Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/73/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 25. novembra 2021 o sťažnosti odsúdeného Z. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 29.9.2021 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného Z. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok napadnutým uznesením podľa s poukazom na Tr. zák. návrh odsúdeného Z. U. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 9.3.2021, právoplatný dňa 9.3.2021, v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pre pokračujúci prečin krádeže podľa prím. a) Tr. zák. a iné, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Ružomberok, ktorú neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného Z. U. nie je dôvodná.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia , t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú

treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného Z. U. neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre jeho záver o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Okresný súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Treba stručne pripomenúť, že u odsúdeného je splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. že si vykonal polovicu uloženého trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu možnosť za splnenie stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale pri posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života, súd musí prihliadať aj na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.

Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok okrem iného vyplýva, že počas pobytu vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina boli zaznamenané dve porušenia povinností vyplývajúcich z ústavného poriadku (v oboch prípadoch bol počas previerky početného stavu neustrojený a spal na lôžku). Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Po nástupe na výkon trestu a premiestnení do ÚVTOS Ružomberok bol v dodržiavaní interných predpisov zaznamenaný jeden nedostatok, keď nedodržal protiepidemické opatrenia, za čo bol disciplinárne potrestaný pokarhaniami. Disciplinárne odmenený nebol. K trestnej činnosti zastával nekritický postoj. Riziko recidívy trestnej činnosti bolo u odsúdeného vyhodnotené ako vysoké a resocializačná prognóza bola nepriaznivá. Riaditeľ ústavu preto konštatoval, že odsúdený nepreukázal splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporučil jeho podmienečné prepustenie. Na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Ružomberok dňa 29.9.2021 zástupca ÚVTOS Ružomberok doplnil správu ústavu a uviedol, že

došlo k zmene od vypracovania hodnotenia, nakoľko odsúdený bol ešte raz disciplinárne potrestaný za to, že zneužil lieky tak, ako ich nemal naordinované, pričom na záveroch riaditeľa ústavu naďalej trvá.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné skúmať, či odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu. Nadriadený súd komplexne posudzoval osobu odsúdeného, prihliadol na povahu, ako aj charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a konštatuje, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie v takom rozsahu, ako má na mysli ustanovenie . Možno tak uzavrieť, že u odsúdeného nebola splnená druhá podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky podmienečne prepustený po vykonaní stanovenej doby, bez zreteľa na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť v hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad. Ustanovenie § 66 Tr. zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne podmienky odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za takéhoto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani tretiu materiálnu podmienku v podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd je tiež toho názoru, ako súd prvého stupňa, že osoba odsúdeného nedáva súdu dostatočnú záruku, že po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. V tejto súvislosti bolo správne poukazované na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný pre majetkovú a inú trestnú činnosť, z toho 11-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery, pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným , či páchateľ má sklony k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie oboch trestných činov je v inak riadnom živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť jeho nápravy a pod. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na páchateľa odsúdenie a uloženie trestu, prípadne i výkon uloženého trestu. Z týchto skutočností môže súd robiť už mnohom konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou trestu a pod.

S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odsúdený je osoba, ktorá má výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti. Účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach odsúdeného minul účinkom, t.j. predchádzajúce tresty nesplnili svoj cieľ, pretože odsúdený opakovane pácha trestnú činnosť. Predchádzajúce odsúdenia ho neovplyvnili natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život.

Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná existencia predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude viesť riadny život.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa krajský súd sťažnosť odsúdeného Z. U. ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.