Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/136/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2021 v Kežmarku takto

rozhodol:

Obžalovaný

H. B., nar. XX.X.XXXX v Poprade, trvalé bydlisko P. XXX/XX, A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 22.1.2019 v čase približne okolo 14:10 hod., pred budovou autoumyvárne na ulici A. XXX v obci S. U., okres Kežmarok, bez varovania avšak po predchádzajúcich pretrvávajúcich vzájomných nezhodách fyzicky napadol svojho brata poškodeného N. B. tým spôsobom, že pristúpil k poškodenému N. B., a udrel ho otvorenou dlaňou ruky po ľavej časti tváre, na čo bol prítomnou hliadkou polície odtiahnutý preč od poškodeného N. B. a následne počas toho, ako ho policajti eskortovali ku služobnému vozidlu na parkovisku, tak priskočil k poškodenému N. B. a dal mu jeden krát facku,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na písmeno c/ .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím , na p e ň a ž n ý trest v sume 300,- Eur (tristo eur). Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. Podľa súd poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a poškodeného N. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, A. o d k a z u j e s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 18.11.2020 obžalobu pod sp. zn. -26 na H. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že dňa 22.01.2019 v čase približne okolo 14:10 hod., pred budovou auto umyvárne na ul. A. Č.. XXX v obci S. U., okres Kežmarok, bez varovania, avšak po predchádzajúcich pretrvávajúcich vzájomných nezhodách fyzicky napadol svojho brata poškodeného N. B. tým spôsobom, že pristúpil zo zadnej strany k poškodenému N. B., ktorý si v tom čase dofukoval kolesá na svojom aute a udrel ho lakťom pravej ruky do ľavej časti tváre, na čo bol prítomnou hliadkou polície odtiahnutý preč od poškodeného N. B. a následne počas toho, ako ho policajti eskortovali ku služobnému vozidlu na parkovisku, tak priskočil k poškodenému N. B. a dal mu jeden krát facku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému N. B. zlomeninu ľavého hlavicového výbežku sánky bez posunu úlomkov s objektívnou dobou liečenia a práceneschopnosti 5 až 6 týždňov a obmedzením v obvyklom spôsobe života minimálne 3 týždne spočívajúcom vo výraznej bolestivosti, vynútenej polohe pri spánku, obmedzení v osobnej hygiene úst a pri prijímaní potravy a taktiež nutnosti užívať tabletovú antibiotickú a tabletovú liečbu proti bolesti, pričom prokurátorka tento skutok v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie , spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa .

Obžalovaný H. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2021 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle , využil svoje právo patriace obžalovaného spočívajúce v odmietnutí výpovede, ktoré sa vzťahuje aj na možnosť urobiť vyhlásenie podľa a neurobil žiadne vyhlásenie podľa tohto ustanovenia . Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka

- poškodeného, prečítaním obsahu výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodeného z prípravného konania, výsluchom svedkov, znalca, prečítaním obsahu listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň, čo bolo v pondelok, bol po úraze na lyžovačke a preto mal sťažený pohyb a mal ortézy na oboch kolenách, ktoré si pri lyžovačke vykĺbil. Dokázal pritom chodiť ale kríval. Hneď ráno mu volal zamestnanec G., že majú v dielňach v ich firme zaparkovanú dodávku. Obžalovaný uviedol, že je majiteľom firmy na opravu áut a pneuservisu. Keďže sa toto opakovalo už piaty krát a on vedel, že to spravil jeho brat N. preto, aby mu znemožnil podnikať a pracovať, zavolal vlastníkovi tejto dodávky - svojmu otčimovi, že tú dodávku potrebuje vytiahnuť a jeho otčim s tým súhlasil. Preto dodávku vyparkoval von z dielne do priestoru pred firmou a na dodávke vypustil pneumatiky, aby s ňou brat nemohol zaparkovať znova naspäť. Zdôraznil, že tak robil so súhlasom vlastníka tejto dodávky, ktorý mu ho udelil telefonicky. Potom odišiel domov. Okolo 14.00 hod. toho istého dňa mu volal zamestnanec G., ktorý mu oznámil, že do firmy prišiel jeho brat N. spolu s policajtami a že ho vyháňa z dielne. On sa vrátil do firmy a po jeho príchode si jeho brat pozeral kolesá na dodávke a keď sa brata opýtal, či je „normálny“ a prečo zavolal policajtov, poškodený N. B. odpovedal, že sa bál o svoj život a zavolal si ich ako svoj doprovod. Podľa obžalovaného ho na to nahovorila jeho mama. Po jeho príchode tam bol U. G., ktorý bol v tom čase dnu, vonku boli dvaja policajti, ktorí parkovali pred jedným zo vstupov do dielne. On zaparkoval napravo od vchodov do dielne a dodávka bola naľavo od vchodov do dielne. Pri dodávke bol jeho brat a policajti stáli vonku a keď sa ich pýtal, že čo tam robia, oni mu povedali, že si ich zavolal brat a že sa bojí o svoj život. Obžalovaný zdôraznil, že vtedy k žiadnemu incidentu nedošlo. Nevie si totiž predstaviť, ako by udrel brata N. spôsobom, aký opisuje jeho brat, lebo to podľa obžalovaného nie je možné a navyše tam boli policajti. Ďalej sa tam spolu s bratom handrkovali. Brat sa mu škeril do tváre a priložil svoju tvár tesne k jeho tvári. Poškodený mu hovoril: „teraz, buď hrdina“. Keďže tento teror z jeho strany trvá už dva roky, on to psychicky neuniesol a dal mu jednu facku. Na to obžalovaný spadol na zem na zadok a teraz už nevie povedať, či spadol sám alebo ho strčil brat. Brata policajti udržali a povedali mu, že obžalovaný pôjde s nimi na policajnú stanicu a že si má vziať veci. Tým sa ten prvý incident skončil. Svedok G. do toho incidentu nezasahoval, maximálne chcel od neho odtiahnuť poškodeného N. B., keď spadol na zem. V tom čase bol vonku aj zamestnanec G., ktorý už potom celý čas stál vonku. Potom išiel sám do vnútra firmy, kde sa zdržal asi jednu minútu a vyšiel von a išiel k policajnému autu, aby s policajtmi odišiel na stanicu. Poškodený stál vonku, v jednej ruke mal telefón a v druhej cigaretu. Brat mu povedal: „skončil si a pôjdeš do basy“.

Vtedy dal poškodenému bratovi druhú facku. Policajti ho nepacifikovali a on do policajného auta nastúpil dobrovoľne. Jeden policajt sedel s ním v aute a druhý riešil niečo vonku s jeho bratom. Keď sedel v policajnom aute, tak brat prišiel k autu a povedal, že dielňa je spoločná, s čím on súhlasil a chcel, nech to dajú na papier. On brata vyplatil, ale bratovi sa to zdalo málo, chcel od neho asi ďalšie peniaze a preto je tento problém. Keď stáli pri tom policajnom aute, aj policajti sa jeho brata pýtali, či je v poriadku, či si nežiada ošetrenie, na čo on povedal, že nie, že je v poriadku a že ide do práce. Tam aj išiel a bol tam až do večera. On išiel s policajtami preč a zamestnanec G. zamkol dielne. Obžalovaný uviedol, že celkovo dal bratovi dve facky, jednu pravou a druhú ľavou rukou, pričom v oboch prípadoch zasiahol líce. Po tomto incidente mal jeho brat roztrhané rukávy, vrecko a golier na zimnej bunde a to mu roztrhali policajti, keď ho ťahali od neho. So zranenými kolenami u lekára nebol, lebo z minulosti vedel, že sa mu to samo upraví a o jeho zranení vedeli viacerí ľudia. Za facky bratovi bol postihnutý blokovou pokutou. Po celú dobu jeho brat s dodávkou nehýbal, len pri príchode si fúkal pneumatiky pumpou na bicykle.

Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj na ďalších termínoch hlavného pojednávania.

Svedok - poškodený N. B., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si zaparkoval auto do umyvárky, ktorá bola v tom čase stále jeho, hoci budova nebola celá v jeho vlastníctve. Zdôraznil, že obžalovaný vytiahol uzamknutú dodávku z uzamknutej garáže a na nej vypustil pneumatiky. Preto išiel OO PZ v Kežmarku, ale tam nebola veľká ochota ísť s ním na miesto, hoci ich upozornil na to, že jeho brat je agresívny, ale policajti to brali na ľahkú váhu. Napokon s ním išli dvaja policajti k umyvárke, kde bol zamestnaný chlapec, hoci táto prevádzka bola odhlásená a táto časť mala byť zamknutá. Svedok - poškodený nevidel dôvod na to, aby tam niekto podnikal. Preto vyzval pána G., aby odišiel, ale on povedal, že nemá dôvod odtiaľ odísť preč. Policajti povedali G., aby zavolal obžalovanému a on som si medzitým dofukoval pneumatiky na dodávke pumpou na bicykle, ktorú si požičal vo vedľajšej prevádzke. Počas toho, ako si dofukoval pneumatiky, prišiel obžalovaný, rozbehol sa k nemu, on sa postavil a obžalovaný ho udrel lakťom do tváre. V tom čase boli na mieste dvaja policajti, on, obžalovaný a zamestnanec G., ktorý stál na prahu garáže a mohol podľa neho všetko vidieť. Policajti od nich stáli asi 7 až 10 metrov. Keď fúkal pneumatiky, videl, ako prichádza brat a postavil sa. V čase úderu do tváre bol vzpriamenej polohe. Keď to obžalovaný urobil, okamžite sa na obžalovaného vrhli policajti a na neho svedok G.. On si potom chcel dodávku zaparkovať do vnútra späť do boxu a keď s ňou cúval, tak obžalovaný mu podkladal nohy pod kolesá a policajti obžalovaného ťahali preč. Potom obžalovaného policajti zobrali do vedľajšej miestnosti, kde s ním niečo riešili a kde s nimi išiel aj svedok G.. Keď obžalovaného potom viedli k policajnému autu a on stál už von, tak obžalovaný vybehol spomedzi policajtov a dal mu ešte facku. Policajti pribehli k obžalovaného, zobrali ho za ruky a obžalovaného naložili do policajného auta a obžalovaný na neho kričal, že ho vyplatí. Na to policajti obžalovaného odviezli. Podľa neho sa jedná o zlyhanie polície, pretože napriek jeho upozorneniam neochránili ani jeho majetok a ani jeho zdravie. Keď cúval s dodávkou do garáže, policajti išli s obžalovaným do inej miestnosti. On si zamkol auto a vyšiel von. Potom už stál von a keď policajti išli s obžalovaným von, tak mu obžalovaný dal facku. Svedok - poškodený uviedol, že mal roztrhnutú bundu, ale nevie, kto mu ju pri tej „mele“ roztrhol. Na obžalovanom videl, že kríva, keď vystúpil z auta. On po dvoch dňoch išiel do nemocnice lebo nemohol otvoriť ústa a mal opuchnuté ľavé líce. Keď nevedel dať do úst ani chleba, tak som išiel na ošetrenie. V NsP mu spravili röntgen a zistili, že má zlomenú sánku a vypísali mu papiere na chirurgiu do Košíc a tam išiel hneď nasledujúci deň ráno. Lekári povedali, že mu do hornej a aj dolnej časti čeľuste dajú šrauby a zdrôtujú mu sánku. Poslali ho na oddelenie a on išiel za sestričkami zistiť tie postupy a sestričky mu potvrdili vyjadrenie lekárov. Hospitalizovaný mal byť na 3-4 dni po zákroku, ak všetko bude dobre. Zákrok mu mali robiť popoludní toho dňa. Po poobedňajšej prestávke išiel za lekárom, opýtal sa ho na plusy a mínusy a lekár mu povedal, že najväčší problém je v tom, keď sa mu to zapáli, že bez zákroku mu tam môže vyrásť pakĺb a že tam môže byť malá pohyblivosť. On si hľadal iné alternatívy na internete. Našiel si špeciálnu ortézu a s tým išiel za lekárom a opýtal sa ho na možnosť tejto liečby, kde lekár mu povedal, že mu to neodporúča ale že je to na ňom. On si objednal ortézu, podpísal v nemocnici reverz a išiel domov. Asi 5 týždňov mal ortézu a bral antibiotiká, ktoré mu dali v nemocnici. Obmedzovalo ho to na zubnej hygiene a aj pri spánku a to celých 5 týždňov. Potom išiel na kontrolu do nemocnice do Košíc, kde mu povedali, že sa mu to zrásť nemohlo, ale on išiel na röntgen k svojmu lekárovi, ktorý mu potvrdil, že má sánku zrastenú. Sám aj rehabilitoval. Nevie, či k tomu zraneniu došlo pri prvom útoku lakťom alebo pri druhom útoku fackou. Pri útoku lakťom nepocítil žiadnu bolesť.

Súd na návrh prokurátora uvedený v obžalobe a bez námietok zo strany obžalovaného, prečítal výpoveď splnomocnenej zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. JUDr. L. N. z prípravného

konania, ktorá vypovedala, že za ich poistenca N. B. boli poisťovňou uhradené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 399,95 Eur, ktorých rozpis predložila v prípravnom konaní a ktorých náhradu si v mene poisťovne uplatnila ako náhradu škody.

Súd tiež ako svedkov vypočul policajtov zasahujúcich na mieste M. C. a O. G..

Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že boli ako hliadka zavolaní na preverenie oznámenia do obce Veľkej Lomnica do auto umyvárne, ktorú má pán B. s tým, že je tam hádka medzi dvoma bratmi. Pri príchode na miesto tam boli obaja bratia - obžalovaný a poškodený a hádali sa medzi sebou ohľadom tej budovy, ktorú mali spoločnú. Oni im s kolegom vysvetlili, že sa jedná o občiansko-právny spor a poučili ich o tom, čo majú ďalej robiť a že to nie je pre políciu. Bratia sa ďalej hádali a obžalovaný B. dal bratovi facku ale to nebola silná facka. Obžalovaný dal poškodenému facku, keď stál medzi nimi. Nespomína si, či to bola jedna alebo dve facky. Následne s kolegom vyzvali obžalovaného, aby upustil od konania a použili donucovacie prostriedky. Opýtali sa obžalovaného, či ide s nimi dobrovoľne alebo nasilu na obvodné oddelenie, na čo on išiel s nimi a tam zrealizovali priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kde v blokovom konaní dostal pokutu 20,- € alebo 30,- € a následne z oddelenia odišiel.

Súd za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou z prípravného konania prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kde svedok vypovedal, že keď išli s obžalovaným k policajnému autu, obžalovaný dal poškodenému bratovi ešte jednu facku ale to už použili donucovacie prostriedky a odviedli obžalovaného do auta. Brata sa pýtali, či nepotrebuje lekárske ošetrenie, kde on uviedol, že zranený nie je a k lekárovi nepôjde. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bola tá druhá facka, pričom obžalovaný dal bratovi určite jednu facku a tú druhú si už svedok nepamätal. Všetko sa to udialo von pred autoumývarkou na kopčeku. Obaja sa naťahovali a všetko si vykrikovali. V čase, keď prišli s kolegom na miesto, obaja boli dnu. Svedok videl iba facku. Žiadny iný úder zo strany obžalovaného voči poškodenému svedok nevidel. Určite dal obžalovaný bratovi facku otvorenou dlaňou ale svedok už nevie povedať, či to bolo pravou alebo ľavou rukou. Prvú facku dal obžalovaný bratovi tak, že keď sa hádali, oni s kolegom vstúpili medzi nich a tak obžalovaný dal poškodenému facku spoza nich. Svedok si myslí, že vzhľadom na to, ako stáli, nemohla to byť veľká intenzita. Keď sa pýtali poškodeného, či nepotrebuje ošetrenie, poškodený povedal, že nie. Uvedené sa poškodeného pýtajú vždy, keď dôjde k napadnutiu.

Súd tiež za účelom odstránenia rozporov prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy vypovedal, že keď prišli s kolegom na miesto, obžalovaný tam nebol ale na mieste bol zamestnanec, ktorého požiadali, aby zavolal obžalovaného, ktorý po nejakom čase na miesto prišiel. Svedok k tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už na detaily nespomína a nevedel teda, či je pravda to, čo vypovedal v prípravnom konaní. Odôvodnil to tým, že odvtedy uplynula dlhá doba a oni dennodenne chodia k podobným prípadom.

Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času si už veľa udalostí nepamätá ale vie, že s kolegom išli na preverenie oznámenia ohľadom nejakej budovy. Po príchode na miesto zistili, že sa jedná o občiansko - právny spor. Medzi bratmi vznikla roztržka a padla tam jedna facka, ktorú dal obžalovaný bratovi. Následne boli voči obžalovanému použité hmaty a chvaty. K incidentu došlo pred budovou a na mieste bol prítomný ešte jeden zamestnanec, ktorý po ich príchode zavolal obžalovanému. Po facke nevidel na tvári poškodeného žiadne zranenie a poškodený sa na žiadne zranenie ani nesťažoval, hoci sa ho vyslovene pýtali, či nie je zranený, na čo on povedal, že nie je. Inak by mu privolali RZP a vec s obžalovaným následne neriešili v priestupkovom konaní, ako to napokon urobili.

Svedkyňa R. B., manželka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej manžel si v daný deň išiel do autoumyvárky odniesť auto s tým, že po nejakej dobe jej zavolal, že auto bolo vytiahnuté na ulicu a že ide volať policajtov a ide preveriť, čo sa tam stalo. Po nejakej dobe jej znova zatelefonoval, že ide už domov a že mal konflikt s obžalovaným. Keď prišiel domov niekedy poobede, všimla si, že mal roztrhnutú vetrovku a bol červený v tvári. Žiadnu krv však nevidela. Opýtala sa ho, čo sa stalo, na čo jej on povedal, že ho obžalovaný zbil. Spýtala sa ho, kde ho obžalovaný udrel a ako sa to stalo, na čo jej poškodený povedal, že mu obžalovaný dal lakťom do zubov a potom facku. Vie, že poškodený jej spomínal dva údery. Opýtala sa ho, či nemá vybité zuby a či nemá udretú hlavu lebo poškodený bol v

minulosti operovaný na hlavu. On jej povedal, že zuby má všetky a pýtal si vodu a bolo vidno, že je v šoku. Následne už v priebehu dňa ostal doma, bral tabletky proti bolesti a išiel si skôr ľahnúť. Na 2. deň ráno mal poškodený problém sa naraňajkovať a slabšie otváral ústa. Pýtala sa ho, či nemá vykrivené zuby a ani ju nenapadlo, že by mohol mať zlomenú sánku. Navrhla mu, aby navštívil lekára. Nakoľko sa poškodený lekárom vyhýba, povedal, že počká, čo bude dopoludnia. Poobede prišiel domov skoro z práce, dal si nejaké tabletky proti bolesti a zaspal. Na 2. deň ráno už poškodený neotvoril ústa, nevedel rozprávať a nevedel prijať potravu. Následne poškodený volal svojej mame, ktorá má známu v nemocnici na RTG a išiel na centrálny príjem. Keď sa vrátil z centrálneho príjmu, povedal, že má zlomenú sánku a rozštiepenú kosť a že má ísť do Košíc na maxilofaciálnu chirurgiu. Na 2. deň šla do Košíc s ním, kde jej manželovi potvrdili zlomenie sánky a navrhli mu jej drôtovanie a operáciu. Manžel sa rozhodol po komunikácii s odborníkom, že to vyskúša zatiaľ bez drôtovania. Poobede ho priviezla domov. 6 až 8 týždňov bol v ortéze, ktorú si objednal na hlavu. 6 týždňov pil len cez slamku, každé jedlo mu mixovala, nebola tam žiadna komunikácia a užíval veľa liekov. Počas toho chodil na kontroly a aj potom išiel na kontrolu k lekárovi.

Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej starší syn Tomáš napadol jej mladšieho syna N., ktorému zlomil sánku a ten dlho maródoval. Celých päť týždňov neotvoril ústa a prijímal iba mixovanú stravu. Deň predtým, keď išiel na autoumyvárku, ktorá bola ich spoločná, poškodenému povedala, aby tam nešiel sám lebo obžalovaný je podľa nej rozdvojená osobnosť. Povedala mu, aby zavolal políciu, aby ho obžalovaný neobvinil, že mu niečo zobral. On si tam išiel iba pre auto. Ako tam bol, hneď vtedy jej volal, že dostal aj pred policajtami lakťom a ide k lekárovi. To jej bolo povedané hneď do telefónu. Ale k lekárovi ale nešiel hneď. Toto všetko jej povedal, prišiel poškodený domov a k lekárovi išiel večer, až keď začal opúchať. Bol celý čas doma, až kým nešiel k lekárovi. Poobede v ten deň, keď prišiel domov, nemal nijaké viditeľné zranenie ale večer začal opúchať a večer tiež išiel na pohotovosť. Keď sa o tom rozprávala s obžalovaným, ten sa jej len smial.

Svedok U. G., zamestnanec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mal nezhody s poškodeným, ktorý im robil naprieky, vypínal elektrinu a nechával auto v garáži. Jedného dňa bol v práci sám, keď prišiel poškodený a vyhodil ho z garáže, že tam nemá čo robiť. Na to zavolal obžalovanému, ktorý asi za 20 minút prišiel na miesto, kedy tam už boli prítomní policajti aj s poškodeným. Obaja bratia sa začali pred umývarkou hádať ohľadom podnikania a vlastníctva budovy. V tom čase bol vonku a stál priamo pri nich. Aj policajti stáli pri nich. Poškodený sa smial obžalovanému do tváre a obžalovaný dal poškodenému jednu facku pravou rukou. Následne zasiahli policajti, ktorí ich rozdelili a odviedli obžalovaného dovnútra, kde ho vypočúvali a za nimi išiel aj on. Iný fyzický útok obžalovaného voči poškodenému nevidel. Potom policajti vyšli s obžalovaným vonku, ale on už nevie, čo sa dialo, lebo on ostal vo vnútri, pretože tam mal psa. Keď vyšiel von po 5 až 10 minútach, obžalovaný už s policajtami na mieste nebol a poškodený si dofukoval pneumatiky. Pred umývarkou stála jedna dodávka, ktorá patrila jednému pánovi, ktorému aj obžalovaný vtedy volal. Poškodený na tej dodávke fúkal pneumatiky, ale nevie, kto tieto pneumatiky vypustil. Predtým išiel poškodený do vedľajšej predajne bicyklov požičať si pumpu ale nevie, či vtedy boli ešte na mieste policajti. Svedok nevie, kedy z miesta odišiel poškodený ale prvý odišiel s policajtami obžalovaný. Obžalovaný mal v tom čase problémy s nohou, na čo sa sťažoval aj pri práci, pričom ťažšie chodil a mal problém aj keď sa zohol alebo čupol. Svedok videl poškodeného aj ďalšie dni, ako prechádzal autom okolo. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou z prípravného konania, súd prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kde svedok vypovedal, že potom policajti H. povedali, že musí ísť na stanicu a hneď, ako H. vyšiel pred budovu, N. mu začal rozprávať, že tak mu treba a zase ho provokoval. H. potom znova pristúpil k N. a dal mu facku. Na to sa N. ukľudnil a H. išiel s policajtami do auta. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť dôvody rozporov, kedy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní druhú facku nespomínal.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. U. C., ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomný znalecký posudok č. 41/2020 o charaktere a rozsahu zranení poškodeného N. B., na záveroch ktorého zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Znalec vypovedal, že na podklade zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodenému bolo po incidente zo dňa 22.01.2019 zistené poranenie, a to zlomenina ľavého hlavicového výbežku sánky bez posunu úlomkov. Iné poranenia neboli v zdravotnej dokumentácii jednoznačne zaznamenané. Toto poranenie je so súdno-lekárskeho hľadiska poranením ľahkého charakteru. Pri tomto incidente nebol poškodený ani ohrozený nijaký životne dôležitý orgán. Vo všeobecnosti si takého poranenie

vyžaduje celkovú dobu liečby a PN približne 5 - 6 týždňov. Čo sa týka priebehu liečenia, znalec odkázal na písomný znalecký posudok. V dostupnej zdravotnej dokumentácii nie je podľa znalca uvedený taký záznam o predchádzajúcich poraneniach alebo chorobných stavoch, ktoré by mali za následok výrazné predĺženie obvyklej doby liečenia. Poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života, predovšetkým bolestivosťou, ktorá sa zvýrazňuje pri rozprávaní, vynútenou polohou pri spánku, obmedzením pri osobnej hygiene, obmedzením pri prijímaní potravy, nutnosťou užívať antibiotickú liečbu a pod. Toto obmedzenie vo všeobecnosti najvýraznejšie pretrváva po dobu 3 - 4 týždne od utrpenia poranenia. V danom prípade nie je v dostupnej zdravotnej dokumentácii poškodeného uvedený nijaký záznam o následku, preto je možné predpokladať, že u poškodeného vo vzťahu k popísanému poraneniu sánky nedošlo k nijakému trvalému následku. Bolestné znalec ohodnotil na 50 bodov. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranenia, podľa znalca takéto poranenie vzniklo najpravdepodobnejšie jednorazovým priamym pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru v užšej kontaktnej ploche, ktoré na uvedenú časť tela pôsobilo veľkou silou a prudkosťou. Veľmi dobre sa tak mohlo stať aktívne, a to úderom zavretou rukou inej osoby, príp. kopnutím nohou inej osoby. Zo súdno- lekárskeho hľadiska nie je možné vylúčiť úder lakťom, príp. kolenom. Iný mechanizmus vzniku napr. pasívne pri páde je nepravdepodobný, nakoľko pri takomto mechanizme spravidla vznikajú poranenia iného rozsahu a charakteru. Svedkovia vo výpovediach uvádzajú, že poškodeného iná osoba raz resp. dvakrát udrela do oblasti tváre otvorenou rukou, t. j. dala mu tzv. facky. Vznik zistených poranení pri uvedenom mechanizme nie je zo súdno-lekárskeho hľadiska možné potvrdiť, nakoľko pri bežnom údere otvorenou rukou - pri tzv. facke podľa znalca spravidla nevznikajú poranenia takého charakteru ako u tohto poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že zistené poranenie s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo vzniknúť tak, ako to popisujú svedkovia vo svojich výpovediach, resp. pri posudzovanom incidente. Z medicínskeho hľadiska nie je možné vylúčiť, že osoba s poranením takého rozsahu charakteru, závažnosti, ako utrpel poškodený, vyhľadal lekársku pomoc s odstupom času niekoľko dní, nakoľko takéto poranenie nie je bezprostredne život ohrozujúce, avšak vo všeobecnosti je spojené s výraznou bolestivosťou, obmedzením až nemožnosťou otvárania úst, žuvania, prijímania tuhej potravy a pod. Do záverov znaleckého posudku znalec zapracoval všetku dostupnú zdravotnú dokumentáciu, ktorú mal ku dňu podania posudku a je prílohou znaleckého posudku. Nakoľko predmetom znaleckého posudku je zlomenina sánky, tak tie potiaže ako opuch a bolestivosť nastupujú ihneď po spôsobení. Ihneď nastupuje aj sťažená komunikácia. Znalec však zdôraznil, že vnímanie bolesti a prah bolesti je u každej osoby výrazne variabilný. Ak by poškodený podstúpil odporúčanú liečbu, skrátila by sa dĺžka liečenia u poškodeného. Podľa znalca sa dá predpokladať, že obidva fraktúry, resp. zlomeniny by boli navrhovanou liečbou znehybnené a tým by bola dosiahnutá pozícia na čo najlepšie pojatie. Liečba trvá vo všeobecnosti 5 - 6 týždňov, čo by bola primeraná doba, keby sa poškodený podrobil chirurgickému zákroku. Od okamihu úderu a teda vzniku zlomeniny podľa znalca takmer okamžite nastáva opuch a bolestivosť. Tiež okamžite nastávajú aj obmedzenia v zmysle otvárania úst, sťaženej komunikácie a pod. Tieto obmedzenia pretrvávajú vo všeobecnosti najvýraznejšie približne po dobu 3 - 4 týždne, kedy postupne odznievajú. Opuch je najvýraznejší v prvých dňoch po poranení, avšak závisí aj od liečby, ktorá je následne poskytnutá.

Znalcovi bola predložená k nahliadnutiu výpoveď svedka - poškodeného N. B. z prípravného konania zo dňa 22.09.2020, pričom znalec vo vzťahu k tejto výpovedi uviedol, že na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku táto výpoveď nič nemení, nakoľko sú tam nové informácie, ktoré by boli na posilnenie záverov jeho znaleckého posudku. Je tam uvedený iný mechanizmus, ako z ktorého vychádzal on pri vypracovaní znaleckého posudku.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah písomného znaleckého posudku, na ktorého obsah znalec na výsluchu odkázal najmä vo vzťahu k priebehu liečby. Zo záverov posudku vyplýva, že poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie dňa 24.01.2019, teda na tretí deň po posudzovanom incidente, kde mu bola zistená zlomenina sánky vľavo. Poškodený bol na ďalší deň 25.01.2019 hospitalizovaný na špecializovanej klinike v Košiciach, kde navrhovaný chirurgický postup liečby odmietol a na vlastnú žiadosť bol prepustený. Odporúčaná mu bola tabletová antibiotická liečba. V zdravotnej dokumentácii nie je uvedený nijaký záznam o ďalšom absolvovaní odborného lekárskeho vyšetrenia. V zdravotnej dokumentácii je vedený záznam zo dňa 12.03.2019 od jeho všeobecného lekára, že sa cíti dobre a bolestivosť pociťuje iba pri maximálnom otvorení úst a žiada ukončiť práceneschopnosť. Dá sa predpokladať, že celková doba PN bola od 24.01.2019 do 12.03.2019, t.j. 48 dní.

Svedok MUDr. O. W., lekár úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a.s. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá na okolnosti prípadu, pričom na ošetrení poškodeného nebolo podľa neho nič výnimočné, čo by si zapamätal. Nie je tiež nič výnimočné, že pacient príde na ošetrenie až po troch dňoch od vzniku poranenia. Svedok potvrdil, že je autorom lekárskej správy, ktorá sa nachádza na čísle listu 3 vyšetrovacieho spisu s tým, že v nej uviedol všetko, čo vyšetrením zistil.

V tejto správe, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal, je uvedené, že poškodený N. B. bol ošetrený dňa 24.01.2019 o 20.08 hod. s tým, že pred dvoma dňa 22.01.2019 ho pred policajtami napadol vlastný brat a udrel ho päsťou do oblasti sánky vľavo. Odvtedy má bolesti, nevie otvoriť ústa a má bolesti pri zhryze. RTG vyšetrením bola zistená zlomenina sánky. V závere je uvedené, že poškodený sa ide zajtra ráno hlásiť na Klinike maxilofaciálnej chirurgie UNLP Košice. Súd tiež oboznámil obsah prepúšťacej správy z tejto kliniky zo dňa 25.01.2019, z ktorej vyplýva, že poškodený N. B. bol hospitalizovaný iba dňa 25.01.2019, kedy bol v ten istý deň prepustený na vlastnú žiadosť a bola mu odporúčaná antibiotická liečba, kontrola v prípade ťažkostí a zvýšená hygiena ústnej dutiny.

Súd tiež prečítal podnet na začatie trestného stíhania, ktorý v súvislosti s preplatením nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenému N. B. dala na OO PZ Poprad poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Poisťovňa pritom vychádzala z toho, že v zmysle lekárskych správ došlo k vzniku úrazu ich poistenca - poškodeného zavineným konaním inej osoby.

Z inštruktážneho záznamu polície zo dňa 22.01.2019 v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. týkajúceho sa hliadky M. C. a O. G. vyplýva, že v ten deň vykonávali hliadkovú službu v komunite, pričom od 13.30 hod. do 14.24 hod. je záznam, že N. B. oznámil, že ho brat fyzicky napáda. Ďalej je rukou písaný záznam nečitateľný.

Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. pokutového bloku 171110662 zo dňa 22.01.2019 vyplýva, že obžalovanému bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur za fyzické napadnutie dňa 22.01.2019 o 14.10 hod. vo Veľkej Lomnici na Popradskej ulici, čo bolo posúdené ako porušenie Rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Kežmarku sp. zn. ORPZ-KK- OPDP3-105-006/2020 zo dňa 26.10.2020 obvodné oddelenie vyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Kežmarku pod č. Pd 86/20/7703-7 zo dňa 23.10.2020 a v celom rozsahu zrušilo vyššie uvedené rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.07.2020 vyplýva, že poškodený N. B. nie je prihlásený na sociálne poistenie a nebolo mu vyplatené nemocenské v súvislosti so zranením, ktoré utrpel dňa 24.01.2019. Preto sa Sociálna poisťovňa nepripája k trestnému konaniu a neuplatňuje si nárok na náhradu škody. Súd tiež prečítal obsah vyčíslenia nárokov na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. ich poistencovi poškodenému N. B. v súvislosti s konaním, ku ktorému došlo da 24.01.2019, pričom poisťovňa tieto náklady vyčíslila spolu na sumu 399,95 Eur, ktorú si uplatnila ako nárok na náhradu škody. Jednotlivé čiastkové náklady poisťovňa týmto podaním zároveň aj vyčíslila.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestským úradom Poprad zo dňa 23.09.2020 vyplýva, že obžalovaný má dva záznamy v evidencii mestskej polície z 10.04.2016 a z 18.11.2016 za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené blokovou pokutou. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného skutku 11 krát priestupkovo postihnutý, z toho 3 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch a vo zvyšných prípadoch za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch, resp. podľa o cestnej premávke.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 24.11.2021 vyplynulo, že obžalovaný H. B. bol doposiaľ 3 rát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch Okresným súdom Poprad, kedy v konaní vedenom pod sp. zn. mu bol trestným rozkazom zo dňa 04.05.2001 uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil. V konaní vedenom pod sp. zn. bol rozsudkom zo dňa 19.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2007 uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa a bol mu uložený peňažný trest vo výške 5.000,-

Sk, ktorý dňa 09.01.2008 zaplatil. Napokon rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 17.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2014 bol uznaný vinným z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa , za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- Eur, ktorý zaplatil dňa 05.02.2015. Preto sa na neho vo vzťahu k všetkým týmto odsúdeniam hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle , a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.

Zo všetkých výpovedí, či už obžalovaného, poškodeného, ako aj svedkov G., G. V. C. nepochybne vyplynulo, že dňa 22.01.2019 v čase okolo 14.10 hod. došlo pred budovou autoumývarne vo Veľkej Lomnici ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí sú bratia. Spornou okolnosťou je charakter a intenzita tohto konfliktu ako aj následky tohto konfliktu na zdraví poškodeného, pretože výpovede obžalovaného a poškodeného o priebehu konfliktu sa v podstatných črtách skutkového deja významne líšia.

Obžalovaný poprel, že by poškodeného udrel lakťom do tváre, ako to tvrdí poškodený a pripustil len, že dal poškodenému dve facky. Prvú vtedy, keď prišiel na miesto autoumývarne, kde sa nachádzal jeho zamestnanec G., policajti C. a G. a poškodený, kedy ho poškodený provokoval a obžalovaný mu dal jednu facku otvorenou dlaňou do tváre. Uvedenú facku vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok G., ktorý stál bezprostredne pri nich ako aj obaja zasahujúci policajti, ktorí stáli pri oboch aktéroch konfliktu. Policajt C. o tejto facke vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní si už na ňu nespomínal, a to vzhľadom na odstup času a množstvo podobných zásahov, čo súd vyhodnotil ako pochopiteľný argument svedka pre odlišnosti vo svedeckých výpovediach. Policajt G. tiež jednoznačne opísal facku, ktorú dal obžalovaný poškodenému a ktorá bola podnetom na ich zásah voči obžalovanému. Teda žiaden zo svedkov prítomných na mieste činu nepotvrdzuje verziu o spôsobe napadnutia, ktorú vo svojej výpovedi uviedol poškodený a to, že obžalovaný mal k nemu pristúpiť zozadu, kým dofukoval pneumatiky na dodávke a keď sa poškodený postavil, obžalovaný ho udrel lakťom do tváre. Súd zdôrazňuje, že všetci traja svedkovia incidentu - G., C. ako aj G. boli v tom čase prítomní v bezprostrednej blízkosti obžalovaného a poškodeného a napokon aj oboch aktérov útoku od seba oddelili. Navyše svedkovia C. a G. nie sú ako policajti žiadnym spôsobom vzťahovo zainteresovaní do predmetu sporu medzi obžalovaným a poškodeným ohľadom ich podnikania a tým je ich výpoveď objektívnejšia, ako výpovede ostatných svedkov, ktorí majú buď zamestnanecký vzťah k obžalovanému (G.) alebo dokonca blízky príbuzenskí vzťah k obžalovanému a poškodenému (R. B. V. C. B.).

Po tejto prvej facke policajti odviedli obžalovaného do vnútorných priestorov autoumývarne a poškodený zostal vonku. Následne policajti s obžalovaným vyšli von a obžalovaný, keď opätovne prechádzal okolo svojho brata, toho opäť udrel otvorenou dlaňou po tvári, pričom o tomto zhodne vypovedal tak obžalovaný, poškodení ako aj obaja policajti. Svedok G. o druhej facke vypovedal v prípravnom konaní a hoci na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť rozpor v tom, že potom už ostal vo vnútorných priestoroch a von vyšiel až po odchode obžalovaného s policajtami z miesta činu, súd považuje jeho výpoveď z prípravného konania vzhľadom na časovú blízkosť ku skutku za autentickú a skutkovo konzistentnejšiu, bez rozporov s ostatnými výpoveďami zainteresovaných osôb, keďže všetci títo potvrdzovali jeho prítomnosť na mieste činu pri druhej facke.

Nebol teda vykonaný žiaden dôkaz o tom, že by obžalovaný udrel poškodeného lakťom do oblasti tváre s výnimkou výpovede samotného poškodeného, pretože obaja policajti ako aj svedok G., ktorí stáli v ich blízosti by si takýto typ úderu nepochybne všimli, pričom súd zdôrazňuje, že obaja policajti boli na mieste činu skôr, ako tam prišiel obžalovaný (svedok C. to tvrdil v prípravnom konaní) a po celý čas, ktorý trval incident medzi obžalovaným a poškodeným vrátane ich hádky boli s obžalovaným v tesnej blízkosti. Teda v priebehu relevantného skutkového deja nebol okamih, kedy by boli obžalovaný a poškodený sami pred autoumývarňou. Obaja policajti zhodne vypovedali, že v čase prvej facky stáli dokonca vedľa oboch bratov a obžalovaný dal facku poškodenému spoza nich. Ani jeden z policajtov a ani svedok G. neuvádzali, že by si poškodený pred príchodom a v čase príchodu obžalovaného na

miesto dofukoval pneumatiky na dodávke, ako to tvrdí poškodený, ktorý opäť ako jediný vypovedal, že v tom čase, keď sa k nemu priblížil obžalovaný zozadu, dofukoval pneumatiky. Svedok G. uviedol, že tak robil až po odchode policajtov. Tiež ani jeden z tam prítomných svedkov vôbec neuvádzali, že po údere lakťom, ktorý spomína poškodený, mal poškodený cúvať s dodávkou a obžalovaný mu mal podkladať nohy pod dodávku, pretože po prvej facke odišiel obžalovaný s policajtami a svedkom G. do priestorov autoumývarne a bol tam v prítomnosti policajtov.

Druhou skutkovou okolnosťou, ktorou sa súd v procese dokazovania a následného hodnotenia dôkazov zaoberal, bola otázka vzniku zranení, ktoré mal obžalovaný poškodenému spôsobiť. Lekár úrazovej chirurgie MUDr. W. vo svojej lekárskej správe zo dňa 24.01.2019 vyšetrením poškodeného dospel k záveru o zlomenine sánky vľavo, ktoré zranenie je sprevádzané bolestivosťou. Diagnóza je následne potvrdená aj vyšetrením poškodeného na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie UNLP v Košiciach, pričom toto poranenie odborne definované ako zlomenina ľavého hlavicového výbežku sánky bez posunu úlomkov zistil v znaleckom posudku aj znalec MUDr. U. C.. Aj svedkyne R. B. a C. B. opisovali ťažkosti spojené s týmto poranením ako aj priebeh liečby poškodeného rovnako, ako ich opisoval z odborného hľadiska znalec MUDr. C. a napokon ako tieto zranenia boli zistené lekárskymi vyšetreniami poškodeného. Je teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodený mal takého poranenie, ktoré je opísané v skutku obžaloby, vrátane doby liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života uvedenom v obžalobe a potvrdzovanom nielen znalcom MUDr. C. ale aj poškodeným a svedkami R. B. a C. B..

Trestná zodpovednosť je subjektívnou zodpovednosťou a predpokladá výlučne zavinené protiprávne konanie, či už ako konanie úmyselné alebo ako konanie z nedbanlivosti. K tomu sa viažu obligatórne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného čin, ktorými je konanie alebo opomenutie konania, následok spôsobený týmto konaním alebo opomenutím konania a napokon príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (nexus causualis). Pokiaľ chýba následok, nemôže sa jednať o dokonaný trestný čin ale iba o prípravu alebo pokus trestného činu.

Vzhľadom na skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby a jeho právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe, súd hodnotenie dôkazov musel nevyhnutne zamerať na otázku, či vyššie zisteným konaním obžalovaného, ktorý dal poškodenému dve facky, jednu po príchode na miesto činu a druhú o niekoľko minút na to, keď z miesta činu v sprievode policajtov odchádzal, mohol obžalovaný spôsobiť poškodenému následok, ktorým je vyššie zistená ujma na jeho zdraví. Súd pritom môže vychádzať iba z informácii vyplývajúcich z dôkazov, ktoré boli spôsobom uvedeným v vykonané na hlavnom pojednávaní a nemôže vychádzať z domnienok, subjektívnych názorov alebo špekulácii. Znalec MUDr. C. jednoznačne v písomnom znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že pri bežnom údere otvorenou rukou (tzv. facka) do tváre nevznikajú poranenia takého rozsahu a charakteru, ako mal poškodený. Znalec teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátil, aby bola facka tým mechanizmom, ktorým zranenie vzniklo. Úder, ktorý spôsobí zlomeninu sánky by musel byť vedený veľkou silou a prudkosťou. Súd zdôrazňuje, že obaja bratia sú rovnako fyzicky disponovaní a nie je medzi nimi žiadna významná fyzická disproporcia v prospech obžalovaného, ktorá by mohla mať za následok, že obyčajná facka by mohla u poškodeného spôsobiť zlomeninu sánky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalší významný záver znalca, ktorí jednoznačne uviedol, že od okamihu úderu a teda aj vzniku zlomeniny, okamžite nastáva opuch a bolestivosť. Rovnako okamžite nastáva obmedzenia v zmysle otvárania úst a sťaženej komunikácie. Uvedené závery korešpondujú aj s poznatkami z rozhodovacej činnosti súdu pri rovnakom type zranení pri bitkách v iných súdnych konaniach. U poškodeného však po facke neboli na mieste viditeľné žiadne zranenia. Obaja zasahujúci policajti sa ešte poškodeného pýtali, či si nežiada lekárske ošetrenie, pričom obaja uviedli, že tento postup je bežný vždy, keď dôjde k fyzickému kontaktu medzi dvoma osobami. Poškodený obom policajtom výslovne uviedol, že si ošetrenie nežiada a nie je zranený. Sám poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po údere lakťom od obžalovaného necítil žiadnu bolesť. Uvedená bezbolestnosť je však pri zlomenine sánky, ktorú utrpel obžalovaný vylúčená. Nie je možné, aby poškodený so zlomenou sánkou normálne komunikoval s obžalovaným a policajtami pri odchode obžalovaného z miesta činu, otváral ústa, nepociťoval bolesť a ani sa sám na bolesť nesťažoval. Nikto z prítomných na poškodenom nepozoroval žiadne vonkajšie prejavy zlomeniny sánky, ako je opuch a začervenie. Poškodený po odchode policajtov fúkal pneumatiky a po príchode domov v popoludňajších hodinách sa sťažoval na bolesť a bol viditeľné začervenanie ale nie opuch sánky. Súd zdôrazňuje, že poškodený nešiel k lekárovi hneď po útoku obžalovaného na jeho osobu, ako to tvrdil svojej matke ale až po dvoch dňoch, čo

síce lekár MUDr. W. označil za bežné ale uvedený postup poškodeného znemožňuje jednoznačne preukázať, že v okamihu úderu obžalovaného do tváre poškodeného vznikla zlomenina sánky, čím by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi zranením poškodeného a konaním obžalovaného.

Vyššie uvedené pochybnosti ohľadom vzniku zranenia poškodeného sú podľa presvedčenia súdu tak vážne, že neumožňujú vysloviť záver o tom, že skutok sa stal tak, ako ho v obžalobe kladie za vinu obžalovanému prokurátor. „Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že obžalovanému v prípade uznania viny hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok“(uznesenie NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. ).

Preto súd na základe vykonaného dokazovania, najmä po vyhodnotení výpovedí všetkých svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, lebo iba takýto skutkový dej bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Iné skutkové okolnosti naopak neboli dostatočne a ničím nespochybniteľne preukázané. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania tohto skutku, pretože je nepochybné, že obžalovaný sa tohto konania dopustil, čo napokon nepopieral ani samotný obžalovaný a konanie obžalovaného je opísané svedkami C., G. V. G..

Podľa právneho názoru súdu obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal taký čin na chránenej osobe, ktorou je v zmysle blízka osoba, v tomto prípade brat obžalovaného. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa , .

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel porušiť záujem chránený , ktorým je záujem na ochrane verejného poriadku a mravnosti / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného nezistil ani jednu z priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností v zmysle § a 37 . Preto pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení v rozmedzí od 6 mesiacov až do 3 rokov postupom podľa a nasl. odseky tohto § neupravoval a pri ukladaní trestu vychádzal z tejto trestnej sadzby.

Súd zohľadnil okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, emočné a citové vypätie oboch zainteresovaných aktérov konfliktu ako aj ich blízky vzťah. Súd tiež zohľadnil nízku závažnosť trestného činu a priebeh jeho spáchania, bez preukázaných následkov na zdraví poškodeného. Je zrejmé, že bol vyústením dlhodobých vzájomných nezhôd medzi obžalovaným a poškodeným týkajúcich sa ich spoločného podnikania. Preto súd aplikoval alternatívny trest vo forme peňažného trestu vo výške 300,- Eur, ktorý zodpovedá všetkým aspektom ukladania trestu a tento trest považuje za spravodlivý a primeraný spáchanému činu z hľadiska intenzity útoku, následkov, ako aj osobe obžalovaného. Zároveň

súd určil náhradný trest odňatia slobody pre prípad nezaplatenia tohto peňažného trestu vo výške 2 mesiace zodpovedajúci výške uloženého peňažného trestu.

Poškodený N. B. si do skočenia prípravného konania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške určenej znalcom, teda z jeho vyjadrenia v prípravnom konaní možno vyvodiť záver, že si uplatnil náhradu bolestného určeného v znaleckom posudku MUDr. C.. Poškodená zdravotná poisťovňa si do skočenia prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúcej z liečebných nákladov, ktoré vyplatila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ktoré boli vynaložené na liečbu poškodeného v súvislosti s konaním obžalovaného dňa 22.01.2019. Pretože nebolo dostatočne preukázané, že by konaním obžalovaného bola spôsobená akákoľvek ujma na zdraví poškodeného, súd oboch poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.