Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-28-2019.pdf
PDF · 128.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Kapinaja a prísediacich Mgr. Magdalény Hrubej a Bc. Samuela Šebestu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2021 takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd obžalovanú: Ľ. Š., E.. XX.XX.XXXX K. K. D., J.. I. I., I. X,
o s l o b o d z u j e ,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 4Pv 578/17 zo dňa 19.03.2019, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ž e
od presne nezisteného času v mesiaci jún 2015 do 14.09.2017 na ulici Stará Vajnorská 9 v Bratislave, v priestoroch obchodnej spoločnosti MEDIAPRESS Bratislava, s.r.o., ako zamestnanec oddelenia distribúcie tejto spoločnosti, v počítačových systémoch spoločnosti do počítačového programu DNC slúžiacemu na riadenie, sledovanie a kontrolu obehu tovaru poškodeného, zadávala falošné údaje o mimoriadnych remitendách u odberateľov W. I., IČO: 32 132 131, A. I., IČO: 43 516 670, mediaville, s.r.o., IČO: 43 832 881, K. Z. - Tlačoviny, IČO: 30 145 112, PRESSO Plus, s.r.o., IČO: 45 321 671, tlačových médií spoločnosti MEDIAPRESS Bratislava, s.r.o., ktoré vydávala za oprávnené a na základe toho boli v prospech týchto odberateľov vystavené dobropisy v celkovej doposiaľ zistenej sume 104.000,-€, čím spôsobila poškodenému, spoločnosti MEDIAPRESS Bratislava, s.r.o., IČO: 31 384 421, so sídlom Stará Vajnorská 9, Bratislava, škodu v doposiaľ zistenej výške 80.895,-Eur, spočívajúcu v získaní tovaru týmito odberateľmi bez úhrady,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa pošk. spol. MEDIAPRESS Bratislava, s.r.o., IČO: 31 384 421, so sídlom Stará Vajnorská 9, Bratislava s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovanej v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinná, vykonal dokazovanie výsluchom, splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti, svedkov, obžalovanej a oboznámil sa s relevantnými listinnými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Následne súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní boli produkované výlučne dôkazy svedčiace v neprospech obžalovanej, s tým, že napriek návrhom zo strany obhajoby na vypočutie svedkov, už v prípravnom konaní, boli títo svedkovia vyšetrovateľom odmietnutí a k ich vypočutiu došlo až v konaní pred súdom. Je potrebné poukázať na porušenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Taktiež v zmysle § 278 ods. 2 súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V prípravnom konaní boli zabezpečené výsluchy svedkov G., K., O. W. Z., o ktorých výpovede obžaloba o.i. opierala svoju obžalobu a ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, pričom z výpovede svedka A.. O. G. vyplynulo, že v roku 2016 zistili, že sa im zvyšuje počet dobropisov ohľadom zhoršovania celkovej marže vo forme k ich odberateľom a začali hľadať, kde môže tento rozdiel vznikať. Odhalili, že sa neúmerne zvyšujú ručne zadané dobropisy na braných odberateľov a na základe toho spolu s právnym zástupcom podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a následne monitorovali, kto z oddelenia distribúcie túto trestnú činnosť pácha. Bolo zistené, že z tých kamerových záznamov sa pri tých zariadeniach nachádzala obžalovaná. Jemu v podstate prišlo na rozum, že tá činnosť pri zadávaní dobropisov je v podstate bežná. Vždy ma na to odd. o dobropisoch informovalo v akej výške sú zadané. Tie dobropisy mohla obžalovaná zadávať počas pracovnej doby vo svojom počítači a nie na cudzom a mimo štandardnej pracovnej doby. Po tom, čo obžalovaná prestala navštevovať ich spoločnosť, tak sa miera dobropisov v značnej miere znížila a z toho, čo sledoval i dobropisy, predstavovali sumu okolo 5.500,-Eur mesačne a to v dobe, keď pre ich spoločnosť obžalovaná pracovala. A od obdobia od kedy obžalovaná u nich nepracuje sa miera dobropisov drží vo výške cca 1.200,-Eur mesačne, čo je aj bežná miera, ktorú mu dovtedy vždy hlásilo oddelenie distribúcie. Celý proces funguje tak, že dodávky, ktoré sa uskutočnia v prvom týždni sú následne fakturované koncom druhého týždňa väčšinou štvrtok a piatok. Dobropisy je nutné zadať vždy pred fakturáciou teda pred štvrtkom, resp. piatkom v tom druhom týždni, nakoľko sa nedá už do fakturácie zasiahnuť, po tom čo sa odfakturuje. Celý systém funguje na optimalizácii dodávok t.j. keď odberateľovi dodám 5 ks a on mu následne 5 vráti, na faktúre by mala byť 0. V takomto prípade systém ten daný tovar do distribúcie nenavrhne. Zistili, že pani obžalovaná do systému zasahovala a ovplyvňovala túto optimalizáciu tzv. fixovala odberateľov a odoberané tituly. Keby toto neurobila, tak systém následne odberateľovi daný tovar nedodá a tovar nemá byť dobropisovaný. Toto pravidlo bolo jasné a všetci zamestnanci distribúcie o tomto vedeli , že to nemajú robiť. Týmto zásahom si vytvárala obžalovaná príležitosť do budúcna, aby bolo neustále možné vytvárať dobropisy na vybrané tituly, ak si dobre pamätá, tak pri prechádzaní získaných údajov našli aj prípady, kedy počet dobropisovaných kusov presahoval dodávky. Svedok ďalej uviedol, že z jeho uvažovania obžalovaná tento skutok musela robiť za odplatu, a jediné čo ho napadá, že mohla byť dohodnutá s odberateľom, ktorý tieto dobropisy obdrží. Ohľadom týchto mimoriadnych remitend voči odberateľom, ktorí sú uvedený v obžalobe, tak týchto nekontaktovali ani za účelom vysvetlenia ani náhrady škody. Ako vyplýva z obžaloby, tieto firmy, ktoré sú v skutkovej vete sa obohatili na úkor jeho spoločnosti, a to prečo od nich nežiadali náhradu škody a prečo s nimi naďalej spolupracujú, ak sa na ich úkor obohatili, k tomu svedok uviedol, že zo šetrenia vyplýva, že škodu spôsobovala obžalovaná, preto sa zameral na obžalovanú. So spoločnosťami spolupracujú preto, že zachovávajú s nimi obchodno-právne vzťahy.
Svedok W. K. vypovedal, že to bolo v apríli v roku 2017, sa riešili nejaké nezrovnalosti ohľadom faktúr DNC za tlač. Zistilo sa, že tam majú rozdiel cca 22.000,-eur a v tom období sa začal robiť elektronický import faktúr, resp. všetkých dokladov odberateľov do systému SPIN. Keďže tento systém im spravuje iná spoločnosť, tak pani O., ktorá ho mala na starosti neustále hovorila, že sú tam nezrovnalosti a stále chýba vyššie uvedená čiastka. Postupne sa začali hľadať chyby, a keď otvoril faktúru v oboch systémoch tak za normálnych okolností mali byť identické. Svedok mal to šťastie že natrafil na spol. Mediavil, ktorá ich vlastne poškodzovala a zistil že v ich systéme SPIN a v systéme DNC má faktúra
resp. dobropis inú hodnotu. Na ich strane DNC bola hodnota vyššia ako bola uvedená v systéme SPIN. On si tieto dobropisy vytlačil a išiel za pani O. na oddelenie distribúcie, aby mu to vysvetlila. Pani O. vyhotovila dokument, v ktorom vysvetlila nezrovnalosti a teda, že sú tam uvedené položky, ktoré sú tam dohadzované ručne, v ich systéme DNC. Po šetrení zistili, že uvedená suma chýba, a že sa to týka týchto spoločností uvedených v obžalobe. Následne upozornil na uvedenú skutočnosť zástupcu riaditeľa p. I., ktorý informoval následne riaditeľa a konateľa spoločnosti p. G.. Následne začali robiť monitor a vypočítavať výšku tej škody, ktorá poškodenému vznikla aj spätne za predchádzajúce obdobie. V septembri 2017 začali vykonávať monitoring počítačov. A tým, že sa zistilo, že títo odberatelia patria obžalovanej, začali monitorovať počítať obžalovanej. A po uplynutí nejakej doby cca týždeň, dva, pričom presne nevie uviesť aké obdobie nemali dôkazy, že by túto činnosť vyvíjala obžalovaná, tak prešli k monitorovaniu aj ostatných dvoch staníc jej kolegyni pani O. W. Z. Z.. Asi po 2 alebo 3 dňoch, keď kontroloval počítačový systém, či funguje správne, a či tam tečú dáta, bolo po ich pracovnej dobe, nepamätá si presne, či to bolo 15.45 alebo okolo, zistil, že sa prenášajú údaje z PC pani O.. Zavolal jej a opýtal sa jej, či je ešte v práci, keďže mu potvrdila že nie je, tak následne prešiel ku kontrole dát, ktoré tam natiekli a po analýze týchto dát zistil, že tam bolo vykonávané ručne nahrávanie dobropisov do systému DNC a keďže je to vizuálny záznam, bolo presne vidieť, ktoré firmy, resp. spoločnosti ich poškodzujú. Následne keď vykonávali monitoring, zistili, že tieto dobropisy vždy prichádzajú buď z počítača pani O., alebo pani Z., nikdy nie však z počítača obžalovanej. Potrebovali sa uistiť, že to nebola pani Z., tak museli prejsť na základe povolenia od polície a prokuratúry na sledovanie kamerou, kde si zabezpečili tieto zariadenia do uvedených miestností a na základe kamerového záznamu po nejakom týždni zistili, že keď spárovali čas kedy tiekli dáta do systému DNC spolu s kamerovým záznamom, zistili, že toto vykonávala obžalovaná. Následne tento monitoring trval až do vzatia obžalovanej políciou. Oni v tomto období pracovali na tom, aby vyčíslili presnú výšku škody, jedná sa o ručnú prácu o manuálne hľadanie v záznamoch v databázach a začala sa určovať výška škody, kde sa zohľadňovali všetky veci ako to, čo oni ako distribútorky mohli robiť, teda na čo majú oprávnenie. Došli k nejakej finálnej čiastke. Systém funguje tak, že pre nich distribúciu zabezpečuje spol. Mediaprint Kapa, kde je distribučná linka, ktorá na každý predajný bod odberateľa nadelí presne to, čo si daný odberateľ objedná. Toto funguje na každodennej báze, kde za týždeň odberateľovi príde výstup - remitenda, čo vlastne znamená, že v nej žiadame od odberateľa vrátenie nepredaných tlačovín, ale vždy za týždeň dozadu. Túto vratku odberateľ zabalí do balíka a pošle naspäť do Mediaprintu, kde následne to prechádza cez remitendnú linku, pri ktorej keď daný pracovník zoberie konkrétny titul, naskenuje ho, on sa mu zapíše do nejakej databázy, takto im prejde rukami každý titul, ktorý odberateľ poslal späť a následne tieto dáta sa z linky vyexportujú a pošlú importnej dávke k nim do systému DNC. Táto remitenda na 99,5 % má byť zhodná s dobropisom, na základe ktorého oni na týždennej báze vystavujú odberateľom faktúru aj dobropis. Ten rozdiel je v tom, že sa stáva, že im odberatelia reklamujú veci, s tým, že zavolajú na distribúciu a oznámia, že im neuznali reklamáciu za nejaký titul, ktorý on v remitende vracal. Ten titul potom sa nahlási uvedenej osobe v Mediaprinte, ktorá ma na starosti reklamácie a ktorá rozhodne o tom, či môžeme danú reklamáciu uznať alebo nie. Táto reklamácia, keď je uznaná sa potom nahráva do DNC a to je ten ručne zadávaný dobropis. Tento ručne zadávaný dobropis vlastne Mediaprint Kapa nevidí, je to ich interná záležitosť. Tieto ručne zadávané dobropisy vždy na konci týždňa a konci mesiaca zadávajú, resp. hlásia tieto baby teda obžalovaná, O. W. Z., koľko alebo za koľko mali reklamáciu. Pani O. má tabuľku, do ktorej si to nahráva, čiže má prehľad o tom, koľko bolo reklamácii za mesiac, pričom toto číslo pani obžalovaná nahlasovala len tak „od brucha“ a absolútne sa nezhodovalo s tým, čo bolo nahadzované ručne a niekoľkonásobne prevyšovalo uvedenú sumu. Tak im to pomohlo aj k určeniu konkrétnej škody od konkrétnych odberateľov. Toto číslo vždy nahlásia riaditeľovi, ktoré je o tom informovaný. Čiže keď niekto nahlási 300,-eur, je to strata ktorú oni v dobrej vôli odberateľom uznávajú, avšak ak sa jedná o sumy väčšie ako napr. 3.000 až 4.000,-Eur a nahlásila by to riaditeľovi, tak tento by sa hneď spýtal v čom je problém a začalo by sa to riešiť. Každopádne z týchto opráv, ktoré vykonávali zamestnankyne, musia mať podložené niečím na základe čoho to reklamujú. Buď je to mail alebo remitendu od odberateľa v ktorom reklamoval, kde je presne napísané, aký titul reklamuje v akom množstve reklamuje. Keby všetky opravy, ktoré obžalovaná vykonávala, boli relevantné, museli byť podložené dokladmi. Ako IT si všimol, že keď si pozeral tituly, ktoré boli dobropisované a nejaký si náhodne vybral, že aký má podiel v reklamáciách, tak v 99% miere, sa pohybovali len v skupine tých odberateľov, ktorí sú uvedení. Je nereálne aby sa udialo to, že vám 5 odberatelia nahlásia opravu za cca 6.000,-eur a zvyšných 200 odberateľov vám dá opravu za cca 600,-Eur. Títo zamestnanci, ktorí pracujú na tom oddelení nemajú žiadne špeciálne prihlasovacie údaje, alebo heslá, ktorými sa prihlasujú do počítača, keďže ten systém je postavený, tak ako je, teda, že každá
pracovníčka má určenú skupinu odberateľov, ktorú obhospodaruje a majú priamy prístup do databázy. Práve preto sa muselo pristúpiť k špeciálnemu monitoringu všetkých PC aj softwérovo aj kamerovo. Svedok ďalej uviedol, že dobropis je vlastne sumár remitenda + oprava. T.j. že vy máte v dobropise cca 50 titulov, t.j. napr. máte nový čas 7 ks... suma. Zadávanie opráv sa robí pred fakturáciou, lebo po fakturácii nejde už zadať za dané obdobie. Zadávaná oprava titulu, keď zadávate ručne zadávaný dobropis, viete zadávať iba ten titul, ktorý sa za dané obdobie, ktorého sa ten dobropis týka, čiže za týždeň dozadu. T.j. keď vy zadáte nejaký titul, ktorý už bol odfakturovaný, alebo sa vôbec v tej remitende nenachádza, tak vám systém vypíše, že ten titul sa tam nenachádza alebo že bol odfakturovaný. Čiže on, keď každý týždeň uzavrie fakturáciou obdobie, to sa uzatvára tým, že oni to dajú odfakturovať, on už nevie do toho vstúpiť a nevie do toho pridať žiaden starší titul. Čiže každá nová oprava sa bude hlásiť do budúcej fakturácie. Čiže keďže tieto opravy boli aj na základe kamerových záznamov vykonávané vždy streda a štvrtok, resp. tesne pred fakturáciou, tak systém sa uzavrel, obžalovaná dohádzala, resp. tesne pred fakturáciou nahádzala ručne sumu ktorou poškodzovala spoločnosť a na druhý deň ráno, keď sa to iba odfakturovalo vidíte len tú finálnu sumu a nevidíte konkrétne tituly, ktoré boli dohadzované.
Na otázku obhajcu, že na základe monitoringu a na základe kamerových záznamov vedeli identifikovať, že obžalovaná zadávala ručne dobropisy z PC kolegýň, v obžalobe je vymedzené obdobie od júla 2015 do polovice septembra 2017, teda vtedy kedy nebol monitoring a nebol tam ani kamerový systém, ako viete, že práve obžalovaná zadávala ručne zadávané dobropisy, keď v danom období nebola monitorovaná kancelária a zároveň uviedol, že v systéme DNC sa nedá identifikovať kto zadával ten dobropis. K tomu svedok uviedol, že keďže identifikovali od septembra 2017 obžalovanú, tak na základe toho a skupiny odberateľov, z ktorými pracovala na základe tej skupiny ľudí začali pozerať aj spätne do minulosti a bolo vidieť presne, že to začalo od nejakej doby. Obžalovaná sa k tomu vyjadrila s tým, že neexistuje žiadna položka v dobropise, ktorá sa nedá pozrieť v tom danom týždni aj spätne za celé roky, keďže je tam uvedené, každá položka má svoj kód titulu, číslo odberateľa, číslo titulu a kusy. Každá jedna oprava je na dobropise uvedená, dá sa identifikovať, neexistuje nič, čo by sa nedalo identifikovať a keď niekto dostane napr. 5 ks nového času, tak ako to uvádza svedok, neexistuje odpísať 7 - teda o 2 viacej. To sa všetko kontrolovalo, každá jedna položka, to bola ich práca. Neexistuje taká položka, aby odberateľ dostal 10 ks titulu a mal odpísaných z toho istého 12. To znamená, že by vtedy by im vznikla neoprávnená remitenda. Nikto si to nedovolil, všetky kolegyne si na to dávali pozor. Čo sa týka množstva klientov tak tento údaj je uvedený v PC. O. mala 9 súkromníkov v danom období, Z. 25 a obžalovaná mala 170. Tým chce poukázať na 80%-né zvýšenie opráv, keďže ona mala ďaleko viac prevádzok ako jej kolegyne. V tom roku 2016 vypadol server aj záložný disk a potom Z. O. musela nahádzať do skladu tovar fiktívne, aby mali čo odfakturovať. To že ten program nahodil pán K. z roku 2012, na to sa prišlo tak, že sa začal deliť tovar starým odberateľom, ktorí už boli stornovaní a ktorí neexistovali. Na to sa prišlo tak, že keď sa v r. 2016 nahodil ten starý PC systém z roku 2012, tak PC začal automaticky prideľovať tovar odberateľom, ktorí už neexistovali. Naproti tomu svedok K.M. si nepamätá na výpadok systému v roku 2016, ani žiaden zo svedkov obžaloby. Svedkyňa O., taktiež nevedela o výpadku systému, a celá jej výpoveď sa nesie v duchu toho čo vypovedal svedok K., pričom uvádzala, že na starosti mali odberateľov rovnako, obžalovaná nemala žiaden dôvod chodiť na počítače kolegýň a počas jej výsluchu sa nejednalo o spontánnu výpoveď, ale svedkyňa mala pripravené poznámky, čo tiež nie je úplne štandardný postupo, že sa svedok pripravý na svoju výpoveď v konaní pred súdom, takými poznámkami, ktoré v podstatných častiach kopírujú výpoveď svedkov G. W. K.. Naproti tomu podstatná časť, je výpadok systému, o ktorom rozprávala obžalovaná a ktorý potvrdila svedkyňa Z.. Svedkyňa Z., tiež na hlavnom pojednávaní uviedla, že zadávanie dobropisov mohla za ňu robiť aj obžalovaná. Ona bola v roku 2017 PN a keď sa vrátila ju svedkyňa O. upozornila na to, že niečo sa deje a že chýbajú nejaké peniaze. Ona sa divila ako môžu chýbať peniaze, keď to zadávajú, tak ako majú a hlásia riaditeľovi. Potom tam vyskočilo, že v dobropise bol dobropisovaný jej odberateľ Presso plus a mal tam dobropisy od ktorých ona nemala doklady, bolo jej to divné. Tak sa pýtala W., či to ona dobropisovala. Ona jej povedala, že keď maródila robila dobropisy, ale ukázala jej v obálke a tak kontrolovali Presso plus, či tam má tie doklady a zistili, že tam neboli. Potom p. O. si kontrolovala ďalších odberateľov, vytláčala si rekapitulácie a zistili, že niektorí odberatelia majú strašne vysoké sumy, čo sa týka dobropisov tie mali vysoké oproti ostatným odberateľom. Potom jej W. hovorila že kontroluje to,
že nesedia peniaze a že sa niečo u nich v kancelárii deje. Pýtala sa jej na názor a povedala jej, že to treba povedať riaditeľovi. Podkladom mohol byť aj telefonát a to iba za predpokladu, že sa jednalo o denník a malú sumu. V prípade, ak by išlo o 20 ks, tak to by si nemohla dovoliť, museli by to oni vydokladovať. Nebol by problém, keby ani obžalovaná to spravila za ňu. Čo sa týka chýbajúcich dokladov k spoločnosti Presso plus, tak ju kontaktoval sám pán O., pričom obžalovanej sa pýtala, či jej posielali, povedala že áno, alebo jej telefonovali.
Obžalovaná Ľ. Š.J., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa necíti byť vinnou v tejto trestnej veci. Pracovala vo firme 19 rokov od roku 2000. Je to oddelenie distribúcie a reklamácia tlače. Ona mala 170 odberateľov, druhá kolegyňa mala 25 a tretia kolegyňa 5 odberateľov, podotýka cudzích odberateľov, neriešime tu vlastných, resp. vlastné prevádzky Media pressu, ktoré nedostávali dobropisy. Vždy dodržiavala zákon, jednoznačne čo sa vyžaduje pri škode a všetky tvrdenia doložiť účtovnými dokladmi. Jednoduchým porovnaním čo je remitenda a dodací list a dobropis sa dá dokázať ľahko. Dodací je polovička toho listu a druhá polovička je remitenda. Za to mali pridelený služobný telefón + platilo sa 10,-eur + pevná linka nakoľko riešili telefonicky tieto reklamácie. V tom čase (spáchanie skutku) sa riešili tieto veci telefonicky a to čo uviedla svedkyňa O., že po jej odchode boli len 4 telefonáty je z toho dôvodu, že teraz sa riešia veci mailom. Niekedy sa stalo, že napriek tomu, že odberateľ zrušil nejakú časť objednávky bola mu odoslaná napriek tomu, a to z dôvodu veľkého množstva tovaru. Na počítači nemali heslo, pričom počítač mali každá vlastný, ale nebol zaheslovaný, teda keď ja niečo robila na PC, videla to aj jej kolegyňa. Jedného času žiadali o heslá do PC. Z. O. bola vedúca kancelárie , ktorá povedala, že to netreba, tak sa s tým nedalo nič robiť. Obžalovaná mala prístup aj do iných PC, napríklad ak zazvonil telefón pri inom PC, tak vstala a išla k tomu druhému PC a vybavila reklamáciu na tom PC, keďže sa stávalo, že na jej PC mala otvorenú objednávku a bolo by potrebné ju zavrieť a potom znova načítať. O tom, že využívajú počítač inej kolegyne nadriadeného neinformovali, lebo každá z nich skočila tam kam bolo treba, resp. do PC kde zvonil telefón. Počet všetkých jej odberateľov, ktorých na hlavnom pojednávaní uviedla, je iný, ako uviedla svedkyňa O., a to preto, že pani O.á tam nezdôraznila, že majú tiež dosť prevádzok, ale mediapresáckych, ale tam sa nezadávali dobropisy. Pravdepodobne p. O. vypovedala stav po roku 2018. A hneď po jej odchode nastali radikálne zmeny, aj vo vracaní tovaru, aj v remitendách. Mediapressov mala 10 a 180 ich bolo spolu aj s ostatnými. Teda cudzích mala 170.
Obžaloba vinu obžalovanej opierala aj o telefonickú komunikáciu medzi ňou a svedkami W. I., W. K.M., K. Z., A. I., K. Č. W. A. O., pričom sa jedná buď o živnostníkov alebo konateľov spoločností uvedených v obžalobe, v ktorých prospech mala obžalovaná konať a ich prospech ich obohatiť. Pre súd je zarážajúce, že napriek tomu, že títo svedkovia sú predmetom záznamov o uskutočnenej telefonickej prevádzke, neboli v prípravnom konaní vôbec vypočutí, pričom sa podľa názoru súdu jedná o dôležitých svedkov v danej veci. Až na hlavnom pojednávaní boli vykonané ich výsluchy súbežne s prehrávaním záznamov o uskutočnenej telefonickej prevádzke, pričom z žiadneho z nich nevyplýva, žiadna protiprávna činnosť obžalovanej, jednalo sa o komunikáciu ohľadom nahlasovania toho čo chýbalo v dobropise, resp. remitende. Z ich výsluchov takisto bolo preukázané, že nikdy nezadávali falošné údaje ani sa na úkor poškodenej spoločnosti nijako neobohatili, nikdy im nebol vystavený neoprávnený dobropis a nezískali ani žiadne tovar od poškodenej spoločnosti, ktorý by nebol uhradený. Svedkyňa I. o.i vypovedala, že pozná tam všetkých, niekedy v minulosti sa nosili osobne papiere do mediapressu a keď potrebovala niečo zrušiť, alebo jej niečo chýbalo, tak telefonovala. Napríklad pani K., ale aj p. Z.j, podľa toho ktorá zdvihla telefón. V súčasnosti sa to robí už mailom. Toto rovnako potvrdili aj ostatní svedkovia. Svedok I. taktiež vypovedal, na otázku obžalovanej, či sa mu stávalo, že v období, ktoré je predmetom obžaloby, že by mu doniesol šofér do skrinky tovar nekompletný a na druhý deň by doniesol zvyšok tovaru, lebo sa to tam nezmestilo? Občas áno, stávalo sa to najmä ak boli súčasťou zásielky rôzne figúrky a pod..
Svedok K. Z., vypovedal, že vždy sa dávali remitendy na reklamáciu, keď nesedeli s tým, čo poslali. Predavačky vždy vypočítajú hodnotu remitendy, ktorú posielajú a keď mi príde o týždeň faktúra, on ju skontroluje, s tým čo mu uznali a s tým, čo má on u seba. Vidí iba rozdiel, že napr. bola remitenda 70,- Eur a je uznaných 60,-Eur. Všetky remitendy, ktoré nesedia dá dokopy a keď sa dalo v minulosti vždy išiel k tej referentke, ktorá ho mala na starosti a priamo pri počítači zistila, čo bolo uznané a čo nie.
Ten rozdiel mu potom dobropisovali. Zároveň boli reklamácie aj u predavačiek, ktoré hlásili, že buď bola nejaká chyba v dodacom liste, buď nejaký tovar chýbal, alebo sa stalo, že poslali zlú remitendu teda iný časopis, ten im potom z Mediapressu vrátili a poslali, ten ktorý mal ísť a to sa tiež dobropisovalo. Pokým mohli chodiť priamo do kancelárie k referentom, tak neboli žiadne problémy, lebo oni uznali to čo bolo na dodacom liste, ten rozdiel. Postupom času vždy menili miesta kancelárii - za iné priestory a v tomto období boli na takom mieste, kde sa nedalo osobne chodiť k nim. Tak posielal v obálke tieto remitendy a nie vždy sa dostali k nim do kancelárie, niekde sa stratili. Keď bol v Mediapresse v blízkosti, tak sa snažil dovolať a oni museli vyjsť z budovy von, aby im mohol dať remitendy. Teraz sú zase na novom mieste a dá sa prísť priamo k nim. A keďže naďalej sú rozdiely v remitendách a niekedy aj dosť veľké, tak im to nosí osobne. Svedok predkladá súdu na ukážku ako vyzerajú remitendy. Z predložených remitend vyplýva, že napriek tomu, že tieto remitendy sú z obdobia mimo obžaloby, vyplýva z nich že tie rozdiely sú tam aj teraz. V období od júna 2015 do septembra 2017 komunikoval ohľadne remitend za Mediapress s pani K. a Z. O. W. Z., ktorá bola dlhodobo na PN-ke. Teraz je mimoriadna remitenda menej, nakoľko v období 5-6 rokov dozadu boli zásoby stánkov 4000,- Eur na 1 stánok, takže boli úplne preplnené tovarom, keď to riešili s riaditeľom mediapressu, či to nemôže znížiť a on mu povedal, že oni musia rozdeliť celý náklad titulu ktorý príde. Čiže musel brať všetko čo prišlo a v tých stánkoch nebol taký prehľad ako je teraz. Teraz je tam náklad okolo 1700,-Eur a to sú vyššie ceny ako boli predtým. On osobne teraz v stánku tiež predáva a robí osobne tie remitendy, je to omnoho jednoduchšie a je aj lepší systém. Teraz môže titul porovnať aj s číselným kódom, ktorý predtým nebol, nakoľko teraz je 400-500 druhov titulov, takže teraz sa to ľahšie robí a sú menšie chyby. Ale stále sa nájdu rozdiely napr. tu mám 35,-Eur. To, že v danom období bolo na mimoriadnej remitende priemer 1500,-Eur, si svedok vysvetľuje tak, že bolo omnoho viac chýb a omnoho viac tovaru a aj zostatkov. Keď bol aj nejaký rozdiel s dodaním tovaru, alebo keď oni niečo doposlali, tak to mohli aj oni priamo riešiť s mediapressom. Stal sa taký prípad, že na jednej prevádzke bola uznaná remitenda z úplne inej prevádzky a potom sa museli komplet celé remitendy reklamovať. Remitenda sa rieši tak, že je tam iba nálepka, kde je len čiarový kód , oni neriešia prevádzku.
Svedok A. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka spol. Mediaville s.r.o., tam je pán čo vypovedal predo ním a Presso plus je on konateľom. Na jar tohto roku bol v Mediapresse, kde stretol riaditeľa Mediapressu, ktorého sa pýtal na tento prípad, keďže už vtedy mal predvolanie na súd, na čo mu on povedal, že si má zavolať svojho právnika a teda došli tam a pýtal sa ho či svedok spôsobil nejakú škodu spoločnosti. A on mu uviedol, že po konzultácii s vyšetrovateľom bola škoda znižovaná cez 20.000,-Eur, ale potom od informácie mu bola vyčíslená škoda vo vzťahu k jeho firme na 19.000,- Eur aj nejaké drobné. Oni spísali zmluvu s Mediapress o dohode o splátkach, kde je konkrétne uvedené, že ich klient teda klient Mediapressu - teda svedok, došiel k prospechu, ktorý mu neprináležal, nakoľko niekedy mal 13 prevádzok, niekedy 8 a vlastne je v zmluve uvedené doslovne, že neúmyselne spôsobil škodu mediapressu, nakoľko prebehlo množstvo operácií, cez ktoré to nemohol odsledovať. Nakoľko zistil, že Mediapress majú cez vyšetrovateľov nejaké nepriestreľné dôkazy a právnici sa dohodli na tom čo uviedol vyššie. Dohodli sa na splátkovom kalendári, že bude čiastkovo splácať tento dlh. Svedok ďalej uviedol, že o tom čo sa obžalovanej kladie za vinu nevie nič. A nedávala mu to ani pani obžalovaná, lebo on jej neprináležal. Problém spočíval v tom, že na tom množstve prevádzok dostával nejaké rekapitulácie a za starých čias, kedy neboli kamerové systémy, ani čítačky čiarových kódov, prišla len remitenda, ktorá nikdy nesedela. Riaditeľ poškodenej spoločnosti vtedy zistil, že sú tam obrovské rozdiely, keď to bolo v jeho neprospech, tak sa snažil tieto veci reklamovať a snažil sa dostať ku svojim peniazom. Dnes sú remitendy v rozsahu 10-15 eur, ale aj tak je to zlé. Niekedy sa do mediapressu dalo dostať normálne cez bránu a odniesol im končenú remitendu (v prípade že zatváral stánok na 2 týždne) a tú hodil do bedničky. Na každom tom balíku bol remitendný lístok, koľko toho je a koľko kusov. A o týždeň mu prišla faktúra, za to čo vrátil. Ale on mal kópiu a teda si to vypočítal, koľko mu malo byť vrátené a boli tam obrovské rozdiely v jeho neprospech. Dokonca sa mu stala remitenda vo výške okolo 7.000-8.000,- Eur a za pár týždňov mi došla faktúra a bola tam napísaná 0, t.j. že nič nevrátil. Čiže následne zavolal pani Z., ktorej patril a ona mu uviedla, že nevie, kde má tie papiere, že sa tam niekde stratili. Takže mal 0. Tak ho požiadala, aby jej doniesol svoje kópie na základe ktorých to ona nahrá a potom by mu spätne doplatili remitendu. Toto bol starý Mediapress, potom prišiel nový riaditeľ Mediapressu, ktorý to totálne zmenil. Nevie, kedy tam prišiel. Ešte chce uviesť, keď volal do Mediapressu pani O. W. Z., vtedy nikdy nezdvihli telefón, ktoré fajčili, tak zavolal na to tretie číslo pani K., ktorá tam bola vždy a vždy mu zdvihla, nadiktoval jej čo potrebuje
opraviť a či už to ona posunula svojej kolegyni, to nevie. Dneska je na stánku tovaru za 2.000,-Eur a nie za 7.000-8.000,-Eur ako to bolo predtým a keď bola v lete napr. dovolenka oni museli vyskladniť všetky časopisy a dať ich na prevádzky, ktoré boli otvorené. K tomu stretnutiu s p. riaditeľom došlo po pojednávaní, ktoré sa malo konať 04.02.2020, ktoré bolo odročené z dôvodu nahlásenia bomby, a to na jar roku 2021. A v tomto čase podpisoval tú zmluvu. Na otázku obhajcu či mu vysvetlil pán riaditeľ Mediapressu, prečo tú škodu nežiadal od neho už v roku 2018,2019, ale došlo k tomu až tento rok, svedok viedol, že pána riaditeľa to nezaujímalo, on iba povedal, „vy ste sa prišli opýtať na škodu, stretnite sa s právnymi zástupcami a vyriešime to“. Tá škoda mu bola vyčíslená za prítomnosti právnych zástupcov a to p. I. W. Z.. E.. Na otázku obhajcu, že svedok spomínal nejaké nepriestrelné dôkazy, a či by mohol uviesť o aké dôkazy sa jedná, tak svedok ukázal na splnomocneného zástupcu poškodeného, že ten vie k tomu viac povedať. To či mu boli prezentované nejaké dôkazy, k tomu svedok uviedol, že vyšetrovateľ prechádzal všetky položky, ktoré sú tam uvedené a že týchto 19.000,-Eur mu vedia dokázať, že mal väčší prospech ako mu prináležalo. On vyšetrovateľa nevidel nikdy. Uvedenú škodu bol ochotný uhradiť vzhľadom k tomu, že s riaditeľom mediapressu majú dobrý priateľský vzťah a na základe dobrých vzťahov súhlasil, že tú škodu uhradí.
V prvom rade súd poukazuje na princíp kontradiktórnosti konania a zodpovednosťou strán pri vykonanom dokazovaní, a súd sa prísne pri svojom rozhodovaní spravoval a hodnotil len tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní na návrh strán vykonané. V konaní sa viac krát spomínali nejaké kamerové záznamy a záznamy z počítača, ktoré mali obžalovanú usvedčovať z trestnej činnosti, no v priebehu hlavného pojednávania neboli pred súdom navrhnuté, aby boli vykonané, pričom o ich obsahu aj tak vypovedali svedok K. W. G..
Súd má za zo, že vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, tieto neposkytujú prijať jednoznačný, a nespochybniteľný záver o tom, že sa skutok, tak ako je opísaný v obžalobe vôbec stal. Obžalovaná bola postavená pred súd preto, že mala zadávať falošné remitendy a dobropisy v prospech živnostníkov a spoločností, ktorých konatelia vypovedali až pred súdom, a ako to vyplýva z ich výpovedí, nikdy sa oni cez obžalovanú, alebo ktorúkoľvek pracovníčku distribúcie neobohatili. Naopak dokreslili a podporili výpoveď obžalovanej. V žalovanej dobe bol systém poškodenej spoločnosti, a jej obchodná prax zjavné závadová, keď sa dá povedať, že samotná poškodená spoločnosť, mala chaos v tom, ako sa riešili remitendy a dobropisy, pričom túto okolnosť potvrdili viacerí svedkovia obhajoby. Je tu spomínaný pád systému a následné ručné fiktívne dohadzovanie dobropisov, pričom nie je vylúčené, že pri takomto postupe mohla vzniknúť chyba, resp. nedostatky, ktoré sa poškodená spoločnosť, snažila v tomto konaní pripísať práve obžalovanej, ktorá k tomu doslovne uviedla, že v tom roku 2016 vypadol server aj záložný disk a potom Z. O.Á. musela nahádzať do skladu tovar fiktívne, aby mali čo odfakturovať. To že ten program nahodil pán K. z roku 2012, na to sa prišlo tak, že sa začal deliť tovar starým odberateľom, ktorí už boli stornovaní a ktorí neexistovali. Je veľmi zvláštne, že práve túto skutočnosť, si ani svedok K. ani svedkyňa O. nepamätajú, pričom je to jeden z kľúčových momentov celého prípadu, pretože práve tu, mohli nastať predmetné nezrovnalosti. Aj samotné stanovenie doby poškodzovania spoločnosti má viaceré vady, kedy samotný svedok K. pred súdom uviedol, že obdobie, ktoré predchádzalo kamerovému sledovaniu oni automaticky na základe výstupov z počítačového systému pričítali obžalovanej. Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že je zarážajúce, že vyšetrovateľ v prípravnom konaní nevyhovel návrhu obhajcu a už v prípravnom konaní nevypočul osoby, v ktorých prospech mala údajne obžalovaná konať, a čo sa záznamami o uskutočnenej telefonickej prevádzke nakoniec ani nepreukázalo, tak ako to tvrdila obžaloba. Jednotliví aktéri uvedených nahrávok postupne v konaní pred súdom vypovedali, potvrdili obsah týchto nahrávok ako i vysvetlili to, čoho sa týkali, a pri ich hodnotení súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že sa jedná o bežnú komunikáciu ohľadom nahlasovania reklamácií, a nevidel v nich nič protizákonné. Známky určitej manipulácie je možno vidieť aj v konaní poškodenej spoločnosti voči svedkovi O., kedy až v konaní pred súdom na jar roku 2021 bol vyzvaný na spísanie dohody o uznaní dlhu a to ako sám povedal, len pre zachovanie dobrých vzťahov s poškodeným subjektom. Aj tento svedok potvrdil, že v minulosti bolo bežné, že tam vznikali reklamácie v objeme niekoľko tisíc eur, čo zodpovedalo množstvu tovaru naskladneného v jednotlivých prevádzkach. Tento svedok taktiež potvrdil, že to bola práve obžalovaná, ktorá riešila tieto reklamácie aj za kolegyne, ktoré buď neboli v práci lebo fajčili alebo boli inde. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná už pre poškodenú spoločnosť nepracuje, a po jej odchode sa zmenil systém riešenia týchto reklamácií. Je na mieste uzavrieť, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že to bola práve poškodená spoločnosť, ktorá mala nedostatky v procese vybavovania
reklamácií. Napríklad aj výpoveď svedka K., skôr popisuje to, ako prebieha vybavovanie reklamácií v tejto dobe a nie v dobe stanovenej obžalobou teda pred rokom 2017, kedy z výpovedí aj ostatných svedkov vyvstalo to, že reklamácie sa zadávali ručne na základe telefonátov alebo osobne, pričom teraz sa to tak už nerobí. Súd dôsledne zvažoval rozhodovanie v danej veci pričom ustálil, že podľa jeho názoru založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a vykonaného dokazovania nebolo dokázané, že sa vôbec skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe.
Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodená spoločnosť riadne uplatnila, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nie je trestným činom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.