Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-85-2020.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského č. 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. Č.. X, C., o zaplatenie istiny 89,42 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 89,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 40,75 € od 14.03.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 33,17 € od 14.04.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 15,50 € od 13.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.01.2020, postúpenou upomínacím súdom tunajšiemu civilnému súdu dňa 18.11.2020, žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 89,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 40,75 € od 14.03.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 33,17 € od 14.04.2017 do zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 15,50 € od 13.05.2017 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobu odôvodnil vecne tým, že medzi O2 a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb, za ktorých poskytovanie sa žalovaný zaviazal splácať cenu podľa Cenníka. Žalovaný však neuhradil vystavené splatné faktúry napriek tomu, že O2 ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu. Popri pohľadávke si žalobca uplatnil i zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca podporil svoje skutkové tvrdenia dôkazne zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.06.2015 v znení Dodatku zo dňa 15.12.2015, faktúrou č. 1152953073 splatnou 13.03.2017, faktúrou č. 1155524386 splatnou 13.04.2017, faktúrou č. 1158013106 splatnou 12.05.2017, Upomienkou zo dňa 22.03.2014 a 21.03.2017, Odstúpením od zmluvy zo dňa 27.04.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2018, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018 a Predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2019 spolu s podacím hárkom č. EPH178801320 zo dňa 31.10.2019.
2. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril, doručenie žaloby má vykázané fikciou doručenia, nakoľko tak na adrese trvalého pobytu (Legionárska č. 1, Bratislava), ktorá je zároveň žalobcom označenou adresou, ako aj na ďalšej súdom zistenej adrese (Z. Č.. XX, C.) je neznámy a inú adresu skutočného bydliska žalovaného súd lustráciou v príslušných registroch ani šetrením nezistil.
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
5. So zreteľom na skutočnosť, že konanie začalo dňa 25.01.2020, súd podľa § 54a v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka, účinného od 05.12.2018, posudzoval včasnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá nepochybne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, z úradnej povinnosti (ex offo). Najstaršie čiastkové peňažné plnenie, ktoré si v rámci svojej pohľadávky žalobca v konaní uplatnil, sa stalo splatným dňa 13.03.2017 a od nasledujúceho dňa mohol svoje právo uplatniť na súde po prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na podanie žaloby začala veriteľovi plynúť od 14.03.2017 a uplynula dňa 14.03.2020, preto keď podal návrh na upomínací súd dňa 25.01.2020, je zrejmé, že svoj peňažný nárok uplatnil na súde včas v zákonnej premlčacej dobe.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. so sídlom Einsteinova č. 24, Bratislava, IČO: 35 848 863 - ako Poskytovateľ dňa 20.06.2015 a dňa 15.12.2015 uzatvoril so žalovaným (fyzickou osobou nepodnikateľom) ako Účastníkom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých spoločnosť poskytovala žalovanému elektronické telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať riadne a včas cenu podľa zvoleného programu služieb.
7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru VS: 1152953073 za obdobie 22.01.2017 - 21.02.2017 v sume 75,75 €, splatnú dňa 13.03.2017, faktúru VS: 1155524386 za obdobie 22.02.2017 - 21.03.2017 v sume 45,17 €, splatnú dňa 13.04.2017 a faktúru VS: 1158013106 za obdobie 22.03.2017
- 21.04.2017 v sume 54,50 €, splatnú dňa 12.05.2017.
8. Upomienkou zo dňa 21.03.2017 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na neuhradenú platbu podľa faktúry splatnej dňa 13.03.2017 a vyzval ho k okamžitej úhrade dlžnej sumy 75,75 €.
9. Listom zo dňa 27.04.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko aj napriek viacerým výzvam žalovaný neuhradil dlžnú sumu, v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. ukončuje zmluvu o poskytovaní verejných služieb odstúpením ku dňu 27.05.2017 a to v prípade, ak predmetnú dlžnú sumu 120,92 € žalovaný neuhradí najneskôr do 20.05.2017 s upozornením, že ak k úhrade dlžnej sumy nedôjde, pohľadávka bude po ukončení zmluvného vzťahu vymáhaná právnou cestou.
10. Zmluvou č. 4243 zo dňa 06.11.2018, poskytovateľ telekomunikačných služieb (O2 Slovakia, s.r.o.) ako postupca postúpil svoje pohľadávky spolu s príslušenstvom, špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy, na žalobcu ako postupníka a listom zo dňa 10.12.2018 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie svojej pohľadávky na žalobcu s tým, že žalovaný je povinný splniť peňažný záväzok v celkovej sume 89,42 € na účet postupníka (žalobcu).
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2019, podanou na poštovú prepravu dňa 31.10.2019, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlhu v sume 100,84 € a trov právneho zastúpenia v sume 63,36 € v dodatočne poskytnutej lehote piatich kalendárnych dní.
Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 23.06.2015 do 31.12.2015 (v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu podľa ostatného dodatku) (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
15. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. V konaní neboli medzi procesnými stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko žalovaný v priebehu konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, a preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a nemal žiadnu pochybnosť o skutkovom stave sporu, teda že žalovaný riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu za ním poskytované telekomunikačné služby, ktorú vyčíslil v riadne vystavených faktúrach v súlade s platným cenníkom a zmluvne dojednanými podmienkami, pričom žalovaný svoj dlh napriek viacerým písomným výzvam (03/2017, 04/2017) neuhradil ani neskôr po dátume splatnosti faktúr a ani v žalobcom dodatočne poskytnutej lehote na splnenie dlhu.
18. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť riadne a včas uhrádzať platby za telekomunikačné služby, ktoré mu riadne poskytoval a fakturoval právny predchodca žalobcu, pričom svoj dlh nesplnil ani žalobcovi, ktorý náležite (zmluvou o postúpení pohľadávok) preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a oprávnenie žalobcu na zaplatenie pohľadávky spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. priamo žalovanému písomne oznámila.
19. Zo žalobcom predložených faktúr splatných dňom 13.03.2017, 13.04.2017 a 12.05.2017 vyplýva, že záväzok žalovaného za celé fakturačné obdobie od 22.01.2017 do 21.04.207 činil dlh v sume 175,42 € (75,75 € + 45,17 € + 54,50 €), avšak napriek fakturovanej výške pohľadávky žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil peňažný nárok v sume 89,42 €, preto súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP) priznal žalobcovi istinu v sume zodpovedajúcej ním vyčíslenej nižšej pohľadávke.
20. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod vyššie citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je právne dôvodný, uplatnený síce v nesprávnej, ale nižšej výške ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, preto v rozsahu žalobcom uplatnenej istiny súd žalobe ako vecnej dôvodnej vyhovel.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (ku dňu 14.03.2017, 14.04.2017 a 13.05.2017) predstavovala 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na ročný úrok z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky z jednotlivých dlžných čiastok odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.