predmetné nehnuteľnosti patrili alebo nepatrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. So zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z predložených listín, ako aj z pripojeného spisu sp. zn. 9C/450/2015 mal za to, že boli preukázané zákonné dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z konkrétnych tvrdení v opise rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že existencia nároku žalobkyne nie je vylúčená. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné nárok považovať za osvedčený už vtedy, ak tu existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie. Napriek skutočnosti, že v katastri nehnuteľností je ku dňu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný, nie je vylúčené, že predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa v zásade viaže na trvanie manželstva, ktoré v danom prípade trvalo od 15.5.1999 do 22.6.2018. Z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol v rokoch 2002, 2012 a 2013, t.j. za trvania manželstva. V súlade s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka preto nie je vylúčené, že tieto patria do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Mal za osvedčené, že žalobkyňa preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože tu je dôvodná obava, že v čase rozhodnutia vo veci samej už môžu byť predmetné nehnuteľnosti prevedené na iné osoby, prípadne zaťažené právami iných osôb, keďže na príslušných listoch vlastníctva je vyznačená plomba, ktorá napovedá, že prebieha konanie o návrhu na vklad vlastníctva. Navrhované dočasné dispozičné obmedzenie žalovaného nevytvorí nenávratný stav, ale iba po určité časové obdobie upraví pomery sporových strán tak, aby sa predišlo prípadným ujmám. S poukazom na ustanovenie § 31a písm. e)
katastrálneho zákona uviedol, že plomba vyznačená na liste vlastníctva nie je prekážkou pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s jeho ustanovením § 262 ods. 1 tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a žiadal nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sú v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko neboli nadobudnuté z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale daroval mu ich jeho otec a rovnako so žalobkyňou nemal spoločnú vôľu nadobudnúť ich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podmienkou darovania finančných prostriedkov od jeho otca bolo, že nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva, s čím žalobkyňa súhlasila a nikdy proti tomu nenamietala. Žalobkyňa netrvala na podpísaní kúpnej zmluvy ňou ako manželkou, aj keď bola pri podpisovaní prítomná. Rovnako netrvala ani na tom, aby bol predmetný rodinný dom kolaudovaný na oboch manželov (v roku 2004). Uvedený stav rešpektovala až do roku 2015, kedy sa s ním rozhodla ukončiť vzťah a pokúsiť sa zo vzniknutej situácie vyťažiť. Uviedol, že v konaní vedenom súdom pod sp. zn. 9C/450/2015 preukázal, že získal finančné prostriedky darom od svojho otca v roku 2002 a v roku 2010, čo preukázal aj vkladmi na jeho bankový účet, tak ako mu boli peniaze postupne darované. Žalobkyňa v uvedenom konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala nárok na vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. On naproti tomu v čestnom vyhlásení z 11.4.2012, podpísaným 4 roky pred podaním návrhu na rozvod manželstva a založeným pri kúpnej zmluve v katastri nehnuteľností vyhlásil, že predmetné nehnuteľnosti v Ružinove nadobúda za finančné prostriedky, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že uznesenie podpísala ako zastupujúca sudkyňa, ktorá v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 9C/450/2015 pojednávala takmer 5 rokov, a preto musela dôkladne poznať všetky dôkazy, ktoré boli získané v tomto konaní. K tvrdeniam žalobkyne o obchodnom podiele v spoločnosti H., R..K..S.., uviedol, že na jeho nadobudnutie neboli použité prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale prostriedky, ktoré získal predajom svojho bytu v J.C., na H. N. Č.. X, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou z 2.3.1998, t.j. pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, za kúpnu cenu 500.000 Sk do svojho výlučného vlastníctva a dňa 31.3.2005 ho predal za 2.000 000 Sk, žalovaná teda do predmetnej spoločnosti neinvestovala žiadne svoje finančné prostriedky. Prevodom obchodného podielu splnil svoj záväzok voči veriteľovi H. F., ktorý mu vyplýval zo zmluvy o pôžičke a podaný návrh na rozvod manželstva so skorším prevodom obchodného podielu nijako nesúvisel. Tiež poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 21.6.2018 č.k. 10C/158/2016-392 nie je právoplatný. Napokon odkázal na predloženú listinu, na ktorej je zaznamenaná záverečnú reč E.. H. V. v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/450/2015, v ktorej sú uvedené argumenty a súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením, ktoré on považoval za nedôvodné a neopodstatnené.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázala na to, že žalovaný v odvolaní neodôvodnil zámer či účel, prečo s predmetnými nehnuteľnosťami nakladá, ktorý by bolo možné považovať za dobromyseľný a rozumný. Súhlasila s tvrdením, že sudkyňa, ktorá rozhodla o nariadení neodkladného opatrenia poznala dobre skutkový stav veci a na základe tohto mala za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia existujú dôvody. Podľa nej sú splnené všetky predpoklady na to, aby predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže boli nadobudnuté za trvania manželstva z prostriedkov BSM a žalobkyňa so žalovaným neurobili žiaden úkon, ktorým by ich z BSM vylúčili. Poukázala na konanie vedené na súde pod sp. zn. 9C/450/2015, v ktorom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nezmyselné, nemajú reálny podklad ani v skutkových zisteniach, v predložených listinách. Predmetné darovacie zmluvy boli posudzované znalcom, ktorý dospel k záveru, že tieto sú úplne zhodné z hľadiska ich plošného rozloženia, čo nasvedčuje tomu, že boli vyhotovené bezprostredne po sebe, a preto je tvrdenie, že boli podpísané neskôr nepravdepodobné. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva nehodnovernosť tvrdení žalovaného a je tak spochybnený aj obsah týchto darovacích zmlúv. Poukázala aj na nehodnovernosť tvrdenia žalovaného, že peniaze na nadobudnutie nehnuteľnosti mu daroval otec ako vyrovnanie dedičských podielov, čo s ohľadom na osvedčenie o dedičstve poručiteľke U. F. nemá žiaden faktický ani logický základ. Navyše, prvá darovacia zmluva bola uzavretá ešte v roku 2002, kedy žalovaný ani jeho otec nemohli vedieť, ako bude znieť dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke U. F.S. v roku 2004. Poukázala aj na skutočnosť, že príjem, majetkové pomery a ani
životný štandard otca žalovaného nenasvedčovali tomu, že v roku 2002 disponoval sumou 8.100 000 Sk a v roku 2010 sumou 80.000 eur, čo potvrdili aj svedecké výpovede P. L., E. H. C. H. X. v konaní vedenom súdom pod sp. zn. 9C/450/2015. Čestné vyhlásenie žalovaného nemá žiadne právne následky, pretože tieto by mala len notárska zápisnica o zúžení rozsahu BSM, ktorú však so žalovaným nikdy nespísali. Tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľností získal darom od svojho otca na základe darovacích zmlúv z roku 2002 a 2010 preukázal už v konaní vedenom súdom pod sp. zn. 9C/450/2015 považovala za nepravdivé, pretože súd v tomto konaní meritórne nerozhodol. Zopakovala, že skutočnosť, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do BSM posúdi súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/88/2020. Z konania žalovaného podľa nej jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko jej hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu, kedy už nebude mať iný právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva a vymoženie akejkoľvek pohľadávky z titulu vyporiadania BSM voči žalovanému vzhľadom na jeho pomery nebude možné.
8. Žalovaný k odvolacej replike pripojil kúpne zmluvy, ktorými nadobudol predmetné nehnuteľnosti, návrhy na vklad vlastníckeho práva predložené správe katastra nehnuteľností, stavebné povolenie z 30.9.2002, kolaudačné rozhodnutie zo 6.12.2004, čestné vyhlásenie z 11.4.2012, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, ktoré podľa neho preukazujú, že od začiatku nemienili so žalobkyňou nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do BSM. Poukázal na to, že čestné vyhlásenie z 11.4.2012 bolo vyhotovené a podpísané u notára, že žalobkyňa bola od uzavretia manželstva až do 25.1.2004 nezamestnaná alebo na materskej dovolenke, o čom predložil výpis z jej individuálneho účtu poistenca zo Sociálnej poisťovne, na základe čoho mal za preukázané, že žalobkyňa v čase nadobudnutia nehnuteľnosti nemala prakticky žiaden príjem. Uviedol, že žalobkyňa sa domáha vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam iba na základe nepodložených tvrdení o spoločných finančných prostriedkov, ktorých existenciu nepreukázala. K datovaniu právnych úkonov uviedol, že dátum uvedený na zmluve vyjadruje vôlu účastníkov zmluvy uzavrieť predmetnú zmluvu v písomnej forme k danému dátumu ako písomné potvrdenie o darovaní finančných prostriedkov. Poukázal na to, že pre platnosť darovacej zmluvy, predmetom ktorej sú peniaze, nie je potrebná písomná forma a okolnosti jej uzavretia, ako dátum a miesto podpisu, na jej platnosť nemajú vplyv. Spochybnil svedecké výpovede P. L. a E. H. a ich možnosť poznať pomery v jeho rodine a ich tvrdenia sú podľa neho nepravdivé, zavádzajúce a nehodnoverné. Zopakoval, že pred vstupom do manželstva nadobudol kúpnou zmluvou z 31.3.2005 byt, ktorý v roku 2005 predal za 2.000 000 Sk a tieto peniaze neskôr použil na nadobudnutie predmetných nehnuteľností. Mal za to, že žalobkyňa listinami neosvedčila existenciu svojho vlastníckeho práva, resp. financovanie predmetných nehnuteľností zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM alebo spoločným úverom, t.j. neosvedčila základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovaného dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 16. Na základe tvrdení žalobkyne, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila také skutočnosti, ktoré v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. V zásade platí, že ak bola vec nadobudnutá za trvania manželstva len jedným z manželov, bez ohľadu na jeho vôľu, resp. vôľu obidvoch manželov, táto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za predpokladu, že nie je daný zákonný dôvod jej vylúčenia z neho. Keďže žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol v rokoch 2002, 2012 a 2013, t.j. za trvania jeho manželstva so žalobkyňou (od 15.5.1999 do 22.6.2018), odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočne osvedčila, že existencia jej nároku nie je v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vylúčená. Uvedené platí aj za situácie, že ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri nehnuteľností uvedený výlučne žalovaný. Pre zápis práva k nehnuteľnosti sa v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) bod 1, resp. § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona nevyžaduje informácia o osobnom stave, t.j. že správa katastra nehnuteľností v katastrálnom konaní neskúma, či je budúci vlastník nehnuteľnosti ženatý/vydatá alebo nie. Samotná skutočnosť, že je na liste vlastníctva katastra nehnuteľností uvedený len jeden z manželov preto nevylučuje, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. K tvrdeniu žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva z dôvodu, že na ich kúpu boli použité finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť bude súd posudzovať v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/88/2020, t.j. v konaní vo veci samej a k jeho námietke, že výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam už preukázal v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/450/2015, že v tomto konaní súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. že meritom veci sa vôbec nezaoberal. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Keďže v katastri nehnuteľností bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení pri predmetných nehnuteľnostiach vyznačená plomba na základe návrhov na prevod vlastníctva, záver súdu prvej inštancie, že obava žalobkyne, že v čase rozhodnutia vo veci samej už predmetné nehnuteľnosti môžu byť prevedené na iné osoby, prípadne zaťažené právami iných osôb zodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto je možné konštatovať, že v danej veci žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných predpokladov stanovených pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a nasl. CSP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci úspech.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).