Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-220-2017.pdf
PDF · 66.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Er/220/2017
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Čadca, Štúrova 2078, 022 01 Čadca, proti povinnému: E.. E. J., R. R. F. K. XXXX, XXX XX G. F., R. G.: L.. U. Ž., X.. XX.X.XXXX, L. R. XXX/XX, XXX XX Č., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 217,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej, so sídlom úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 44,63 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa 12.6.2019 vyhlásil konkurz na majetok L.. U. Ž. (Obchodný vestník č. 116/2019 zo dňa 18.6.2019). Oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bolo uverejnené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Vyhlásenie konkurzu pred účinnosťou ZoUNEK nespôsobuje bez ďalšieho zastavenie starej exekúcie zo zákona, pretože dôvod pre zastavenie starej exekúcie musí vzniknúť v čase účinnosti ZoUNEK. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK a exekúcia ďalej podliehala režimu podľa zákona č. 233/199 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017.
2. Preto súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku) a podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov exekúciu zastavil, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú.
3. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 61,25 €.
4. Súd súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške 44,63 €, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 € (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017), z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,00 € (§ 22 citovanej vyhlášky - poštovné 1 x 0,90 €, 1 x 1,40 € a 1 x 1,70 €) a z 20 % DPH z odmeny a náhrady vo výške 7,44 € (§ 196 Exekučného poriadku). S ohľadom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k ich úhrade zaviazal oprávneného.
5. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške.
6. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli.
7. Pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Na základe uvedeného súd vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol nárok súdnemu exekútorovi na náhradu trov exekúcie a nepriznal mu náhradu budúcich trov exekúcie vo výške 13,85 €, keďže súd nemôže zaväzovať účastníka náhradou trov, ktoré doposiaľ nevznikli. Súdnemu exekútorovi je možné priznať len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP). Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.