Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pc/44/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľky: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, voči manželovi navrhovateľky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu na rozvod manželstva takto

rozhodol:

I. Manželstvo manželov Q. W.,, rodeného W., narodeného XX.XX.XXXX a G. W., rod. T., narodenej XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O. nad Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. nad Q., vo zväzku G.., ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že po uzavretí manželstva bolo manželstvo spočiatku harmonické a bezproblémové a to až do času, keď sa im narodila dcéra. Je zdravotne postihnutá a manžel neprejavuje žiadnu ochotu pomáhať jej s ňou. Túto neochotu z manželovej strany zle znáša ona a tiež aj ich dcéra. Manželov nezáujem a agresívne správanie ich psychicky a aj duševne ubíja, čo viedlo k tomu, že s dcérou začala navštevovať psychiatra. S manželom sa už viac rokov intímne nestýkajú. Je nepochybné že manželstvo predstavuje už len formálny zväzok, neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Dňa XX.XX.XXXX pod sp.z.:XX P/XXX/XXXX podala žiadosť o zrušenie rozvodového konania, čo bolo z jej strany skratové riešenie situácie. Bolo to na naliehanie a pod nátlakom manžela, ktorý jej prisľúbil zlepšenie situácie. Ale ani po túto dobu sa ich spoločný život nezmenil a môže istotou tvrdiť, že sa ešte aj zhoršil.

2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky (manželky) a manžela navrhovateľky (odporcu), oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O.d Q.. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka je národnosti slovenskej, manžel národnosti maďarskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádza 1 dieťa, ktoré je už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese O. XXX, kde aj toho času zdieľajú spoločnú domácnosť. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle .

4. Navrhovateľka na ústnom pojednávaní dňa 19.09.20254 uviedla, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí v rozdielnosti pováh, a v následnom citovom odcudzení, konštatovala, že očakávala, aby jej manžel bude viacej vypomáhať v domácich prácach, uvedomuje si, že on je taktiež invalidným dôchodcom, avšak uviedla že vyrastala v rodine, kde jej rodičia boli taktiež invalidní dôchodcovia, pričom jej otec

napriek hendikepu vypomáhal jej matke v domácnosti. S manželom majú spoločnú dcéru, ktorá toho času má XX rokov, ktorá je zdravotne postihnutá, preto bolo potrebné jej zabezpečovať adekvátnu starostlivosť aj osobnú, ktorá starostlivosť jej jej aj toho času nepretržite poskytovaná. Manžel vôbec nie je nápomocný, všetko musí v domácnosti riešiť sama. Čo sa týka návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala dňa XX.XX.XXXX bol stiahnutý len z dôvodu, že sa jej manžel vyhrážal, že ju dostane na psychiatriu, a že nebude môcť sa starať o maloleté dieťa. Následne vzala svoj návrh späť a žiadala konanie zastaviť, pričom nedošlo k polepšeniu vzťahu, prehlásila, že toho času bývajú v spoločnej domácnosti už ako len spolubývajúce osoby, nastal u nej zlom, preto toho času je presvedčená, že takto naďalej žiť nechce, preto vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Toho času zdieľajú ešte spoločnú spálňu, avšak nie ako manželia. Intímny styk posledný mali cca pred XX rokmi. Počas trvania manželstva mali závažnejšie problémy, čo museli vyriešiť pôžičkami, ktoré splácajú do dnešného dňa. Uviedla, že poskytla manželovi poslednú šancu pred X rokmi, keď stiahla návrh na rozvod manželstva, nakoľko jej sľúbil, že sa zmení, avšak k tomu nedošlo, pričom mal na to X rokov. Toho času mu toto už neuverí. A preto žiada, aby súd ich nefunkčné manželstvo rozviedol.

5. Manžel na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Žiada, aby ich manželstvo nebolo rozvedené, nakoľko je presvedčený o tom, že manželka bola namotivovaná na podanie návrhu kamarátkou, a taktiež správanie manželky považuje za správanie, ktoré je motivované financiami. Popiera, že by nebol nápomocný v domácnosti. Dva roky bol doma, predtým pracoval, vykonával pracovnú činnosť ako X.-O., väčšinu času bol v robote. Celú svoju výplatu dával manželke. Manželka mu neustále vynadá, že jej nepomáha v domácnosti, pričom nevie, čím by mal pomáhať. Mávajú časté konflikty, viackrát ju nasmeroval, aby sa dohodli, aké práce by mali vykonávať, avšak s tým ona nesúhlasila. Má taký pocit, že dcéra je nahuckaná proti jemu zásluhou manželky.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

11. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

12. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

13. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a

nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

14. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

15. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi deklarovala navrhovateľka, manžel navrhovateľky konštatoval, že keby bola manželka ochotná viesť s ním adekvátnu komunikáciu, je presvedčený, že by vedeli zachrániť manželstvo. Manžel upresnil, že toho času medzi manželmi pretrváva nezhoda a konflikt, avšak ten nie je kvalifikovaný ba trvalý. Rozdielnosť v argumentácii odporcu spočívala v tom, že poskytol svoj uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd (nedostatočná komunikácia, nereálne očakávania manželky od invalidného dôchodcu čo sa týka spoluúčasti na výkone domácich prác, huckanie dcéry voči manželovi manželkou).

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak sú v manželstve problémy, je povinnosťou oboch manželov, aby vyvinuli maximálne úsilie na odstránenie rozporov medzi manželmi. Manželka uviedla, že poskytla manželovi poslednú možnosť na zachránenia manželstva pred 5 rokmi, kedy stiahla návrh na rozvod manželstva na súde, uviedla, že k tomu dospela pod nátlakom manžela, ktorý sa jej vyhrážal, pričom dodala, že ak by manžel ich manželstvo chcel úprimne a natrvalo zachrániť, mal X-ročné obdobie, aby jeho odhodlanie hodnoverne preukázal manželke. K uvedenému podľa uvedenia navrhovateľky nedošlo, ba toho času vzťahy medzi nimi sú ešte horšie. Manžel na pojednávaní obviňoval manželku, že koná pod vplyvom jej kamarátky, a je motivovaná financiami. Uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko vzťahy medzi nimi nie sú trvale rozvrátené. Prehlásil, že by bol ochotný si sadnúť s manželkou za účelom prediskutovania uvedenej problematiky, pričom dodal, že on je invalidným dôchodcom a bude schopný vypomáhať manželke len s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Z prejaveného postoja manželky na pojednávaní súd usúdil, že aktuálne je zo strany manželky vylúčená možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželom, a preto všetky i prípadné budúce pokusy manžela o jeho presvedčovanie by boli bez kladného výsledku, nakoľko manželovi už nedokáže uveriť ani jedno slovo. Takýto postoj manželky bol súdu aj deklarovaný na súdnom pojednávaní, ba k uvedenému záveru dospela sudkyňa pozorovaním aj neverbálnej komunikácie medzi manželmi.

17. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvávať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby

z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.

18. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia normálne už ani nekomunikujú, intímne pravidelne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Existujúci stav vo vzťahu medzi manželmi potvrdil aj navrhovateľka ako aj sám odporca. Spoločná minulosť manželov, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné zachovať toto manželstvo pre jednoznačné zamietavé stanovisko navrhovateľky, ktorá dala jednoznačne najavo, že už s manželom nechce zotrvať v manželskom zväzku nakoľko vylučuje možnosť zmeny správania k lepšiemu u manžela.

19. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho). (viď rozhodnutie Krajského súdu v S. pod č. XXCoP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX).

20. Súd teda zdôrazňuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v predmetnom prípade je možné považovať rozdielnosť pováh, nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi a následné citové odcudzenie medzi manželmi.

21. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemôže podať odvolanie navrhovateľka, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením pred súdom vzdala.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie pre manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).