Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava IČO : 47 233 516, proti žalovanej: A. O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., prechodný pobyt G. č. XXX, o zaplatenie 1.332,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. -45 zo dňa 13. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.057,50 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.057,50 eur od 5.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.057,50 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58,72 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.332,54 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 5.7.2015 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu trov konania. Poukázal tiež na obsah podanej žaloby, ktorú žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500087845 z 28.10.2014 poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý mal byť splatený 24 mesačnými splátkami po 73,96 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou 1. splátky a do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru uhradil len sumu 442,50 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil nárok podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 5.7.2015 s tým, že žalovaná suma predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku.

Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , pís. a/, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že posudzovanú zmluvu o úvere je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že v prípade Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nemal za preukázanú (v zmysle ďalej len , v spojení s a ) existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán

sporu ako zmluvných strán v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva žiadosti/ zmluvy vyplnených žalovaným mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 31,63% avšak podľa žalobcu (bod 6. tlačiva žiadosti/zmluvy vyplnených žalobcom) bola RPMN za úver „len“ vo výške 31,25%. Prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcom obsahuje zmenu v časti RPMN, a tak je novým návrhom, s poukazom na , najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy ( v znení účinnom do 31.3.2015).

Podľa názoru súdu prvej inštancie tlačivo Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 28.10.2014, je taktiež len (novým) jednostranným návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom z návrhu

- žiadosti - žalovaného nielen zmeny vo výške RPMN úveru, ale aj rozšírenia, a to napr. o údaj o termíne splatnosti prvej splátky (1.12.2014), o termíne konečnej splatnosti úveru (1.11.2016), o dátume splatnosti splátok (1.), o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy (28.10.2014). Vychádzal zo záveru, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu a ani doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalovaného s návrhom zmluvy žalobcu z 28.10.2014 podľa , potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi stranami sporu, najmä keď s poukazom na je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Zdôraznil, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Záverom konštatoval, že v danom prípade žalobca nepreukázal písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na v znení účinnom do 31.3.2015 považoval žalovaným čerpaný úver vo výške 1.500 eur bezúročný a bez poplatkov, pričom zároveň vychádzal z toho záveru, že žalovaný nepoprel, že úver vo výške 1.500 eur z finančných prostriedkov žalobcu čerpal. Považoval za nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu mu vo výške 442,50 eur, potom rozdiel medzi žalovaným čerpanou sumou 1500 eur a úhradami žalovaného predstavuje dlh žalovaného vo výške 1.057,50 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.057,50 eura považoval za dôvodnú a v časti prevyšujúcej sumu 1.057,50 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi zároveň priznal 5,05% úrok z omeškania ročne, avšak len z priznanej sumy a žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Konštatoval, že z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa , , v spojení s nariadenia vlády č. , a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 5.7.2015 bola vo výške 0,05%. O trovách konania rozhodol podľa , tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 58,72% náhradu trov konania. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca bol len čiastočne úspešný (79,36%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (20,64%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Lehotu na plnenie súd prvej inštancie žalovanému určil s poukazom na ust. .

2.Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a do výroku o trovách konania podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu a tiež náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet žalovaný tvrdil, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v vyplynulo, že nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal tým, či ide o údaj, ktorý je možné dohodnúť alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Podľa názoru žalobcu išlo o základnú otázku, s ktorou sa mal súd prvej inštancie vyporiadať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak by žalobca neúročil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa , teda by tento údaj neúročil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhoval“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN

nebola vypočítanou podľa . Žalobca je toho názoru, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Bránil sa tým, že otázka „dohody“ o RPMN nebola z o strany súdu ani len posúdená v tom smere, či vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Poukázal na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Samotný napríklad v uvádza, že nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť úveru. Teda aj , a nie z toho, že pôjde o dohodnutý údaj. Na základe uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom konania bola žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.332,54 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 5.7.2015 do zaplatenia a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500087845 z 28.10.2014 poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý mal byť splatený 24 mesačnými splátkami po 73,96 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou 1. splátky a do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru uhradil len sumu 442,50 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 5.7.2015. Žalovaná suma tak predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Súd prvej inštancie považoval žalobcu dôvodnú čo do sumy 1.057,50 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5. júla 2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. Odvolanie podal žalobca do zamietajúceho výroku a do súvisiaceho výroku o trovách konania, preto predmetom odvolacieho konania boli iba tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil i správny právny záveru tom, že posudzovanú zmluvu revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 je treba považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie argumentoval najmä tým, že žalobca uviedol inú výšku RPMN ( 31,63 %) v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 a inú výšku RPMN v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 28.10. 2014 ( 31,25 %), preto nedošlo k akceptácii návrhu zmluvy a tým absentuje písomná forma úverovej zmluvy. Žalobca v odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že výšku RPMN si strany nemohli dohodnúť, pretože ju určuje zákon predpísaným spôsobom.

8.Argumentáciu súdu prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pretože zo strany dlžníka (žalobcu) neboli prijaté návrhy úverovej zmluvy a teda absentuje písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere, nepovažoval odvolací súd za správnu. Nestotožnil sa s týmto posúdením súdu prvej inštancie, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či v zmluve o úvere je uvedená výška RPMN alebo nie, nespôsobuje to absenciu písomnej formy zmluvy o úvere. V prípade, že by v zmluve nebola RPMN uvedená, resp. v nesprávnej výške, nastali by následky uvedené v ust.

(poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), ,teda aj uvedenie výšky RPMN). Odvolací súd súhlasil aj s odvolacou námietkou žalobcu v tom, že výšku RPMN nie je možné medzi zmluvnými stranami dojednať. V zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 31. 12. 2014 ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že výšku RPMN musí dodávateľ uviesť na základe zákonom daného výpočtového vzorca a na základe údajov platných práve v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že chýbajúca RPMN v zmluve o úvere (prípadne nesprávne uvedenej RPMN) nemá za následok neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie písomnej formy. 9.Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov a to z dôvodu, že posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 (č.l. 3 spisu) neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V posudzovanej zmluve absentovali zákonné náležitosti uvedené v a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa ust. ) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 ( č.l. 3 spisu) však nebola vôbec uvedená splatnosť jednotlivých splátok, čo v zmysle ust. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Spotrebiteľ tak nemal vedomosť, do ktorého dňa musia byť splátky uhradené. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať splátky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie je splnená jedna zo základných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle - splatnosť splátok. Zároveň potom spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru 24 mesiacov bez nadväznosti na termín o splatnosti poslednej (prípadne akejkoľvek) splátky nemožno považovať za určitý údaj o konečnej splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve chýbala aj ďalšia zo základných náležitostí spotrebiteľského úveru v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to termín konečnej splatnosti revolvingového úveru. V bode 5 zmluvy je síce uvedený údaj, že úver je splatný v 24 splátkach, z ktorého údaju možno vyvodiť dobu trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru. Odvolací súd neposudzoval náležitosti Oznámenia veriteľa o chválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.10.2014 (č.l. 2 spisu), pretože táto listina žalovaným podpísaná nie je . Z uvedeného dôvodu odvolací súd vychádzal z toho záveru, že žalovaný v nej neprejavil svoju vôľu. Ide o jednostranný prejav vôle žalobcu, ktorý nie je možné považovať za dvojstranný právny úkon ( zmluvu) , a ktorý žalovaného nezaväzuje. 10. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 (č.l. 3 spisu) neobsahuje základné náležitosti uvedené v a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 ), teda údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedený nedostatok zmluvy potom spôsobuje, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28. 10. 2014 (č.l. 3 spisu) v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 ) treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomuto záveru, potom súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi iba bezdôvodné obohatenie a vo zvyšku nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd rovnako ako súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok žalobcu zamietol z vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodne podaná, preto napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).