Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : O.. H. R., nar. X. X. XXXX, W. XXXXX/X, T. T., zastúpený JUDr. Jánom Notom, advokát, Veličná č. 371, Veličná, proti žalovanému : H. A., nar. XX. X. XXXX, Q. XXXX/X, T., zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom, Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 200.000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. 4. 2020 č.k. - 144, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 200.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200.000 € od 11. 3. 2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 200.000 € od 11. 3. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi ďalej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu ako fyzické osoby uzatvorili dňa 16. 12. 2014 Zmluvu o pôžičke ako reálny kontrakt, na základe ktorej v zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy žalobca previedol (reálne poskytol do dispozície žalovaného) na účet žalovaného dňa 16. 12. 2014 sumu 200.000 € (čl. 10). Predmetnú požičanú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do 10. 3. 2015. Žalovaný nepopieral, že predmetnú zmluvu podpísal, ani prevod žalovanej sumy žalobcom na jeho účet v banke. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že išlo o simulovaný právny úkon, nakoľko nešlo o pôžičku žalovanému, ale o poskytnutie zálohy na odmenu zo zmlúv, ktoré mali uzatvorené obchodné spoločnosti REAL CENTRAL, s.r.o. a Projekt BAU, s.r.o. a na základe ktorých mali vykonať pre spoločnosť V A V invest, s.r.o. úkony pri realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN 2, za čo im mala patriť odmena v sume 900.000 €. 2/ Súd prvej inštancie uviedol, že nemožno dospieť k názoru, že by zmluva o pôžičke uzatvorená medzi stranami sporu ako fyzickými osobami dňa 16. 12. 2014 bola simulovanou, ako tvrdí žalovaný. Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák., ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Podstatou simulácie je teda to, že to, čo je navonok vyjadrené ako spoločná vôľa oboch strán zmluvy (tu veriteľa a dlžníka), podľa ich zhodného úmyslu nepredstavuje ich skutočnú vôľu, ale tá je iná. Predpokladom posúdenia simulovaného úkonu ako iného, a teda disimulovaného, však je spoločná vôľa na oboch stranách zmluvy, t.j. spoločná vôľa účastníkov zmluvy uzatvoriť tento iný zastretý (disimulovaný) právny úkon. V prejednávanej veci je však úplne zrejmé, že strany sporu ako fyzické osoby uzatvorili zmluvu o pôžičke, pričom žiadny z nich nebol zmluvnou stranou v zmluvách uzavretých medzi právnickými osobami o úkonoch pri realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN 2, na základe ktorej malo dôjsť k vyplateniu zálohy v

sume 200.000 €. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že strany sporu boli konateľmi týchto právnických osôb, nakoľko v tomto prípade nepochybne konali za právnickú osobu. Preto z týchto zmlúv nevznikol ani nemohol vzniknúť záväzok žalobcu ako fyzickej osoby uhradiť žalovanému ako fyzickej osobe zálohu na odmenu dohodnutú v predmetných zmluvách na 900.000 €. Pokiaľ táto suma nebola z uzavretých zmlúv uhradená, má možnosť sa zmluvná strana domáhať sa prípadného plnenia z predmetných uzatvorených zmlúv. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie predmetnú zmluvu preto nepovažoval za simulovaný právny úkon, nakoľko nebola preukázaná zhodná vôľa oboch strán zmluvy uzatvoriť inú zmluvu. Túto skutočnosť nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. 3/ Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200.000 €, nakoľko tento požičanú sumu neuhradil v dohodnutej lehote, t.j. do 10. 3. 2015. Nakoľko žalovaný v lehote dohodnutej v zmluve a ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením do omeškania, preto je v zmysle čl. III bod 1 zmluvy povinný uhradiť žalobcovi aj dohodnutú zmluvnú pokutu, ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 3. 2015 do zaplatenia, t.j. vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný dobu vzniku omeškania ani výšku ničím relevantne nespochybnil. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. , , , , , , , , , , prvá veta a Obč. zákonníka, ako aj nariadenia vlády SR č. , účinného v čase uzavretia zmluvy. 4/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a zároveň žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalovaný označil napadnutý rozsudok za nesprávny, pričom odvolanie podal z odvolacích dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v rozsudku poukazuje na to, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke ako fyzické osoby, pričom ani žalobca ani žalovaný nebol zmluvnou stranou v zmluvách uzatvorených medzi právnickými osobami o úkonoch pri realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN, na základe ktorej malo dôjsť k vyplateniu zálohy v sume 200.000 €; súd súčasne bagatelizuje význam toho, že strany sporu boli konateľmi v týchto právnických osobách. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd nepovažoval zmluvu o pôžičke za simulovaný právny úkon; podľa súdu totiž nebola preukázaná zhodná vôľa oboch strán zmluvy o pôžičke uzatvoriť inú zmluvu, keď túto skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia. Uvedený právny názor súdu označil žalovaný za mylný. Žalovaný poukazoval na to, že v čase súdneho konania nemožno zo strany žalobcu objektívne očakávať konfirmáciu stanoviska žalovaného, že zmluva o pôžičke bola simulovaným právnym úkonom. Pri posudzovaní toho, či išlo alebo nešlo o simulovaný právny úkon sú pre rozhodnutie súdu rozhodujúce okolnosti, ktoré boli dané v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Žalobca uviedol, že medzi uzatvorením zmluvy o pôžičke a zmlúv týkajúcich sa realizácie projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN je zrejmá časová súvislosť. Žalobca a žalovaný v tomto čase logicky riešili otázku odmeny žalovaného. Žalobca mal však obavu či žalovaný splní svoj záväzok. Za účelom väčšej istoty žalobcu pristúpili žalovaný a žalobca k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu 200.000 € táto suma však bola zálohovou odmenou žalovaného, o čom bola medzi žalobcom a žalovaným dohoda. Formou zmluvy o pôžičke si žalobca iba posilnil právne postavenie v prípade, že by žalovaný svoj záväzok vo vzťahu k realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN nesplnil. Vôľa žalobcu a žalovaného smerovala teda k vyplateniu odmeny pre žalovaného, pričom zmluva o pôžičke iba zakrývala ich spoločnú skutočnú vôľu. 6/ Žalovaný ďalej v odvolaní poukazoval na to, že uzatvorenie reálnej pôžičky v danom čase vyznieva absurdne a argumentácia žalobcu nedáva zmysel. V kontexte obchodného vzťahu týkajúceho sa realizácie projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN nemala solventnosť či nesolventnosť žalovaného žiadny význam. Legende žalobcu o tom, že žalovaný mal sumu údajnej pôžičky využiť ako záruku tretím osobám chýba akýkoľvek reálny základ a dôveryhodnosť. Žalobca nekonkretizuje akým tretím osobám sa mal žalovaný zaručiť a toto tvrdenie v konaní nijako nepreukázal. Žalovaný je tiež názoru, že z výpovede svedka P. vyplývajú iné závery ako konštatuje súd; túto výpoveď je nutné vnímať v kontexte s ostatnými okolnosťami, pričom sumár dáva za pravdu žalovanému. Vo vzťahu k simulovaniu právneho úkonu je v tomto prípade bez právneho významu, že subjektom zmluvy o pôžičke boli žalobca a žalovaný ako fyzické osoby a zmluvy o úkonoch pri realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN boli uzatvorené medzi právnickými osobami, nakoľko žalobca a žalovaný ovládali

tieto právnické osoby. Zálohovú odmenu vo vzťahu k realizácii projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN mal zaplatiť žalovanému žalobca ako fyzická osoba, nakoľko tak sa na tom žalobca a žalovaný dohodli. Žalovaný v tom, že mu toto plnenie zaplatí žalobca ako fyzická osoba nevidel žiadny problém. V zmysle uvedeného je teda daná totožnosť účastníkov simulovaného a disimulovaného právneho úkonu. Záverom dodal, že disimulácia sama o sebe nie je protiprávna; platí teda to, čo žalobca a žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke skutočne chceli, čo skrývali - teda poskytnutie zálohovej odmeny žalovanému. Neplatí to, čo nechceli a predstierali, teda pôžičku. 7/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca nevyjadril. 8/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Ním vykonané hodnotenie dôkazov má potrebnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolacie námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní neobstoja; žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok či už zmenu napadnutého rozsudku, alebo jeho zrušenie. 10/ Žalovaný v odvolaní zotrval na svojej obrane, založenej na tvrdení, že v prípade uzatvorenej Zmluvy o pôžičky zo dňa 16. 12. 2014 ide o simulovaný právny úkon, keď v skutočnosti zmluvné strany (zároveň strany sporu) mienili uzatvoriť zmluvu o vyplatení zálohovej odmeny žalovanému. 11/ Niet sporu o tom, že Zmluva o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 uzatvorená stranami sporu, má všetky zákonom vyžadované náležitosti takejto zmluvy, sporné nie je ani reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom a jej prijatie dlžníkom. 12/ Aj pre odvolací súd pôsobí nevierohodne obrana žalovaného o tom, že mu bola v skutočnosti poskytnutá zálohová odmena formou poskytnutia predstieranej (simulovanej) pôžičky zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie poukazoval na fakt, že podľa zmluvy o pôžičke by zálohu mal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe (nepodnikateľovi) žalobca, rovnako ako fyzická osoba (nepodnikateľ), keď neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo by takto konali práve fyzické osoby - nepodnikatelia, a nie subjekty, t.j. obchodné spoločnosti, podieľajúce sa fakticky na projekte EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN (porovnaj Zmluvu o spolupráci, str. 45 a nasl. spisu). Odvolací súd nepochybuje o tom, že stranám sporu

- aj vzhľadom na ich dlhoročné skúsenosti z podnikania - je veľmi dobre známy rozdiel v postavení takých subjektov, ako je fyzická osoba (nepodnikateľ) a obchodná spoločnosť, ktoré nemožno stotožňovať či zamieňať, a preto argument žalovaného v odvolaní o tom, že „...je teda daná totožnosť účastníkov simulovaného a disimulovaného právneho úkonu“ nemôže obstáť; podľa názoru odvolacieho súdu je argument o „totožnosti účastníkov“ len úpornou snahou žalovaného vysvetliť nelogickosť jeho obrany v spore. Napokon žalovaný sám uvádza a aj predložil listinné dôkazy o tom, že spomínaná odmena (v celkovej výške 900.000 €) v súvislosti s prácami na projekte EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN mala byť podľa uzatvorených zmlúv vyplatená jeho obchodnej spoločnosti REAL CENTRAL, s.r.o., a teda nie jemu, ako fyzickej osobe (čl. III Zmluvy o spolupráci, str. 48 spisu). 13/ Za osobitne nelogickú považuje odvolací súd žalovaným tvrdenú konštrukciu o vyplatení mu zálohovej odmeny predstieraním poskytnutia pôžičky, keď súd berie do úvahy podstatu právneho úkonu pôžičky, spočívajúcu nielen v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku ale tiež v záväzku dlžníka pôžičku veriteľovi po určitom čase vrátiť. Je nelogické, aby sa žalovaný simulovanou zmluvou o pôžičke - ktorá mala byť podľa neho v skutočnosti vyplatením jeho zálohovej odmeny - zaväzoval túto simulovanú pôžičku (v skutočnosti údajnú odmenu) žalobcovi po uplynutí cca 1,5 mesiaca (resp. v zmysle dodatku č. 1 k zmluve najneskôr do 10. 3. 2015) - vrátiť. Ako je zrejmé z obsahu písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 (č.l. 7, 8 spisu) žalovaný ako dlžník sa v nej dokonca zaviazal vrátiť žalobcovi nielen istinu 200.000 € (podľa žalovaného v skutočnosti zálohu na odmenu), ale spolu s ňou ešte aj zmluvnú pokutu (čl. III zmluvy) pre prípad svojho omeškania s vrátením pôžičky. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že žalovaný nie je vo svojom označení, čo vlastne mala suma 200.000 € predstavovať, celkom konzistentný; vyjadruje sa o nej jednak ako o zálohe na jeho odmenu v súvislosti so spoluprácou na projekte EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN (odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, č.l. 41 spisu), ale tiež, že to mala byť jeho odmena za sprostredkovanie vybavenia úveru (zápisnica z pojednávania dňa 23. 10. 2019, č.l. 133, 134 spisu). 14/ Rovnako tak ani skutočnosť, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená stranami sporu v období, kedy obchodné spoločnosti (v ktorých strany sporu ako fyzické osoby pôsobili v ich štatutárnych orgánoch) zároveň riešili otázky vzájomnej spolupráce pri realizácii spomínaného projektu EUROPA SHOPPING CENTER ZVOLEN, nepredstavuje takú časovú súvislosť, ktorá by zároveň vierohodne preukazovala

existenciu žalovaným tvrdeného simulovaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka Q. P., podľa súdu prvej inštancie táto svedecká výpoveď (a ani výpoveď svedka O.. W. Š.) nepreukázala zhodnú vôľu oboch zmluvných strán (strán sporu) uzatvoriť inú zmluvu (než zmluvu o pôžičke). Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením svedeckých výpovedí stotožnil, keďže z nich nezistil nič, čo by tento záver prvoinštančného súdu spochybňovalo. Výpoveď svedka Q. P., že suma 200.000 € „mala byť zábezpeka na budúce finančné plnenia“ nijako nevylučuje, že suma 200.000 € bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému ako pôžička. 15/ Naostatok odvolací súd poukazuje na čl. V stranami sporu uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014 (č.l. 8 spisu), kde v bode 3 obe zmluvné strany prehlásili, že „sú si vedomé všetkých následkov vyplývajúcich z tejto zmluvy...“, z čoho je nutné vyvodiť, že žalovaný si musel byť vedomý vzniku svojho záväzku požičanú sumu žalobcovi v dohodnutom termíne vrátiť. Ďalej zmluvné strany v bode 5 čl. V zmluvy vyhlásili, že „si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu túto podpisujú ako prejav svojej slobodnej, vážnej a určitej vôle, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok.“ V konaní žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili záver, že strany sporu ako zmluvné strany uzavreli na základe zhodných prejavov vôle predmetnú písomnú Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej je žalovaný ako dlžník povinný vrátiť žalobcovi pôžičku v sume 200.000 €, spolu s úrokmi z omeškania a zmluvne dohodnutou zmluvnou pokutou. 16/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 17/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).