Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-13C/61/2021

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu Z. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C.Š., K. XXX/ XX, právne zastúpeného Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 2A, IČO: 51 757 184, proti žalovanému V. - S. K. C., so sídlom C., A.. E. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., obec C., okres S. a na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D., obec F. Q., okres S.. Uvedené nehnuteľnosti sú tzv. spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom, a teda právnickou osobou podľa , ktoré bolo založené vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Cieľom založenia žalovaného bolo zabezpečiť spoločné obhospodarovanie a užívanie spoločnej nehnuteľnosti (pozn. pozemkov) týchto spoluvlastníkov v zmysle . Žalobca je členom žalovaného v zmysle , a teda tzv. „podielnikom/ urbárnikom“ s právami a nárokmi garantovanými v , ako aj v zmluve o pozemkovom spoločenstve, na základe ktorej došlo k založeniu Odporcu podľa . Dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnilo zasadnutie zhromaždenia žalovaného, ktorého programom bolo okrem iného aj hlasovanie o návrhu na zmenu zmluvy o spoločenstve. Zo zasadnutia zhromaždenia bola vyhotovená zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zápisnica“). Zasadnutia sa mali zúčastniť členovia žalovaného podľa prezenčnej listiny, ktorá však nebola a nie je členom žalovaného prístupná a ktorá bola viackrát vyžadovaná zo strany urbárnikov. Na uvedenom zasadnutí zhromaždenia boli prijaté uznesenia, ktorými sa zaviedli zmeny zmluvy o spoločenstve v časti výkonu práv urbárnikov a ktoré predstavujú imanentný zásah do práv urbárnikov a popierajú samotný charakter a inštitút pozemkových spoločenstiev v zmysle . Žalobca poukázal na to, že zhromaždenie ako také nebolo ani uznášaniaschopné, pričom pri určovaní počtu hlasov sa vychádzalo zo skutočností, ktoré sú v príkrom rozpore so , a to zrejme iba za účelom, aby bol dosiahnutý protiprávny stav spočívajúci v nezákonnom prijatí uznesení, ktorými sa zásadne porušujú a okliešťujú práva urbárnikov. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený sa ako prehlasovaný vlastník obrátiť na súd so žalobou o určenie neplatnosti dotknutých uznesení, a to v súlade s , podľa ktorého majú prehlasovaní členovia spoločenstva právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Nakoľko podľa žalobcu aplikácia neplatných uznesení, ktorá bude realizovaná do okamihu právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu, spôsobí v rámci činnosti, fungovania a hospodárenia žalovaného nezvratné škody a ujmu. Žalobca musel pristúpiť aj k podaniu tohto návrhu, keďže je potrebné dočasne upraviť pomery v žalovanom, a to až do času, pokiaľ sa právoplatne rozhodne o žalobe o určenie neplatnosti uznesení

zhromaždenia. Na zasadnutí zhromaždenia boli nesprávne určené hlasy jednotlivých členov, ako aj chybne konštatovaná uznášaniaschopnosť zhromaždenia prijímať uznesenia. Ako vyplýva aj zo samotnej zápisnice, uznášaniaschopnosť zhromaždenia bola nesprávne počítaná iba z XX,XX% hlasov všetkých členov žalovaného a nie zo 100%, ako je zákonodarcom určené v . Urbárnici boli na zasadnutí zhromaždenia informovaní, že X,XX % hlasov z XX,XX % hlasov tvoria vraj neprededené podiely, ktoré sa údajne pri rozhodovaní zhromaždenia nezohľadňujú, a tak nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov malo tvoriť iba XX,XX % hlasov všetkých členov žalovaného. Zákonodarca v však výslovne uvádza, ktoré hlasy sa pri rozhodovaní zhromaždenia nezohľadňujú, pričom v dotknutom zákonnom ustanovení sa neuvádzajú žiadne „neprevedené“ a ani „neprededené“ hlasy, ale iba hlasy členov spoločenstva, ktorí nie sú známi a ktorých podiel nespravuje a s ktorým nenakladá fond ani správca. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné konštatovať, že určenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia bolo preto realizované v rozpore s kogentnými ustanoveniami . Okrem uvedeného niektorým urbárnikom boli zároveň chybne pridelené počty hlasov, nakoľko sa pri ich určovaní nesprávne vychádzalo zo stavu k XX.XX.XXXX a nie zo stavu aktuálneho ku dňu zasadnutia zhromaždenia (t.j. ku dňu XX.XX.XXXX). V rámci tohto medziobdobia (viac ako X mesiacov) došlo k viacerým zásadným zmenám v osobách členov žalovaného, ako aj v ich podieloch na spoločnej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu dokonca došlo k takému protiprávnemu stavu, že na zasadnutí zhromaždenia mali hlasovať aj osoby, ktoré už dávno neboli členmi žalovaného, nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti previedli na iných urbárnikov. V neposlednom rade, tým boli ukrátení aj členovia žalovaného, ktorých podiel na spoločnej nehnuteľnosti sa od XX.XX.XXXX zväčšil, keďže aj napriek väčšiemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý fakticky existoval ku dňu zasadnutia zhromaždenia, bol takémuto urbárnikovi určený menší podiel hlasov. Nakoľko sa hlasy podľa určujú podľa veľkosti podielu toho-ktorého člena žalovaného na spoločnej nehnuteľnosti, je zrejmé, že takýmto výpočtom a postupom dochádza k primárnemu popretiu základných práv členov pozemkového spoločenstva, ako aj hlavnej podstaty existencie a fungovania pozemkového spoločenstva, ktoré vychádza z inštitútu podielového spoluvlastníctva a veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Žalobca dal do pozornosti, že v dôsledku tejto nesprávnosti boli napr. urbárnikovi Z.. Z. Z., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XXX/XX, XXX XX C., K. Q., pridelené hlasy iba vo výške XX,XX %, a to namiesto XX,XXX % hlasov, ktoré mu v skutočnosti patrili a patria podľa veľkosti jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti (rovnako tak boli nesprávne určené všetky práva vyplývajúce urbárnikom z členstva u žalovaného, a to aj napríklad právo na vyplatenie podielu na zisku členov žalovaného, pričom tieto boli vyplatené aj osobám, ktoré fakticky neboli členmi žalovaného). Podľa zápisnice boli prijaté uznesenia č. X/XXXX a č. X/XXXX, ktorými sa mala zmeniť zmluva o spoločenstve prijatá dňa XX.XX.XXXX, pričom dotknuté zmeny sú v príkrom rozpore so . Schválením uznesenia č. X/XXXX sa malo zmeniť doterajšie znenie článku IV bod 2 zmluvy o spoločenstve tak, že: „Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, je povinný ho ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, ako aj výboru“. Je zrejmé, že predmetné dojednanie v zmluve o spoločenstve je v príkrom rozpore so , ako inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko priznáva vlastnícke právo výboru žalovaného, ktorý však vzhľadom na to, že ide o orgán žalovaného, nemá a ani nemôže mať právnu subjektivitu, a teda mať práva a povinnosti a ani vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Výbor nie je fyzickou a ani právnickou osobou, a zákonodarca mu ani právnu subjektivitu osobitne nepriznáva. Žalobca zdôraznil, že síce v ustanovení o pozemkových spoločenstvách sa výslovne uvádza, že „ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru“, avšak zákonodarca v dotknutom zákonnom ustanovení určil len predkupné právo ostatných urbárnikov a nie predkupné právo výboru. Je nepochybné, že zákonodarca spomína možnosť ponúknutia podielu prostredníctvom výboru ako spôsob uľahčenia a zefektívnenia ponukového procesu, avšak výbor sám o sebe rozhodne nie je a ani nemôže byť adresátom tejto ponuky a nie je spôsobilý nadobúdať podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Uznesením č. X/XXXX sa zas schválila zmena zmluvy o spoločenstve v článku VII bod 1 s názvom „Valné zhromaždenie“, a to nasledovne: „Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní jeden hlas.“ Takáto úprava je v príkrom rozpore s ustanovením v spojení s , ako aj primárnymi právami spoluvlastníka spoločnej veci. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že každému urbárnikovi pri rozhodovaní zhromaždenia spoločenstva patrí pomer hlasov zodpovedajúci jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by sa prijala možnosť odlišného výkladu (t.j. že dovoľuje odchýliť sa od daného ustanovenia), je nepochybné, že by tým došlo k narušeniu samotnej podstaty a charakteru pozemkového spoločenstva, ktorého podstata je založená na podielovom spoluvlastníctve, pričom aj vo viacerých ustanoveniach je zdôraznený predmetný imanentný princíp fungovania

pozemkového spoločenstva, ktorý je založený na určovaní práv a povinností jeho členov podľa veľkosti ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené nie je možné za žiadnych okolností zmeniť úpravu práv a povinností členov žalovaného tak, že členovia by mali právo podieľať sa na hlasovaní o najnákladnejších otázkach fungovania žalovaného a jeho hospodárení, a to každý iba jedným hlasom, bez ohľadu na to, aký veľký podiel na spoločnej nehnuteľnosti majú. Je zrejmé, že takýmto spôsobom by došlo k možnosti zneužívania menšiny, keďže aj urbárníci s minimálnym podielom na spoločnej nehnuteľnosti by mohli ľahko prehlasovať urbárníkov s podstatným (väčšinovým) podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Takáto úprava práv a povinností je v príkrom rozpore s účelom , s jeho kogentnými ustanoveniami, ako aj princípmi vlastníckeho práva podľa v platnom znení a predstavuje podstatný zásah do ústavných práv urbarníkov. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené preto už od začiatku zasadnutia zhromaždenia namietal platnosť uznesení, ktoré boli na ňom prijaté, nakoľko bolo zrejmé, že žalovaný konajúci prostredníctvom výboru postupuje v príkrom rozpore so a prijaté uznesenia č. X a č. X predstavujú neakceptovateľný zásah do práv a oprávnených záujmov urbárnikov. Žalobca ako urbárnik a člen žalovaného zistil, že žalovaný konajúci prostredníctvom výboru nevykonáva svoju činnosť v súlade so a nehospodári riadne a s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to vyplýva zo a osobitných právnych predpisov. Žalovaný a jeho orgány sa podľa žalobcu dopúšťajú viacerých pochybení, ktoré sú v príkrom rozpore so (napr. schvaľovanie zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktorej ustanovenia sú v príkrom rozpore so ; uzatváranie úverovej zmluvy s bankou, a to s dojednaniami, ktoré sú zásadne v neprospech a nevýhodné pre žalovaného; voľba členov orgánov žalovaného, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti; rozdeľovanie podielu na zisku medzi podielnikmi v rozpore so schválenými pravidlami atď.). Ako vyplýva z ustanovenia , najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Práve do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach žalovaného, vrátane spôsobu hospodárenia so spoločnosťou nehnuteľnosťou, ako aj nakladania so ziskom a majetkom spoločenstva. Je nepochybné, že práve zhromaždenie určuje smerovanie, fungovanie a celkovú činnosť pozemkového spoločenstva a vykonáva generálnu kontrolu a dozor nad činnosťou spoločenstva. Nakoľko v prípade pozemkového spoločenstva ide o právnickú osobu, ktorá bola založená výlučne za účelom správy spoločnej nehnuteľnosti, je povahou tohto podielového spoluvlastníctva daný aj základ rozhodovacej a riadiacej činnosti pozemkového spoločenstva. Daný princíp je premietnutý aj v samotnom rozhodovacom procese zhromaždenia, nakoľko zákonodarca v kogentnom ustanovení výslovne určil, že pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako tak v zároveň stanovil, že každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa . Napriek predmetnému, explicitne vyjadrenému, princípu fungovania žalovaného a aj rozhodovania zhromaždenia, bola uznesením č. X na zasadnutí zhromaždenia dňa XX.XX.XXXX prijatá zmena zmluvy o spoločenstve, podľa ktorej bez ohľadu na veľkosť podielu na spoločnej nehnuteľnosti, má mať každý člen spoločenstva iba jeden hlas. Týmto sa úplne popiera základná téza fungovania pozemkového spoločenstva, ktorá je založená na zásade, podľa ktorej spoluvlastník väčšieho podielu (a teda aj vyššej hodnoty) má právo podieľať sa na rozhodovaní ako aj výsledku hospodárenia pozemkového spoločenstva v rozsahu určenom takýmto podielom, čím sa spravodlivo rozdeľujú nielen práva a povinnosti podielnikov, ale aj riziko vyplývajúce z hospodárenia pozemkového spoločenstva so spoločnou nehnuteľnosťou. Ak sa poprie daný princíp pozemkových spoločenstiev, je zrejmé, že to bude mať za následok závažný zásah do celého právneho inštitútu podielového spoluvlastníctva, ktorý sa premieta v . Žalobca je presvedčený, že účelom predmetnej zmeny je dosiahnuť protiprávny stav, kedy menšinoví podielnici budú spôsobilí prehlasovať väčšinových podielnikov, a to v akýchkoľvek otázkach, o ktorých rozhoduje zhromaždenie. Daná zmena zmluvy o spoločenstve tak predstavuje protiprávny nástroj, ktorým sa plánujú obísť kogentné nastavenia fungovania pozemkového spoločenstva a v zásade úplne poprieť povaha spoluvlastníckych vzťahov jednotlivých urbárnikov, keďže o budúcnosti spoločnej nehnuteľnosti môžu rozhodnúť menšinoví urbárnici. Navrhovateľ má za to, že účelom zavedenia predmetnej rovnosti hlasov je úsilie potlačiť práva väčšinových urbárnikov a znemožniť im tak vykonávať vplyv na rozhodovanie o otázkach fungovania žalovaného a jeho hospodárení tým, že menšinovým urbárnikom sa vkladá do rúk takáto moc ich prehlasovať. Podľa žalobcu sa prijatím protizákonných zmien zmluvy o spoločenstve pripravuje priestor pre ďalšie nekalé a protiprávne konanie a nakladanie s majetkom žalovaného. Uvedené dosvedčuje fakt, že žalovaný odmieta urbárnikom sprístupniť viaceré dokumenty týkajúce sa hospodárenia s iracionálnym odôvodnením, že na to nemajú právo, v dôsledku čoho urbárnici nie sú spôsobilí vykonávať kontrolnú právomoc, ktorá im je priznaná ustanovením . V neposlednom rade vyššie uvedenému

záveru nasvedčuje aj protiprávne zavedenie predkupného práva výboru uznesením č. X/XXXX, ktoré je v príkrom rozpore so , ktorého účelom je očividne vytvorenie možnosti nezákonne nakladať s majetkom žalovaného. Pri akomkoľvek najbližšom zasadnutí zhromaždenia budú jeho zvolávatelia postupovať podľa nezákonných ustanovení zmluvy o spoločenstve a určovať hlasy tak, ako bolo prijaté uznesením č. X. Uznesenia, ktoré budú prijaté takýmto protiprávnym spôsobom budú jednoznačne vykazovať vecné vady spôsobujúce ich neplatnosť. Aj napriek tejto skutočnosti, je však zrejmé, že na základe predmetných uznesení budú realizované kroky, ktoré môžu mať zásadný negatívny vplyv na fungovanie žalovaného a v dôsledku čoho môže dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného. Ak by aj navrhovateľ voči všetkým takto prijatým uzneseniam podal vždy žalobu o určenie ich neplatnosti, je zrejmé, že až do rozhodnutia súdu o každej takejto žalobe, by bol vytvorený priestor pre neoprávnené hospodárenie s majetkom žalovaného v neprospech urbárnikov, ako aj vykonávanie činnosti a úkonov, ktoré by takéto neplatné uznesenia umožňovali. Predmetné účinky uznesení by však mohli byť pre žalovaného ako aj samotných urbárnikov nezvratné, najmä ak by na základe nich došlo k neoprávnenému nakladaniu s majetkom žalovaného, ktorý by následne nebolo možné vymôcť späť. Naliehavosť a nevyhnutnosť tohto návrhu je preto podľa žalobcu daná okrem vyššie uvedeného aj tým, že žalobca ako podielnik nemá iné možnosti, ako sa domôcť toho, aby pri ďalších zasadnutiach zhromaždenia, ktoré budú nasledovať až do rozhodnutia vo veci samej, bolo hlasovanie realizované v súlade so a nie podľa nezákonných zmien zmluvy o spoločenstve. Okrem uvedeného je zrejmé, že žalovanému nehrozí žiadna zásadná škoda alebo ujma, ak dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle tohto návrhu, keďže až do prijatia uznesenia č. X boli hlasovacie práva členov žalovaného aj zmluvou o spoločenstve určené podľa podielov na spoločnej nehnuteľnosti a ako žalobca niekoľkokrát uviedol aj v tomto návrhu, takéto usporiadanie vyplýva zo samotného . Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že žalobca riadne osvedčil potrebu dočasnej úpravy a zároveň neexistuje žiadna prekážka, ktorá by v nariadení neodkladného opatrenia bránila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým nariadi nasledovné neodkladné opatrenie: Každý člen V. - S. K. C., so sídlom: A. E. XXX/XX, XXX XX C., K. Q., IČO: XXXXXXXX, má pri rozhodovaní zhromaždenia pomer hlasov, aký mu patrí podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle v spojení s . Žalobca taktiež žiadal náhradu trov konania. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: Plnomocenstvo, Výpis z LV č. XXXX a XXX, Detail pozemkového spoločenstva, Zmluvu o spoločenstve s právnou subjektivitou podľa zo XX.XX.XXXX, Zápisnicu z valného zhromaždenia V., S. K. C., konaného dňa XX.XX.XXXX, Žalobu zo dňa XX.XX.XXXX, Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. - 76, Zápisnicu o trestnom oznámení.

2. Z Výpisu LV č. XXXX v k.ú. C., obec C., okres S. a č. XXX v k.ú. D., obec F. Q., okres S. mal súd za osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností parcely registra C a parcely registra E nachádzajúcich sa na týchto listoch vlastníctva.

3. Zmluvou o spoločenstve s právnou subjektivitou mal súd za osvedčené, že členom V. - S. K. C. sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorú tvoria pozemky zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k. ú. C.B. a na LV č. XXX v k. ú. D..

4. Zo Zápisnice z Valného zhromaždenia V., S. K. C., konaného dňa XX.XX.XXXX je osvedčené, že predsedajúci A.. Z. oboznámil prítomných, že zhromaždenie je uznášaniaschopné (zúčastnení členovia s počtom hlasov XX,XX % z celkového počtu hlasov). Zároveň oboznámil prítomných, že X,XX% hlasov tvoria neprededené podiely, ktoré sa pri rozhodovaní zhromaždenia nezohľadňujú, a teda nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov tvorí XX,XX % hlasov. Taktiež je osvedčené, že valné zhromaždenie okrem iného schválilo uznesenie č. X/XXXX týkajúce sa zmien zmluvy o spoločenstve týkajúce sa bližšej úpravy ponukovej povinnosti a uplatnenia predkupného práva, proti ktorému hlasoval žalobca s podielom X,XX %. Valné zhromaždenie schválilo aj uznesenie č. X/XXXX týkajúce sa zmeny zmluvy o spoločenstve týkajúce sa hlasovania v spoločenstve, proti ktorému hlasoval žalobca s podielom X,XX% a zdržal sa A. A. K. podielom X,XX%. Uznesenie č. X/XXXX bolo schválené podielom XX,XX% a uznesenie č. X/ XXXX bolo schválené podielom XX,XX%.

5. Zo žaloby žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. pozn. súdu) je osvedčené, že žalobca sa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a to č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX a X/XXXX, ktoré boli prijaté na zasadnutí zhromaždenia V. - S. K. C..

6. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. - 76, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi Z.. Z. Z. do špecifikovaných dokumentov a odovzdať mu kópie dokumentov a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že právny zástupca žalobcu osobne žiadal na základe vyššie uvedeného (v ods. 6) uznesenia vydanie dokladov špecifikovaných v tomto rozhodnutí od predsedu žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí mu tieto dokumenty odmietli vydať.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

19. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

20. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, čo je prípad danej veci. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasledujúcich .

22. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcu vyplýva z obavy z bezprostredne hroziacej ujmy na právach členov žalovaného, konkrétne pramení z obavy, že na základe predmetných uznesení budú realizované kroky, ktoré môžu mať zásadný negatívny vplyv na fungovanie žalovaného a v dôsledku čoho môže dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného. Predmetné účinky uznesení by však podľa žalobcu mohli byť pre žalovaného ako aj samotných urbárnikov nezvratné, najmä ak by na základe nich došlo k neoprávnenému nakladaniu s majetkom žalovaného, ktorý by následne nebolo možné vymôcť späť. Žalobca ako podielnik nemá iné možnosti, ako sa domôcť toho, aby pri ďalších zasadnutiach zhromaždenia, ktoré budú nasledovať až do rozhodnutia vo veci samej, bolo hlasovanie realizované v súlade so a nie podľa nezákonných zmien zmluvy o spoločenstve.

23. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na využitie požadovaného procesného inštitútu odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je osvedčená z hľadiska skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia - žalobcu, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením.

25. V danej veci žalobca naliehavosť požadovanej úpravy pomerov medzi stranami sporu odvodzuje a zakladajú primárne na tvrdení o vzniku možnej hypotetickej ujmy, vzniku možných (v súčasnosti neexistujúcich) predpokladov, že na základe predmetných uznesení budú realizované kroky, ktoré môžu mať zásadný negatívny vplyv na fungovanie žalovaného a v dôsledku čoho môže dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného.

26. Súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočívaj výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených alebo zadovážených listín.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je členom V. - S. K. C., ktorého členmi sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorú tvoria pozemky zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k. ú. C. a na LV č. XXX v k. ú. D.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k Valnému zhromaždeniu V.Q. - S. K. C., v ktorého programe bol ( okrem iného) návrh na zmenu zmluvy o spoločenstve (bod č. 9 Programu). Na valnom zhromaždení boli taktiež prijaté uznesenia č. X/XXXX a č. X/XXXX, na ktoré poukazoval žalobca v návrhu a o ktorých neplatnosť bola žalobcom podaná žaloba na tunajší súd vedená pod sp. zn. .

28. Samotná skutočnosť, že žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. a namietal sčítavanie počtu hlasov, zákonnosť prijatých uznesení valného zhromaždenia a podal žalobu o určenie neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia V. - S. K. C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa týkajú pomeru hlasov každého člena Urbáru - pri rozhodovaní zhromaždenia má mať každý člen pomer hlasov, aký mu patrí podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle v spojení s , nie je samé o sebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení nim požadovanom, nakoľko doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o neplatnosti ním napadnutých uznesení valného zhromaždenia v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , t. j. toho času nie je možné považovať prijaté uznesenia za protizákonne a všetky tvrdenia žalovaného budú predmetom dokazovania vo veci samej v konaní .

29. Pokiaľ žalobca tvrdí, že právne úkony žalovaného realizované v súčasnosti valným zhromaždením (napr. disponovanie s majetkom žalovaného) a tento majetok žalovaného, by následne nebolo možné vymôcť späť, súd môže len konštatovať, že žiadne konkrétne úkony žalovaného resp. jeho súčasných orgánov žalobca neuvádza a ani nepreukázal tak, že valné zhromaždenie vykonáva alebo mieni vykonať akékoľvek úkony nesúce znaky nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami alebo majetkom žalovaného, čím by došlo k ohrozeniu práv žalobcu ako podielnika žalovaného ani že by jeho konaním mohlo dôjsť k nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobcu. Z týchto súd nevzhliadol žiaden dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu v znení navrhovanom žalobcom.

30. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení žalobcu

- navrhovateľa neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, ktoré v danej veci doposiaľ osvedčené neboli a musia byť predmetom konania a dokazovania vo veci samej.

31. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy ešte nebolo rozhodnuté súdom o zákonnosti/nezákonnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa XX.XX.XXXX.

32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle v spojení s a tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli nijaké trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.