Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/167/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ELAG Slovakia, s.r.o., Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: 1. M SERVICES, s.r.o. v likvidácii, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 46 528 784, zastúpený: JUDr. Stanislav Melišek, advokát, Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, žalovanému: 2. S. H., X.. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX L., žalovanému: 3. H. H., X.. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX L., (dediči pôvodného žalovaného 2. A.. C. H.), o zaplatenie 4.236,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -236 zo dňa 26.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -236 zo dňa 26.06.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného 1. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.480,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 800,- Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 800,- Eur od 24.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 24.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,- Eur od 15.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 800,- Eur od 15.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 800,- Eur od 15.06.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalovaného 2. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 756,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 270,- Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 270,- Eur od 24.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 216,- Eur od 15.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalovaného 1. zaviazal zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. IV. výrokom žalovaného 2. zaviazal zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 10.02.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaní uhradili istiny v žalovanej výške s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia faktúr za zrealizované dielo. Zo žalobného návrhu súd zistil, že predmetom žaloby je nárok právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným za obdobie 2/2015 až 5/2015 za činnosti, ktoré právny predchodca vykonával v rámci dohodnutej správy pre žalovaného 1. na objektoch ELAG HOUSE a GAUDI a pre žalovaného 2. na objekte PARKVILLE. Žalobca mal za to, že jeho právny predchodca dohodnutý rozsah činností v

rozhodnom období vykonal riadne, žalovaní odmenu za ne bezdôvodne neuhradili, a preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Z písomného vyjadrenia žalovaných zo dňa 14.08.2017 súd zistil, že žalovaní potvrdili existenciu písomnej zmluvy na činnosti v objekte ELAG HOUSE a ústnu dohodu o činnostiach v objektoch GAUDI a PARKVILLE s tým, že odmenu bude hradiť spoločnosť M3C, s.r.o. Žalovaní uviedli, že právny predchodca žalobcu od štvrtého štvrťroku 2014 nevykonával dohodnutý rozsah činností riadne, resp. vôbec, na čo ho žalovaní upozornili. Z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nevykonal nápravu, vyzval ho žalovaný 1. na odovzdanie kľúčov a dokumentácie. Kľúče právny predchodca žalobcu odovzdal, avšak neodovzdal dokumentáciu od kotolní objektov. Žalovaný 1. namietol, že záznamy o obsluhe kotolní a ich kontrole, predložené žalobcom v konaní, sú bez potvrdenia prevzatia činností žalovaným 1., a preto má za to, že boli vykonané bez jeho vedomia a sú teda nedôveryhodné. Z toho dôvodu spoločnosť M3C, s.r.o., neuznala fakturované nároky právneho predchodcu žalobcu a vrátila ich. Žalovaný 1. tiež namietol nedostatok vlastnej pasívnej legitimácie. Žalovaný 2. uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu nikdy neuzatvoril žiadnu písomnú ani ústnu dohodu o výkone činností v objekte PARKVILLE, a preto neuznal nárok žalobcu v žalovanej výške. Obaja žalovaní na základe uvedeného žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“). Konštatoval, že ako sporné v konaní strany sporu označili skutočnosti, či práce boli právnym predchodcom žalobcu vykonané, resp. vykonané riadne a skutočnosť, v akom rozsahu došlo k ústnej dohode medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými o vykonávaní odborných prác, cene a spôsobu fakturácie. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných súd konštatoval, že sám žalovaný 1. v písomnom vyjadrení potvrdil existenciu ústnych dohôd o správach objektov GAUDI a PARKVILLE spolu so skutočnosťou, že súčasťou dohody bola aj dohoda o tom, že odmeny za činnosti bude platiť tretia spoločnosť M3C, s.r.o. Tvrdil síce, že súčasťou nebola dohoda o výške odmeny, avšak výpisy z účtov právneho predchodcu žalobcu preukázali výšku odmeny za každú budovu, ktorá bola až do februára 2015 uhrádzaná. Tým súd aj tvrdenie žalovaného 2. o tom, že žiadnu ústnu dohodu s právnym predchodcom žalobcu na správu kotolne v objekte PARKVILLE neuzatvoril, posúdil ako účelovú obranu z dôvodu, že ak by bolo tvrdenie žalovaného 2. pravdivé, tak postup žalovaného 2., ktorý musel dať spoločnosti M3C, s.r.o., pokyn na úhradu fakturovaných súm v období od 6/2013 do 1/2015 a skutočnosti, že v období 11/2011 do 6/2013 ich uhrádzal sám, nemá žiadnu logiku. Podľa názoru súdu naopak postup žalovaného 2. v období od 11/2011 do 1/2015 potvrdzuje v plnom rozsahu tvrdenie žalobcu o existencii dohody v tvrdenom rozsahu. Súčasne sami žalovaní v konaní potvrdili existenciu dohody medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu o tom, že nároky právneho predchodcu žalobcu vyplývajúce zo zmluvných vzťahov s nimi boli od 6/2013 fakturované tretej spoločnosti M3C, s.r.o. (personálne prepojenej so žalovanými). Z toho dôvodu súd aj námietku žalovaných o nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu nároku z faktúr vystavených na tretiu spoločnosť, vyhodnotil ako účelovú. O dôvodnosti záveru súdu svedčí aj záznam emailu s návrhom dohody na usporiadanie s právnym predchodcom žalobcu, v ktorom žalovaní označili všetky faktúry, ktoré sú predmetom konania a je teda nesporné, že napriek skutočnosti, že boli vystavené na tretí subjekt, nimi žalovaní disponovali a rozhodovali o ich dôvodnosti. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaní v rozhodnom období 02/2015 až 05/2015 inkasovali odmenu za vykonávanie správy vo všetkých troch budovách. Súd mal tiež za preukázané, že počas tejto doby nebola zo strany vlastníka budov vznesená žiadna námietka nekvality vykonávania správy (vrátane nekvality alebo nevykonania časti činností, ktoré žalovaní delegovali na právneho predchodcu žalobcu). Bolo teda nesporné, že v rozhodnom období boli riadne vykonávané aj časti správy vykonávané do 01.02.2015 právnym predchodcom žalobcu. Žalovaní v konaní tvrdili, že časti správy vykonávané do 01.02.2015 právnym predchodcom žalobcu tento nevykonával, ale napriek výzve súdu nevedeli uviesť, kto obsluhu a kontrolu kotolní, obsluhu a kontrolu výťahu, teda vykonával. Žalovaný 2. síce tvrdil, že ich vykonával žalovaný 1., avšak ten nevedel súdu preukázať osobu disponujúcu preukazom kuriča, resp. preukazom obsluhy tlakových zariadení skupiny A, B, nevyhnutné pre riadne vykonávanie činností. Naopak, právny predchodca žalobcu vo svedeckej výpovedi uviedol, že počas celej rozhodnej doby vykonával časti správy budov tak, ako v období, za ktoré mu odmena uhradená bola. Žalovaní v konaní tvrdili, že po osobnom stretnutí s právnym predchodcom žalobcu jednostranne ukončili platnosť zmlúv k 31.01.2015. Bolo však nesporné zo záznamov emailovej komunikácie, že aj po tvrdenom ukončení spolupráce poverovali právneho predchodcu žalobcu činnosťami nad rámec

obvyklej činnosti (v apríli 2018 na základe požiadavky žalovaného 1. objednával popisné tabuľky na budovu ELAG HOUSE a 08.02.2015 objednával na základe pokynu žalovaného 2. vstupné kartičky pre nájomcu a odstraňoval drobné závady). Súd teda ako preukázané vyhodnotil tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že k reálnemu ukončeniu vykonávania činností v budovách GAUDI a PARKVILLE prišlo 24.04.2015 odovzdaním kľúčov a prístupových kariet k budovám (čo právny predchodca žalobcu zohľadnil vo faktúrach 2015016 a 2015019). K ukončeniu výkonu činností v budove ELAG HOUSE podľa výpisu dochádzky a výpovede zmluvy došlo 21.05.2015. Z uvedených dôvodov a skutočnosti, že žalovaní nepreukázali žiadnu inú osobu, ktorá mala v rozhodnom období vykonávať časti správy budov vykonávané právnym predchodcom žalobcu, súd vyhodnotil ich procesnú obranu ako účelovú a nepreukázanú. Za nesporné považoval, že budovy bez činností vykonávaných právnym predchodcom žalobcu nemohli fungovať. Bolo tiež nesporné, že za rozhodné obdobie žalovaní od vlastníka budov poberali odmenu za výkon správy. Vykonávanie častí správy budov právnym predchodcom žalobcu v rozhodnom období mal súd súčasne preukázanú predloženými záznamami z kotolní, podľa ktorých právny predchodca žalobcu v rozhodnom období vykonával ich obsluhu a kontrolu riadne. Žalovaný 1. síce v konaní tvrdil, že uvedené záznamy zapisoval právny predchodca žalobcu, a teda nie sú dôveryhodné, avšak nepreukázal, že realizácia zápisov bola excesom len v rozhodnom období. Naopak, súd mal za preukázané, že sa jednalo o obvyklú a stranami dohody akceptovanú prax a žalovaní ju len v konaní využili vo svoj prospech. Súd tiež v konaní bral do úvahy skutočnosť, že sami žalovaní v písomnom vrátení faktúr, ktoré sú predmetom konania, právnemu predchodcovi žalobcu uviedli, že dôvodom ich neuhradenia a vrátenia (jediným) je skutočnosť, že k nim právny predchodca žalobcu nepriložil preberacie protokoly podpísané žalovanými. Žalovaní však v konaní taktiež nepreukázali, že by sa jednalo o exces, nakoľko nepreukázali, že pri ostatných uhradených faktúrach tieto protokoly podpísali. Súd mal aj z tohto dôvodu za preukázané tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že mu nikdy nebola žalovanými vytknutá žiadna nekvalita, resp. nerealizácia povinností podľa dohody. Žalovaní vo výpovediach v konaní nevedeli ani uviesť konkrétne činnosti, ktoré právny predchodca žalobcu nevykonal riadne alebo vôbec. Štatutár vlastníka budov v konaní uviedol, že ako vlastník budov nevzniesol v rozhodnom období, ani predtým, žiadne sťažnosti smerom ku kvalite činností vykonávaných právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie na základe dokazovaním ustáleného skutkového stavu prisvedčil argumentácii žalobcu, ktorý ako vlastník budov vyplácal odmeny za časti správy vykonávané právnym predchodcom žalobcu žalovaným, že v prípade, ak by sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, tak v rozhodnom období platil žalovaným za časti výkonu správy odmenu za činnosti vykonávané osobou, ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovanými, a teda nedôvodne. Pre konajúci súd bola podstatná aj právna istota právneho predchodcu žalobcu (a sekundárne aj žalobcu) spočívajúca v skutočnosti, že dôvodom na podanie žaloby bolo písomné odôvodnenie vrátenia faktúr právnemu predchodcovi žalobcu. Je totiž nesporné, že pri rozhodovaní o podaní žaloby posudzoval len skutočnosť, či vie v konaní preukázať neoprávnenosť dôvodov vrátenia faktúr (nepodpísanie preberacích protokolov). Za právne nechrániteľné považoval súd tvrdenie žalovaných, že mali právo reálne dôvody neuhradenia faktúr uviesť až vo vyjadrení k žalobe alebo v konaní. Týmto spôsobom by, podľa názoru súdu, bolo porušené právo právneho predchodcu žalobcu (a následne žalobcu) byť pred podaním žaloby oboznámený s reálnymi dôvodmi odmietnutia faktúr. Z toho dôvodu súd rozširovanie dôvodov odmietnutia faktúr až v konaní posúdil ako porušenie práva žalobcu na právnu istotu a účelové konanie žalovaných. Dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v časti výšky, ako aj zákonného úroku z omeškania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Poukázali na to, že informáciu o tom, kde Z. Y. ako právny predchodca žalobcu nejaké činnosti vykonával, mohol mať žalobca len ako vlastník objektu ELAG HOUSE, a to len na tomto objekte. Informáciu o činnosti Z. Y. a jej kvalite v objektoch GAUDI a PARKVILLE v žiadnom prípade nemohol mať, a teda ako postupník pohľadávok nemohol mať ani informáciu o ich oprávnenosti alebo existencii. Ďalej uviedli, že v priebehu vykonávania dohodnutých činností sa žalovaní s právnym predchodcom žalobcu Z. Y. dohodli, že odmena za dohodnuté činnosti mu bude platená z finančných prostriedkov a z účtu spoločnosti M3C s.r.o. Nebolo však dohodnuté ani písomne ani ústne, že na túto spoločnosť bude vystavovaný aj

účtovný doklad - faktúra. Z rôznych dôvodov predovšetkým na strane právneho predchodcu žalobcu, keďže žalovaní mali výhrady k jeho činnosti a jej výkonu, mu v priebehu mesiaca december 2014 vytkli nedostatky a žiadali o zriadenie nápravy najneskôr do jedného mesiaca, a keďže náprava nenastala, oznámili žalovaní Z. Y., že s ním dňom 31.01.2015 končia zmluvný vzťah na výkon činností v objektoch ELAG HOUSE, GAUDI a PARKVILLE, a že od 01.02.2015 nemá tieto ďalej vykonávať. Taktiež ho vyzvali na odovzdanie kľúčov od objektov a príslušnej dokumentácie. Na súdnom pojednávaní túto skutočnosť žalovaní potvrdili a právny predchodca žalobcu Z. Y. nepoprel vypovedanie zmluvných vzťahov. Z. však odovzdal formálne len kľúče. Dokumentáciu od objektu ELAG HOUSE držal žalobca a vzhľadom na nadštandardné vzťahy s Z. Y. mu k nej umožňoval prístup a vykonávať v nej záznamy bez toho, aby žalovaný 1. o tom vedel. Žalovaní tvrdili, že mali za to, že právne vzťahy s Z. Y. dňom 31.01.2015 skončili, nezaujímalo ich ďalšie jeho konanie a zabezpečovali si výkon činností z vlastných zdrojov, keďže konateľ žalovaného 1. disponoval potrebnými oprávneniami a príp. aj inými subjektmi, čo na pojednávaní aj uviedol. Považovali za irelevantné preukazovanie osoby disponujúcej preukazom kuriča, resp. preukazom obsluhy tlakových zariadení skupiny A, B. Za podstatné by podľa ich názoru malo byť považované to, že prevádzku kotolní a výťahov zabezpečili tak, aby bola bezporuchová. Pokiaľ žalobca a Z. Y. tvrdia, že tieto činnosti vykonával Z. Y. aj po tom, ako mu žalovaní oznámili skončenie zmluvného vzťahu, o čom majú svedčiť záznamy v dokumentácii zariadení a záznamy o vstupoch do objektov, tvrdili žalovaní, že Z. Y. zneužil situáciu, keď neodovzdal dokumentáciu a záznamy v nej vykonával svojvoľne, na vstup do objektov využil to, že osoby na recepciách ho poznali a vstup mu umožňovali. Pokiaľ ide o poverovanie činností nad rámec obvyklej činnosti žalovaní uviedli, že činnosti, ktoré súd uvádza, sú skutočne činnosťami, ktoré ani nespadali pod dohodnuté, a teda nemôžu svedčiť o súhlase žalovaných s pokračovaním zmluvného vzťahu, maximálne môže ísť o nové činnosti, za ktoré by si Z. Y. eventuálne mohol činiť nárok na odmenu samostatne. Odôvodnenie v bode 46. rozsudku považovali za nezlučiteľné so základnými princípmi . Uviedli, že zásadu právnej istoty môže súd aplikovať len na priebeh civilného sporového konania a nie na situáciu, ktorá predchádza podaniu žaloby, teda nie na žalovaným 2. uvádzané dôvody vrátenia faktúr. Nesprávne vyhodnotenie právneho stavu veci pred podaním žaloby nemôže požívať právnu ochranu žalobcu súdom a nemôže znevýhodňovať žalovaného. Až v priebehu sporu je povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Zdôraznili, že námietka žalovaných na ich pasívnu legitimáciu alebo ich argumentáciu v záverečnej reči, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi neexistujúce pohľadávky, nie je rozširovaním dôvodov odmietnutia faktúr a už vôbec nie je porušením práva žalobcu na právnu istotu a účelovým konaním žalovaných. Trvali na tom, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi neexistujúce pohľadávky. Keď vystavoval faktúry, mal tieto vystavovať tak, aby bola v budúcnosti istota, kto je zmluvnou stranou, koho stíha povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu v prípade nezaplatenia spoločnosťou M3C s.r.o., a tak, aby nebolo sporné, kto by mal v prípade súdneho sporu byť sporovou stranou. Touto otázkou sa mal súd prvej inštancie, podľa žalovaných, zaoberať prvotne. Žalovaní tvrdili, že pokiaľ nebol účtovný doklad vystavený na nich, ale bol vystavený na iný subjekt, nemôže vzniknúť pohľadávka voči nim a žiadny takýto účtovný doklad ani nevedú v účtovnej evidencii. Uviedli, že právny predchodca žalobcu mal vystavovať účtovný doklad na nich s uvedením, že platcom bude spoločnosť M3C s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté, alebo mal v účtovnom doklade uviesť, že ide o záväzok žalovaných. Uviedli, že platenie účtovanej sumy bolo vecou spoločnosti M3C s.r.o. a nevznesenie námietky proti tomu neznamená, že žalovaní sa vzdali svojho práva na námietku pasívnej legitimácie z týchto dôvodov v prípade súdneho sporu. Taktiež nie je možné, aby na základe účtovných dokladov, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, by mala vzniknúť žalovaným povinnosť platiť úrok z omeškania, keď im nebol adresovaný ani doručený žiadny účtovný doklad, až nezaplatenie ktorého, by zakladalo ich omeškanie. Mali za to, že účelovo sa správal právny predchodca žalobcu aj žalobca. Poukázali tiež na neštandardné správanie právneho predchodcu žalobcu voči žalobcovi. S ohľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu proti nim v plnom rozsahu zamietne a prizná žalobcovi (zrejme mysleli žalovaným) trovy konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.10.2018. Podľa názoru žalobcu sú argumenty žalovaných v odvolaní opäť iba účelovými a ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a ktoré ani neboli riadne žalovanými preukázané počas konania. Mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého riadne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a dospel k správnym záverom, pričom odôvodnenie rozsudku je konzistentné a presvedčivé. Uviedol, že s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sa súd riadne vysporiadal, pričom v tomto smere odkázal na bod 39. rozsudku, kde súd vysvetľuje, že sami žalovaní potvrdili existenciu

dohôd o správach objektoch GAUDI a PARKVILLE spolu so skutočnosťou, že súčasťou dohody bola aj dohoda o platení odmeny tretej spoločnosti - M3C, s.r.o. Výška odmeny bola preukázaná výpismi z účtov právneho predchodcu žalobcu - a to za každú budovu, táto bola preukázateľne uhrádzaná až do februára 2015. V konaní teda bolo preukázané, že existovala dohoda medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu o fakturácii na spoločnosť M3C, s.r.o. (ktorá je personálne prepojená so žalovanými). Argument žalovaných, že existovala dohoda o vyplácaní odmeny z prostriedkov a účtu spoločnosti M3C s.r.o., avšak nebola dohoda o vystavovaní faktúr na túto spoločnosť, preto považoval za nepreukázané a účelové tvrdenie. Dal do pozornosti, že dohodu o fakturácii na spoločnosť M3C, s.r.o., potvrdil p. Y., aj sám žalovaný 2. v rámci výpovede na pojednávaní dňa 29.05.2018. Uvedené podľa názoru žalobcu znamená, že služby boli poskytované pre žalovaných a nie pre spoločnosť M3C, s.r.o., avšak faktúry boli vystavované na spoločnosť M3C, s.r.o. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, preto považoval za nedôvodnú. Zdôraznil, že žalovaní v konaní nepreukázali, že dňa 31.01.2015 malo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi nimi a p. Y., a to vo vzťahu k správe všetkých troch budov. Rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalovaných, že si v rozhodnom období zabezpečovali výkon správcovských činností. Naopak, súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že žalovaní v rozhodnom období 2/2015 až 5/2015 prijímali odmenu za vykonávanie správy vo všetkých troch budovách, pričom žalovaní nepreukázali, že by bola vznesená zo strany vlastníkov budov akákoľvek námietka nekvality vykonania správcovských činností, ktoré boli delegované na právneho predchodcu žalobcu. Dodal, že nakoľko ide o výkon odborných činností, bolo celkom dôvodné, aby žalovaní preukázali potrebnú spôsobilosť na ich výkon, najmä pokiaľ tvrdili, že dané činnosti si v rozhodnom období zabezpečovali sami. Ďalej uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že neexistuje písomný dôkaz o tom, že by došlo k ukončeniu spolupráce medzi žalovanými a p. Y. v januári 2015. Naopak, ku dňu 31.05.2015 sa žalobca a žalovaný 1. dohodli na ukončení správy budovy ELAG HOUSE (dôkaz: Dohoda o ukončení zmluvy o dielo podpísanej 15.06.2012), pričom v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/2012 sa ukončením správy budovy ELAG HOUSE žalovaným 1. končí aj zmluvný vzťah medzi žalovaným 1. a p. Y.. Nakoľko žalovaní žiadnym relevantným spôsobom ukončenie spolupráce medzi nimi a p. Y. v januári 2015 nepreukázali, je potrebné vychádzať z toho, že p. Y. riadne pokračoval vo februári 2015 vo výkone správcovských činností až do ukončenia spolupráce v máji 2015 tak, ako to vyplýva zo záznamov v prevádzkových knihách budov ELAG HOUSE, PARKVILLE a GAUDI, z výpisu zo systému dochádzky v budove ELAG HOUSE, z výpovedí p. Y., štatutárneho zástupcu žalobcu a ďalších doložených dôkazov. Uvedené možno vyvodiť aj z vyjadrení žalovaných na pojednávaní, nakoľko títo nevedeli odpovedať na to, kto iný (pokiaľ nie p. Y.) vykonával v spornom období odborné správcovské činnosti na budovách, pričom je zrejmé, že predmetné budovy nemohli počas 4 mesiacov fungovať „bez správcu“. Poukázal na to, že na otázku, ktoré konkrétne činnosti nemali byť p. Y. v spornom období vykonané riadne, nevedeli žalovaní odpovedať, rovnako neexistuje záznam o tom, že by žalovaní reklamovali výkon činností u p. Y. v spornom období. V rámci pojednávania sa preukázalo, že žalovaní počas vzájomnej spolupráce s p. Y. nepreberali od p. Y. vykonané práce písomne (resp. iba zriedkavo), p. H. H. potvrdil, že p. Y. sám vykonával záznamy do prevádzkových kníh. To znamená, že bola potvrdená zaužívaná prax medzi stranami a argument žalovaných, že nedošlo k podpisu preberacieho protokolu / prevzatiu vykonaných prác p. Y. v období 2/2015 až 5/2015 je účelový a vzhľadom na prax medzi stranami neobstojí. Doplnil, že v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/2012 mal ako podklad pre fakturáciu slúžiť záznam v Prevádzkových knihách a denníkoch. Mal za to, že pokiaľ žalovaní pôvodne nenamietali ukončenie zmluvného vzťahu s p. Y., resp. nevykonanie správcovských činností alebo ich riadne vykonanie a dané namietali až následne, tieto námietky možno považovať iba za účelové tvrdenia žalovaných na obranu v konaní, ktoré sa však nezakladajú na skutočnosti. Upozornil na to, že žalovaní počas sporu neustále menili svoje výpovede vo vzťahu k vykonávaniu správcovských činností p. Y. v období 2/2015 a 5/2015 a v tomto smere odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 15.06.2018. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1. a žalovanému 2. v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1. podaním doručeným súdu dňa 14.02.2019. Úvodom oznámil, že žalovaný 2. A.. C. H. dňa 04.02.2019 zomrel a z toho dôvodu by malo byť konanie proti jeho osobe zastavené. Okrem toho odmietol akúkoľvek účelovosť svojich tvrdení. Naopak, tvrdil, že žalobca s právnym predchodcom sa účelovo správali ešte počas vykonávania správcovskej činnosti voči žalovaným. Trval na tom, že s Z. Y. bol právne správne skončený zmluvný vzťah 31.01.2015 a nie 31.05.2015 a z tohto dôvodu mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie žalovaných súm, pričom právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi neexistujúce pohľadávky, keďže tieto nie sú preukázané žiadnymi účtovnými dokladmi. Žiadal, aby bolo konanie proti žalovanému 2. zastavené.

5. Uznesením sp. zn. zo dňa 28.02.2020 súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní vedenom pod sp. zn. namiesto žalovaného 2. A.. C. H., miesto podnikania Dobrovičova 13/124, 811 09 Bratislava, IČO: 14 027 909, pokračuje s jeho dedičmi: S. H., rodená B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX L. a H. H., rodený H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX L.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2020.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k -236 zo dňa 26.06.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. -236 zo dňa 26.06.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaní neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému 1. M SERVICES, s.r.o. v likvidácii, zaplatenia sumy vo výške 3.480,- Eur s príslušenstvom a voči žalovanému 2. A.. C. H. zaplatenia sumy vo výške 756,- Eur s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia faktúr za činnosti, ktoré právny predchodca žalobcu vykonával v rámci dohodnutej správy pre žalovaného 1. na objekte ELAG HOUSE a GAUDI a pre žalovaného 2. na objekte PARKVILLE. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, žalovaného 1. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.840,- Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania a žalovaného 2. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 756,- Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalovaní s uvedeným nesúhlasili a odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie, namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Počas konania, po rozhodnutí súdu prvej inštancie, žalovaný 2. zomrel, a to dňa 04.02.2019. Súd prvej inštancie uznesením č. k. zo dňa 28.02.2020, právoplatným dňa 10.03.2020, rozhodol, že v konaní namiesto žalovaného 2. A.. C. H., pokračuje s jeho dedičmi: S. H. a H. H., ktorí podľa uznesenia o dedičstve zo dňa 03.09.2019 nadobudli majetok po poručiteľovi - žalovanom 2.

12. Odvolací súd skúmal, či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v tomto spore. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že síce sa s právnym predchodcom žalobcu Z. Y. dohodli, že odmena za dohodnuté činnosti mu bude platená z finančných prostriedkov a z účtu spoločnosti M3C, s.r.o., nebolo však dohodnuté, že na túto spoločnosť bude vystavovaný aj účtovný doklad - faktúra. Žalovaní tvrdili, že pokiaľ nebol účtovný doklad vystavený na nich, ale bol vystavený na iný subjekt, nemôže vzniknúť pohľadávka voči nim. Uviedli, že keď žalobca vystavoval faktúry, mal ich vystavovať tak, aby bola v budúcnosti istota, kto je zmluvnou stranou, koho

stíha povinnosť zaplatiť dohodnutú odmenu v prípade nezaplatenia spoločnosťou M3C, s.r.o., a tak, aby nebolo sporné, kto by mal v prípade súdneho sporu, byť sporovou stranou. Mali za to, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi neexistujúce pohľadávky.

13. Odvolací súd tieto námietky žalovaných považoval za nedôvodné. S uvedenou argumentáciou sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní bola preukázaná existencia písomnej Zmluvy o dielo č. 1/2012 zo dňa 30.06.2012 medzi žalovaným 1. ako objednávateľom a právnym predchodcom žalobcu Z. Y. ako zhotoviteľom ohľadne výkonu časti správy objektu ELAG HOUSE, ako aj existencia ústnej dohody o vykonávaní správcovských činností v objekte GAUDI medzi žalovaným 1. a Z. Y. a ústnej dohody o vykonávaní správcovských činností v objekte PARKVILLE, ktorú pôvodný žalovaný 2. A.. C. H. uzavrel s Z. Y.. Samotní žalovaní pritom aj v odvolaní potvrdili, že sa s právnym predchodcom žalobcu dohodli, že odmena za dohodnuté činnosti mu bude platená z finančných prostriedkov a z účtu spoločnosti M3C, s.r.o. Spoločnosť M3C, s.r.o., takto dojednané platby Z. Y. hradila, ako vyplýva z výpisov podnikateľského účtu právneho predchodcu žalobcu za mesiace 10/2014, 11/2014, 12/2014, 01/2015, 02/2015. Pôvodný žalovaný 2. A.. C. H. pritom vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2018 potvrdil, že existovala dohoda o fakturácii na spoločnosť M3C, s.r.o.. Neobstojí preto odlišné tvrdenie žalovaných v odvolaní, že nebolo dohodnuté, že na spoločnosť M3C, s.r.o., bude vystavovaná faktúra. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, právny predchodca žalobcu bol v právnom vzťahu so žalovaným 1. a pôvodným žalovaným 2., z čoho vyplýva, že práve títo boli v prípade nezaplatenia spoločnosťou M3C, s.r.o., povinní zaplatiť dohodnutú odplatu. Neobstojí námietka žalovaných, že nakoľko na žalovaných nebol vystavený účtovný doklad, nevznikla pohľadávka voči nim. Účtovné doklady boli vystavené na tretí subjekt - spoločnosť M3C, s.r.o., na základe dohody zmluvných strán. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu fakturoval v zmysle takejto dohody, mu nemôže byť na ujmu. Vzhľadom na to, že právnemu predchodcovi žalobcu neboli uhradené vystavené faktúry riadne a včas, žalovaní sa dostali do omeškania, vzhľadom na čo vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. S poukazom na uvedené odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, vyhodnotil námietku žalovaných o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, z dôvodu nároku z faktúr vystavených na tretiu spoločnosť, ako účelovú.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaných, že k ukončeniu zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu na výkon činností na objektoch ELAG HOUSE, GAUDI a PARKVILLE došlo dňa 31.01.2015. Žalovaní v tejto súvislosti v odvolaní uviedli, že po 31.01.2015 časti správy vykonávané do 01.02.2015 právnym predchodcom žalobcu tento nevykonával, ale výkon predmetných činností si žalovaní zabezpečovali z vlastných zdrojov, keďže konateľ žalovaného 1. disponoval potrebnými oprávneniami a prípadne aj inými subjektmi. Uvedené však žalovaní v konaní relevantným spôsobom nepreukázali. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na to, že ide o výkon odborných činností, bolo celkom dôvodné, aby žalovaní preukázali potrebnú spôsobilosť na ich výkon, keď tvrdili, že dané činnosti si v rozhodnom období zabezpečovali sami. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1. nevedel preukázať osobu disponujúcu preukazom kuriča, resp. preukazom obsluhy tlakových zariadení skupiny A, B, nevyhnutné pre riadne vykonávanie činností.

15. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v rozhodnom období 02/2015 až 05/2015 inkasovali odmenu za vykonávanie správy vo všetkých troch budovách, pričom počas tejto doby nebola zo strany vlastníka budov vznesená žiadna námietka nekvality vykonania správy, vrátane nekvality alebo nevykonania časti činností, ktoré žalovaní delegovali na právneho predchodcu žalobcu. Žalovaní v konaní nepreukázali, že počas sporného obdobia vykonávala časti správy vykonávané do 01.02.2015 právnym predchodcom žalobcu, iná osoba. Naopak, právny predchodca žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že počas celej rozhodnej doby vykonával časti správy budov tak, ako v období, za ktoré mu odmena uhradená bola. V prospech záveru o trvaní zmluvného vzťahu aj po 31.01.2015 svedčí i skutočnosť, vyplývajúca zo záznamov emailovej komunikácie, a síce, že aj po tvrdenom ukončení spolupráce, žalovaní poverovali právneho predchodcu žalobcu činnosťami nad rámec obvyklej činnosti. Vykonávanie častí správy budov právnym predchodcom žalobcu v rozhodcom období, bolo preukázané i predloženými záznamami z kotolní, podľa ktorých právny predchodca žalobcu v rozhodnom období vykonával ich obsluhu a kontrolu riadne. S argumentáciou žalovaných ohľadne zneužitia situácie, keď Z. Y. údajne neodovzdal dokumentáciu a záznamy v nej vykonával svojvoľne, sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že vykonávanie záznamov do prevádzkových kníh právnym

predchodcom žalobcu, ohľadne obsluhy a kontroly, bolo obvyklou a stranami akceptovanou praxou. Procesnú obranu žalovaných v tomto smere, považuje odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, za nepreukázanú a účelovú.

16. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu v rozhodnom období vykonal dohodnuté správcovské činnosti, a preto žalobcovi patrí dojednaná odplata. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe žalobcu vyhovel, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s ustanovením .

17. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -236 zo dňa 26.06.2018 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).