Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: SEKHO s.r.o., so sídlom Kremnická 26, 851 01 Bratislava, IČO: 47 597 267, zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: ULTIMUS s. r. o., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 46 255 982, zast.: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o zaplatenie príslušenstva, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14.506,07 Eur od 30.10.2017 do 11.12.2017 a zo sumy 8.506,07 Eur od 12.12.2017 do 28.02.2018 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.506,07 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu práce na hale H3B v areáli Volkswagen v Bratislave. Žalobca práce riadne vykonal a po zrealizovaní druhej etapy prác v súlade s objednávkou a odsúhlasenou cenovou ponukou vystavil žaovanému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 29.10.2017 na sumu 14.506,07 Eur. Žalovaný uhradil pred podaním žaloby na túto faktúru sumu 6.000 Eur.

2. Žalobca k žalobe doložil faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 29.10.2017, objednávku prác zo dňa 17.06.2017, predžalobnú výzvu zo dňa 24.01.2018 a predžalobnú výzvu doručenú žalovanému dňa 08.02.2018. 3. Po podaní žaloby pred jej doručením žalovanému vzal žalobca žalobu v časti istiny späť z dôvodu úhrady tejto pohľadávky dňa 28.02.2018 a naďalej trval, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu príslušenstva.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi v plnej výške uhradil. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie predmetnej faktúry žalovanému, teda nepreukázal nárok na prípadný úrok z omeškania.

5. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný nespochybnil samotnú faktúru. Štandardne sa pri úhrade faktúry uvádza ako variabilný symbol jej číslo, čo je evidentné aj z výpisov účtu zo dňa 11.12.2017 a zo dňa 28.02.2018. Žalovaný ešte v roku 2017 vykonal čiastočnú úhradu fakturovanej ceny

diela vo výške 6.000 Eur, čo znamená, že žalovaný preukázateľne už v tomto čase disponoval údajmi, ktoré mohol nadobudnúť výhradne z predmetnej faktúry.

6. K vyjadreniu žalobca doložil výpis z účtu žalobcu zo dňa 11.12.2017 preukazujúci úhradu sumy 6.000 Eur žalovaným, výpis z účtu zo dňa 28.02.2018 preukazujúci úhradu sumy 8.506,07 Eur žalovaným a odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu žalobcu.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca k svojmu vyjadreniu nepriložil žiaden dôkaz preukazujúci doručenie faktúry a teda neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno.

8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 25.11.2021, na ktorom žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14.506,07 Eur od 21.10.2017 do 11.12.2017 a zo sumy 8.506,07 Eur od 12.12.2017 do 28.02.2018 a náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomných podaniach.

10. Podľa („ObZ“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

11. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

13. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.506,07 Eur titulom neuhradenia ceny diela. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný pred podaním žaloby a pred doručením predžalobnej výzvy zo dňa 24.01.2018 čiastočne uhradil cenu diela platbou dňa 11.12.2017 a ako variabilný symbol uviedol číslo faktúry, o ktorej tvrdí, že mu nebola doručená. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že do dňa úhrady bolo zo strany žalobcu žalovanému oznámené číslo faktúry inak ako jej doručením, mal súd za to, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a daňový doklad bol žalovanému riadne doručený. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ceny diela, vznikol žalobcovi nárok v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do jej zaplatenia, ako aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

16. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.10.2017 zo sumy 14.506,07 Eur. Faktúra č. XXXXXXX bola splatná dňa 29.10.2017 a nárok na úrok z omeškania vznikol žalobcovi deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t. j. dňa 30.10.2017. Súd preto v časti uplatneného úroku z omeškania od 21.10.2017 do 29.10.2017 žalobu zamietol.

17. Podľa („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol neúspešný v nepatrnej časti, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.